"Na ako dlho to vypadlo?" Tony si unavene pretrel tvár a pozrel na Kapitána.
"Neviem, zopár sekúnd. Potom sa nahodila záloha a zase všetko naskočilo." Steve pokrčil ramenami a zložil sa do jedného z koženných kresiel.

"O čo myslíš že im išlo? Zbrane? Informácie o agentoch, alebo o nás?" Tony sa začal nervózne prechádzať po miestnosti. V poslednej dobe sa mu všetko sypalo na hlavu viac ako si chcel priznať. S jeho neterou sa to nelepšilo, firma síce prosperovala, ostatne tak ako vždy, no bolo treba do toho vložiť viac úsilia ako bol zvyknutý a v SHIELD-e ho potrebovali čoraz viac. Nebol to prvý pokus Hydry o nabúranie sa do ich systémov, no bol prvý ktorý uspel.

"O Buckyho." Steve sklonil pohľad a zložil si tvár do dlane. Vedel kam táto debata so Starkom bude smerovať a rozhodne sa mu to nepáčilo, ale nemal na výber. Už dlhšiu dobu mali určité podozrenie o čo Hydre išlo a teraz sa to potvrdilo.

"O čom to hovoríš?" Tonyho kroky prudko ustali a on sa otočil na muža v kresle, ktorý sa neodvážil naviazať s ním očný kontakt.
"Hľadajú ho už nejakú dobu." Zamrmlal Steve a konečne si ruku oddialil od úst. Porazenecky dvihol hlavu a pozrel na Tonyho. Ten nevyzeral ani trochu nadšený pri zmienke o pohrešovanom Winter Soldierovi.

"Hydra prehráva, a to na celej čiare. Bucky bol kedysi ich najúčinnejšia zbraň. Chcú ho naspäť. Sérum v sebe síce už nemá, ale to oni nevedia. Preto som bol posledný mesiac neustále preč, snažím sa ho nájsť aby som tomu zabránil. No nieje po ňom ani stopy." Ukončil Steve unavene svoj monológ. Síce sa vyhováral na misie, ale pravda bola taká že sa snažil nájsť svojho priateľa.

"Nechcel som to zmieňovať v prípade že by som neuspel. Vanessu by to akurát posunulo dozadu." Dodal rýchlo, na čo Tony prikývol. Za toto bol naozaj rád, pretože si nevedel predstaviť že by to s ňou išlo ešte viac dolu.

"Čo plánujeme ďalej?" Opýtal sa Tony po chvíli. Úprimne, netušil. No súdiac podľa Kapitánovho pohľadu, on na tom nebol o nič lepšie. Nakoniec iba pokrútil hlavou, čo dokazovalo že tiež nemá tušenia.

"Vanesse to ale zatiaľ nehovorme. Má toho dosť, nepotrebuje sa strachovať aj o toto." Povedal nakoniec Steve, na čo si vyslúžil Tonyho súhlasný pohľad.
Vtedy sa dvere otvorili a v nich sa objavila menovaná..
***

"Systém by mal byť zabezpečený. Už nikto neuvidí aké porno tu Sam pozerá." Prehlásila som s kľudnou tvárou a hodila strýkovi bez upozornenia USB kľúč. Ten mal našťastie lepší postreh ako ja, takže ho bez problémov chytil.

Obaja sa tvárili akoby debata, ktorú práve viedli, nebola mne zakázaná.
"Ďakujeme." Steve mi daroval menší úsmev, no iba som kývla a v momente opustila miestnosť.
Dvere za mnou sa zabuchli a ja som mierila do spoločenskej miestnosti, urobiť si kávu.
Bolo mi jedno že sa tu môže v sekunde objaviť Tony a ignorovala som tiež fakt že bolo 10 hodín večer.

Niečo predomnou tajili, ostatne tak ako mnoho vecí za posledné mesiace. Všetko som sa dozvedala ako posledná, až keď to bolo úplne nevyhnutné. Mysleli to síce možno dobre, ale nakoniec to narobilo viac škody ako úžitku.

So šálkou som sa posadila na barovú stoličku a pozerala z okna. Výhľad na nočný New York bol odtiaľto iba okrajový, ale stačilo mi to na minimálne zamestnanie pozornosti.

Svojim spôsobom mi to tu vážne chýbalo. Všetky tie večery ktoré sme tu strávili pokope. No teraz bol Steve väčšinu času preč, Sam sa odsťahoval naspäť do svojho vlastného bytu a Bucky.. ten bol preč.
Skoro stále som sa zamýšlala nad tým kde asi skončil. Či práve vstáva, alebo pozerá na hviezdy. A či našiel aspoň nejaké šťastie.

Dvere sa otvorili a ja som na ne presmerovala pohľad.
"Môžeme ísť?" Ozval sa Tonyho hlas, odrážajúci sa od stien. Znel trochu nervózne, ale snažil sa to skryť. Ja som ho však poznala moc dobre na to aby to na mňa zabralo.

So skoro prázdnou šálkou v ruke som prikývla a pobrala sa teda za ním. Po ceste som sa ešte rozlúčila so Stevom, pretože ma trochu mrzelo ako som naňho zareagovala. Áno, niečo mi tajili, ale mohla som im to vyčítať? Za posledných pár mesiacov som im na to dala hneď niekoľko dôvodov.

Domov sme dorazili až okolo pol 12, no ani náhodou som neplánovala ísť spať. Automaticky som sa v garáži, po vylezení z obleku, posadila za počítač.
Spoza chrbta som započula Tonyho nesúhlasný povzdych. V snahe ignorovať ho, som otvorila jeden z dokumentov. Bol to návrh na nanobotov, ktorých by sme použili pri tvorení oblekov. Znelo to šialene, ale ak by sa to podarilo dostať do praxe, bolo by to niečo neskutočné.

"Cením tvoju iniciatívu, ale dnes nie. Stavaj sa." Vyrušil ma Tonyho hlas, ktorý neznel ani trochu nadšene.
"Čo?" Nechápavo som sa naňho otočila. Nebolo predsa veľa hodín, koľko krát som tu zaspala a nevadilo mu to. Teda, nebol nadšený, ale nič k tomu nehovoril.

"Počula si. Meníme režim, toto nieje zdravé." Neverila som vlastným ušiam. Toto mi vravel on? Čo nemal zdravý životný štýl odkedy som uňho? Čo nepoznal poriadny spánok? Žil len pre 4 kávy denne.

"Lebo ty mi máš čo hovoriť o zdravom režime." Založila som si ruky na hrudníku a odmerane mu pozrela do očí.
"Proste choď do postele, Vanessa." Zaujal neústupčivý postoj. Očividne to myslel vážne, to však nemenilo nič na absurdnosti jeho slov.

"Aby si tu mohol o 3 ráno odpadnúť ty?" Odfrkla som sarkasticky a neochotne sa postavila zo stoličky.
"Ja som dospelý, ty si stále decko a v mojej opatere." Jeho hlas bol až divne pokojný, čo mi privádzalo zimomriavky.
"Toto je smiešne.." pokrútila som hlavou ale vybrala sa hore schodmi. Fajn, má čo chcel. Nemala som náladu sa viac s ním hádať.

Neochotne som vliezla do sprchy a potom som vyšla na balkón. V kresle som sa, stále naštvane, neustále mrvila. Nedokázala som sa sústrediť.
Svojim spôsobom som si uvedomovala, že moje správanie momentálne zodpovedalo rozmaznanému frackovi, ale nevedela som si pomôcť. Naštvalo ma ako to Tony povedal. Akoby si vážne neprotirečil celý svoj život.

Keď sa mi oči nakoniec začali zatvárať z celej tej nečinnosti, poddala som sa a porazenecky sa odvliekla do postele.
Stále som mala strach čo si na mňa moja fantázia v noci pripravý, či bezsennú noc alebo prebudenie v podobe nočnej mory, ale nemala som na výber. Očné viečka sa mi zatvorili pri strete mojej hlavy s vankúšom. Potom už bola iba tma. Tma a jedna jediná tvár, ktorá nemohla chýbať.
Zlomené modré oči, tmavé vlasy padajúce mu do tváre a tie pery, ktoré som tak dobre poznala..