Chlap ktorý sa mi snažil ublížiť mal jeden cieľ. To aby som zomrela. Je jedno ako či dobrou alebo zlou smrťou.

Keď som ho uvidela ako sa cez brodiaci dav snaží dostať ku mne mala som strach. Strach s toho, čo sa bude diať ďalej.

Keď už bol pri mne blízko vytiahol nôž a zbraň.

"Nikdy nezabudnem na tú noc keď som mal možnosť ťa zabiť. Ale ty máš predpoklady stať sa súčasťou mafie. Zadržím tvojho otca a jeho ľudí ako to bude možné, ale vec, že to ostatné je na tebe."

"Ako mi môžeš veriť aj po tom čo som všetko spáchala," usmial sa a dýku odložil jeho ruka spočinula na mojom ramene ktoré sa príjemne zachvelo.

"A kto hovorí o tom, že ti verím? Len skrátka hovorím, že máš predpoklady stať sa súčasťou mafie. A nie len tej našej ale celosvetovej."

Kívla som mu na odpoveď. Hneď po tom odišiel a jediné čo zanechal bola jeho zbraň.

Schmatla som ju a rýchlo som odišla z miesta. Zobrala som veci, ktoré boli pohodené na sedačke v kaviarni.

Keď som odstrelila jedného z mojich bodyguardov necítila som sa vôbec dobre.

Ale takto dokážem všetkým, že na to mám. Zobrala som mu kľúče od auta.

Šoférovať som sa naučila kvôli tomu aby som zmizla od otca.  Jedným otočením kľúča som naštartovala.

Vedela som ako dnešok dopadne ale predpoklad toho, že sa to stane je minimálny. 

Minimálny predpoklad, že zomriem!

Tak epilóg k príbehu ktorý som mala dlhoooo naplánovaný. Ale až teraz sa mi to podarilo. Poprosím potlesk.

Tak ale dúfam, že ma ospravedlníte za to ako som pristupovala k písaniu (naozaj som to všetko fľákala). Budem končiť lebo nestihnem vlak.