"Potrebujem len trochu tvojej krvi, dobre?" Posledný krát ma ubezpečil, než sa odvážil vytiahnuť v mojej prítomnosti injekčnú striekačku.
Pravda bola že srdce sa mi automaticky rozbúchalo rýchlejšie. Spomienka na kreslo s kožennými popruhmi na ruky a nohy, ktorá sa mi jemne črtala, bola viac ako dobrý dôvod preto aby som sa pokúsila o okamžitý útek.

Chcela som namietnuť že som si to rozmyslela, ale niečo ma zastavilo.

'Tvoje telo je naša zbraň a zbrane neodporujú.'

V ušiach mi zarezonovali slová, ktoré som počula v tom kresle mnoho krát, preto sa mi asi vryli do pamäte.

Dych sa mi okamžite zrýchlil, keď sa ihla priblížila k mojej ruke.
Prudko som pokrútila hlavou, srdce si cítiac až v hrdle.
"Nie, prosím už znovu nie." Vydralo sa zúfalo z mojich úst. Oči mi naplnili slzy a dýchanie sa mi čoraz zhoršovalo.

"Tony, myslím že má panický záchvat." Vyhŕkol Bruce a vec v jeho ruke okamžite odložil za seba. Strýkov pohľad sa okamžite zabodol do mňa.

"O nič nejde, Vanessa. Všetko je v poriadku. Pozri, som tu s tebou." Stál rovno predomnou a ruky mi položil na ramená. Vôbec to však nepomáhalo, pretože som cítila ako zúfalo lapám po dychu.

"No tak.. Dýchaj so mnou, dobre? Nádych, výdych." Jeho dych sa narozdiel od môjho snažil byť kľudný, aj keď bolo na ňom vidieť že srdce mu bije tak isto rýchlo.
Potom ako posledné dve slová niekoľko krát zopakoval, pokúsila som sa splniť jeho prosbu.

"Výborne Ness. Ide ti to." Hovoril povzbudivo a pokračoval v činnosti. Jeho zovretie sa postupne uvoľňovalo, nie však natoľko aby som ho prestala cítiť.

Privrela som oči, sústreďujúc sa výhradne na dýchanie a jeho slová, ktoré ku mne doliehali.
"Výborne.." zopakoval potichu keď už som bola schopná dýchať sama.
Keď som otvorila oči, bola na ňom vidieť úľava. Ja som bola stále úplne vyklepaná a roztrasená.

"Nikto ti už viac neublíži, prisahám." Ozval sa po chvíli strýkov hlas. Na to ma pevne objal, čo som mu opätovala. Vedela som to, minimálne som si to nahovárala. Že nech už sa stane čokoľvek, Tony tam bude aby mi pomohol.

"Viem aké to je ťažké, v tomto mi môžete veriť, no inak vám neviem pomôcť." Bruce nervózne prestúpil z nohy na nohu.
Mne by večná zima až tak nevadila, Tony však vyzeral že ho to trápi.

Keď som sa od neho odtiahla, premerala som si Brucea.
Narozdiel od doktorov ktorých som poznala ja, vyzeral neškodne. Z očí mu sálala dobrosrdečnosť, neplnil žiadne rozkazy.

Prikývla som na znak že rozumiem a neochotne otočila ruku žilou k nemu.
"Si si tým istá?" Opýtal sa Tony a otočil ma k nemu. Opäť som prikývla, mysliac len na to že to robím preňho.
Tony s Bruceom si vymenili pohľady.

"Dobre." Zamrmlal Tony a privinul ma k sebe. Vysadla som na stôl a oprela sa o jeho hrudník. Ten sa postaral o to aby som sa nepozerala smerom na moju ruku.

"O chvíľu je koniec." Zacítila som jeho ruku ako mi jemne prešla po vlasoch.
"Potom ťa vezmem na milkshake, ako keď si bola malá a pôjdeme domov." Hovoril chlácholivým hlasom, čím sa snažil upútať moju pozornosť od toho ako ihla prešla žilou.

Do očí sa mi opäť nahrnuli slzy, ktoré onedlho stekali po lícach.
"Hotovo." Ukončil moje utrpenie Bruceov hlas a náplasť na mojej žile.
"Som na teba hrdý." Zašepkal Tony a dal mi pusu do vlasov.

"Zbytok už bude len zbežná prehliadka." Bruce sa na mňa povzbudivo pousmial, keď som si zotierala slzy.

Prvá vec ktorú urobil, bolo že mi do úst dal teplomer. To bolo našťastie bezbolestné a nevyvolávalo to žiadne spomienky.
Tony ma aj tak po celú dobu jednou rukou držal okolo ramien.

Bruceov pohľad bol veľmi znepokojený, keď pozrel na teplomer v jeho rukách.
"Tony.." zamrmlal potichu, na čo sa strýko strhol. "Myslím že máme problém." Dodal a konečne odlepil pohľad od teplomeru.

"Čo?" Opýtal sa Tony, tak isto znepokojený.
"Ja.. neviem ako si to vysvetliť.." začal rozpačito a potom ruku s teplomerom natiahol ku strýkovi.
"Technicky by mala byť mŕtva." Tonyho tvár viditeľne zbledla keď Bruce vyslovil tieto slová.

"To je nezmysel!" Strýkova ruka sa načiahla pre teplomer a zapozeral sa naňho. Jeho pohľad v sekunde zamrzol.
Tentokrát som tú vecičku vzala do rúk ja, pozorne sledujúc čísla.

32 stupňov Celzia. Moje telo malo 32 stupňov.
S šokovaným výrazom som teplomer odložila na stôl. To nebolo možné. Aj so svojimi stratenými spomienkami som vedela určiť že to bola kritická teplota. Normálny človek by už dávno skolaboval. Zatiaľ čo ja som sedela na stole a pokiaľ viem, moje životné funkcie boli minimálne postačujúce.

"Urobím ďalšie testy." Prehlásil Bruce bez emócií. Chvíľu sa hrabal v jednom zo šuflíkov až odtiaľ vyhrabal stetoskop.

Pozorovala som Tonyho kamenný pohľad, keď Bruce počúval moje srdce so stále znepokojeným výrazom. V strýkovich očiach sa leskli slzy ktoré však nenechal spadnúť. Ani jednu jedinú..

"Bije pravideľne, ale pomaly." Prehlásil Bruce a opäť sa otočil na Tonyho. "Aj napriek tomu čo sa pred chvíľou stalo. Mala by mať stále zrýchlený tep, no tento je podpriemerný." Pohľad som prestrašene uprela naňho. Čo to znamenalo? Pomaly som zomierala? Bolo to moje telo schopné zvládnuť?

"Myslím že by si sa mal skontaktovať s T'challou a Shuri. Môj odhad je že za to môže sérum, ktoré jej dali. Z Barnesa ho predsa dostali, ich technológie sú vyspelejšie ako tie naše. Budú vedieť čo robiť." Netušila som o kom Bruce vravel, ale v momente ako spomenul Jamesove meno, spozornela som.
Takže aj on bol na tom podobne?

"Áno, to je dobrý nápad." Zamrmlal Tony, pozerajúc do zeme. Zjavne vôbec nevnímal čo mu Bruce hovoril. Bol hlboko vo svojich myšlienkach, až mi ho prišlo ľúto.

Trvalo hodnú chvíľu než nám opäť obom venoval pozornosť. Pri strete s mojimi očami sa mu na tvári objavil smutný úsmev.
"Myslím že ti namiesto milkshakeu kúpim horúcu čokoládu, čo ty na to?"