Sedela som v pohodlnej húpačke na menšej záhradke, ktorú máme tu v kaviarni a vychutnávala si posledne chvíle ticha a pohody skôr ako sa budem musieť vrátiť do blázinca tam vnútri, ktorý sa začína tvoriť.

Bolo to sedem minút čo som takto sedela. V tureckom sede s rukami na pohárika tesne v úrovni pier. Mala som na dne a presne tri minúty čo som si ho mohla dopiť.

,,Jo, mohla by si prosím ísť? Akosi sa nám všetko začína vymykať kontrole." príde sem udýchaná Malea a ja prikývnem. Na jeden hlt dopijem vychladnutý čaj v poháriku a postavím sa.

Spolu s ňou prejdeme cez masu ľudí až ku pultu, kam položím prázdny, špinavý pohár a oblečiem si zásteru na ktorej je logo našej malej kaviarničky.

,,Dobrý deň, čo vám ponúknem?" spýtam sa staršieho muža za pultom a čakám kým si vyberie.

,,Oh dal by som si to jahodové cappucino. A k tomu nejaký čokoládový dezert. Čo mi viete poradiť?" obrátil sa na mňa a ja som sa zamyslela. V dnešnej ponuke sme mali tri druhy čokoládových koláčov a všetky boli lahodné.

,,Asi ten s piškótami. Je taký jemný a lahodný na jazyku."

,,Dobre dám na vašu radu. Poprosím vás jeden ten." povie a ja prikývnem. Ukáže na stôl kde si sadne a ja sa s kývnutím vydám vyplniť jeho objednávku. Po dokončení vysoký pohár s nápojom aj tanierik s koláčom položím na tácku a odnesiem to ku stolu takmer úplne v zadu.

,,Jo! Mohla by si prosím za mňa zobrať stoly? Musím pomôcť tu dievčatám." prikyvnem a s ľahkými krokmi prechádzam pomedzi zákazníkov až ku prvému stolu s označením 6.

,,Už ste si vybrali?" spýtam sa jemne s úsmevom na perách.

,,A čo by sme mi odporučili vy, slečna?" povie koketným hlasom a ja pretočím oči. Avšak jeho tvár, ktorú teraz neskrýva kniha menu je tak mojim očiam viditeľná a ja ju dokonale spoznávam.

,,Pán Styles, flirtovať by ste so mnou nemali. Vaši priatelia si budú myslieť, že som pod vašu úroveň, čo aj som."

,,Ste človek, takže sme si vyrovnaný. Čo tam na konte, libra hore - dole." mávne nad tým ruku a ďalej kmitá pohľadom raz medzi mnou a menu.

,,Pekná myšlienka ale skúste to povedať aj vašim fanúšikom, ktorí ma hneď na prví pohľad znenávidia."

,,Ale veď s vami nechcem chodiť. Len flirtujem." povie a aj keď som zmierená s takýmto faktom, pichne ma to pri srdci. Pokiaľ ma nechce on tak už ma nebude chcieť asi nikto.

,,Viem. Máte vybraté?" zopakujem moju otázku a s neutrálnym výrazom čakám kým mi niečo nadiktuje aby som mohla splniť jeho požiadavku.

,,A ja sa opäť pýtam: Čo by ste mi odporučili?" odpovie a ja mám chuť vyletieť z kože. Moja nálada sa práve otočila a ja mám chuť šmariť tento malý notes s perom jemu do tváre.

,,Neviem."

,,Fajn, tak mi doneste veľké espresso a ten lahodný orechový koláč, ktorý tam vidím." povedal aj on a chladným tónom a ja som s pokrútením hlavy odišla plniť jeho objednávku.

Bola som hotová o necelých päť minút. Tácku som zobrala do rúk a prešla ku stolu 6, kde stále sedel s malým skrývaním svojej tvare.

,,Prosím, bude to všetko?" jeho odpoveď bola len prikývnutie a tak som sa ihneď otočila a chcela kráčať preč od neho. Avšak moje telo chcelo poriadnu požiadavku, keďže zem bola klzká. Nehoda odohraná pred par minútami, ktorú som zazrela len okrajovo spôsobila mokrú zem, na ktorú som očakávala pád.

Moje oči boli silno stisnuté do jednej linky. Až keď som ucítila dve ruky okolo môjho pásu a stabilne zachytenie pred pádom na zem, som ich bezpečne otvorila.

Harry sa skláňal nado mnou a s úsmevom sa na mňa pozeral. Nadvihla som obočie a to ho prinútilo pery stisnúť do jednej linky a zdvihnúť ma na vlastné nohy.

,,Prepáč." vyšlo z neho a ja som opäť zdvihla obočie.

,,Za to, že si ma zachránil pred modrinou na zadku alebo že si sa správal ako debil?"

,,Oboje." odpovie a medzi jeho druhou vetou nechá odmlku. ,,Nechaj ma to vynahradiť." 

,,Vážne? A ja to mám akože teraz prijať všakže?!" poviem neveriaci a založím si ruky na prsiach. Toto snáď ani svet nevidel! V jeden moment hovorí ako by si so mnou nezačínal a v ďalší už to nevinné stretnutie predlžuje. Typický chlapi. 

,,No, dúfal som že áno." povie nevinne a ja pokrútim hlavou. ,,Prosím, nežiadam ťa  o nič veľkého len jedno ospravedlnenie." 

,,A necháš ma ja pokoji?" spýtam sa a o prikývne. S hlbokým povzdychom prikývnem aj ja. Kútiky úst mu hneď myknú do úsmevu. Po pár sekundách keď ma už nebaví pozerať do jeho tváre mu navrhnem čas zajtra po mojej práce. Prikývne a ja opustím jeho prítomnosť. S výdychom sa uvelebím za pultom a už sa odtiaľ nepohnem kým neuvidím jeho siluetu opúšťať malú kaviareň.