„Život môj,

ty so mnou,

proti vetru, nebu i moru.

A keď mi bude chýbať vzduch,

budem môcť dýchať!

Nič nás nemôže zastaviť,

ochraňuje nás teplo,

neexistuje žiadna prekážka,

ktorá by mohla oslabiť našu lásku."

(Sofia Reyes – Conmigo)

2. január 1978

„Čo sa deje?" Kaitleyn si prisadla k Lily vo Veľkej sieni. Lily sa iba rýpala v jedle a vyzerala, akoby bola veľmi mimo.

„Už len posledných pár mesiacov na Rokforte. Vždy po Vianociach a po Novom roku sa koniec roka zdá tak blízko," riekla jej Lily celkom smutne. „Tieto mesiace sa tak šmyknú a my sa ani nenazdáme a bude koniec školského roka."

„A skutočný život pred nami," prikývla Kaitleyn a natierala si hrianku maslom. Lily mala pravdu. Koniec školského roka a koniec ich štúdia na Rokforte sa naozaj nezávratne blížil a ona nevedela, či je v skutočnosti smutná, alebo či sa na to teší. Konečne odíde z Rokfortu. Uvidí miesta, ktoré chce vidieť. A bude bývať so Siriusom v dome, ktorý si kúpil za dedičstvo, ktoré mu zanechal jeho strýko Alphard Black. „A kde sú všetci?"

„Predpokladám, že James so Siriusom ešte dospávajú. Predsa len ten Nový rok sme privítali celkom hlučne a šli sme spať až niekedy ráno," zazívala Lily.

„Ale to bolo včera," zasmiala sa Kaitleyn, ktorá sa cítila celkom vyspatá. Urobili si menší večierok na oslavu Nové roka. Menší mal byť, nakoniec sa bavila celá klubovňa a niekedy o piatej ráno sa objavila jej mama v kockovanom zelenom župane a kričala asi pol hodinu. Potom im všetkým venovala zhnusený pohľad a donútila ich ísť spať. V tvári bola celá červená a Sirius s Jamesom sa snažili žartovať, že sa môže k oslavám pridať. To už bolo moc. Dostali samozrejme trest a to hneď na druhý deň. Preto zrejme dnes dospávali, čo sa dalo.

„Alice šla vyprevadiť Franka a teraz spoločne s Remusom plánujú nejaké kúzla, ktoré chcú učiť decká na krúžku Obrany proti čiernej mágií, ktorý je dnes večer. Dozor bude Flitwick. Náš majster v dueloch," vravela jej Lily. „Čiže dnes by to malo byť zaujímavé. Pôjdeš?"

„Vieš, čo si o tom myslím?"

„Viem, ale mala by si ísť. Viem, že Obrana proti čiernej mágií nie je tvoja silná stránka a že si rada, že prežívaš na hodinách, ale krúžok ti môže iba pomôcť," vravela jej Lily starostlivo.

„Pomôcť v čom? Ešte viac sa strápniť. Lily, som mizerná v dueloch, absolútne mizerná. Ešte som nikoho neporazila," vravela Kaitleyn nešťastne. „Ani len Petra. A to som si myslela, že on je slabší ako ja."

„Ale je to chalan, Kaily, takže to môže byť aj tým. Pozri, ani ja nie som nejaká extra v dueloch," vravela jej Lily, aby ju trocha upokojila. „Môžeme sa však zlepšovať. A porazila si raz Siriusa, pred rokmi."

„Nechal ma vyhrať."

„To nemôžeš vedieť."

„Ale viem to! Nechal ma vyhrať a hotovo!"

„Poď," požiadala ju znova Lily. „Alice a Remus isto vymysleli niečo užitočné, veď ich poznáš."

„Tak dobre teda, ale prisahám, ak sa strápnim ešte viac, Evansová, tak si to vypiješ," zamračila sa na ňu. „A riadne."

„Risknem to," usmiala sa na ňu Lily.

„Čo máme prvú hodinu?"

„Obranu proti čiernej mágií s tvojím otcom," odvetila jej Lily trocha spevavo.

„Zabi ma!"

„Ak ma vyvolá do duelu s tebou, môžem sa o to pokúsiť," uškrnula sa na ňu jej ryšavá priateľka.

„Beriem ťa za slovo," venovala jej Kaitleyn úškrn. „Bude to isto super hodina, zase. Kiežby ma nevyvolal, kiežby."

***

Jej prianie sa jej nesplnilo. Práve teraz siahla po svojom prútiku a pobrala sa dopredu pred tabulu. Samozrejme, že ju vyvolal jej otec na duel. Kaitleyn hlasno povzdychla. Sirius jej ukázal vztýčené palce a ona mala chuť ovracať celú tabulu.

„A tvoj protivník bude," pozrel sa Dumbledore do pergamenu pred sebou. „Pán Lupin, mohli by ste?"

„Prirodzene," prikývol Remus, vstal od svojho miesta, vzal si prútik a pobral sa dopredu. Potom podišiel až k nej a usmial sa na ňu.

Kaitleyn chcela, ale nedokázala mu úsmev opätovať. Stále mala pocit, že len čo pohne trocha ústami, tak sa povracia. Nemala náladu s niekým bojovať a už vôbec nie s Remusom, ktorý patril medzi tých najlepších v súbojoch. Vedela, že nemá žiadnu šancu, aby ho porazila. Lily jej vravela, že sa nemá vzdávať hneď na začiatku, ale toto bolo bez šance.

Obaja sa uklonili, ako to v dueloch bývalo zvykom. Dumbledore ich odštartoval a ona sa ho pokúsila odzbrojiť, lebo to bolo prvé zaklínadlo, ktoré ju napadlo. Remus ho však bravúrne zablokoval a to ani nemusel nič vysloviť, iba pohol prútikom. Kaitleyn sa nadýchla. Remus vyzeral, že čaká, čo urobí a ona ani poriadne nevedela, čo má urobiť.

„No tak, Kaily, sústreď sa." Niekde veľmi ďaleko začula hlas Lily.

„Remus, porazíš ju!" Teraz počula Petra.

„Imobilus!" skríkla Kaitleyn.

„Protego!" usmial sa Remus.

„Obscuro!" zhíkla Kaitleyn a prebehla kúsok ďalej. Remus sa jej zaklínadlu, ktoré mu malo vyčarovať čiernu pásku cez oči, veľmi jednoducho vyhol a namiesto toho sa on pokúsil odzbrojiť ju. Ona však tento raz jeho kliatbu zablokovala.

„Výborne, Kaitleyn," počula niekde hlas svojho otca.

„Petrificus totalus!" Znova minula svoj cieľ. „Do pekla, pardon. Relacio!"

Remusa odhodilo dozadu a spadol na zem. Po chvíľke sa postavil, oprášil si nohavice a usmial sa na ňu.

„Levicorpus!" skríkla.

Kúzlo odklonil Dumbledore a postavil sa medzi nich. „Toto zaklínadlo som vás nikdy neučil. Vieš o tom, že sa mi nepáči, keď ho používate."

„Ale je teraz moderné a už som ho mohla dostať!" zamračila sa na neho Kailteyn.

„To by však nebol čestný a čistý boj!"

„A tí stúpenci Veď-Vieš-Koho budú niekedy viesť čistý boj?" spýtala sa Kaitleyn a uprela svoj pohľad do jeho očí. „Tak budú? Budú čakať, kým sa im ukloním? Budú na mňa útočiť čestne, alebo nie? Tak budú?"

„Nie," pokrútil hlavou. „Teraz sme v škole a nie na bojisku."

„Viem, ale účelom tohto všetkého je, aby sme sa ubránili na bojisku, nemám pravdu?"

„Máš pravdu. Chcem vás naučiť iba to, aby ste neboli ako oni, to je všetko, čo som chcel," povedal jej.

Prikývla a oprela sa o stenu za sebou. Bola unavená a musela uznať, že má pravdu. Naozaj chcel, aby boli čestní, nie ako ľudia temného čarodejníka a to bolo to, čo sa ich snažil naučiť. Že oni sú iní. Že sú lepší a ona to zase pohnojila. Po tvári jej stekali slzy.

„Kaily," Remus podišiel k nej. „Si v poriadku?"

„Nie," odtisla sa od neho a potom sa rozbehla preč z triedy.

***

„Udelil ti desať bodov."

„Kašlem na ne," odsekla Kaitleyn, keď ju Lily našla plakať v izbe. „Pokašľala som to zase. Prečo nevidím veci tak, ako iní ľudia? Prečo som taká hlúpa krava?"

„Nie si," povedala jej Lily. „Mala si vo veľa veciach pravdu."

„Nemala."

„Ale mala. Keď príde na rad skutočný súboj, Kaily, tak je jedno, či použiješ dobré kúzlo, alebo iba nejaké moderné, ktoré vzniklo medzi deckami. Dôležité je, že ten súboj vyhráš, či to bude čestne, alebo nie, jednoducho sa budeš snažiť zachrániť si život," vravela jej Lily. „Aj keď možno budeš nečestná. Každý z nás by bol."

„On nie."

„Možno aj on," povedala Lily. „Tvoj otec tiež nie je bez viny."

„Cítim sa strašne. Remus sa pokúšal, aby som vyhrala a aj tak som to pohnojila."

„Prečo si to myslíš?"

„Vôbec na mňa neútočil," vravela Kaitleyn. „Buď čakal, kedy budem už unavená, alebo jednoducho ma nejako chcel nechať vyhrať. To Relacio mohol kľudne odkloniť, keby chcel. Ale on očividne nechcel."

„Prestaň sa už toľko podceňovať," žiadala ju Lily.

***

„Prepáč, že som na teba chcela použiť Levicorpus," ospravedlnila sa Kaitleyn Remusovi. „To zaklínadlo sama nemám rada, neviem, kde sa vo mne vôbec zobralo."

„Na tom nezáleží, snažila si sa vyhrať."

„Ty si sa snažil prehrať."

„To nie je pravda," pokrútil hlavou.

„Remus, neklam! Vôbec si na mňa neútočil."

„A prečo by som to robil? Sama by si sa unavila tým, že si sa pokúšala na mňa stále útočiť. Ja som sa iba bránil a keby ti došli sily, veľmi jednoducho by som ťa odzbrojil," usmial sa na ňu. „Vieš, musíš trocha aj premýšľať a nie sa hneď vrhať hlavou dopredu. Musíš trocha pochopiť protivníka. Aj o tom bude dnešná hodina na krúžku. Inšpirovala si ma."

„Ďakujem ti pekne," zamračila sa na neho.

„Neber to v zlom, prosím," žiadal ju. „Chcem ti len pomôcť a nie len tebe. Veľa ľudí, robí chyby ako ty."

„Nemali by sme robiť chyby, lebo nás ľahko dostanú," vravela smutne.

„Preto sa naučíme im vyvarovať sa," znova sa na ňu usmial. „Viem, že to nie je tvoja silná stránka, ale ten krúžok ti pomôže. Nesmieš však veci bojkotovať. Prosím."

„Dobre," prikývla. „Prídem."

„To som rád," znova sa na ňu usmial. „Hľadal ťa Tichošľap. Šiel do Veľkej siene na obed."

„Ďakujem, utekám za ním," prikývla, venovala mu úsmev a potom sa pobrala do Veľkej siene. Čakalo ju ešte poobedňajšie vyučovanie a potom krúžok Obrany proti čiernej mágií. To sa nový rok naozaj pekne začal. Opäť prehrala súboj. Ak to takto pôjde ďalej, neurobí ani len MLOKy. Kaitleyn znova poklesla nálada.

Len čo vošla do Veľkej siene, Sirius si ju všimol. Postavil sa z lavice a ona podišla k nemu. Silno ho objala. Čakal to a privinul si ju do náručia.

„Som zúfalec," šepla.

„Nie si," pokrútil hlavou. „Na dnešnej hodine sa budem špeciálne venovať. Sľubujem. Zvládneš to. Sľubujem ti, že ďalší súboj vyhráš!"

„Jedine, ak by som mala súboj s tebou a ty by si ma znova nechal vyhrať," odsekla mu.

„Nikdy som ťa nenechal vyhrať," odvetil jej. „Veď uvidíme. Naučíme sa to, všetko."

„Tak dobre, Tichošľap," prikývla nakoniec.

***

6. marca 1997

„Rictusempra!"

Sirius sa začal tak šialene smiať, že až padol na kolená a dusil sa smiechom. Kaitleyn nad ním trocha pobavene stála a uškierala sa.

„Finite incantatem!" ukončil jeho smiech Remus so zdvihnutým prútikom.

„Neprúď zábavu!" zamračila sa na neho Kaitleyn.

„To si použiť nemala," odvetil jej Remus a podal Siriusovi ruku, aby mu pomohol späť na rovné nohy.

„Nič iné ma nenapadlo," odvetila mu Kaitleyn a žmurkla na Siriusa, ktorý sa zasmial, ale tento raz naozaj, nie preto, lebo ho zasiahlo kúzlo. „Zlepšujem sa, ale?"

„Áno," prikývli obaja naraz.

„No dobre, verím vám."

„Orchideus!" Sirius vyčaroval kyticu kvetov a podal jej ju. „Naozaj sa zlepšuješ. Ešte trocha musíme precvičiť cloniace zaklínadlo, ale inak si myslím, že si svoje schopnosti už celkom dobre v sebe našla."

„Stále by som však nemohla bojovať, však?" Vzala si od neho kvety.

„Mohla," pripustil Remus. „Ale to nedopustíme."

„Veľmi vtipné," zamračila sa na neho. „Už som vám povedala, aby ste nečakali, že budem sedieť len tak na zadku, zatiaľ čo vy budete bojovať."

„Musíme to teraz rozoberať? Hope má zajtra narodeniny a ešte nie je všetko pripravené na oslavu," riekol jej Sirius.

„Och, máš pravdu," prikývla a založila si prútik. „Škoda, že tu nebudú deti a ani moji rodičia."

„Oslávia to s nami v lete," pohladil ju Sirius po vlasoch. „Vieš, že je to teraz nebezpečné, aby sem prišli. A tvoja mama musí ostať na škole, keď tvoj otec musel niekam súrne odísť."

„Vy dvaja viete kam chodí?"

„Nie," odvetil jej Remus.

„A neznepokojuje vás to?"

„Ja tvojmu otcovi verím, Kaily," povedal jej okamžite Sirius. „Ak to nepokladá za dôležité povedať nám to, rešpektujem to. Nebuď zvedavá. Možno nám to čoskoro povie."

„Keď myslíš," mykla plecami a pobrala sa do domu. Sirius a Remus si vymenili pohľad. Áno, bola riadne tvrdohlavá.

„A viete niečo o tom, ako sa má Ron?" spýtal sa ich Remus.

Pred pár dňami mal Ron narodeniny. Zjedol nejaké koláčiky, v ktorých bol elixír lásky určený pre Harryho. Harry ho vzal za profesorom Slughornom, ktorý mu dal protilátku. Potom ich chcel pohostiť medovinou, ktorú dostal na Vianoce, ale ukázalo sa, že medovina bola otrávená. Ron si z nej však odpil. Keby nebolo Harryho, ktorý okamžite myslel na bezoár, Merlin vie, čo by sa stalo.

„Je ešte v nemočničnom krídle, to mi písala Sophie," vravela Kaitleyn. „Pekne Molly vystrašil. Aj tak mi nejde do hlavy, prečo by niekto posielal Slughornovi otrávenú medovinu. Niežeby som ho mala rada, ale nedáva to logiku."

„Zrejme nebola pre Slughorna," poznamenal Sirius.

„A pre koho?"

„Neviem," odvetil jej, ale ona vedela, že klame.

Okrem toho si myslela to isté. Medovina bola určená pre jej otca. A vôbec sa jej niečo také nepáčilo.

***

7. marec 1997

„Všetko najlepšie, Hope, všetko najlepšie pre teba," zaspievala Kaitleyn svojej dcérke. Hope sa smiala a sedela medzi svojimi hračkami. „Kto že to má dnes narodeniny? No predsa moja krásna bábika, Hope. Však, miláčik?" vtisla jej veľký bozk na čelo. „Si môj miláčik?"

Hope sa na ňu pozrela očami rovnakými, ako mal Sirius. Natiahla k nej svoje drobné rúčky a Kaitleyn sa usmiala. Milovala ju tak veľmi. Bola pyšná na to, že je jej mama. Zbožňovala ju a nevedela si predstaviť, že by ju nemala. Hope bola nádejou, ktorá jej vždy dodávala potrebnú silu.

„Tu je moja malá buchtička," Sirius sa prirútil do obývacej izby a rozbehol sa okamžite k malej. „Naša bábika má už jeden rok! Tá je ale veľká! Čoskoro pôjde do Rokfortu!"

„To sa ešte načakáme," zasmiala sa Kaitleyn.

Hope sa vypýtala do Siriusovej náruče a on si ju privinul k sebe. Pobozkal ju do vláskov a usmial sa na Kaitleyn. „Ani sa nenazdáme, uvidíš."

„Kiežby sme to obaja uvideli," povedala.

„Dnes nie, prosím, žiadna vojna, žiaden Voldemort, nič! Narodeniny Hope, iba to, áno?"

„Áno," prikývla spokojne a on načiahol ruku k nej, aby ju mohol tiež vziať do svojej náruče.

„Chýba mi Sophie a Harry," šepol jej.

„Aj mne," prikývla.

„Čoskoro ich uvidíme," dodal. „Všetko najlepšie, Hope. Uvidíš, aké ti ocko s mamičkou pripravili skvelé narodeniny. Príde krstný Remus a Tonksová. Aj aj Weasleyovci. Bude nám dobre, bude to veľká oslava s balónikmi. Budeš šťastná. Vždy budeš šťastná, to ti ocko sľubuje."

Kaitleyn mala čo robiť, aby jej nevyhŕkli slzy.

***

Hope sledovala svoje nové hračky. Tonksová a Molly boli jediné, ktoré jej nekúpili hračku. Tonksová jej kúpila chutné šaty s motívom Sudičiek, na čo sa Sirius tváril, že asi pôjde vracať. A Molly jej uplietla krásne šatičky, ktoré Sirius schválil rýchlejšie. Kaitleyn sa páčili jedny aj druhé. Remus kúpil pre Hope húpajúceho koníka, na čo Sirius hľadel tiež celkom skepticky, ale Hope sa to očividne páčilo. Remus vravel, že mu to odporučili v muklovskom obchode. Artura húpaci koník zaujal ešte väčšmi ako Hope a rozmýšľal, ako to tí mukli robia, že vymyslia také super vecičky ešte aj pre deti. Zastavili sa aj Fred s Georgeom a doniesli pre Hope nejaké sladkosti. Fleur s Billom jej kúpili plyšového jednorožca.

„Jednorožce sú vraj v móde," šepol Bill Kaitleyn. „Charlie, môj brat by nesúhlasil. V móde sú vraj iba draky."

„Kedy uvidíme, Charlieho?"

„Hádam, že na mojej svadbe s Fleur," usmial sa na ňu Bill. „Ktorá bude v lete. Stanovili sme už aj dátum."

„To je skvelé," usmiala sa na neho.

„Áno, to je. Fleur je fakt skvelá, aj keď ju moja rodina moc nemusí," riekol Bill.

„To nie je pravda."

„Ale áno je," zasmial sa. „Možno keby jej dali šancu, aby ju lepšie spoznali."

„Oni jej ju dajú, som si tým istá. Fleur je predsa milé dievča. Harry o nej hovoril pekne," vravela mu Kaitleyn. „Počas trojčarodejníckeho turnaja. Je isto aj veľmi šikovná, keď sa tam dostala."

„Ďakujem, Kaitleyn," prikývol Bill a potom sa odišiel venovať Fleur.

„Tvoj manžel je idiot!" pribehla k nej Tonksová. „Nechápem, čo má proti Sudičkám, sú najlepšia kapela." Riekla. Aj ona mala na sebe šaty s motívom Sudičiek. Trocha iné, ako kúpila Hope.

„Každému sa páči niečo iné. A neboj sa, mne sa tie šatôčky páčia a isto sa budú páčiť aj Hope," usmiala sa na ňu Kaitleyn.

„Naučím Hope počúvať správne veci," pokračovala Tonksová, akoby ju ani nepočula. „Nech si Sirius Black pre mňa za mňa aj trhne. Hope je moja krstná dcéra a basta!"

Kaitleyn sa musela nad ňou zasmiať. A nebola jediná. Remus stál kúsok od nich a usmieval sa na Tonksovú. Kaitleyn sa potešila. Obzela sa okolo seba. Všetci sa dobre bavili. Sirius sledoval Hope, ako sa húpa na húpacom koníkovi od Remusa a ako sa jej to veľmi páči. Ráno im došli aj listy a darčeky od detí a aj od jej rodičov. Hagrid poslal pre Hope vlastne urobenú tortu, ktorá bola teraz v chladničke. Stačilo na ňu dať iba sviečku. Prvú. To aj išla urobiť. Aby si Hope Minerva Blacková mohla sfúknuť svoju prvú sviečku v živote. A Kaitleyn, rovnako ako všetci ostatní v dome dúfali, že si ich sfúkne za celý svoj život, čo najviac.

Pozn. autorky:

Pomaly sa blížime ku koncu 6 knihy, čiže užite si asi poslednú bezstarostnú kapitolu. Samozrejme, že som ako vždy zvedavá na Vaše názory :)