Myslela som že zbytok noci už dospím a zobudím sa až ráno, ale rámus ozývajúci sa z chodby ma prebral oveľa skôr.
Ráno rozhodne ešte nebolo, to mi došlo po rýchlom pohľade z okna.

Nechápavo som sa dvihla do polosedu, automaticky aktivujúc náramok na pravej ruke. Svetlo z rukavice okamžite osvetlilo izbu.

Z chodby sa ozývali už len tlmené kroky, ktoré nasledovalo odomknutie dverí. Dvere boli celkom blízko, čo sa mi nezdalo. Pri mne mávali izbu len Sam a Bucky, ale obaja boli preč. A hlavne, kto by tam chodil uprostred noci?

Ruku som zovrela v päsť, aby sa svetlo vyplo, a pomaly som sa postavila z postele. Možno to nebol najlepší nápad, ale zvedavosť mi proste nedala.

Potichu som otvorila dvere a rozhliadla sa po chodbe. Spozorovala som už len chrbát muža, ktorý vchádzal do jednej z izieb. Keď som si však uvedomila ktorej, nesedelo mi to celé ešte viac.

Po špičkách som prechádzala chodbou až ku daným dverám, ktoré zostali jemne pootvorené.
Srdce mi bilo až v krku keď som sa pri nich zastavila, rozmýšlajúc či sa neotočiť a nezaliezť radšej späť do postele.

Nakoniec som ich však otvorila a opatrne nazrela do izby ktorú som tak dôverne poznala.
Na moje prekvapenie, na posteli sedela mužská postava s tvárou schovanou v dlaniach. Bolo vidieť ako sa jeho svaly napli, keď si uvedomil prítomnosť niekoho ďalšieho.

Pred seba som napriahla pravú ruku a osvetlila ho modrobiela žiara z rukavice.
Teraz som si ho mohla konečne trochu obzrieť. Na sebe mal tmavú bundu a nohavice rovnakej farby.
Zopár prameňov hnedých krátkych vlasov mu spadalo na čelo a tiež som si všimla strnisko, ktoré mu bolo vidieť spoza pravej ruky. Tú mal stále na tvári, lakťom opretú o koleno.
Jeho postoj vravel že bol unavený, vyčerpaný.

"Kto, do pekla, si a čo tu chceš?" Zasyčala som podráždene. O takomto čase sa cudzí človek nemal čo potulovať základňou, nie ešte niečo hladať na tomto mieste.
Ako sa sem vôbec dostal? A kde zobral kľúče? Trápilo ma mnoho otázok. Systém ktorý som sem len nedávno nainštalovala mal predsa zabrániť aby sa sem ktokoľvek neoprávnený dostal.

Od muža vyšiel porazenecký povzdych. Ruku zosunul pozdĺž tela a trochu sa odvrátil, keď ho oslepilo svetlo prichádzajúce odomňa.
Svoj postoj som ale nemenila, stále mi neodpovedal na otázku a ja som bola pripravená kedykoľvek zaútočiť, či sa brániť.

Pomaly sa postavil na nohy, na čo moje reflexy chceli reagovať ustúpením o krok dozadu, no nedovolila som si to.
Ľavá ruka mu tiež spadla pozdĺž tela, ale urobil to akosi strnulo. Možno bol po boji, jeho stav by tomu napovedal.

Konečne na mňa mierne dvihol pohľad a vtedy mi všetko začalo dávať zmysel. Jeho postoj, mierne naklonený na ľavú stranu. Účes a strnisko na tvári urobili veľa, ale keď som sa stretla s tými modrými očami, razom sa mi vyjasnilo.
Všetky spomienky, všetko sa to začalo vracať. Akoby ani na sekundu nezmizol, cítila som to čo predtým, až na obrovskú bolesť, ktorá sa k tomu pridala.

V očiach sa mi zračilo prekvapenie a onedlho sa naplnili slzami. Ešte predtým som však stihla spozorovať že tie jeho tak isto.
Neviem kde sa tu vzal, čo tu robil a či to nebolo celé iba jeden bláznivý sen, no zdalo sa to tak skutočné.
Stála som pred ním, tak blízko a zároveň tak ďaleko.

"Bucky.." pokúsila som sa zašepkať, no hlásky sa mi zasekli v hrdle. Akoby som bola zrazu paralyzovaná, neschopná akéhokoľvek pohybu.
Chcela som sa rozbehnúť a objať ho, spojiť naše pery a už nikdy sa od neho neodtiahnuť, preplakať celú noc v jeho objatí.. No nedokázala som to a vlastne som ani nemala. Ublížil mi, mala by som byť naštvaná. Nechal ma tu vyše pol roka samú. Odišiel bez rozlúčenia a zmizol.

Dvere za mnou sa prudko rozleteli, čo som však úspešne odignorovala a Bucky tiež. Ani jedným z nás nehlo pokiaľ sa mužská postava nepostavila do nášho zorného poľa, zahalujúc výhľad.

"Ness.." Stevov hlas znel celkom vystrašene. Akoby netušil čo odomňa teraz čakať. Popravde, sama som netušila čo sa mi o najbližších pár sekúnd preženie hlavou. V tejto chvíli som bola nevyspitateľná aj sama sebe.

"Vedel si o tom?" Hlas sa mi zasekol v hrdle, no aj keby ma Steve poriadne nepočul, z pohľadu určite vytušil čo som chcela.
Jeho pohľad bol kamenný, akoby hľadal správne slová.

"Dozvedel som sa to len teraz pred pár hodinami. Spala si." Zašepkal mierne, s rukou napriahnutou ku mne. Neviem či mala poslúžiť k tomu aby ma mohol stiahnuť do objatia alebo zabrániť mi vo vymlátení niekoho duše z tela.

Pohľad som otočila na Buckyho. Bolo tu veľa čo som mu chcela povedať, pocity vo mne bublali a čoskoro sa to celé chystalo vybuchnúť, no nevyšlo zo mňa nič. Nedokázala som prinútiť moje hlasivky spolupracovať, pri pohľade do jeho sklenených modrých očí.

"Prečo..?" hlas mi znovu preskočil o pár oktáv vyššie, pri mojom pokuse potlačiť vzlyky. To bola jediná otázka ktorú som dokázala vysloviť nahlas. Bolo to jediné slovo, no zároveň dokázalo obsiahnuť všetko čo som chcela vedieť.

"Vanessa, nechaj ma ti to vysvetliť." Začal Bucky potichu a urobil jeden krok dopredu.
Po chrbte mi prebehli zimomriavky pri počutí jeho hlasu po tak dlhej dobe.
Znel tak zlomene, zničene. Tiež mal čo robiť aby sa mu hlas netriasol.
Ja som však automaticky o krok ustúpila.

Steve zúfalo behal pohľadom z jedného na druhého. Asi nevedel ku ktorému skôr skočiť, či sa snažiť čokoľvek vysvetliť.

"Nie.." hlesla som sotva počuteľne a urobila ďalší krok dozadu. Videla som ako Bucky ku mne natiahol ruku, akoby ma chcel týmto gestom zadržať, no rýchlo som začala cúvať z miestnosti.

Toto musel byť sen alebo nejaký hlúpy vtip. Proste tomu neverím! 7 mesiacov bol preč! 7 mesiacov sa neuráčil nám dať vedieť či je v poriadku a zrazu sa tu objaví? Zrazu si sem nakráča, ešte aj do svojej starej izby, a chce sa so mnou rozprávať? Nie!

Otočila som sa na päte a vybehla z miestnosti, moje kroky smerujúc k výťahu. Vyviezla som sa až na strechu, pretože to bolo jediné miesto kde som mala pokoj so svojimi myšlienkami. A to som teraz potrebovala. Urovnať si v hlave čo sa to vôbec stalo.

A/N
Kedže dnes budem mať toho pravdepodobne dosť, rozhodla som sa publikovať túto časť skôr.
Mimo toho vám prajem Šťastný Nový Rok a aby ste si užili Silvester🎉