Pravidelné pípanie prístrojov bola prvá vec, ktorú zaregistroval. Necítil si končatiny ani svoje telo, akoby tam bol no zároveň nie.

Trvalo hodnú chvíľu než sa Buckymu podarilo nabrať kontrolu nad vlastným telom. Jeho modré oči sa váhavo začali otvárať, čo okamžite zaregistroval Steve, neopúšťajúci jeho izbu.

Miestnosťou sa ozval Kapitánov výdych. Na moment mu spadol kameň zo srdca, no potom si spomenul že najhoršie ešte ani náhodou nemajú za sebou.

Bucky sa ihneď pokúšal neúspešne dostať na nohy. Stevove ruky však boli rýchlejšie a poslali ho späť k nemocničnému lôžku.

"Lež, ledva ťa dali dokopy." Zašepkal jemne k jeho kamarátovi, ktorého oči nervózne behali po miestnosti.

Pomaly sa začal rozpamätávať. Napadla ich Hydra a zo zálohy poslali Whisper. Pokúsil sa ju odlákať na strechu, čo najďalej od Vanessy.
Pred očami mal ďalej iba krv. V ušiach mu rezonovali výstrely a na svojej koži doteraz cítil chlad.

"Vanessa!" Pokúsil sa o naliehavý tón, ale jeho hlas ledva prišiel k Stevovi. Zúfalo sa obzrel okolo seba, až mu pohľad dopadol na pohár s vodou.

Steve si toho všimol a automaticky ho vzal do rúk. Pomohol sa Buckymu napiť. Vedel že by toho zatiaľ do seba nemal dostať veľa, ale nemohol ho vidieť tak zúfalého.

"Kde je Vanessa?" Vyletelo z Buckyho, tentokrát už zrozumiteľne.
Steve však mlčal, nevediac čo mu povedať. Bol si až moc dobre vedomý toho čo bude nasledovať.

"Steve.." Buckyho pohľad zostal sklenený. Zhlboka sa zopár krát nadýchol, neschopný odtrhnúť oči od Steva, dúfajúc že mu jeho kamarát povie niečo viac. Nemohla..

"Je v bezvedomí, tak ako si bol doteraz aj ty." Hlesol onedlho Steve. Sánku pevne zovrel pri pokuse zostať silný. Nehovorilo sa mu to ľahko a už určite nie Buckymu.

Miestnosťou rezonovalo hrobové ticho, doplnené opäť iba o zvuky vychádzajúce z prístrojov. Bucky sa snažil spracovať informáciu ktorú práve dostal.

"Čo.." začal, no hlas sa mu zlomil. Oči mu zaplavili slzy, ktoré sa ani nepokúšal zastaviť. Kotúlali sa po jeho tvári a dopadali na prikrývku.

"Čo sa tam stalo?" Vyšlo z jeho úst. Hlas mu preskakoval, no to bola teraz úplne nepodstatná vec. Pohľad konečne upriamil na Steva, očakávajúc odpoveď.
Vedel však že tá je momentálne tiež nepodstatná. Nemenilo to konečný výsledok, bola v bezvedomí.

"Zabila Whisper." Steve mu konečne tiež opätoval pohľad. Nervózne prestúpil z nohy na nohu, sledujúc Buckyho reakciu.

"Ale ublížila si pri tom." Dodal a sledoval ako sa v Buckyho očiach hromadí čoraz viac sĺz.

"Potrebujem ju vidieť!" Buckyho hlas bol naliehavý, bol to podmienený reflex. Ihneď sa pokúsil opäť postaviť, v čom mu Steve našťastie zabránil.

"Nechápeš to Steve, sľúbil som.." jeho telo zostalo strnulé. Nedokázal dokončiť ani začatú vetu.
"Ja viem." Zašepkal Steve a stiahol ho do objatia. "Viem.."

"Mala utiecť." Hlesol Bucky pomedzi vzlykmi, ktoré sa už nesnažil zadržať. "Mala ma tam nechať. Zaslúžil som si to." V jeho spomienkach sa vybavil moment ich hádky. Bola tak tvrdohlavá..

"To nieje pravda." Pokúsil sa mu oponovať Steve. "Bude v poriadku. Je silná." Dodal a nasucho preglgol. Nevedel koho sa snažil vôbec utešiť. Či Buckyho alebo seba.

"Mimo toho, ešte si od svojho príchodu nestihla urobiť srandu zo Sama ani naštvať Furyho." Obaja sa sucho rozosmiali cez slzy.

Steve pustil Buckyho a odtiahol sa. Obaja si vymenili pohľady.
"Snažil som sa." Hlesol Bucky a dvihol svoje zaslzené modré oči na postavu pred ním. "Chcel som ju ochrániť. Prisahám že som sa ju snažil prehovoriť.." jeho hlas sa opäť zlomil.

Stevovi to však bolo jasné. Vanessu poznal a vedel že by tam Buckyho nenechala. Nenechala by tam nikoho. Nič by sa nezmenilo keby tam bol on, Tony alebo niekto ďalší. Vždy by zostala.

"Ja viem." Steve chápavo prikývol. To jeho priateľovi prinieslo aspoň kúsok pokoja. Nedokázal však na ňu prestať myslieť. Nie ak vedel že práve leží na rovnakej nemocničnej posteli ako on.

Dvere do miestnosti sa otvorili a vkráčal doktor. Situácia sa rýchlo zmenila, ani sa nenazdali a Buckyho zasypali otázky o jeho stave. Steve to všetko sledoval z povzdialia, modliac sa aby doktor čo najskôr odišiel.

Mohol vidieť že Bucky nahodil najstatočnejší výraz akého bol schopný, no navždy mu nevydrží. Obaja však vedeli že by nenechal cudzieho človeka aby ho videl tak zraniteľného, ako keď išlo o Vanessu.

Po nejakom čase Bucky opäť zaspal, kedže stále bol ešte príliš slabý. Vtedy sa Steve čo najtichšie vybral z jeho izby, smerujúc za Tonym.

Už z diaľky mohol cez presklenné dvere vidieť že tam sa nič nezmenilo. Na stoličke pri posteli sedel Tony v polobdelom stave.
Nedovolil si zaspať ani na moment, v prípade že by sa jeho neter práve zobudila.

Tá však stále nehybne ležala na nemocničnej posteli. Pokožku mala skoro porcelánovú, na ktorej sa vynímala blednúca modrina.

Steve s povzdychom otvoril dvere. Nevedel či má vôbec Tonymu hovoriť o Buckyho stave.

"Takže je hore?" Muž sediaci na stoličke ho predbehol. Kapitán zostal trochu zaskočený jeho slovami, no došlo mu že Tonymu asi naozaj nič neujde.

Prešiel do jeho zorného poľa a potichu prikývol.
"Dobre preňho." Odfrkol sarkasticky Tony a opäť sa zahľadel na jeho neter.

"Zobudí sa, Tony." Hlesol potichu Steve.
"To nevieš." Tonyho hlas znel zatrpknuto, no zároveň zlomene. Bol vyčerpaný z toho všetkého. Mal pocit že ak by sa tak aj stalo, už nikdy nič nebude opäť jednoduché. Akoby aj mohlo? Po tom všetkom čím si prešli.

"Je silná." Stál si za svojim Steve. Jeho modré oči sa so zármutkom upierali na jej nehybnú tvár.
"To bola aj jej mama." Tonyho zatrpknutý tóm hlasu pokračoval. Neuvedomoval si čo vlastne hovorí. Mal už všetkého vyše hlavy.

"To bolo iné." Steve pokrútil hlavou a urobil zopár krokov po miestnosti.
"Zomrela." Jedno jednoduché slovo, ktoré vyšlo z Tonyho úst, no pritom obsiahlo tak veľa. To ako moc bol na dne.

Nikdy nehovoril o svojej sestre a to Steve vedel. Čo sa o nej on sám dozvedel, bolo iba od Ness, ktorá však tiež o nej nerada rozprávala. U oboch to vyvolávalo nepríjemnú náladu, ktorej sa nedalo zbaviť ešte niekoľko dní potom, preto sa nikto ani nepýtal. Niektoré veci proste asi mali zostať pod pokrievkou.

"Mala rakovinu. To je niečo iné." Odvážil sa nakoniec prehovoriť Steve. Vedel že to nemal
hovoriť, pretože ani Tony určite nemal v pláne spomínať Sarah, ale nedalo mu to. Porovnávať zranenia ktoré Ness utrpela s touto zákernou chorobou bolo nemysliteľné.

"Ale zomrela." Zašepkal Tony, pohľad upierajúc do prázdna. "Nechala ma tu skoro úplne samého." Jeho oči nabrali sklenený odlesk.

Jeho pohľad opäť zastal na Vanesse.
"Je všetko čo mi zostalo."