Rýchlim krokom zbehnem schody.
Mám pocit, že môj kufor sa každú chvíľu rozpadne pri pohľade na to, ako pri posledných pár schodoch nadskakuje.

"Skyler!" Kričí za mnou otec ale ja ho totálne ignorujem a ďalej prechádzam popri obývačke. Dávam si pekelne veľký pozor, aby si ma ani jedna z tých prijebaných snobských svíň nevšimla. Zúrivo si zotrem slzu ktorá vyplávala na povrch a stečie po mojom líci. Chcem sa pohnúť ďalej, no pocítim dotyk na mojom zápästí a to ma núti zastaviť.

"Čo odomňa ešte chceš?" Zvriesknen po otcovi.

"Nemôžeš len tak odísť. " Povie.

"Môžem." Protirečím mu.

"Nemáš kam ísť." Hovorí s úsmevom a nadvihnutým obočím. Vysmieva sa mi? To sa mi snáď zdá.

Ale zas, je to môj otec. V jednu chvílu vyzerá zaskočene alebo nebodaj zranene, a vy si myslíte že ste vyhrali ale o chvílu je to zase on. Bezcharakterná sviňa ktorá nemá žiadne city ani zábrany.

"Myslím, že v Bradforde je dosť veľa hotelov." Odseknem.

"Nemôžeš ísť do hotela. To nedovolím." On je neskutočný.

"Ty si ma nepočul? Ja som už dospelá a ty mi nemôžeš rozkazovať." Snažím sa čo najrýchlejšie si obuť svoje Vansky. Zdá sa, že môj nenávistný tón ho trošku uzemnil ale predpokladám že to je zasa iba nejaká ilúzia.

"Fajn tak choď! Choď si do nejakého zasraného hotela! Ale potom za mnou nelez a neškemraj o odpustenie! Mala si na výber a vybrala si si zlú možnosť. Ty patríš sem Skyler a nie do nejakého zasraného New Yorku!" Zvrieskne po mňe.

"Si smiešny." Pokrútim nad ním hlavu, zoberem si kufor a vyberem sa ku vchodu. Otvorím dvere, a predtým než odídem sa posledný krát otočím na otca.

"A mimochodom, gratulujem. Teraz sa ti podarilo stratiť už naozaj všetkých." Poviem a zabuchnem dvere.

Na hlavu si dám kapucňu pretože som si takmer istá, že pred domom budú stáť novináry. Moje predpoklady sa potvrdia hneď ako opustím priestori môjho "domova". Tí típkovia s mašinami v rukách sú všade. Nasadnen do auta, naštartujem a nechám slzám voľný priebeh.

Práve som sa pohádala s otcom. Naozaj sa to stalo. Ešte nikdy som sa s ním nepohádala. Celých osemnásť rokov som sa mu nedokázala postaviť.
C

ítim akúsi volnosť, keď vídem z Bradfordu. Určite nepôjdem do hotela sem. Otca tu pozná každý takže predpokladám, že by som sa tu dlho nezdržala. Je zvyknutý na to, že je vždy všetko podla neho. Ale tentokrát nie. Tentokrát ho neposlúchnem a on sa s tým bude musieť zmieriť.

Pôjdem do Londýna, keďže je to najbližšie mesto kde je letisko. Zajtra hneď ako to bude možné, odletím do Ameriky. Neviem ešte do akého štátu pôjdem. Pravdepodobne sa rozhodnem až zajtra na letisku.
Po celú cestu už nevypustím ani slzu. Niesom veľmi citlivý typ človeka.

Keď dorazím pred hotel v Londýne ktorého meno som nikdy nepočula, vystúpim z auta a nasmerujem si to ku vchodu. Nevyzerá to tu na luxus na ktorý som zvyknutá, ale som zato rada. Už mi všetky tie zbohatlické veci riadne liezú na nervy.

Moje kroky smerujú k recepcii. Za pultom stojí nízka recepčná kórejskej výroby a jej dlhé čierne vlasy má v nízkom cope. Na sebe má pracovnú uniformu a tvári sa neutrálne.

Vypýtam si izbu na jednu noc a potom čo vyberem svoju kreditku a zaplatím mastný tringelt mi recepčná s úsmevom podá klúče od izby. Teraz sa vie usmiať, mrcha malá číňanská.

Otvorím dvere od svojej izby a kufre si hodím vedľa postele. Na to že je to prezidentský apartmán, nič moc. Steny sú biele, a nábytok je v starozlatej farbe. Jedinou výhodou sú francúzke okná s balkónom a obrovská posteľ. Zvalím sa na posteľ a tvár si zaborím do vankúšov.

---

Ráno sa zobudím na ostré lúče slnka ktoré mi bijú do očí. Vyzerá to na slnečný deň. Super, až na to, že ja slnko neznášam je to celkom v pohode.

Dám si rýchlu sprchu, navlečiem na seba čierne skinny jeans s bielim tričkom a dlhým čiernym svetrom. Nanesiem minimum make-upu, schmatnem mobil a vídem z izby.

Nejaký ludia čo tu pracujú mi už odniesli kufor do auta. Podám číňanke klúč od izby a nasadím si čierne okulire kebyže stretnem nejakých novinárov. Už vidím tú titulku 'Nemohla si dovoliť
päť-hviezdičkový hotel?' Našťastie sa mi tým bastardom podarí vyhnúť.

Keď dorazím na letisko, zhlboka sa nadýchnem a vystúpim z auta.

Sou, máte tu ďalšiu čaasť. Nieje taká dlhá akú som ju chcela mať čo ma veľmi neteší, ale musela som to takto spraviť.
Hneď na začiatku by som sa Vám chcela ospravedlniť, za včerajšiu žiadnu poznámku autora.😂 Nerada začínam a zoznamujem sa:D am sorry

Vlastne, niekde na začiatku Skyler spomínala že jej otcovi sa podarilo stratiť všetkých...to znamená...že možnooo...má nejakého súrodenca.:D hupps, to malo byť secreet😂😂

Toto je výhoda čítania poznámok by the way:D

A teraz že by ich nikto nečítal...FAIIIIL:DDD

Ale nieee dúfam že sa medzi Vami nájde nejaká dobrá duša čo si číta tieto debiliny:')

Achh zajtra školaaaaaa
-______________-
Moje pocity zo školy sú zatiaľ takéto➡️ hdkdldlwldkjfjsjdjdjjvoepwpfwjfosjbskdjwjdfjwvkclksnsodkskdowhczwncidmfcgwgwgsbsmfpdkwisoskcslksnslcodkkcodjskskxhsósnkflsifkdidicjbwzdjvikwndjdndkdbwttdpwkjcjdkcsjdjfnfjsnxjdndldcklqjcindjskxkdkwhlspsmsodufdlcnfnfkzehodlwhjflvpdkdnvkjvckjsjckkddjkcklvlfkglkfnejfofnskcldkbfshqjwpvnebfnlfodnsnmwpvndjflswbhdzsjwnshfkcsldlsnedjixndmdjsjkxbdushsfwwkfokddjsnsnndkdkshcsbsklchdbsnskksbwkdlwzdzsbbckdiksnskocksdjchcemspaaaaaťudiksjfidjsjjdkdifhdkciksbdkdkdbdndjdjjdbdxksbjxjsbdhkcsjjcdbbcfldcjdkcbsjcnddbshdduhdhdjdjdjjdjdhdjdhdjvnslckslkskqnjxkqosnjqldhkdjsidhidbdkdidjfodjjsfjwlvbdnisjdijdoddjjcjdvshdishbdjshd a tak...
Dúfam že mi rozumiete:D

Čo hovoríte na Skylerine správanie?

Toť vše asi...tak zatiaaľ❤

-Milujte Nialla
*Simkaa*