Ľud z naších dedín šiel dobiť Berlín. Manžel,otec,syn i sused...

Nevyhol sa tomu ani mladý Boris z malej dedinky pri Petrohrade.V jeho tmavých očiach sa zračila odvaha a odhodlanie. Chcel ako mnohý ostatný z krajiny oslobodiť svet od teroru,ktorý tam bol od začiatku vojny. Zatiaľ čo sa on s ostatnými mužmi z jeho rodiska chystal na odjazd,nízka plavovláska sa za ním s tichou bolesťou v srdci nemo dívala. Lena. Borisova manželka od jara 1943...
Nepočúval jej prosby,aby zostal,aby ju neopustil.Nepočul nič iné než volanie slobody...

Nechcela stratiť to posledné,čo jej na svete zostalo. Vojna jej zobrala mnoho. Nechcela,aby jej zobrala ešte jeho...

S tichým povzdychom sa viac zababušila do kabáta. Možno je to posledný raz,čo ho vidí živého... Pomalou chôdzkou zišla z verandy ich skromného príbytku a vydala sa za ním. Čižmy sa jej zaborili do snehu. V duchu poďakovala svojmu milému,ktorý jej tie čižmy dal...

Boris sa ku nej otočil keď bola takmer u neho. Výraz v tvári mu zmäkol. Lena ku nemu podišla a nechala sa od neho objať. Silno zavrela oči. Zdalo sa jej,akoby uprostred toho chaosu sa svet zastavil. Akoby...bolo zase všetko v poriadku. Akoby vojna a jej hrôzy v tú chvílu neexistovali. Skrehnuté prsty zaborila do jeho hnedého zimného kabáta a s tichým,takmer nepočuteľným povzdychom otvorila oči. Zase bola tam,v dedine uprostred zimy. Zdvihla ku nemu svoje bledé oči. Nezbedná slza si našla cestu a skĺzla jej po líci. ,,Nesmieš odísť..."zašepkala. Borisovi na jazyk už liezli proti slová,ale jeho milá ho predbehla. ,,Ak sa mi nevrátiš budem musieť...dokonca života nosiť,na cintorín gerbery." V duchu sa pokarhala za svoj roztrasený hlas. Po chvílke pokračovala. ,,Stratí sa zmysel pre mňa žiť...sama tráviť večery..."

Možno sa v tej chvíli niečo v Borisovi zlomilo. Možno chcel zostať so svojou Lenou. Avšak bolo už neskoro...

Pred odchodom si týto dvaja zamilovaný ľudia venovali svoj posledný bozk. Potom už Boris odišiel s ostatnými dobiť Berlín...

Vyhrali. Spojenci vyhrali nad Osou zla a dobili Berlín. Vojaci,ktorý prežili sa vracali domov. Medzi nimi bol aj Boris...

Čakala kedy on príde
Všetci zomreli sa, okrem Borisa
On keď sa vrátil, Leny nikde...

Ona sa jeho príchodu nedočkala...

Potom Boris Lene nosil na cintorín gerbery až do jeho skonu. Toto je láska jak má byť...učte sa tínedžeri.

-----‐-------------------------------‐-----------------------------

Menší,narýchlo spísaný príbeh o Lene a Borisovi,ku ktorej ma inšpirovala pesnička Vójak od Slížov. Dám ju hore do médií,ak by ste si ju chceli pustiť.
Toto je zároveň moja prvá jednodielovka (dokonca i historická) na profile.
Snáď sa aspoň trocha páčila a snáď sa to o chvíli od hanby nezmažem xd

-Alea