„Ale mám strach, keď odchádzaš preč,

chýba mi život, nič ma nezaujíma.

Preto ťa prosím, láska,

zostaň so mnou!"

(Thalia – Cuando me tocas)

20. januára 1978

Bol podvečer. Siriusa stále veľmi trápili tie útoky. Podozrievam z toho hlavne Snapa a partičku jeho slizolinských priateľov – Averyho, Mulcibera a naozaj pevne dúfal, že Regulus s tým nemá nič spoločné.

James si to všimol a hodil po ňom neviditeľný plášť. „Poďme tam."

„Kam?"

„Neviem, pozrieme sa na mape kde sú a budeme ich sledovať," navrhol James. „Nájdem Regulusa a budeme ho sledovať niekoľko dní."

„Ja neviem," pokrútil Sirius hlavou. „Čo ak zistím, že s tým má niečo spoločné?" spýtal sa ho.

„Aspoň budeš poznať pravdu," povedal James smutne. „Viem, že to bude asi blbé a ťažké. Ale možno poznať pravdu, je vždy lepšie ako ju nepoznať."

Sirius premýšľal a potom prikývol. James mal pravdu. Bude lepšie, ak bude poznať pravdu. A možno si to iba namýšľa. Možno s tým Regulus nemá nič spoločné a on aspoň bude pokojne zaspávať. Lenže niečo v jeho vnútri mu stále nahováralo, že Regulus s tým niečo spoločné má. To mu lámalo srdce. Tá predstava, že uvidí Regulusa, ako útočí na niekoho muklovského pôvodu. Asi by ho potom musel chytiť za krk a vykrútiť mu ho.

„Tak ideš?" spýtal sa ho James a na kolenách mal rozloženú Záškodnícku mapu. „Regulus je práve vo svojej spoločenskej miestnosti a dosť blízko pri ňom sú aj Snape a Mulciber."

Prikývol. „Dobre, poďme. Máš pravdu. Je lepšie poznať pravdu."

„Okrem toho budem pri tom s tebou," pousmial sa James. „Nejako to zvládneme."

Sirius neodpovedal. Nevedel, či to zvládne. Ak však pri tom bude James, aspoň mu zabráni urobiť nejakú hlúposť. A možno má jeho najlepší priateľ pravdu. Nejako to spolu zvládnu. Ako všetko v živote zatiaľ. Prikývol a obaja chlapci zmizli pod neviditeľným plášťom.

***

25. januára 1978

Sirius a James strávili niekoľko dní sledovaním Regulusa. Prevažne sledovali jeho, ale občas vybočili a sledovali aj Snapa. Zdalo sa, že nerobia nič čudné, pokiaľ sa nachádzali mimo svojej klubovne. Chodili na hodiny, stravovali sa vo Veľkej sieni, občas obaja navštívili knižnicu, alebo boli vonku so svojimi spolužiakmi.

Už chceli usúdiť, že možno za tým prsty vôbec nemajú. Ale nevzdali to ešte, lebo za tie dni, ktoré uplynuli sa nič divné nestalo. Nebol žiadne nový útok na študenta muklovského pôvodu.

„Regulus nie je v klubovni," ukázal James Siriusovi mapu. „Poďme. Vyzerá to tak, že mieri niekam k žalárom."

„Vy ste s tým ešte neprestali?" spýtal sa ich Remus, ktorému ozrejmili svoj plán už pred pár dňami. Rovnako aj Petrovi, ale ten si dole v spoločenskej miestnosti písal domáce úlohy. Pomáhala mu pri tom Alice.

„Nie, potrebujeme dostať Snapa," povedal James. „A Sirius potrebuje vedieť, či s tým má niečo Regulus spoločné."

„Idem s vami," rozhodol sa Remus.

„Prečo?"

„Pretože vy dvaja ste moc horké hlavy. Ešte urobíte nejakú hlúposť. A hlavne preto, že som hlavný prefekt," ozrejmil im to Remus.

„Dobre, vaše veličenstvo," James sa mu uklonil a vybral z kufra neviditeľný plášť. Do ruky zobral mapu a potom prikryl plášťom aj svojich dvoch priateľov a pobrali sa von z izby a tiež aj z Chrabromilskej klubovne.

Pohybovali sa dosť pomaly, lebo troch ich plášť už ledva zakryl. James pred sebou držal Záškodnícku mapu a dirigoval ich.

Regulus sa pri žalároch stretol so Snapom, Averym i Mulciberom a ešte ďalšími dvoma spolužiakmi zo Slizolinu.

„To sa mi vôbec nepáči," hodnotil to Sirius.

„Sú predsa priatelia, to všetci vieme," snažil sa ho upokojiť Remus, ale nemalo to moc účinok.

„Sú to smrťožrúti," zhodnotil Sirius. „Ak na to zlákali aj Regulusa, tak ma matka zabije."

„Tichšie," okríkol ich oboch James, lebo sa už takmer dostali k žalárom. „Aspoň si vypočujeme, čo majú v pláne."

Zvyšní chlapci prikývli a pomaly sa približovali k žalárom. Ostali stáť na rohu, aby si náhodou Slizolinčania nič nevšimli. James na nich uvalil Muffliato, aby sa keď tak mohli zhovárať a oni by ich nepočuli. A potom už len ostali stáť a dúfali, že chlapcov zo Slizolinu nenapadlo to isté. Potom by vôbec nepočuli nič o tom, o čom sa zhovárajú.

„Možno sme to mali prebrať v klubovni," poznamenal Mulciber.

„Je tam moc veľa ľudí, čo by nás mohlo počuť," chladne odvetil Avery. „Už aj tak nás upodozrievajú, že máme niečo za lubom."

„No a čo?" ozval sa znova Mulciber. „Prašiví humusáci si nezaslúžia, aby tu študovali."

„Je ich tu hrozne veľa," poznamenal Regulus a Sirius si všimol, že jeho brat je nejaký bledý.

„Musíme to dobre naplánovať. Severus, ty k tomu nemáš, čo povedať?" Znova sa ozval Avery.

„Ty si mozog operácie, Avery, ty máš inštrukcie. My robíme iba to, čo ty povieš," odvetil chladne Snape. James vedľa Siriusa cukol.

„Mali by sme sa zamerať na nejakého známejšieho humusáka. Čo takto na Evansovú?" spýtal sa Mulciber. Pritom sa pozrel na Snapa. „Už sa s ňou predsa nekamarátiš, však Snape?"

„Evansová mi je ukradnutá," prikývol Snape.

„Bastard!" vykríkol James, ale nemohli ho počuť. „Ja mu dám útočiť na Lily!"

„Má to však háčik," uškrnul sa Snape. „Potter sa od nej nepohne. A ak pri nej nie je Potter, tak sú tam tie dve. Dumbledorová dcéra a Stevensová. Všade sú s ňou a hlavne teraz, keď už boli dva útoky."

„Určite sa nám podarí zastihnúť Evansovú aj osamote. Mohol by si predstierať, že s ňou chceš nutne hovoriť," rozmýšľal Avery nahlas. „Urovnať vaše priateľstvo," zasmial sa ironicky.

„Pozrite sa, ak nám to vyjde, budú na náš pyšní a už čoskoro vstúpime do jeho radov. Už je to len pár týždňov," vravel Mulciber. „Písal mi to Lestrange. O pár týždňov nás prijmú do svojich radov, ak vydesíme humusákov."

„Cez veľkonočné prázdniny," doplnil Avery. „Foter bude na mňa neskutočne pyšný."

„Aj moji rodičia budú na mňa pyšní," dodal Regulus. „Po tom veľkom sklamaní, čo predviedol môj brat, budú na mňa hrdí. Vždy mali radi temnú mágiu a myšlienky Temného Pána sa im páčia. Moja matka bude šťastná, že aspoň jeden jej syn sa podaril. A moja sesternica Bellatrix bude priam nadšená. To ona ma naviedla na túto myšlienku. Chcem pracovať pre Temného pána."

Siriusovi sa zahmlilo pred očami. Cítil ako ho Remus a James niekam ťahajú. Nechal sa nimi viesť, pretože nevedel čo sa okolo neho deje. V hlavne mu iba bubnovali slová Regulusa, ktorý prehlásil, že chce pracovať pre toho sviniara.

Ani nevedel, ako sa im podarilo dostať ho do Chrabromilskej veže a do izby. Sedel na posteli, bol celý spotený a oni na neho niečo rozprávali. On však bol mimo. Myslel na svojho mladšieho brata. Vedel, že je to jeho vina. On sa od neho vzdialil. Nebol mu dobrým bratom a ani nebol jeho priateľom. Keby len sa o neho viac zaujímal, nemuselo sa to stať. Keby mu na ňom viac záležalo. Ale on bol zahľadený do seba. Riešil len svoje záležitosti. Regulusa využili. Vedel to. Hlavne Bellatrix.

„Sirius," oslovil ho znova James.

„Je to moja vina," šepol.

„Zbláznil si sa? Akoby to mohla byť tvoja vina?" spýtal sa ho Peter.

„Nebol som dobrý brat. Vy to nechápete. Nemáte súrodencov. Ja som zlyhal. To ja som vohnal Regulusa k Tomu-čoho-nesmieme-menovať," sykol.

„To nie je pravda," povedal Remus. „Akoby si mohol?"

„Už som povedal!" Sirius vstal z postele a kopol do nej. „Nebol som dobrý brat! Ja som to pokazil! Zlyhal som! Neuchránil som ho!"

Vyzeral ako zmyslov zbavený. Potom klesol znova na posteľ a rozplakal sa. Netušil koľko táto agónia trvala. Ale odrazu bol v miestnosti sám. Alebo sa to tak iba javilo.

Iba ona kľačala pred ním na zemi a vo svojich rukách držala tie jeho. „Som tu, zlatko," šepla. „Chlapci ma zavolali, že sa necítiš dobre. Som tu."

„Kaily," šepol.

„Nie je to tvoja vina, nie je to tvoja vina," opakovala mu. Plakal. Nehanbil sa za to a už vôbec nie pred ňou. Pozrel sa jej do očí. Aj ona plakala. „Som tu s tebou, áno? Nepohnem sa odtiaľto, kým ti nebude lepšie."

„Nechcem, aby si odišla," prikývol.

Kaitleyn si sadla k nemu na posteľ a potom ho silno objala. „Nikam predsa nejdem, miláčik."

„Nedokážem so sebou žiť, nedokážem to. Mal som ho zachrániť, kým bol ešte čas."

„Ešte stále je čas, Sirius," šepla.

„Keby si počula, ako o tom hovoril. A chcú napadnúť Lily, a...."

„Viem, viem, James a Remus mi to povedali. O Lily sa neboj. James sa o to postará," pohladila ho po líci. „Je mi to veľmi ľúto, Sirius. Naozaj netuším, čím si prechádzaš, ale ver mi, stojím pri tebe. Spolu to zvládneme, ako všetko, áno? A naozaj to nie je tvoja vina. To on odbočil od teba. Videla som to, keď prišiel na Rokfort. Dostal sa do Slizolinu a sotva sa na teba pozrel. Ledva ťa pozdravil. On sa odtiahol od teba, nie ty od neho. Ty nie si vinný za to, že si chcel byť iný. Nie si! Si najlepší na svete! Ver mi, prosím."

Neodpovedal. Vážil si všetko, čo povedala. Nuž aj tak vedel, že mohol urobiť viac. Mal sa svojmu mladšiemu bratovi viac venovať. Možno nemal utekať, keď mal ostať. Mal zniesť viac urážok matky a otca, mal vydržať kvôli mladšiemu bratovi. Nedokázal to. Sklamal ho. Sklamal sám seba.

***

13. júla 1997

„Takže plán je nasledujúci," vravel Moody. „Presťahujeme Pottera ešte pred tridsiatym."

„Sem?" spýtala sa ho Kaitleyn.

„Do Brlohu," odvetil jej Moody.

„Ale-"

„Nediskutujem o tom," odvetil jej Moody a pokračoval. Konala sa chôdza Fénixovho Rádu, kde sa rozoberala vážna téma. Harry Potter mal na konci júla dosiahnuť plnoletosť. Čo znamenalo hlavne to, že kúzlo Lily pominie a Harry bude v dome na Privrátnej ulici v nebezpečenstve. „Trvám naďalej aj na tom, aby sme do bezpečia dopravili aj Dursleyovcov."

Sirius si nahlas odvrkol. Divooký ho však ignoroval.

„Sú to predsa len ľudia a nezaslúžia si, aby ich Voldemort zabil. Majú predsa dieťa," poznamenal Kingsley, ktorý spoločne s Arturom pred pár dňami navštívili Dursleyovcov a povedali im, čo s nimi zamýšľajú.

„Dobrovoľníci, ktorí sa o to postarajú?" spýtal sa Divooký.

„Dedalus a ja do toho pôjdeme," zodvihla ruku Hestia Jonesová. „Ber to za vybavené, Alastor."

„Ďakujem, moja drahá," prikývol Divooký Moody.

„S nami budú v poriadku," doplnil Dedalus Diggle. „Kvôli Harrymu ich ochránime, aj keď sú to isto divní ľudia."

„Ľudia sú rôzni," poznamenal Artur, ktorý už mal s Dursleyovcami česť a nielen raz.

„Dobre, to máme vybavené! Poďme na Pottera," pokračoval Divooký. „Všetko je strážene. Thicknesse prešiel na druhú stranu, ako všetci vieme. Ministerstvo je v rukách Voldemorta. Ak by sme ten dom pripojili na hop-šup práškovú sieť, bol by to vraj zločin, za ktorý sa trestá väzením. Nemôžeme tam umiestniť ani len prenášadlo, ani sa tam premiestniť a odmiestniť."

„Všetko je vraj pre ochranu Harryho, ale my vieme, že to nie je pravda," prevzal po ňom slovo Kingsley. „Vraj sa tak snažia Voldemortovi zabrániť, aby uniesol Harryho a pritom veľmi dobre vieme, že nový Minister mágie je pod palcom Voldemorta. V skutočnosti sa tým snažia zabrániť, aby sme Harryho odtiaľ bezpečne dostali. Keďže všetky tie veci predtým zabezpečilo už kúzlo Lily Potterovej."

„Ďalší problém je, že Harry je neplnoletý, to znamená, že má na sebe stopu a nemôže čarovať. Ministerstvo by nás hneď odhalilo," pokračoval ďalej Moody. „Nemôžeme však čakať, kým bude mať sedemnásť, pretože potom ochrana pominie."

„Pius Thicknesse si myslí, že nás zahnal do kúta," vyhlásil Remus.

„Takže, čo spravíme?" spýtal sa Sirius.

„Využijeme staré dobré metódy," pousmial sa Kingsley. „Jediné spôsoby, pri ktorých nemusíme čarovať – metly, testraly a tvoju motorku."

„Moju motorku?"

„Hagrid ju stále má," usmial sa na neho Kingsley.

„Otázkou je, ako to urobíme," pokračoval Moody. „Som presvedčený, že smrťožrúti budú hliadkovať aj na oblohe a to už možno aj teraz. Budú na nás čakať."

„Zmetieme ich," poznamenal Mundungus Fletcher.

Všetky tváre sa pozreli na neho. Nebolo zvykom, že by prichádzal s nápadmi. „Hovor, Dung," požiadal ho ako prvý Sirius.

„Je to v podstate jednoduché. Nebudú vedieť, kto je pravý Potter."

„Ako?" neveriacky na neho hľadel Divooký Moody.

„Všehodžús," ozrejmil mu to Mundungus. Divookého Moodyho pri tomto elixíre striaslo. „Bude viac Potterov. Nebudú vedieť, ktorý je ten pravý."

„Skvelé," prikývol Artur. „To neznie ako zlý nápad."

„Zbláznil si sa, Artur? Veď to je úplne šialené," rozčúlila sa Molly. „Všetkých vás zabijú!"

„To nie je pravda," pokrútil hlavou Kingsley. „Voldemort chce Harryho živého a zdravého. On a jeho dvojníci budú mimo nebezpečenstva. V nebezpečenstve budú iba jeho ochrancovia. Tak si to predstavujem. Niekto z Rádu bude ochranca a niekto Harry."

„Vy o tom naozaj reálne uvažujete?" Kaitleyn vypadol pohár z rúk. „Všetci budete v nebezpečenstve. Nie!"

Divooký Moody ignoroval jej slová a rovnako aj slová Molly. „Tak s kým môžeme počítať. Lupin? Nymphadora? Sirius?"

Remus sa pozrel na Nymphadoru a obaja prikývli. „Áno, samozrejme."

„Nie," skríkla Kaitleyn.

„Kaitleyn, prestaň!" ohriakla ju Tonksová. „Sme na to vyškolení!"

„Choď s tým do horúcich pekiel!" odbila ju.

„Tiež idem do toho, muklovský premiér si hádam jeden večer podarí aj bezo mňa," pridal sa Kingsley a zložil si ruky na prsiach.

„Aj my," povedal Artur a pozrel sa na Billa, ktorý prikývol.

„My tiež," doplnili ho Fred a George. Artur chcel niečo povedať, Molly sa rozplakala. „Musíme. Sme tiež v Ráde. Dobre to dopadne, mamka," snažil sa ju upokojiť Fred, ale Molly naďalej plakala.

„Výborne," prikývol Moody. „Oslovíme aj Hagrida, predsa len nám musí priviesť Siriusovú motorku. Dokonca predpokladám, že najlepšie pre Harryho, toho skutočného bude, keď Hagrid bude jeho ochranca. Tým dokonalé zmetieme smrťožrútov."

„Áno, budú predpokladať, že skutočný Harry je s tým najskúsenejším z nás," prikývol Kingsley. „Čiže s vami, Divooký."

„To je dobrý nápad, takže máme sedem ochrancov – ja, Kingsley, Lupin, Nymphadora, Hagrid, Artur, Bill. A bude aj sedem Potterov, to je také optimálne číslo."

„Počkať, počkať, čo ja?" zapojil sa do toho Sirius. „Tiež chcem ochraňovať Harryho!"

Divooký sa na neho pozrel a potom sa pozrel na Kaitleyn. „Nie, Sirius. Tento raz tú misiu zvládneme bez teba."

„Čože?"

„Práve stratila otca," povedal Divooký a ukázal na svoju krstnú dcéru. „Ak ju necháme v dome samú, nezvládne to. Sirius, viem, že chceš bojovať, viem, že sa chceš postarať o Pottera, ale myslím, že v tejto situácií, bude lepšie, keď budete vy štyria spolu. Preto nechcem, aby ste v tomto pláne figurovali. Ani ty a ani Sophie."

„Ale," Sirius chcel namietať, ale potom si všimol ustarostenú tvár svojej manželky. Sucho prikývol. Nerád sedel len tak na zadku, ale Divooký Moody mal pravdu. Kaitleyn to bez neho nezvládne. „Dobre."

„Teraz k tým, čo budú dvojníci Harryho Pottera," pokračoval Moody.

„My," povedal Fred. „Aj Ron, určite."

„Áno," prikývol Ron. „Hermiona?"

„Isteže," prikývla Hermiona a usmiala sa na Sophie. Tá sa chcela tiež pridať, ale jasne počula Moodyho príkaz.

„Dung?" pýtal sa ho Kingsley.

„Áno," prikývol. „Keď to musí byť."

„A ja," ozvala sa Fleur.

„Fleur, to je moc riskantné," Bill stisol jej ruku na stole. „Určite nájdeme niekoho iného."

„Tak brrr, Bill!" namrzene sa na neho pozrela. „Je to rishantné, ale ja to zvládnem. Arry mi pomohol viackrát. Dhržím mu to!"

„Ale, Fleur."

„Psst, ticho, Bill!" položila mu svoju ruku pred ústa. „Je to moje rhozhodnutie!"

Kaitleyn ich všetkých sledovala. Vôbec s tým nesúhlasila. Vedela, že to neprebehne len tak v poriadku. Nuž chcela, aby bol Harry v bezpečí. Dohadovali sa na tom, kam poletia. Pretože nemôžu naraz prísť do Brlohu.

Tonksová navrhla dom svojich rodičov, Kingley navrhol ten svoj. Moody navrhol tento dom. Molly ponúkla dom svojej tety Muriel. Postupne sformulovali celý plán na presun Harryho Pottera do bezpečia.

„Ďakujem," šepla Kaitleyn Siriusovi.

„Za čo?"

„Že budeš pri mne, aj keď chceš bojovať."

„Musím im trocha veriť, že to zvládnu aj bezo mňa," usmial sa na ňu Sirius a silno stisol jej ruku. „Budem pri tebe a pri dievčatkách."

„Mám strach," priznala sa mu Kaitleyn.

„Vieš, Kaily, aj ja mám strach." Nemal dôvod, by jej klamal. 

Pozn. autorky:

Je tu piatok a s ním aj nová kapitola. Ako sa Vám páčila? 

Už čoskoro pôjdu previesť Harryho do bezpečia ... tu je moja predstava, ako asi prebiehala tá schôdzka. Tí, čo čítali knihu dobre viete, ako vlastne Dunga napadlo to ohľadom viacerých Potterov.