Všetci traja už sme vchádzali na palubu quinjetu. Oblek som na rýchlo skontrolovala a výsledok musel byť postačujúci. Niektoré funkcie boli obmedzené, ale na to teraz nebol čas.

"Ness, chcem aby si sa držala vzadu. Ak to bude podozrivé, utečieš, rozumela si mi?" Steve ma zastavil predtým ako sa dvere stihli zatvoriť.
Maska z môjho obleku sa vyklopila, aby som mu mohla pozrieť z očí do očí.

"To ti nemôžem sľúbiť, Steve. Je to môj strýko." Pokrútila som nad tým hlavou. V jeho modrých očiach som videla že chcel odporovať. Bohužiaľ, obaja sme vedeli že aj tak nemáme na výber.

"Budeš opatrná, dobre?" Ustúpil nakoniec, čo som mu už mohla s pokojným srdcom odkývať.
Dvere sa konečne za nami zatvorili a my sme sa dostali do vzduchu. Cesta mala trvať zhruba 2 hodiny, takže nám zostávalo dosť času na prebratie stratégie. Nevedeli sme do čoho ideme. Na súradniciach ktoré sme obdržali, bolo nezmapované územie. Minimálne sa tam nič nachádzať nemalo, preto sme usúdili že celá základňa sa mala skrývať pod zemou.

"Takže aký je plán?" Opýtala som sa a pozrela na Steva, ktorý vyzeral zamyslene.
"My sa postaráme o agentov. Tvoja úloha je len nájsť Tonyho a dostať ho von." Prísne na mňa pozrel. To sa mi však nepáčilo, ani trochu.

"Ani jeden z vás nieje nepriestreľný." Poznamenala som, podkopávajúc jeho autoritu.
"Nemienim o tom diskutovať." Stál si však pevne za svojim. "Tony je môj kamarát, ver mi že ho chcem zachrániť tak ako ty. Ale riskovať život jeho netere nieje spôsob akým to chcem urobiť."

"Možno by sme ich mali proste poslúchnuť." Oboch nás prerušil tichý Buckyho hlas. Doteraz len sedel obďalej a sledoval ako sme sa dohadovali.
Obaja sme naňho otočili zdesené pohľady.

"Tak na to zabudni." Odsekla som sucho. To nepripadalo do úvahy a Steve vyzeral že s mojim názorom súhlasí.
"Vanessa, pokiaľ sa ti niečo stane.." nenechala som ho ani dohovoriť, pretože to som počuť naozaj nechcela.

"Už sa stalo." Prehlásila som ľadovým hlasom. "Dialo sa, celých 7 mesiacov. A ak ti je to ľúto, tak už ma neopustíš, tak ako si sľúbil." V jeho očiach bola vidieť nespokojnosť. Chápala som to, bolo to vydieranie. No čo mi asi tak zostávalo, keď som ho chcela uchrániť pred tými sebedeštruktívnymi sklonmi?

Dlaň som mu jemne položila na líce.
"Nemeníme životy, jasné?" Zašepkala som, no zvýraznená bola každá jedna hláska.
Zhlboka sa nadýchol, no nakoniec s privretými očami prikývol.
Ruky som obmotala okolo jeho krku a pevne ho objala.
Nech to medzi nami bolo všelijaké, teraz som to potrebovala a on očividne tiež.
Keď som pootvorila oči, videla som Steva, ktorý vzhľadom na situáciu vyzeral celkom potešený touto skutočnosťou.

"Onedlho pristávame." Oznámil pilot a my sme sa postavili zo sedačiek.
"Ness." Ozval sa za mnou Stevov hlas predtým ako som sa zase dostala do obleku.
"Ber si to. Pre istotu." V ruke držal malú ručnú zbraň. Najprv som váhala, no jeho ustarostený pohľad ma presvečil.
Nakoniec som ju teda vzala a pripevnila za opasok.

Quinjetom pri pristávaní mierne otriaslo, ale podarilo sa mi na nohách udržať rovnováhu.
Keď sme vystupovali, ešte okolo nás bol rozvírený prach, ktorý sa pomaly usádzal.

Konečne sa mi vyjasnil výhľad na terén. Neďaleko nás sa rozprestierala veľká betónová plocha. Miestami tu boli pozostatky budov, ale väčšinou to boli iba základy. Pár rozbúraných stien, občasne aj so strechami, ktorých stabilite som však rozhodne nedôverovala.

V tejto chvíli som však bola naozaj rada za masku, ktorá Stevovi a Buckymu nedovolovala vidieť aký strach mi to tu celé naháňalo.
Mohla to byť rozhodne pasca a my by sme sa perfektne chytili.

"Musíme ísť tadiaľto." Z rozmýšlania ma vytrhol Steve, za ktorým sme sa obaja vybrali. "Niekde by tu mala byť nejaká budova. Hľadajte všetko čo má dvere." Dodal a chvíľu sme teda pokračovali smerom cez ruiny, rozprestierajúce sa všade naokolo.
Rozmýšlala som čo to tu kedysi mohlo byť. Továrne? Sklady? Boh vie.

"Mám nápad." Prehlásila som a otočila sa smerom na oboch. V obleku som sa vzniesla asi desať metrov nad zem a porozhliadla sa.
"Friday, preskenuj to tu." Dala som rozkaz, pri pohľade na to všeko zhora.
Na obraze predomnou som mala šancu vidieť ako celý proces prebiehal, keď sa výhľad zúžil na jednu určitú budovu.

"Mám to, slečna. Táto budova je o dosť novšia a záznamy sa o nej nijak nezmieňujú." Oznámila Friday, na čo som zase zletela na zem.

"Tamto. Nieje to ďaleko." Tentokrát som na čele našej skupiny, stála ja. Nebol to dvakrát príjemný pocit. Ak by sa čokoľvek stalo, bola by to moja vina.

Na to ako zastarane kamenné steny vyzerali, mohli sme zreteľne spozorovať bezpečnostnú kameru, ktorá bola rozhodne funkčná.

"Pod budovou sa nachádzajú podzemné priestory." Oznámila mi Friday potom ako to tu bližšie preskenovala.
"Sme tu správne." Prehovorila som a pohľad uprela na železné dvere. Hrdza sa na nich síce podpísala, ale rozhodne svoju funkciu plnili. Nepustili nikoho dnu a udržali vovnútri to, čo malo zostať skryté.
Z tohoto miesta mi prechádzal mráz po chrbte.

"Ustúpte." Prikázal Steve a pevnejšie chytil svoj štít. Asi plánoval nejak rozbiť zámok či dvere vyraziť, ale oni zrazu sami povolili.
Bucky nasucho preglgol a pohľadom hladal oporu u Steva. Ten vyzeral asi tak zmätený ako my, ale rozhodol sa ísť prvý.

V miestnosti bola tma, aj keď sa tu nachádzali okná, boli zabednené, takže sem neprenikalo skoro žiadne svetlo.
Hneď ako sme vošli, železné dvere sa za nami zabuchli, z čoho som skoro dostala infarkt. Teraz už jediné svetlo pochádzalo z môjho obleku.

"Ste si istý že sme tu správne?" Opýtal sa Bucky, pred sebou pevne držiac zbraň, pripravený kedykoľvek ju použiť. Reflexy bývalého zabijaka sa mu práve zišli.
Pred nami sa rozsvietilo mierne svetlo, ktoré osvetlovalo dvere výťahu.

"Myslím že áno." Nasucho som preglgla a pohľad obrátila na Steva, ktorý už vykračoval smerom tam.

"Seržant Barnes, Kapitán Rogers a slečna Stark. Vidím že ste prišli splniť vašu časť dohody." Z nejakého reproduktoru sa ozval nepríjemný mužský hlas. V tomto nebol počuť ruský prízvuk, tak ako v tom čo sa nám nabúral do systému na základni.
Dvere výťahu sa otvorili.
"Už sme vás očakávali." Ozval sa hlas znovu počas toho ako sme nastúpili.
Nemala som z toho dobrý pocit, naozaj nie. No nič iné nám v tejto situácii nezostávalo.