"Prečo si mi klamal?" Vtrhla som rýchlosťou blesku do dverí spoločenskej miestnosti, kde sedel Tony so Stevom.
"Čože?" Tony na mňa nechápavo pozrel, očividne hrajúc hlúpeho.

"Zabila som ich! Som na tej fotke!" Vyletelo zo mňa rozhorčene. Bola som naštvaná, no viac asi sama na seba. V očiach ma pálili slzy, ktorých priechodu na povrch som sa pokúšala zabrániť.

"Tá novinárka mala pravdu." Hlas sa mi zlomil. Tony sa vybral od Steva smerom ku mne a vtiahol ma do objatia.
"Nezaslúžim si to. Všetci sa mi snažíte pomôcť, ale pritom som minimálne pomohla vyvraždiť nevinnú rodinu a tomu dievčaťu zničila život." Plakala som mu do saka.

Z jeho úst vyšiel hlboký povzdych.
"Nikomu si neublížila.." hlesol potichu a objal ma pevnejšie. Bolo to však zbytočné, videla som tie články.
"Tony.." začala som roztraseným hlasom ale on ma prerušil.

"Nikomu si neublížila." Zopakoval tentokrát presvečivejšie. Dvihla som pohľad a v pozadí si všimla Steva, ktorý mal v tvári ľútostný pohľad. Znovu som sa otočila na strýka.

"To dievča, Sophie, hovoril som s ňou. Zachránila si jej život." Nechápala som Tonyho slovám. O tom sa predsa nikde nezmieňovali.
"Chcel som zistiť či ťa spoznáva, preto som za ňou išiel. Nie len že ťa spoznala, ale povedala že si ju nechala ísť." Uslzenými očami som pozerala na Tonyho.

V jeho tvári tiež bola ľútosť. Jednou rukou ma pohladil po vlasoch.
"To druhé dievča, vraj ťa s ňou poslala preč. No ty si ju nechala utiecť cez okno." Pri zmienke druhej ženy na fotke, mnou trochu trhlo. Bola mi povedomá, predsa som ju kedysi poznala.

"Ona zabila jej rodinu. Tá malá to videla." Dodal Tony a mne sa do očí tlačili nové slzy.
"Whisper." Zašepkala som viacmenej sama pre seba, čím som si však zaslúžila pozornosť oboch mužov v miestnosti.

"Vravela si Whisper?" Opýtal sa Steve a na tvári mal šokovaný výraz.
"Tak sa volala. Tá druhá. Aspoň myslím." Otočila som sa naňho, no jeho tvár zbledla.

"Čo sa deje, Rogers?" Ozval sa Tony keď si tiež všimol jeho výrazu.
"To nieje možné.. vravel že ju.." Steve neveriaco krútil hlavou a jeho nohy sa dali do pohybu.
"Rogers!" Strýko dvihol hlas.

"Bucky vravel že vyzerá ako jedno dievča ktoré.. ešte ako Winter Soldier trénoval." Vysúkal neisto zo seba Steve. Tonyho pohľad zamrzol.
"No vraj bola úplne nezvládnuteľná. Ani keď ju vymazali sa neskľudnila. Urobili to vraj viackrát ako u kohokoľvek predtým." Začal vysvetlovať.

Zostala som zamrazene stáť, pokúšajúc sa na niečo spomenúť. Nič ma však nenapadalo. Vybavovala sa mi len jej tvár. Najviac ma fascinovali oči, každé malo inú farbu.

"Po nejakej dobe to vzdali. Robila viac problémov ako úžitku. Bucky myslel že ju zabili." V hlave sa mi vybavil moment v tmavej miestnosti. Boli sme tam obe, uprostred klietky. Asi to bol tréning, pretože som si zreteľne spomenula ako mi hlava narazila o dlážku.

Inštinktívne som sa chytila za to miesto, kedže bolesť som si rozhodne pamätala.
"Deje sa niečo?" Oba pohľady ustarostene skončili na mne. Iba som potichu prikývla a presunula sa ku kreslu. Tam som sa pomaly zosunula, čo si vyslúžilo pozornosť oboch mužov.

"Vanessa." Tony sa ku mne sklonil, no ja som na moment zavrela oči.
Videla som ju pred sebou. Ako sa jej oči, sivé aj zelené, zabodávajú do mňa.
'Viem iba že nieje moje.' Spomenula som si na jej slová, keď som sa pýtala na jazvu pri ľavom oku.

"Ness!" Prebral ma Stevov hlas. Rýchlo som otvorila oči a zmätene sa obzrela okolo seba. Na oboch ich tvárach bol viditeľný strach.

"Prišla o oko." Zašepkala som úplne vyvedene z miery.
"Ľavé." Ozvalo sa z druhej strany miestnosti. Všetci traja sme sa obzreli do rámu dverí. Stál v nich Bucky a na tvári mal kamenný výraz. Jeho oči však prezrádzali smútok.

Prikývla som a on sklonil hlavu.
"Myslel som že už je dávno z toho pekla preč." Hlesol a vybral sa smerom ku mne.
"Že ju zabili." Opravila som ho. Nevedela som ako to brať. Smrť predsa nebola riešenie, s tým som sa nebola ochotná zmieriť.

"Áno." Povzdychol nakoniec. Očividne k tomu chcel niečo povedať, ale zostal ticho. Celkovo sa miestnosťou rozhostilo ticho, pretože ani jeden z nás nevedel čo dodať.

Celá táto situácia mi v hlave spôsobovala zmätok. To dievča, Whisper alebo akékoľvek jej reálne meno bolo, bola predsa taká istá ako ja alebo Bucky. Bola unesená a zneužitá. Ak aj tú rodinu zabila ona, nezaslúžila si tam teraz byť. V skutočnosti mohla byť úplne nevinná.

Bez slova som sa postavila na nohy a vydala sa na odchod z miestnosti. Potrebovala som premýšlať.
Ignorovala som opakované vyslovenie môjho mena a zabuchla sa vo svojej izbe.

Celú dobu som rozmýšlala nad ňou. Dalo by sa jej nejako pomôcť? Ak aj áno, pochybujem že by som toho bola schopná. Sama som potrebovala pomoc.

O nejaký čas sa ozvalo zaklopanie na dvere. Trochu frustrovane som zvolala 'Ďalej.' aj keď som sa vôbec necítila na niekoho spoločnosť.

"Prepáč." Ozval sa hneď od dverí Bucky. "Muselo to vyznieť hrozne, čo som predtým povedal." Bolo vidieť že sa skutočne necítil ohľadom toho dobre.
"Možno si mal pravdu." Pripustila som nakoniec s povzdychom a oprela hlavu o stenu. "Je to peklo." Dodala som a privrela oči.

"Nie. Nechcem aby si si myslela že v akomkoľvek prípade je smrť riešenie. Nieje." Prešiel ku mne a jemne ma chytil za ruku. Otvorila som oči a pozrela naňho. Potichu som prikývla.

***
"Je to prúser, Tony." Povzdychol Steve, sediaci u Furyho v kancelárii. Všetci traja, on, Tony aj Fury, sledovali obrazovku. Nachádzal sa tam zastavený obraz moderátorky, ktorá práve rozoberala Vanessu a vraždu Connora.

Miestnosťou rezonovalo ticho. Tony sedel s tvárou zaborenou v dlaniach, snažiac sa prísť na to čo ďalej.
Sophie bola v programe na ochranu svedkov, podľa toho čo počul, takže nebolo možné aby išla vypovedať o nevine jeho netere.
A nemal momentálne náladu sa nasledujúci rok vláčiť aj s Vanessou po súdoch ani nič podobné.

"Zabúdame na hlavný problém. Hydra nenecháva veci nedokončené." Oboch Avengerov vyrušil Furyho hlas.
"Čo tým myslíte?" Steve naňho dvihol pohľad. Dobre vedel o čo išlo, ale nechcel si to priznať.

"Na toto čakali, aby sa to prevalilo. Ľudia sa o nej dozvedia, budú sa pokúšať ju nájsť. A ak neuspejú, vylúčia všetky možné miesta. Zostane len SHIELD." Hovoril muž v čiernom kabáte. Nechcel si to priznať, no na tom dievčati mu záležalo viac ako z pracovnej povinnosti.

"Čo mám teda robiť?" Vyletel zrazu Tony. Rýchlo sa postavil z miesta a pochodoval popri stole.
"Vravíte že tu prakticky len čakáme kedy si po ňu prídu!" Rozhodil rukami. "Len teraz som ju dostal späť." Hlas mu zoslabol a pohľad zabodol do Kapitána. "Nemôžu mi ju opäť vziať." Pokrútil nakoniec hlavou a obomi dlaňami sa zaprel do stola.

"Nikto ju opäť nevezme." Steve prešiel k nemu. "Ale máš pravdu, nemôžeme tu čakať." Dvihol pohľad na Furyho, ktorého očividne napadlo presne to isté. Obaja však vedeli že Tony s tým nápadom nikdy nebude súhlasiť.

"Musí zase zmiznúť." Fury sa nakoniec odhodlal začať túto tému, čo si ihneď vyslúžilo Tonyho pozornosť.
Ten naňho pozeral so zdesením v očiach.

"V tichu, nepozorovane. Nikto o tom nesmie vedieť. Žiadne motely, pumpy, nič. Odľahlé miesto, kde počká kým to prehrmí. Zatiaľ môžeme vymyslieť čo s Hydrou či situáciou vonku." Odôvodňoval logicky Fury, čo však nevyzeralo že by Tonyho ukľudnilo.

"V žiadnom prípade!" Vyhŕkol ihneď Stark. "Nikam sama nepôjde, jedine cez moju mŕtvolu!" Zdôraznil každé jedno slovo.
"Nemyslel som sama." Ozval sa opäť Steve. Spolu s Furym čakali kedy to Tony pochopí.

Keď mu to však došlo, prudko pokrútil hlavou na nesúhlas.
"On už jej spôsobil dosť problémov. Nieje šanca aby som ju s ním niekam pustil samu. Nie ak ju nebudem môcť chrániť."

"Ak zmizneš z očí ty, všetkým ihneď napadne že si ju niekam vzal. Musíš tu zostať, Tony. Bude s tebou chcieť hovoriť vláda a ty im musíš dať istotu že je presne tam kde ju chcú mať." Prehovoril naňho s vážnou tvárou Steve.

"Musím súhlasiť s Rogersom." Pridal sa Fury. "Verejnosť musí mať pocit že je tu, aby po nej nezačali pátrať." Tony si ich oboch neveriaco premeriaval.

"Bucky sa o ňu dokáže postarať. A tiež dokáže zmiznúť. Ak im nájdeme dobré miesto, nikto ich nenájde." Ubezpečoval ho Steve. Tony nevyzeral týmto nápadom ani trochu nadšený.
Mal však vôbec na výber?