Ahojte, dnešná poznámka autorky je na začiatku, pretože to je bonus, ktorý nemusíte čítať. Patrí k príbehu, ale nie je zase až tak podstatný pre dej hlavnej línie (aj keď kto vie :D ). Hádam Sirius nebude potrebovať poriadnu terapiu, hádam, keď si to prečítate, tak ma nebude chcieť zaavadakedavrovať ... takže toto je najhoršia nočná mora Siriusa Blacka, alebo čo by sa stalo, keby niekto počúvol jeho príkaz pred rokmi ... Je to troška dlhšie ako ostatné kapitoly, lebo som to potrebovala celé narvať do jednej kapitoly :D enjoy ...

„Vezmi mi všetko, nechaj ma samého,

ale vo svete, v ktorom budeš po mojom boku.

Ale ty si pre mňa zakázaná

a pri východe z každej uličky stojí múr.

Povedz mi, ako sa nemám strácať v tvojich očiach,

ako sa mám tváriť, že nič necítim,

ako mám počúvať, čo mi hovorí rozum?"

(Jencarlos Canela – Dime)

Remus vošiel do nemocničnej izby. Ona sedela na posteli, vlasy mala prehodené cez tvár, ale spozorovala ho, len čo vošiel. Vlasy si odhrnula z tváre a on zbadal jej bledú tvár, červené oči a zúfalý pohľad. Vyvolávala ľútosť. Pomaly podišiel k nej a sadol si na prázdnu posteľ vedľa tej, na ktorej sedela ona.

Smutne sa na ňu usmial. Po tvári jej tiekla slza.

Mlčky sedeli pár minút. Nevedel, čo by jej v tejto chvíli mal povedať, pretože všetky slová boli zbytočné. A ona nehovorila nič, iba sledovala jeho tvár, akoby si ju chcela zapamätať, keby náhodou prišla aj o neho.

Po chvíľke vstala z postele, urobila pár krokov k nemu a posadila sa mu na kolená. Rukami ho objala okolo krku a schúlila sa mu v náručí. On ju objal a cítil, ako sa celá trasie a aká je chladná.

Rozplakala sa. „Prosím, ostaň pri mne." Šepla potichu.

„Samozrejme," pohladil ju po vlasoch a mal sám čo robiť, aby sa nerozplakal.

Netušil koľko hodín s ňou tak sedel a bolo mu to jedno. Nechcel ju pustiť, nechcel, aby sa cítila sama.

Zaspala. Zrejme konečne po pár dňoch aj zaspala. Bolo mu jedno, že jeho košeľa je mokrá od jej sĺz, nedokázal by ju pustiť, ani len preniesť do postele. Zdalo sa, že sa jej pokojne spí, keď je v jeho náručí. Prehodil cez ňu deku, aby jej nebola zima.

Keď do izby vošiel liečiteľ, bol prekvapený, že konečne zaspala. A tak potichu zase vyšiel von z izby. Remus bol celú noc hore a vôbec mu to nevadilo.

***

„Nechcem tu už byť," povedala, keď ju našiel sedieť v prázdnej triede Transfigurácie. „Všetko tu mi pripomína Siriusa a Lily s Alice. Jamesa. Náš život, ktorý bol dokonalý a zrazu je to všetko preč."

„Môžeš ísť so Sophie ku mne," povedal jej a sadol si na lavicu vedľa nej. „Ak by si chcela."

„Vážne?"

„Samozrejme," chytil ju za ruku, „nejaká spoločnosť by sa mi tiež zišla."

„To by bolo fajn," prikývla. „Ďakujem, Remus."

„Nemáš mi za čo ďakovať, Kaily," smutne sa na ňu usmial. „Zrejme sme na tomto svete ostali už iba my dvaja. Samozrejme, že aj Sirius, ale ten je teraz veľmi ďaleko."

„Sirius je nevinný," riekla mu.

„Je mi to všetko veľmi ľúto, Kaily."

***

Bolo to už niekoľko mesiacov, čo bývala v jeho dome. Stále bola často smutná, bledá ako stena, bez úsmevu na tvári. Iba občas sa na jej tvári zjavil a to iba vtedy, keď hľadela na svoju dcérku. Milovala ju tak bezhranične, ako len matka svoju dcéru milovať dokáže. A on sa o obe staral s láskou.

Boli jeho jediná rodina. Ona bola jeho jediná priateľka a to malé dievčatko miloval už odkedy sa narodilo. A teraz sa mohol každý deň zobudiť a počuť jej detský smiech. Počúvať ju ako si niečo veselo šteboce. Konečne jeho dni neboli šedé a smutné. Nebol sám. Mal ich dve a zo dňa na deň ich miloval viac.

Sophie už dávno spala, keď sa vrátil domov. Kaitleyn sedela za stolom a iba hľadela do prázdna. Všimol si, že má pred sebou fľašu ohnivej whisky, ktorú naozaj netušil, kde vzala.

„Čo robíš?"

„Spomínam," odvetila mu a vzala pohárik do ruky a vypila ho.

„Kaily, nemala by si sa ničiť. Život ide ďalej," vravel jej.

„A kam ide?" spýtala sa ho, privolala druhý pohárik a obom im naliala. „Kam?" zopakovala svoju otázku, keď stále mlčal a podala mu pohárik.

„Máš krásnu dcérku," povedal jej.

„O ktorej si všetci myslia, že je dcérou vraha. Vieš si predstaviť, Remus, čo bude, keď jedného dňa pôjde na Rokfort? Bude to pre ňu peklo."

„No tak, to bude ešte trvať, možno to nebude také hrozné," snažil sa ju povzbudiť a tiež vypil hnedú tekutinu zo svojho pohára. „Nechcela by si sa vrátiť k Sv. Mungovi?"

„Zabudol si, že ma vyhodili? Nezabúdaj na to, Remus, že ja som zase manželka vraha," odvetila mu. „Zrejme budem musieť skúsiť nejakú muklovskú robotu, zásoby sa mi míňajú a nemôžem od teba chcieť, aby si nás živil."

„Pozri, Kaily," načiahol sa za jej rukou a silno ju jej stisol. „Viem, že to je ťažké, ale zvládneme to, dobre? Pomôžem ti."

„Prečo si na mňa taký dobrý?"

„Pretože ťa mám rád," usmial sa na ňu.

„Ako rád?" spýtala sa.

„Veľmi rád."

„Ako ma po tom všetkom môžeš mať ešte rád?" spýtala sa ho. „Pozri sa na mňa, som troska. Pred chvíľkou som sa videla v zrkadle. Tá žena to som nebola ja. Som strašne chudá, bledá, som zlomená. Už dávno nie som tá, ktorou som bývala. Som otravná, večne smutná a nešťastná. Kto by mohol mať rád takú ženu?"

„Ja," odvetil jej a nalial si ďalší pohárik a vypil ho. Netušil, kam tento ich rozhovor smeruje, ale nebol dôvod jej klamať. „Milujem ťa, Kaitleyn."

„Kiežby som ťa mohla milovať," riekla.

„Viem, že ty mňa nebudeš milovať nikdy. Sirius a ty, to bolo osudové," smutne sa usmial. „Lenže on je odsúdený na doživotie a my dvaja sme tu a teraz. Možno to vyznie kruto, ale je možné, že ho už nikdy neuvidíš. Ľudia v Azkabane umierajú po pár rokoch. A ty a Sophie potrebujete niekoho, kto sa o vás postará."

„Sirius tam neumrie, on nie," pokrútila hlavou.

„Bodaj by si mala pravdu, naozaj by som si to želal."

„Áno."

„Možno by si sa mala vydať za mňa," povedal odrazu. Vedel, že už z neho hovorí alkohol, lebo inak by nikdy nenabral odvahu jej to povedať. „Môžeme sa vziať, adoptujem si Sophie, dám jej svoje priezvisko a keď raz nastúpi na Rokfort, tak nikto nebude vedieť, že je dcéra vraha. Porozmýšľaj nad tým."

Kaitleyn sa na neho prekvapene pozrela, ale on vstal od stola a odišiel do svojej izby. Jeho dom mal dve izby. V jednej spala ona so Sophie a tá jedna bola jeho.

Umyl si zuby a sledoval svoju tvár v zrkadle. Ani on už dávno nebol ten chlapec, ktorým býval na Rokforte. Aj na ňom sa podpísalo všetko to, čo sa stalo. Vrátil sa späť do izby, rozpínal si košeľu, keď sa dvere na jeho izbe otvorili a dnu vošla ona.

Prekvapivo neplakala. Kúzlom zhasla svetlo. Izbu osvetľoval iba mesiac. Videl črty jej tváre a aj to, ako sa k nemu približuje. Objala ho rukami okolo krku a zahľadela sa mu do očí.

„Čo to robíš?" spýtal sa jej.

„Rozhodla som sa," riekla.

„Čože?"

„Požiadam o anulovanie manželstva z dôvodu, že je Sirius v Azkabane a vydám sa za teba," vravela, hlas sa jej troška triasol. „Máš pravdu, možno ho nikdy v živote neuvidím a potrebujem ochrániť Sophie. A okrem toho viem, že ty sa o nás dve postaráš. Si správny chlap, Remus Lupin."

„Nemusíš to robiť," povedal jej.

„Áno, ja viem," šepla. „Nemôžem ti nič sľúbiť, ale pokúsim sa, dobre?"

„Pokúsiš sa o čo?"

„Milovať ťa," usmiala sa na neho a pohladila ho po líci. „Veď by to nemalo byť také ťažké, nie? Poznám ťa, viem že si lojálny, čestný, milý a dobrý chlap. A si aj pekný," troška sa zasmiala po dlhej dobe. „Minule som si to všimla, vieš."

Pozrel sa jej do očí a vedel, že aj z nej hovorí alkohol, ale vôbec mu to nevadilo.

„Máš času koľko potrebuješ, Kaily," povedal napokon.

„Dobre," prikývla. „Ja viem, že som opitá, Remus, ale teraz v tejto chvíli ťa naozaj zúfalo potrebujem."

„Veď som tu, Kaily," usmial sa na ňu.

„Tak som to nemyslela," povedala.

„Čože?"

„Psst!" priložila prst k jeho ústam. „Nič nehovor. Len ma pobozkaj."

„Kai-"

„Prosím."

„Zajtra to budeš veľmi ľutovať," riekol jej.

„Čo bude zajtra mi je momentálne totálne jedno, Remus," zamračila sa na neho. „Pobozkaj ma, prosím ťa."

Vedel, že to obaja budú zajtra ráno ľutovať a že isto všetko, čo si tu povedali, bolo len preto, lebo obaja boli opití a že aj to, čo sa medzi nimi má stať, bude preto, ale aj napriek tomu ju pobozkal.

Jej pery boli také jemné a mäkké. Tak dlho o tom sníval. Chcel ju bozkávať a teraz mohol. Zdalo sa mu to neuveriteľné. Ona mu oplácala bozky tak náruživo, akoby to bolo poslednýkrát, čo niekoho pobozkala. Na okamih sa zamyslel nad tým, že si možno predstavuje Siriusa, ale bolo mu to jedno. On ju teraz drží vo svojom náručí a on ju bozkáva. Pritiahol ju k sebe ešte bližšie, aby ju mohol cítiť tak blízko, ako sa len dalo.

Chytila jeho košeľu a rozopla posledné gombíky, ktoré ostali zapnuté a potom mu ju vyzliekla a hodila na zem. O chvíľku tam skončili aj jej šaty a jeho nohavice.

Položil ju do postele a nemohol uveriť tomu, že toto sa práve teraz deje, že to nie je iba nejaký sen. Môže sa s ňou milovať. Dovolila mu to. Bozkával ju po celom tele a potom z nej urobil svoju ženu.

***

Na druhý deň ráno sa Kaitleyn prebrala vedľa Remusa v posteli. Bolo veľmi skoro ráno a z nej už všetok alkohol vyprchal. Nuž pamätala si všetko, čo sa v noci stalo a aj to, čo mu prisľúbila.

Zo všetkého jej bolo smutno, ale vedela, že to je tá najlepšia ponuka, ktorú dostala a že možno sa do neho niekedy naozaj zamiluje. Sledovala ho, ako pokojne spí. Vyzeral byť šťastný a hoci ona vo vnútri krvácala, nechcela mu ublížiť.

Vstala z postele, obliekla si svoje šaty a potom sa vybrala do kuchyne a urobila raňajky. Sophie sa prebudila, tak ju okúpala, prezliekla a nakŕmila.

Keď vyšiel z izby, usmiala sa na neho. Zatváril sa trocha prekvapene, ale sadol si k ním ku stolu a pustil sa do raňajok.

„Prepáč," ospravedlnil sa jej, keď sa Sophie odišla hrať. „To, čo sa stalo, to ma mrzí. Boli sme opití."

„To nič," odvetila. „Chcela som to."

„Páčilo sa mi to," priznal sa jej a trocha očervenel.

„To, čo som ti včera povedala, tak to urobím," usmiala sa na neho. „Vydám sa za teba, Remus."

„Kaily, nemusíš to robiť."

„Ja to chcem urobiť," povedala mu. „Len mi daj troška času."

„Samozrejme," pohladil ju po líci. „Ľúbim ťa."

***

O pár mesiacov sa stala jeho ženou. Svadba bola malá, rýchla, ale ani jednému to nevadilo. Spoločný život bol ťažký. Ona bola často odmeraná, smutná a nešťastná. Snažil sa ju rozveseliť, snažil sa ju chápať, ale niekedy bol z toho unavený. Niekedy mal pocit, že ho začala skorej nenávidieť ako milovať. Možno to celé bola jedna veľká chyba.

„Musím ti niečo povedať," prisadla si k nemu na sedačku jedného večera.

„Ja viem, toto celé bola jedna veľká hlúposť. Ak chceš odísť, tak ti nebudem brániť," riekol jej.

„Tak to ti ďakujem pekne," zamračila sa na neho. „Sophie ťa zbožňuje."

Áno, to bola pravda. Dievčatko na ňom liplo a volalo ho ocko. To sa mu páčilo. Veľmi ju miloval. Ani na okamih na ňu nehľadela ako na dcéru iného muža. Bola proste jeho a nechcel ju stratiť. Rovnako ako nechcel stratiť ani ju. „Čo si mi chcela povedať?"

„Som tehotná," oznámila mu.

„Čože?"

„Som tehotná," zopakovala. „Ty a ja budeme mať dieťa, takže nech ťa ani nenapadne, že by som odišla. V žiadnom prípade."

„Kaily, to je úžasné!" zvolal a pobozkal ju na pery. „To je, úžasné," opakoval.

„Prepáč, že som sa chovala tak hrozne," ospravedlnila sa mu a oprela sa o neho. „Teším sa na to bábätko, vieš. Myslím, že sa nám konečne začne dariť. Bude to všetko tak fajn."

***

Deväť mesiacov ju sledoval s akou láskou nosí pod srdcom jeho dieťa. Často bola otravná, nahnevaná, ale začala sa častejšie usmievať. Usmievala sa, keď sa zhovárala s dieťatkom vo svojom brušku a on zbožňoval sledovať ju.

Keď sa narodil ich syn Lyall, nemohol byť šťastnejší a to viac šťastnejší bol o pár mesiacov neskôr.

„Remus, tíško," požiadal ho, keď sa vrátil domov a robil troška hluku. „Deti spia."

„Prepáč," ospravedlnil sa. „Ako sa máš?"

„Dobre," venovala mu úsmev a podišla k nemu, aby ho mohla pobozkať.

„To som rád, láska, niečo som ti priniesol."

„A čo?"

Z poza chrbtu jej podal kyticu kvetov. Biele ruže jej obľúbené. „Ďakujem, sú krásne."

„Nie také krásne ako ty," pobozkal ju na pery.

Opätovala mu bozk nejako inak. Cítil to, bolo to zvláštne. Potom sa od neho odtiahla a dala kvety do vázy. „Aký deň si mal ty?"

„Nič moc, ale konečne som doma s tebou a deťmi," odvetil jej.

„Si hladný, láska?" spýtala sa ho.

„Láska?" prekvapene zopakoval.

Kaitleyn sa na neho pozrela svojimi veľkými očami a zaklipkala mihalnicami. „Hm," žmurkla na neho.

Podišiel k nej a pritiahol k sebe do náručia. „Kedy sa to stalo?"

„Už dávnejšie," priznala sa. „Ešte, keď som bola tehotná."

„Ani nevieš, aký som šťastný," pohladil ju po líci.

„Si hladný, láska?" spýtala sa ho a zasmiala sa.

„Áno," prikývol. „Ale najprv ťa musím pobozkať." A potom spojil svoje pery s tými jej.

***

Stáli na nástupišti deväť a trištvrte. Lyall sa hneval, že nemôže ísť do Rokfortu tiež. Sophie sa náramne tešila. Lúčila so svojimi rodičmi a aj mladším bratom, ktorý sa tváril urazene, ale sľúbila mu, že mu potom na Vianoce povie, aký je Rokfort krásny. Nakoniec sestru objal.

Kaitleyn v dave zbadala dve smaragdovo zelené oči a niečo sa v jej vnútri zlomilo. Aj Remus spoznal toho chlapca, tiež podľa jeho očí. Silno stisol ruku svojej ženy, ktorej po tvári už tiekli slzy.

„Remus," otočila sa k nemu a on jej zotieral slzy.

„Je to už veľký chlapec," usmial sa na ňu.

„Chudáčik," riekla.

„V Rokforte mu bude dobre. Možno sa spriatelí s našou dcérkou," usmial sa na ňu.

„To by bolo pekné," prikývla a usmiala sa. Potom obaja silno zakývali Sophie, lebo vlak sa pohol. Lyall kýval svojej staršej sestre.

„A teraz vážne," otočil sa na rodičov. „Chcem ísť do Rokfortu."

„Na to si ešte budeš musieť počkať tri roky, mladý muž," usmiala sa na neho Kaitleyn.

„Až tri?"

„Tri roky utečú ako voda, miláčik," pobozkala ho na líce. „Máš chuť na horúcu čokoládu?"

„Áno, áno."

***

Remusové šťastie sa skončilo v deň čo zbadal výtlačok Denného Proroka. Sirius, jeho kedysi najlepší priateľ, ušiel z Azkabanu. A to viac sa jeho šťastie skončilo, keď Sophie zistila, že on nie je jej skutočný otec. Takisto zistili, že Sirius je naozaj nevinný a ich zradil Peter Pettigrew. Jeho bývalý priateľ bol zlomený, keď sa dozvedel, že jeho žena sa vydala za iného. A že ním bol práve Remus.

Sirius musel ujsť a skrývať sa naďalej. Veci sa tak troška vrátili do normálu. Kaitleyn bola síce smutnejšia, ale bol si istý jej láskou. Milovala ho.

Vrátil sa. Voldemort sa vrátil a Dumbledore zvolal znova Fénixov Rád a za hlavný stan určil dom Siriusových rodičov.

Jedného dňa ho požiadal, aby sa tam cez prázdniny nasťahovali. Remus tomu nemohol uveriť. Ako môže bývať pod jednou strechou s bývalou láskou jeho ženy a hlavne so skutočným otcom jeho malej princezničky.

Lenže šlo o ich ochranu a tak súhlasil. Aby ochránil svoju milovanú ženu a svoje deti, urobil by hocičo.

***

„Ahoj," dotkol sa jej ramena, ale ona sa hneď odtiahla, keď ho spoznala po hlase. „Neblázni."

„Nechaj ma," odvetila mu. „Prosím."

„Prečo? Vadí ti, keď som blízko teba?"

„Áno!"

„A prečo?" urobil k nej krok bližšie. „Stále ma miluješ?"

„Zase si namýšľaš, Sirius," nadvihla obočie. „Iba nechcem problémy. Medzi nami, medzi tebou a Remusom a ani medzi mnou a ním. Chápeš to?"

„Nie."

„Tak to je tvoj problém!"

„Kaily," chytil ju za ruku. „Celý ten čas som myslel iba na teba. Vrátil som sa, ušiel som aj kvôli tebe a našej dcére a čo tu nájdem? Si s iným a moja dcéra ho nazýva svojim otcom. Nenávidím jeho a nenávidím aj teba!"

„Sirius," po tvári jej tiekli slzy, ale jemu to bolo jedno.

„Keby nebolo mojej dcéry, pokojne sa vrátim do Azkabanu, pretože tu ma nič nečaká. Nikto. Ty si ma zradila najhoršie, ako si mohla."

„Ja som nemala na výber," zaúpela.

„Netáraj."

„Práve som prišla o dieťa, teba zatvorili do väzenia, Lily a James... Ostala som so svojou dcérkou sama a chcela som niekam ujsť, niekam ďaleko, aby sa na mňa nepozerali ako na ženu vraha a na moju dcéru ako na dcéru vraha. A potom ma navštívil Remus a ja naozaj neviem, už si nepamätám, ako sa to celé stalo, ale pomohol mi prekonať to peklo a ja, ja..."

„A ty si sa do neho zaľúbila," dokončil za ňu vetu.

„Áno," povedala nahlas. „Ale to neznamená, že som niekedy prestala milovať teba," dodala pošepky.

„To nie je možné!"

„Prečo by to nebolo možné?" spýtala sa ho. „Je tvoje srdce snáď to moje, že vieš, že to nie je možné? Je to možné. Ja naozaj neviem, čo mám robiť. Som unavená. Trápi ma on, trápiš ma teraz aj ty. Čo keby ste obaja prestali?"

„Kaily, ja..."

„Mlč!" okríkla ho. „Potrebujem byť sama, pretože sa zbláznim. Zbláznim sa, počuješ?"

Sirius prikývol a odišiel zo salónika, aby vyhovel jej požiadavke. Nechal ju samú. Kaitleyn kresla do najbližšieho kresla a zúfalo sa rozplakala. Ak je toto jej trest za niečo, čo vykonala v minulosti, tak to musela byť v tej minulosti ona sama Temným pánom, inak si to vysvetliť nevedela.

***

Sophie vošla do kuchyne, v ruke držala list z Rokfortu. „Ocko?" zvolala.

„Áno," odvetili Sirius aj Remus naraz.

„Ach," Sophie zaúpela a pozrela sa na Siriusa. „Prepáč, Sirius, ale myslela som svojho ocka, no teda," zastavila sa, lebo to vyznelo hlúpo a ona mu nechcela ubližovať, „prepáč, ja."

„To nič," Sirius vstal od stola, podišiel k nej a pobozkal ju na čelo. „Netráp sa kvôli tomu a pohovor si so svojím otcom," to posledné zdôraznil a povedal tvrdo. Potom odišiel z kuchyne.

„Ocko?" Sophie oslovila Remusa, ktorý vyzeral byť mimo zo situácie, ktorá práve nastala. „Môžem s tebou hovoriť?"

„Samozrejme," spamätal sa a usmial sa na ňu. „Čo sa stalo?"

„Mama plače," riekla Sophie.

„Tvoja mama plače odkedy sme sem došli," odvetil jej. „A povedala mi pred malou chvíľkou, že ma nechce vidieť."

„Ocko, poďme preč," požiadala ho Sophie. „Tento dom mi naháňa hrôzu a..."

„Svet tam vonku je zlý, Sophie a hoci by som to urobil veľmi rád a vzal vás preč, tu ste najviac v bezpečí," usmial sa na ňu. „Okrem toho ja mám nejakú prácu a nemohol by som na vás dávať pozor, keby sme sa vrátili domov."

„Dobre," prikývla napokon.

„Za pár dní sa vrátite do Rokfortu," snažil sa ju povzbudiť.

„Máš pravdu," prikývla a vstala od stola.

„Pôjdem za mamou," postavil sa aj on.

„Ďakujem," vďačne sa na neho usmiala.

***

Remus vyšiel za poschodie a svoju manželku našiel v ich spoločnej izbe. Sedela pri okne a ako inak, plakala.

„Sophie je nešťastná," povedal jej a zavrel dvere.

„A kto by nebol?" odvetila mu.

„Chce, aby sme sa vrátili domov a to by som chcela ja. Lenže nikdy by som neohrozil svoju rodinu, preto ostanete tu. Mám nejakú prácu pre Rád."

„Uhm," prikývla.

„Kaily, ja sa s tebou rozprávam!"

„Ja som ťa počula!" postavila sa a pozrela sa na neho. „Nie som hluchá."

„Prepáč," ospravedlnil sa jej.

„Aj ja chcem odtiaľto odísť," povedala mu. „Vezmi ma preč, Remus," podišla k nemu bližšie a hodila sa mu do náručia. „Prosím, zober ma so sebou. Pôjdem s tebou hocikam, len ma tu nenechávaj."

„Kaily, nemôžeš ísť so mnou, tá misia pre Rád je veľmi nebezpečná," riekol jej a snažil sa ju upokojiť, ale ona sa hystericky rozplakala.

„Praskne mi hlava," odtiahla sa od neho a chytila sa za hlavu. „Nenávidím toto všetko, všetko! Prečo nikto nechápe, ako veľmi trpím, aj ja?"

„O čom to hovoríš, Kaily?"

„Povedal mi, že ma nenávidí, že nenávidí aj teba a že by sa rád vrátil do Azkabanu, keby nebolo Sophie. Akoby som ja za to mohla."

„A už sme zase pri Siriusovi," povedal otrávene. „Myslíš si, Kaitleyn, že pre mňa je to ľahké? Že ťa mám nechať v tomto dome s ním? Myslíš, že je?"

„Si rovnaký ako on," odsekla mu. „Všetci myslíte iba na seba!"

„Počúvaj ma," podišiel k nej a chytil ju. Celá sa triasla, hystericky plakala naďalej. „Nič z toho nie je tvoja vina."

Prekvapene sa na neho pozrela. „Nikdy som s tým nemala súhlasiť. Prečo ma nikdy nenapadlo, že jedného dňa ho pustia, alebo že ujde, alebo hocičo, ja neviem. Prečo? Potom by sa nestalo toto. Ty a ja sme nikdy nemali..."

„Aha," pustil ju a ona stratila rovnováhu a takmer spadla. „My sme sa nikdy nemali stať. Aké jednoduché, Kaitleyn, naozaj."

„Remus, prepáč, láska, ja..."

„Ty si ma nikdy nemilovala, však?" spýtal sa jej.

„Čože?"

„Odpovedaj mi!"

„Nekrič na mňa!" Skríkla. „Prečo spochybňuješ moju lásku k tebe? Samozrejme, že som ťa milovala a že ťa milujem. Do pekla, máme spolu rodinu. Dobre, technicky Sophie nie je tvoja dcéra, ale pre ňu si ty jej otec a máme spolu predsa nášho syna. Ako si môžeš myslieť, že som ťa nikdy nemilovala? Vieš čo, Remus? Choď do čerta a zober so sebou aj Siriusa. Urobte mi obaja láskavosť a vypadnite z môjho života!"

Remus nevedel, čo jej na to povedať a tak otvoril dvere a odišiel zo spálne. Pred dverami, ale takmer narazil do Siriusa.

„Problémy v raji?" spýtal sa ho.

„Nie," zaklamal Remus, hoci vedel, že celý dom musel ich hádku počuť. Keď sa raz Kaitleyn s niekým hádala, vedela byť poriadne hlučná. „Myslím, že si to počul. Máme ísť obaja do čerta."

„Nemôžeme jej to zazlievať, no nie?" spýtal sa ho Sirius.

„Nie," prikývol Remus. „Milujem ju," povedal mu.

„To nie si sám," odvetil Sirius smutne. „Je to tvoja žena, takže hoci mi to láme srdce, ja nechcem ti stáť v ceste. Si môj priateľ."

„Nenávidíš ma," pripomenul mu Remus.

„Technicky áno, ale obaja vieme, o čo som ťa požiadal, v tú noc keď Lily a James zomreli. Takže si za toto všetko, za toto moje osobné peklo, za toto, čo je horšie ako Azkaban, si môžem sám!"

***

Remus sa vrátil do izby, keď už bolo dosť neskoro. Vedel, že nie je jediný, kto v dome na Grimmauldovom námestí číslo 12 ponocoval a vypil minimálne jednu fľašu ohnivej whisky. Spálňu zalievalo mesačné svetlo a mesiac samotný mu značil, že o pár dní bude spln. Jeho žena ležala v posteli a vyzerala tak pokojne. Pravdepodobne sa jej podarilo zaspať. Prezliekol sa do pyžama a potom si ľahol k nej.

Pohla sa a otvorila svoje veľké tmavé oči. „Kde si bol?"

„V kuchyni," odvetil jej.

„Ty si pil?"

„Hej," prikývol. „Spi ďalej."

„Ja som nespala," odvetila mu. „Možno chvíľku. Nechcem, aby si pil."

„Iba som sa snažil overiť si, či naozaj dokážeš utopiť svoj žiaľ v alkohole."

„A na čo si prišiel?"

„Že nie," pohladil ju po vlasoch. „Stále tu ostáva."

„Vybrala som si teba," riekla. „Vždy si vyberiem teba."

„Nechcem sa o tom rozprávať, Kaily," usmial sa na ňu.

„Ale ja chcem, potrebovala som ti to povedať. Milovala som Siriusa, naozaj veľmi. Počas školy a aj po. Myslela som si, že on je moja osudová láska. Lenže potom sa stalo všetko to, čo sa stalo a ty si bol jediný, kto pri mne stál. Pochopiteľne, lebo všetci ostaní boli preč, ale nemusel si to robiť."

„Nerobil som to preto, že by som musel, Kaily," skočil jej do rečí.

„Ja viem," šepla. „Bol si pri mne, staral si sa o mňa. Ľúbil si ma a ja som sa zaľúbila do teba. S tebou som strávila veľa pekných rokov a ďalšie chcem prežiť. Vždy sme sa rešpektovali. Nechcem, aby sa to zmenilo."

„Ani ja to nechcem, Kaily," odhrnul jej vlasy z tváre.

„Choď urobiť tú prácu pre Rád a potom pôjdeme preč, áno?"

„Áno, deti už budú na škole, tam im nebezpečenstvo hroziť nebude."

„Remus," chytila ho silno za ruku. „A hlavne si dávaj pozor."

„Samozrejme," prikývol. „Už spi, dobre, srdiečko," pobozkal ju na čelo. „Som pri tebe."

„Ako vždy," doplnila a schúlila sa mu v náručí.

„Ako vždy," zopakoval, hladil ju po vlasoch. „Toľko ťa milujem, Kaily."

***

Kaitleyn sa snažila celé dni vyhýbať Siriusovi. Skrývala sa vo svojej izbe. Bolo to pre ňu náramne ťažké a bolestivé.

Ale nejako to zvládla. Remus sa vrátil večer, deň pred odchodom deti do Rokfortu. Vyzeral zničený, unavený, ale ona bola šťastná, že ho vidí.

Dlho ho objímala a potom sa navečerali spoločne s ostatnými. Nálada bola troška pochmúrnejšia a ona sa vyhýbala Siriusovému pohľadu. Stále ju sledoval, cítila jeho pohľad na sebe a nepáčilo sa jej to.

„Dovoľoval si k tebe snáď niečo?" vypočúval ju o niečo neskôr Remus v spálni.

„Nie, rozprávali sme sa, iba keď sme sa museli," odvetila mu. „Poďme spať, musíš byť unavený."

„Tak trocha," odvetil jej troška tvrdo a potom ju pritiahol k sebe do náručia. „Chýbala si mi," pobozkal ju na krku.

Aj on jej chýbal, ale teraz naozaj nemala chuť na nežnosti. Bola unavená, smutná. „Aj ty mne," povedala. „Ale poďme spať. Zajtra skoro ráno vstávame."

„Kaitleyn!"

„Remus, prosím ťa."

„Láska," pohladil ju po líci. „Celý týždeň si mi zúfalo chýbala."

„Veď aj ty mne," prikývla a nakoniec povolila. Bolo by horšie, keby ho odmietla. Mohol by si myslieť veci, ktoré nie sú pravda.

Bozkával ju tak majetnícky, že sa jej to nepáčilo, ale nič nepovedala. Iba mu opätovala bozky. Bozkával ju tak silno, akoby to malo byť poslednýkrát, čo ju pobozká. Potom z nej strhol šaty a znova sa zmocnil jej pier. Takmer jej vyhŕkli slzy, ale našťastie sa jej darilo nerozplakať sa.

Cítila, že aj on je zúfalý, rovnako ako ona. Bolelo ju to vidieť ho tak a bolelo ju všetko, čo sa dialo okolo nich.

„Si moja, iba moja!" opakoval dokola. „Iba moja!"

***

Sirius sa strhol. Zobudil sa a ona sa zobudila tiež. „Sirius."

„Čo tu robíš?" spýtal sa jej.

„Spím tu?"

„Čo robíš v mojej posteli? Prečo si tu?" pýtal sa jej.

„Sirius Black, tebe preskočilo?"

Sledoval ju. Prekvapene na neho hľadela a potom vstala z postele. Bola tehotná a on si uvedomil, že to všetko bol iba jeden sen. Jeden naozaj otrasný hrozný sen. Bol úplne spotený a teraz neskutočne šťastný, že bol iba sen. Nočná mora. Naozaj hrozná.

„Mal som zlý sen," povedal napokon.

„Aký?" spýtala sa ho.

„To radšej nechceš vedieť," odvetil jej a načiahol sa po pohári s vodou. Napil sa a cítil sa o niečo lepšie.

Zavrel oči a zase ju videl v náručí iného. Do pekla! zanadával v duchu. Skopol zo seba perinu a vyskočil z postele.

„Sirius," podišla k nemu. „O čom bol ten sen?"

„Azkaban bol prechádzka ružovou záhradou oproti tomu, keby sa veci udiali tak ako v mojom sne," povedal jej smutne.

„Sirius, čo sa ti, do pekla, snívalo?"

„Bola si s ním!"

„Čo?"

„Odišla si k nemu bývať aj so Sophie. Vyspala si sa s ním, súhlasila si, že sa za neho vydáš. Potom si to aj urobila, vydala si sa za neho. Sophie ho nazývala otcom a ty si mu porodila decko! Chlapca! A tvrdila si mi, že ho ľúbiš! Boli sme tu v tomto prekliatom dome a ty si už nebola moja žena!"

„Och," Kaitleyn si spojila všetko, čo jej povedal. Bolo jej jasné, koho si v tom sne zobrala a hoci jej to celé prišlo troška smiešne, radšej mlčala.

„Ešte že to bol iba sen."

„Bol to len sen, láska," pohladila ho po líci. „Prosím ťa, nieže pôjdeš Remusa zabiť, dobre!"

„Videl som vás spolu v posteli. Sledoval som celý váš príbeh lásky. Moje podvedomie je niečo otrasné!"

„Poď si ľahnúť spať."

„Už nikdy v živote nebudem spať!"

Zasmiala sa, objala ho rukami okolo krku a vtisla mu veľký bozk na pery. „Som tvoja žena, iba tvoja žena. A deti mám iba s tebou. Teraz poď so mnou do postele. Ukážem ti, že som len tvoja žena!"

Sirius jej podľahol.