„Keby som ťa nestretol, neviem, čo by bolo,

bez tvojho zamilovaného pohľadu, neviem,

či by som mohol žiť.

Bez tlkotu tvojho srdca,

svet je chladnejší.

Nič by nedávalo zmysel,

kebyže ťa nespoznám."

(Luis Fonsi feat. Christina Aguilera – Si nunca te hubiera conocido)

26. januára 1978

„Hej, si mimo," zhodnotila Alice, keď mávla na raňajkách Kaitleyn pred očami. „To kvôli Siriusovi?"

„Je na tom fakt zle," odvetila jej Kaitleyn smutne a naliala si zelený čaj do čaše. „A neviem, ako mu pomôcť. Vyčíta si, že to je jeho vina, že sa mal Regulusovi viac venovať, že nemal utekať z domu."

Alice sa obzrela po Veľkej sieni a upriamila svoj pohľad na Slizolinsky stôl a zamračila sa. „Ale veď to predsa vôbec nie je jeho vina. Za to môže tá fakulta, pôvod a možno aj jeho rodičia, ale nie on."

„Myslíš si, že to neviem?" spýtala sa jej Kaitleyn a uvažovala, čo bude raňajkovať. Žalúdok mala akýsi scvrknutý a na nič nemala chuť. Tak si nabrala trocha ovsenej kaše. „Len on to akosi nechápe. Vzal si na bedrá príliš veľa zodpovednosti."

„Kde vôbec je?"

„V posteli. Necítil sa dobre a zašla som k madam Pomfreyovej, aby mi dala elixír na bezsennú noc. V noci nič nespal, takže možno sa vyspí trocha teraz. Nikdy som ho nevidela takého smutného a zúfalého."

„Pochopiteľne," odvetila je Alice a skoro vyliala tekvicový džús, keď sa načiahla po hrianku. „Jeho brat je na ceste stať sa smrťožrútom. Na tom nie je nič veselé. Je to jednoducho celé zle."

„Nemôžem tomu uveriť," pokrútila Kaitleyn hlavou. „Že medzi tými deckami zo Slizolinu sú vážne smrťožrúti."

„Nehovor, že si to nečakala," smutne prikývla Alice. „Frank mi to hovoril už dávnejšie, že sa toho obáva. Aby sme boli ostražití."

„Prečo s tým môj otec niečo neurobí?"

„Lebo nemá dôkaz, Kaily. Nemôže len tak vyhodiť polovicu ich fakulty zo školy," vravela jej Alice. „A zase, keby sme im povedali, čo vieme, nemuseli by nám veriť a nemuselo by to dopadnúť dobre. Okrem toho je to len päť mesiacov, čo tu ešte budeme."

„Človek si myslí, že Slizolinčania sú zlí, ale oni sú v skutočnosti naozaj zlí. Stoja na zlej strane, Alice," zhodnotila Kaitleyn.

„Oni si tú stranu vybrali dobrovoľne, rovnako ako sme si ju vybrali my," odvetila jej a znova vrhla znechutený pohľad na Slizolinský stôl. „Alebo iba hlúpo nasledujú svoju rodinu a príbuzných. Neviem, či ich ľutovať, alebo nenávidieť."

„Nenávisť nie je dobrá," prikývla Kaitleyn. „Ale nezaslúžia si zrejme ani našu ľútosť."

„Pozri, Sirius bude v poriadku. Len si musí uvedomiť, že to naozaj nie je jeho vina," snažila sa ju naďalej povzbudiť Alice. „A kde je Lily, James, Peter a Remus?"

„James sa od Lily nepohne ani na centimeter, lebo sa má stať obeťou útoku. Peter mu sekunduje a Remus išiel skontrolovať Siriusa. Pridá sa k nám na prvej hodine," odvetila jej Kaitleyn a zistila, že už viac ako tie tri lyžičky čo zjedla, nezje. Položila lyžičku späť do misky a dopila svoj čaj. „Poďme na hodinu. Je tu dusno."

Alice prikývla, vzala zo stola svoje učebnice, cez rameno si prehodila brašnu a obe sa pobrali von z Veľkej siene. Vo vstupnej hale narazili na Regulusa a partičku jeho slizolinských kamarátov. Alice sa na nich zamračila a Kaitleyn ju ťahala preč.

„Odporní smrťožrúti," poznamenala Alice potichu.

„Alice, pre Merlinové gate, nemôžeš byť takáto netaktná. Chceš si narobiť problémy?"

„Videla si ako sa vyškierali?"

„Áno, videla a nemôžeme ich nechať nad nami vyhrať. Neprovokuj ich, sľúb mi to!" žiadala ju Kaitleyn a ruky sa jej triasli.

„Neviem, či vydržím toľkú nespravodlivosť. Stále k ním cítim väčší a väčší odpor. Chcú predsa napadnúť Lily!"

„Viem, ja to viem!"

„Budem sa ovládať." Po chvíľke uvažovania prikývla Alice. „Ale len preto, lebo nechcem narobiť problémy. Len preto. Najradšej by som sa však vrátila do Veľkej siene a naliala Regulusovi Blackovi a jeho partičke do čaju jed!"

Kaitleyn sa zasmiala. V danej chvíli jej to prišlo smiešne. „Ach, Alice."

„Ty snáď nie?"

„Jed je celkom fajn nápad."

„Čo takto dúšok živej smrti?"

„Alice!"

„Dobre, tak žiadne jedy ani elixíry. Ale jedného dňa zatvorím do Azkabanu toľko smrťožrútov, koľko sa len bude dať. Ver mi, Kaily. Chytím ich a povlečiem priamo tam. Skúsi ma niekto zastaviť. Smrťožrúti nevedia, aké to je zahrávať sa s Alice Stevensovou!"

***

„Sirius zaspal," oznámil Remus Kaitleyn, keď sa k nej a Alice pripojil pred učebňou Transfigurácie. O chvíľku prišli aj Lily s Jamesom a Peter. Všetci sa tvárili akosi zdrvene. Vládla naozaj zlá nálada.

Vošli do učebne a posadali si do lavíc. Lily si sadla k Jamesovi, keď Sirius chýbal a Alice sa posadila vedľa Kaitleyn.

Hodina sa akosi vliekla. Kaitleyn si všimla, že nielen ona, ale aj jej priatelia sú úplne mimo. James prekvapivo vôbec nevyrušoval a poslušne si písal poznámky.

Zazvonilo na koniec hodiny a chceli sa pobrať preč. „Počkajte!" zastavila ich profesorka McGonagallová. „Kde je pán Black?"

„Necítil sa dobre, mami," odvetila jej Kaitleyn.

„To je znova nejaký jeho žart?"

„Nie," pokrútila hlavou Kaitleyn, „nie je mu dobre, to je celé. Je na internáte vo svojej izbe a spí. Ak mi neveríš, môžeš ho ísť skontrolovať."

„Stalo sa niečo?" spýtala sa ich, ale všetci svorne pokrútili hlavami. „Ste nejakí povädnutí a smutní."

„To preto, lebo vonku je také škaredé počasie," poznamenal Peter prvú hlúposť, čo ho napadla. Nezdalo sa, že by mu Minerva McGonagallová verila.

„Áno a blížia sa MLOKy," doplnila Alice. „A po Vianociach sú naozaj dosť blízko."

„Dúfam, že sa pánovi Blackovi polepší. Keby niečo, viete kde má nájdete," vravela im a potom ich prepustila.

„Neverila nám ani slovo," povedal James, keď vyšli z učebne a boli na chodbe dosť ďaleko, aby ich nemohla počuť. „Určite to povie Dumbledorovi a ten príde na to, čo nás trápi."

„A to je dobré nie? Nech sa Dumbledore dozvie, že Slizolinčania idú po krku muklorodeným," vravel Peter.

„On to určite už vie. Tiež má určite teóriu, kto napadá muklorodených žiakov," poznamenala Alice. „Len nemá dôkaz a tak nemôže nič robiť."

Zazvonilo. Všetci sa rozbehli na hodinu Čarovania.

***

20. júla 1997

„Čože?" Kaitleyn prepaľovala Tonksovú aj Remusa pohľadom. „Vy ste sa vzali?"

„Áno," zopakovala Tonksová s ružovými vlasmi a usmiala sa. Ukázala jej obrúčku, ale Kaitleyn sa vôbec neusmiala. „Bolo to také spontánne rozhodnutie. Bolo to malé a skromné, ale predsa len krásne, však Remus?"

„Áno, rozhodli sme sa náhle," prikývol.

„Nemôžem tomu uveriť," povedala Kaitleyn trpko. „Vzali ste sa a bez nás? Čo tvoja rodina, Tonksová? Čo tvoji rodičia? Ako ste niečo také dôležité mohli urobiť bez nás?"

„Kaily, zlatko," vložil sa do toho Sirius. „Myslím, že to je stále ich vec."

„Myslela som si, že sme priatelia a že priatelia spolu zdieľajú tieto záležitosti," trpko odvetila Kaitleyn.

„Kaily, prosím ťa," snažila sa jej dohovoriť Tonksová. „To samozrejme, že sme. Hovorím ti, že to bolo také spontánne."

„Uhm," Kaitleyn prikývla, ale vyzerala veľmi smutne. „Idem za Hope, ja..." A potom odišla na poschodie.

„To ju vážne až tak vzalo?" spýtala sa Tonksová.

„Očividne," zamračil sa Sirius. „Viete, aká je. A poslednú dobu je stále smutná. Strata Dumbledora na ňu naozaj veľmi zapôsobila a dosť ju zlomila. Možno potrebuje pocit priateľstva a lásky. A sklamalo ju to. Nehovorím, že to je vaša chyba. Ja to chápem, len Kaily, je..."

„Proste smutná," doplnil ho Remus.

„Pohovorím si s ňou," povedala Tonksová, ale Remus ju chytil za ruku. „Čo?"

„Pôjdem ja," odvetil jej. „Vysvetlím jej to."

Sirius prikývol a Tonksová napokon tiež. „Ja som nechcela, aby bola smutná a sklamaná," dodala smutne.

„Dobre to dopadne," žmurkol na ňu Remus a potom vyšiel hore na poschodie.

Kaitleyn našiel v detskej izbe Hope. Sedela na zemi a hrala sa s ňou s bábikami. Dvere boli otvorené a tak iba po tichu zaklopal a potom vošiel dnu.

„Ahoj, Hope," usmial sa na krstnú dcérku. „Ty si zase vyrástla?"

Hope sa postavila zo zeme a utekala k nemu. Chytil ju do svojho náručia a pobozkal na čelo. Pohladil ju po vláskoch a žiarivo sa na ňu usmial.

Kaitleyn ostala sedieť na zemi a v ruke držala bábiku s blond vlasmi. Nevenovala mu ani pohľad a vyzerala, akoby chcela plakať.

„Kaily," oslovil ju. „Nemôžeš si to tak brať. Keby boli iné okolnosti, určite by sme s Tonksovou chceli, aby ste boli na našej svadbe. Možno by sme to aj lepšie naplánovali a možno by to bola aj väčšia svadba."

„Aké okolnosti?" spýtala sa.

„Sme vo vojne, Kaily," povedal jej a stisol Hope viac vo svojom náručí. „Nikto z nás nevie, ani len čo bude zajtra. Aj to bolo to, čo nás hnalo to urobiť tak rýchlo a tak, ako sme to urobili. Nebolo v tom nič osobné."

„Bol si na oboch mojich svadbách," vyštekla a pozviechala sa zo zeme. „Dokonca si ma teraz odviedol aj k oltáru. Proste ste tam nemali stáť sami. Nemali ste mať za svedkov cudzích ľudí. To Sirius a ja sme tam mali stáť."

„Viem," prikývol ospravedlňujúco.

„To, že sme vo vojne ľudí neoprávňuje robiť veci inak," vytkla mu.

„Urobili sme dobré rozhodnutie, Kaily. Chcel som si ju vziať," vravel jej. „Spýtal som sa jej, či je toto svadba bola jej predstáv a ona povedala, že áno. Že stačí sme pri tom my dvaja. Nechcela veľkú svadbu. Vieš, aká Tonksová je."

„Ja ti nevyčítam a ani jej fakt, že ste sa zobrali. To ma teší, naozaj ma to teší," povedala a vzala si od neho Hope, aby mohla niekoho objímať aj ona. „Síce to tak očividne nevyzerá, ale som šťastná, že si šťastný, naozaj, ver mi. Len mám pocit, že ste nás z toho vylúčili. Remus, ty a ona ste moji priatelia. Ja som prišla o veľa priateľov, ja proste som tam chcela byť s vami. Taký dôležitý krok a to všetko..."

„Prepáč," pozrel sa na ňu. „Chápem to, ale pochop to aj ty, prosím."

„Som z toho len smutná. Tonksová mohla mať krásne šaty. Jej ocko ju mohol zaviesť k oltáru. Ani len nevieš, aké dôležité to je."

„Ani ty to nevieš," pripomenul jej. Hneď oľutoval, že niečo také povedal.

„Áno, preto ma to vzalo," prikývla hrdinsky, ale po tvári jej tiekli slzy. „Bola som sebecká a hlúpa. Môj otec ma neviedol k oltáru. Patrí to medzi celý rad vecí, ktoré som proste pokašľala a ktoré ma trápia."

„On sa na to nehneval," snažil sa ju upokojiť Remus.

„To je už aj tak jedno," odvetila. „Dobre, ja sa pokúsim s tým nejako vyrovnať vo svojom vnútri. Chcem, aby ste boli šťastní, naozaj veľmi."

„Ďakujem, Kaily."

„Vidíš, láska nás mení. Robí z nás ľudí, ktorí robia často bláznivé rozhodnutia. Ale robia ich z lásky a to je tak veľmi pekné," pousmiala sa.

„Vždy si mala pravdu," prikývol.

„Mala."

„Ďakujem za všetko, naozaj," podišiel k nej a pobozkal ju na čelo. „Ak toto všetko pominie. Skončí sa vojna a my z nej vyjdeme všetci živí, tak to urobíme všetko ešte raz. Doprajem Tonksovej svadbu po akej túži väčšina žien. Jej tatko ju odvedie k oltáru a ty môžeš pri tom plakať, aj s jej mamou. Sophie, Hope a Hermiona budú družičky. Sirius bude môj svedok a ty zase budeš svedok Tonksovej, áno?"

„Sľubuješ?"

„Ak ona bude súhlasiť."

„Sľubuješ, že z toho vyviazneme živí?" zmenila svoju otázku.

„Sľubujem, že urobíme všetko preto, aby sme z toho vyviazli živí," diplomaticky jej odvetil a usmial sa na Hope. „Je stále krajšia a krajšia."

„Je," prikývla Kaitleyn. „Najkrajšia na svete," stisla ju vo svojom náručí a pobozkala do vláskov. „Moja."

Hope si oprela hlavu o ňu a zatvárala oči. Remus sa usmial. „Asi chce ísť spinkať."

„Určite, je veľký spachtoš," zasmiala sa Kaitleyn. „Uložím ju a prídem dole, dobre?"

„Samozrejme," prikývol a potom vyšiel z izbičky.

***

„Si v pohode?" spýtala sa jej Tonksová, keď zišla dole po schodoch, do kuchyne. Sirius jej urobil zelený čaj a ona sa usadila vedľa neho.

„Mám strach kvôli tej akcii s Harrym a tak," odvetila jej Kaitleyn. „Je to veľmi riskantné a proste mám z toho zlý pocit. Neviem to opísať, ale bojím sa, že sa niekomu z vás niečo stane. Ste do toho zapojení všetci. Proste ľudia, ktorých mám rada a ktorých už nemôžem ďalej strácať."

„Urobíme všetko preto, aby to dopadlo dobre," usmial sa na ňu Remus. „Aby nikto nezomrel, aby sme o nikoho neprišli. Máme to dobre vymyslené. Voldemort ani len netuší, že sťahujeme Harryho o pár dní skôr."

„V to dúfam," smutne prikývla Kaitleyn a oprela si hlavu o jeho rameno. „V to naozaj dúfam."

Pozn. autorky:

Ahojte, konečne je piatok a s ním aj nová kapitola FM :) dúfam, že sa Vám páčila ... a rovnako aj dúfam, že nemáte jesennú depresiu ako ja ... snažím sa, aby sa to nedorážalo na mojich poviedkach, ale niekedy mám pocit, že to nejde. Veď uvidíte práve v ďalšej kapitole, kde už bude akcia Sedem Potterov :/

Na fotografií je Alice :)