Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

Neuvedené scény

Tri scény, ktoré sa nejako nezmestili do príbehu, alebo som ich mala napísané a potom som na ne zabudla pri danej kapitole :) ale tak podelím sa s Vami o ne :)


5. ročník (Kaitleyn a Sirius stále na nože)

Sirius s chlapcami hrali v klubovni Rachotiacu sedmu, keď dolu po schodoch zbehla Lily a tvárila sa veľmi nešťastne. Vyhľadala ich pohľadom a potom k ním dobehla.

„Kaily!" zvolala.

„Kaily, čo?" okamžite vyskočil z kresla Sirius.

„Ja neviem, je jej veľmi zle, je bledá ako stena a musí ísť do Nemocničného krídla," vravela Lily.

„Idem po ňu!" rozhodol Sirius, vybral sa smerom na schodisko, ktoré viedlo do dievčenských spálni, ale to sa v okamihu zmenilo na šikmú plochu a on sa zošmykol dole. „No tak, je to vážne! Musím sa tam dostať!" zvolal, ale nič nepomohlo.

„Idem po McGonagallku?" navrhol Peter.

„Nie," pokrútila hlavou Lily, „skúsime ju s Alice dostať z postele, až sem." A potom ladne vybehla hore po schodoch, ktoré už zase boli schodmi pod jej nohami.

Sirius netrpezlivo stál pod schodiskom a čakal. Čierne vlasy mu padali do tváre a prehrával si dnešný deň. Znova kvôli nemu plakala. Ale zaslúžila si to? Nie! Určite nie! Zase to pokašľal na plnej čiare. A ak jej je teraz zle kvôli nemu, bolo mu ešte horšie.

O pár minút sa na schodisku zjavili dievčatá. Podopierali veľmi bledú Kaitleyn v ružovom župane. Keď zišli dole, Sirius ju chcel vziať na ruky, ale ona ho odbila.

„Nechytaj sa ma, Black!"

„Kaily, nejako ťa musíme dostať za madam Pomfreyovou," smutne sa na ňu pozrela Lily.

„Nech sa ma nedotýka, Black!" zopakovala vyčerpane. Ledva stála na nohách a držala sa Lily a Alice.

„Dobre, pokoj," pribehol k ním James. „Vezmem ťa tam ja. Môže byť? Nie som Black!"

„Nech ide preč!" zvolala zúfalo, ale dovolila Jamesovi, aby ju vzal na ruky a potom obmotala svoje ruky okolo jeho krku.

„Budeš v poriadku," chlácholil ju James, „len buď hore, áno? Nezaspávaj, neomdlievaj, áno?"

„Áno," zafňukala.

Sirius bolestivo hľadel na zúboženú Kaitleyn v náručí svojho najlepšieho priateľa, ako ju vedie preč. Lily a Alice sa rozbehli okamžite za nimi. Sirius by najradšej urobil to isté, ale vedel, že by ju iba viac rozrušil.

„James ti to povie," podišiel k nemu Remus, „pôjdem za McGonagallovou, isto by to mala vedieť," a potom aj on odišiel z klubovne spoločne s Petrom.

Sirius osamel. Klesol do kresla, kde sa ešte pred chvíľkou veselo zabávali. Keď Kaitleyn nebude v poriadku, zblázni sa a asi bude musieť skočiť z Astronomickej veže. Alebo sa od Filcha naozaj nechá zavesiť za členky do žalára.

***

Svadba Kaitleyn a Siriusa

„Nikdy som si nemyslel, že budem raz tancovať s vami, pani profesorka," usmial sa na ňu svojím úsmevom, keď s ňou tancoval.

„Tento svet je nevyspytateľný, Black," odvetila mu Minerva a opätovala mu úsmev. Sirius vedel, že už čo to popila z ohnivej whisky, ale nemal jej to za zlé. Sám oslavoval, rovnako ako jeho novopečená svokra. „Ale aj napriek tomu, koľko vrások si mi ty a tvoji kumpáni spôsobili, nemyslím si, že by bol pre Kaily niekto vhodnejší ako ty."

„Ó, ďakujem, pani profesorka!" Jej slová mu dosť lichotili.

„Zrejme by si mi mal hovoriť menom a nie pani profesorka," vravela mu. „Čo povieš?"

„Pokúsim sa, ale bude to trocha ťažké, predsa len, toľko rokov ste boli moja najobľúbenejšia profesorka," prikývol.

„Vážne?"

„Samozrejme, lebo ste jednoducho najlepšia, Minerva. Prísna, ale spravodlivá. A dokážete oceniť, keď má niekto talent a dbáte na maličkosti. Nikdy som sa na vašich hodinách nenudil, ani vtedy, keď som si posielal lístočky s Kaily. Viete, nie je pravda, že chlapi nevedia robiť viac verí na raz," vysvetľoval jej Sirius. „A naozaj ma mrzí, všetko, čo sme s chalanmi vyviedli. Koľkokrát ste kvôli nám mali problémy."

„Myslím, že to patrí k dospievaniu, Sirius," odvetila mu. „Tiež si myslím, že škola takých výtržníkov ešte nezažila a Merlinvie, či vôbec zažije. Našťastie ste sa vždy dobre učili, reprezentovali ste Chrabromil v metlobale, alebo v iných hrách. Nie je dôvod sa na to hnevať. Ja budem rada spomínať na vás ako na študentov."

Sirius jej venoval úsmev: „A ja budem na vás vždy spomínať ako na svoju najobľúbenejšiu profesorku. Teraz ste však moja svokra a to je dôležitejšie."

„Nechci ma rozplakať, Sirius," žmurkla na neho.

„Mám vás rád, fakt vás mám rád a som rád, že ste teraz súčasťou mojej rodiny," dodal Sirius a pobozkal ju na líce.

Pieseň skončila a on sledoval ako sa vrátila k stolu. Usmievala sa, tým svojím vzácnym úsmevom, ktorý nevenovala len tak hocikomu. A on bol vážne spokojný. Pohľadom vyhľadal svoju krásnu ženu, ktorá práve dotancovala s Hagridom a pobral sa za ňou. Ďalší tanec bude patriť iba im dvom.

***

V čase, kedy Kaitleyn pracovala v detskom domove a Sirius bol v Azkabane

Kaitleyn bola skontrolovať Sophie. Osemročné dievčatko spalo, lebo bolo choré, malo horúčku a ona sedela na kraji jej postele a hľadela na ňu. Chcela, aby sa vyliečila a mohla behať po záhrade sirotinca s ostatnými deťmi.

Choroba dcérky nebolo jediné, čo ju dnes trápilo. Bol tretí august, vonku bolo krásne teplo a keby boli veci inak, tak by teraz so Siriusom oslavovali ďalšie výročie sobáša. Lenže všetko bolo zle, všetko bolo také hrozné, že jej sa chcelo celý deň iba plakať.

Stále dúfala, že sa jedného dňa zobudí z tohto hrozného sna.

Zavrela oči a predstavovala si, aké by to bolo, keby sa to nikdy nestalo. Bolo leto a tak by určite urobili oslavu v záhrade svojho domčeka. Sophie a malý Sirius by behali hore dole a určite by sa k ním pridal aj malý Harry. Prišla by jej mama a všetci ich priatelia. Oslavovali by, boli by veľmi šťastní.

Lenže neboli. Lebo jej manžel bol roky v Azkabane, jej priatelia boli mŕtvi, alebo niekde veľmi ďaleko a ona sa previnila aj tým, že opustila svoju matku a už si viac nezaslúžila jej lásku.

Zotrela si slzy, ktoré jej tiekli po lícach. Sophie sa pomrvila a niečo zamumlala. Kaitleyn sa k nej nahla a pobozkala ju na horúce čelo.

„Mami." Sophie sa znova pomrvila. „Kde si mami?" mrmlala zo spánku.

„Som pri tebe," šepla jej Kaitleyn. „Vždy budem pri tebe. Si jediný dôkaz toho, že som si to všetko nevymyslela. Že to existovalo, že sme boli šťastní. Ale bojím sa, že ho stratím a potom už nikdy nebudem kompletná. Možno mi to nikdy neodpustíš, ale ja nemôžem inak. Veľmi ma to mrzí, Sophie." Vravela, hoci vedela, že dcérka ju nepočuje, lebo spí. Vedela, že je moc maličká na to, aby jej slová vôbec mohla pochopiť, ale vždy keď mala možnosť, tak sa jej ospravedlňovala za všetko, čo v živote vykonala.

Podišla k oknu a pozrela sa na hviezdy, ktoré boli tiež dôkazom toho, že si svoju lásku nevymyslela. Inak by nedokázali tak žiariť a dávať jej nádej, že sa jedného dňa udeje zázrak a ona znova pobozká svojho manžela.

„Krásne výročie, láska," šepla ku hviezdam. „Milujem ťa. Vždy ťa budem milovať. Vždy..."

***

K Sirusovi sa dnes dostal Denný Prorok a on si všimol dátum na novinách. Bol tretí august, mali s Kaitleyn výročie svadby a on si dokázal dokonalo spomenúť na ten magický deň, kedy si sľúbili, že ich láska bude navždy.

Miloval ju rovnako ako vtedy, stále dúfal, že to bude navždy a stále svojím spôsobom dúfal, že ju ešte uvidí, že s ňou nejaké výročie oslávi, že bude so svojimi deťmi. Ale mreže okolo neho, jeho cela, mu hovorili, že sa to nikdy nestane a to mu lámalo srdce na márne kúsky.

„Krásne výročie, dievčatko moje," šepol sám sebe. Postavil sa zo zeme a prešiel dva kroky k malému oknu, ktoré mala jeho cela. Dnes zaň ďakoval, pretože z okna bol výhľad na hviezdy.

Takmer sa im podarilo sa ich dotknúť.

Ak tam stále boli, ak stále dokázali takto žiariť, Sirius mal nádej, že sa jedného dňa dostane von. Uveria v jeho nevinu. Dúfal to, želal si to, lebo chcel znova objať svoju krásnu manželku a vidieť svoje deti. Určite už veľmi vyrástli a on pritom nebol. Bolelo ho to, trápilo, ale hlavne sa odtiaľto potreboval dostať.

Hľadel na hviezdy a predstavoval si, ako na ne teraz v tejto chvíli hľadí aj ona. Aspoň týmto spôsobom mohol byť s ňou. Hviezdy ich vždy spájali. Vždy tu boli pre nich.

Zotrel si slzu, ktorá mu tiekla po líci. „Znova ťa uvidím. Prisahám, že ťa znova uvidím!"

V tom si všimol, ako padá jedna z hviezd. Privrel oči a sústredil sa na svoje prianie. Na svoje jediné prianie. 


Ešte pár fotiek, ktoré som mala k príbehu uložené :)

Kaily a Sirius <3 (a motorka)

Mladá Kaily :)


Veľká Kaily :)


Mladý Sirius :)


Sirius a Sophie (keby v tom čase nebol už v Azkabane) :/


Kaily a Lily :)


Kaily a Remus :)

Kaily, Sirius a Remus :) 


Remus, Alice, Kaily a Sirius :)

Remus, Sirius a Narcissa :D


Tak to je všetko :) 

Ešte bude drobnosť na Vianoce <3 

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro