Z auta som posledný krát pozrela do okna spoločenskej miestnosti, kde stál Bucky. Dvihla som ruku na to aby som mu zamávala, dúfajúc že ma uvidí. Neviem či to tak bolo, ale tiež dvihol svoju pravú dlaň.

Naše auto vyrazilo z príjazdovej cesty a rútilo sa na diaľnicu.
Väčšina cesty bola tichá, ani ja ani Tony sme nič nevraveli až pokiaľ som už v diaľke nevidela jeho vilu.

"Zajtra vyrazíme do Wakandy." Mierne sa na mňa otočil, sledujúc moju reakciu. Tej sa však nedočkal, moja tvár bola stále kamenná.
"Dobre." Hlesla som nakoniec, keď očividne čakal nejakú reakciu. Netušila som čo čakať. Nevedela som ako mi plánujú pomôcť. Bála som sa že by so mnou zaobchádzali ako v Hydre? Rozhodne.

Tony si asi všimol môj strach v tvári.
"Nikto neurobí nič s čím by si nesúhlasila, to ti sľubujem." Snažil sa ma upokojiť. Prikývla som. Nemalo cenu čokoľvek k tomu povedať, pretože môj strach bola čistá paranoia, získaná z Hydry.

Vyšla som z teplej sprchy a navliekla na seba mäkký župan.
Dnešný deň mi spôsoboval v hlave zmätok, väčší ako som si bola ochotná priznať.
Najprv zistenie že som vlastne mala byť mŕtva, potom oboznámenie s výletom do Wakandy a v neposlednej rade rozhovor s Buckym.

"Ďalej!" Zvolala som keď niekto zaklopal na dvere. Tie sa okamžite otvorili a v nich stál Tony.
"Môžem?" Opýtal sa, na čo som rýchlo prikývla. Uvítala som spoločnosť, aspoň ma na chvíľu zamestnal a ja som tak nemala hlavu plnú myšlienok.

"Vieš, chcel som s tebou ešte o niečom hovoriť." Hlesol potichu a nervózne prešiel po miestnosti. Čo ďalšie so mnou mohol chcieť rozoberať? Už som mala noviniek na nejaký čas dosť.
Naznačila som mu však že má začať, nič iné mi aj tak nezostávalo.

"Dal som sa opäť dokopy s Pepper." Povedal po chvíli ticha. Tejto vete som úplne nerozumela, hlavne asi preto že som nemala ani tušenie o kom hovorí.
"Nepamätáš si ju, ale kedysi bývala moja sekretárka, potom partnerka a potom sme.." zase sa odmlčal. Sadol si ku mne na posteľ a podoprel si hlavu rukami.

"Sľúbil som jej niečo čo som nebol schopný dodržať. A tak sme mali pauzu. Potom čo si zmizla sa ale ku mne vrátila a myslím že ak by tak neurobila, ani ja by som tu už nebol."
Na jednej strane som mala pocit že by sa mi to nemalo páčiť, ale na druhej vyzerala pre Tonyho dôležitá. Rozhodla som sa preto ju akceptovať, nech to bol kto chcel.

"Keď si sa vrátila, poprosil som ju aby pár dní zostala mimo, aby si okolo seba nemala zbytočne veľa ľudí." Pokračoval, čo si získalo moju pozornosť. To bolo od neho naozaj ohľaduplné.
"Zajtra vyrážame do Wakandy a bol by som rád keby sa po našom príchode opäť vrátila sem. Ale chcem vedieť že ti to nevadí."

Čo som mu mala na to asi tak povedať?
Áno, stále som bola nesvoja okolo ľudí ktorí mi nič nehovorili alebo som ich nevidela na fotkách. Taktiež som dúfala že po našom príchode budem mať ešte šancu nejakú dobu stráviť iba po Tonyho boku a snažiť sa získať ďalšie spomienky.
Samozrejme s určitou prítomnosťou Buckyho.

"Kľudne." Povedala som však namiesto protestov. Tony si to nezaslúžil. Bol na mňa celú dobu tak milý, snažil sa mi pomôcť. Ak chcel pri sebe aj osobu čo mu pomohla prežiť rok mojej neprítomnosti, tak som nemala právo mu v tom brániť.

"Ďakujem." Na Tonyho tvári sa objavil jemný úsmev a jeho dlaň zovrela tú moju.
"Teraz sa vyspi. Zajtra ráno vyrážame." Na moment ma pritiahol k sebe a dal mi pusu do vlasov.

Prikývla som a vliezla pod prikrývku. Z celého dňa som bola uťahaná a tak mal asi pravdu že vyspať sa bol dobrý nápad.
"Dobrú Tony."

Ako Tony povedal, tak aj bolo. Hneď ráno sme opäť vyrazili na základňu, kde sa mal nachádzať quinjet, ako to strýko nazval, ktorý nás mal čo najrýchlejšie odviezť do Wakandy.

"Hej! Malo to byť pripravené už pol hodinu dozadu! Nechcite aby som vás vyhodil!" Ozval sa spoza rohu podráždený mužský hlas. Trochu mnou striaslo keď som ho započula, no s Tonym sme pokračovali v ceste.

Za základňou sa nachádzala obrovská pristávacia plocha, kde teraz stál zmienený dopravný prostriedok. Myslím že by sa to dalo nazvať vznášadlom.

Kúsok odtiaľ stál chlap v dlhom čiernom kabáte a od neho vychádzal ten podráždený krik.
Keď sa k nám otočil, spozorovala som že má pásku cez oko. Toho som síce na fotkách nevidela, ale Tony ho spomenul.
Volal ho jednooký parchant, aj keď jeho meno bolo Fury, ale vraj sa naňho dá zvyknúť. Kedysi som si z neho rada uťahovala, čo si bohužial nepamätám.

"Všetko v poriadku? Ak som si mal zohnať vlastné lietadlo, tak si mal povedať." Nadhodil Tony keď k nemu prišiel bližšie.
"Všetko je v poriadku, iba som zistil že zamestnávam bandu idiotov!" Posledné slová opäť zakričal, smerom k pár chlapom čo sa motali okolo quinjetu.

Jeho jednooký pohľad nakoniec zablúdil ku mne, kde sa zmenil z podráždeného na prekvapený.
"Vitaj späť." Prehovoril už kľudným hlasom a jeden kútik úst sa mu nenápadne dvihol.

"Bol to úsmev čo som práve videl?" Tony si nechápavo premeriaval jeho a potom mňa.
"V žiadnom prípade." Poprel to okamžite Fury, čo ma prinútilo sa potichu zasmiať.
"Ale áno, bol." Nedal sa strýko a na jeho tvári sa zjavil doberačný výraz.

"Riaditeľ Fury, quinjet je už pripravený." Prerušil nás mužský hlas prichádzajúci od toho kovového monštra.
"Že vám to trvalo!" Hlas muža s páskou cez oko sa opäť zmenil na podráždený. Toto okamžité menenie postoja mi však bolo povedomé.

"Som si skoro istá že toto si pamätám." Rozmýšlala som nahlas. Tony sa na mňa ihneď otočil. Dokonca som upútala zase aj Furyho pozornosť.
"Teraz už ten úsmev nepoprieš!" Tony naňho vážne pozrel.

"Je môj obľúbený teeneger. Ale okrem nej tu je už len ten Pavúk v legínach, ktorý ma posiela do odkazovača keď sa mu snažím dovolať, tak si nefandi." Zamrmlal akože nevrlo, ale dala by som ruku do ohňa za to že na mňa sprisahanecky mrkol keď sa Tony nepozeral.

"Som právom hrdý." Prehodil Tony a poobzeral sa okolo nás. Presklenné dvere sa otvorili a na asfaltovú plochu vychádzali Steve s Buckym.
"Čo tu ten robí?" Zamrmlal a jeho pohľad zamrzol. Ihneď na mňa ospravedlňujúco pozrel, pretože to asi z neho vyletelo bez rozmyslu.

"Už som vám vravel Rogers, nemôžem teraz všetkých poslať na víkend do Wakandy. Je vás potreba inde." Fury zase nasadil vážny tón a pozrel na Steva.
"To beriem. Ale chcem aby s nimi išiel Bucky, pre Vanessu to bude tak najlepšie."
Povedal diplomaticky Steve. Buckyho výraz však nebol úplne presvedčený že to bolo najlepšie riešenie, tak ako ten Tonyho.

Steve mal však pravdu, ja by som sa cítila lepšie keby išli obaja. Bucky si tým sám prešiel a jeho prítomnosť by som uvítala.
"Zamieta sa. Potrebujem.." začal nekompromisne Fury, ale dovolila som sa ohlásiť.

Mierne som si odkašlala, aby mi venovali pozornosť.
"Prosím, Steve má pravdu." Dvihla som nádejne pohľad na muža v čiernom. Jeho pohľad bol najprv kamenný, no nakoniec hlboko povzdychol.

"Zmiznite mi všetci z očí." Povedal rezignovane a vybral sa na odchod. Keď už bol dostatočne ďaleko, Steve mi ukázal palec hore. Ja som si skusla spodnú peru aby som potlačila úsmev.
Vôbec som nečakala že by to zabralo.

Tony si premeral Buckyho, ktorý zostal stáť kúsok od nás. Nakoniec tiež povzdychol a ukázal smerom ku quinjetu.
Všetci traja sme sa tam teda vybrali. Aj bez väčšiny spomienok som vedela povedať že toto bude dlhá cesta..

A/N
Uznávam že s touto kapitolou mi to naozaj trvalo.. ušetrím vás ale výlevov o tom že som nebola doma a podobne, no presunieme sa na niečo iné. Mala by som nápad na knihu (tak isto ff z marvel universe) ktorej by som sa možno chcela venovať keď dokončím túto. Jednodielovky by vychádzali tak nepravidelne ako teraz, tam by sa nič nemenilo.
Tentokrát by som sa chcela zamerať viac na Steva, Natashu a postupne by sme sa prepracovali aj k Buckymu. Mal by niekto záujem aby som zverejnila keď tak nejaký sneak peek alebo čo? Prosim o akúkoľvek odozvu, som celkom zúfalá.
Majte sa❤️