„A hoci prejdú storočia a zostárneme, vždy si spomeniem,

nech sa stane, čo sa stane, princezná bude čakať na nástupišti.

Takže dnes moje srdce ťa cíti tu,

nasleduješ ma v mojom vnútri ako nekonečné svetlo."

(Eiza González – Dentro)

20. december 1977

Ešte v ten večer sa na nástenke v klubovni objavila správa o špeciálnom vianočnom plese. Špeciálny bol z toho dôvodu, že to mal byť maškarný bál. Všetci z toho boli nadšení. Len Lily sa ponosovala a dúfala, že sa jej podarí zohnať škrabošku vo farbe jej šiat. Preto išla urýchlene poslať list domov, aby jej rodičia stihli škrabošku poslať, keďže výlety do Rokvillu boli naďalej zakázané.

Alice si s tým starosti nerobila. Bola presvedčená, že si vyrobí masku aj sama. „Poviem mame, nech nám tie škrabošky zoženie. Chlapcom čierne a nám podľa farby šiat," usmiala sa Kaitleyn.

„To ťa nemohlo napadnúť pred pol hodinou? Nemusela som písať súrne domov!" zhíkla Lily a hodila po nej vankúš.

Ona sa mu však pohotovo uhla a zamračila sa na najlepšiu kamarátku. „Budeš mať do zálohy. Možno ti vaši zoženú krajšiu ako moja mama. Aspoň si budeš môcť vybrať."

„Máš pravdu," prikývla Lily. „Ale je to nefér. Dozvedieť sa to takto, pár dní pred plesom. Máme málo času na prípravy a tak."

Alice sa zasmiala. „Nerob z toho takú drámu."

„Ty si šalela keď ten ples chceli zrušiť," pripomenula jej Lily. „Tak sa teraz nediv. Je to náš posledný ples a chcem byť pekná pre Jamesa."

„Ty by si pre Jamesa bola perfektná, aj keby si mala na sebe vrece od zemiakov," žmurkla na ňu Alice. „Vždy môže na tebe oči nechať."

Lily sa usmiala. Bola si vedomá toho, že je to pravda, ale keď jej to hovorili aj ďalší, bola naozaj rada. Bola si istá, že James ju miluje a keď tu lásku naozaj videli všetci okolo nich, tak to bolo proste magické.

„My si ten ples naozaj užijeme," objala Kaitleyn svoje kamarátky. „Nielen preto, že je posledný, ale hlavne preto, že to je ďalšia udalosť, ktorú zažijeme spolu."

„Máš úplnú pravdu," prikývla Lily.

„Už sa na to tak teším," žmurkla na obe Alice. „Len mi bude chýbať Frank."

„Ozaj, ty si nemala v pláne ísť cez Vianoce domov?" uvedomila si Lily a položila jej túto otázku.

„Mala," prikývla Alice. „Ale Frank nebude na Vianoce v Anglicku. Ten hrozný výcvik bude aj cez Vianoce niekde vo Švédsku z dôvodu, že práca aurora si vyžaduje pracovať aj počas sviatkov a bla bla bla. Tak som sa rozhodla ostať tu s vami. Ľúto mi to však je."

„Neboj sa, Alice, budeme dávať pozor, aby si nebola ani na sekundu smutná," ubezpečila ju Lily. „Budú to pekné Vianoce, uvidíš."

„S vami mi bude dobre," prikývla Alice a usmiala sa. „A nielen, že to budú pekné Vianoce, ale Kaily bude mať aj pekné narodeniny. Ako už spomenul aj Sirius."

„Už aby to bolo," zasmiala sa Kaitleyn.

***

25. december 1977

Kaitleyn ráno zobudil krik Lily a Alice. Vyskočili obe z postele a natešene kričali, že sú Vianoce. Ona si zatiaľ pretrela oči a pozrela sa von oknom. Bolo šero, zrejme bolo ešte veľmi skoro ráno a trocha snežilo. Ale posledné dni snežilo skoro stále, tak okolie Rokfortu pokrývala dosť hustá snehová prikrývka.

„Všetko najlepšie, Kaily," skočili jej Lily a Alice do postele.

„Ďakujem, baby, ste najlepšie," usmiala sa na obe. „Som rada, že môžem ďalšie narodeniny sláviť s vami."

„Áno," prikývla Lily a pobozkala ju na líce. „A máme pre teba darčeky!"

„Veru," Alice sa načiahla k svojmu nočnému stolíku a podala jej balíček.

Kaitleyn strhla baliaci papier a otvorila ho. „Jej, Alice, tie sú krásne," obdivovala nové visiace náušnice. „Naozaj, nádherné. Ďakujem." Silno ju objala.

„Tak fajn, že sa ti páčia," prikývla Alice spokojná so svojím výberom.

Lily vyskočila z postele Kaitleyn a siahla po darčeku, ktorý mala položený na posteľ a potom podala balíček Kaitleyn. Tá ho otvorila. Lily jej kúpila voňavku v krásnom ružovom flakóne. Kaitleyn sa rozžiarili oči. Presne takú mala aj Lily a občas jej ju požičala. Naozaj krásne voňala. „Jej, Lily, to je od teba milé. Úžasne, ďakujem," objala priateľku a potom na seba strekla voňavku.

„Dnes budeš fakt kočka, Kaily a ešte budeš aj krásne voňať," usmiala sa na ňu Lily.

„Všetky budeme krásne, to som si istá," usmiala sa Kaitleyn na svoje priateľky. „Užijeme si tento vianočný ples a veľmi!"

„Áno, už o piatej začneme s prípravami," oznámila im Alice. „A poďme si už rozbaliť vianočné darčeky, lebo som už aj hladná. Ale najprv darčeky. Som zvedavá, čo dostanem od Franka."

„Poďme," usmiala sa aj Lily, vyskočila z postele, siahla po svojom župane a obliekla si ho na pyžamo. Alice vyrazila von z izby len v pyžame. Kaitleyn sa zasmiala. Vyliezla z postele, obula si papuče a tiež si obliekla župan.

Spoločne s Lily sa vybrali dole do spoločenskej miestnosti, kde na nich čakal veľký vianočný stromček a pod ním kopa darčekov.

A na Kaitleyn tam čakal aj Sirius s narodeninovým darčekom. „Dobré ráno, láska," usmial sa na ňu a pobozkal ju na pery. „Všetko najlepšie k narodeninám."

„Ďakujem, blázonko," žmurkla na neho a on jej podal darček. Kaitleyn strhla ružový baliaci papier a pritom sa stále usmievala na svojho priateľa. V rukách jej ostala malá krabička a keď ju otvorila bol v nej kľúč. Trocha nechápavo sa na neho pozrela.

„Dievčatko, týmto kľúčom otvoríš iba ty moje srdce," vysvetlil jej, „a tiež aj dvere od nášho domu."

„Čože?" prekvapene na neho hľadela. „Od tvojho domu?"

„Nášho domu," opravil ju sladko. „Povedal som ti, že ako náhle doštudujeme tu, tak pôjdeš bývať ku mne. Kaily, povedz áno, dobre?"

„Sirius," po tvári jej tiekli slzy. „Ja,... samozrejme, že áno," hodila sa mu okolo krku a vtisla mu veľký bozk na pery. „Miláčik, milujem ťa. To je najkrajší darček na svete. Ty a ja budeme mať spoločný domček. Som taká šťastná."

„Aj ja som šťastný, Kaily, že si súhlasila," pohladil ju po líci. „Už sa na to teším. Na bývanie s tebou."

„Ja tiež," šťastne sa k nemu pritúlila. „Budem zaspávať po tvojom boku a ráno sa budem budiť vedľa teba. Bude to dokonalé. Celý náš život bude dokonalý."

„Milujem ťa," pobozkal ju na čelo.

„Aj ja teba, blázonko."

Chvíľku sa bozkávali a potom sa vrhli na vianočné darčeky rovnako ako ich priatelia.

***

Dievčatá začali s prípravami na ples naozaj skoro. Chceli vyzerať naozaj dokonalo. Kaitleyn aj tento raz zvolila ružové šaty, dlhé až po zem. Bol to ďalší ples, ktorý mala zažiť po Siriusovom boku a teraz dúfala, že ho nič nepokazí a všetko pôjde tak, ako si predstavovala. Ešte stále bola dojatá tým, ako ju požiadal o to, aby s ním bývala. Bola z toho nadšená, srdce jej stále hlasno bilo a celá sa triasla vďaka tomu krásnemu daru a hlavne vďaka Siriusovej láske.

Vlasy si nechala rozpustené a na uši si pripla nové náušnice od Alice. Samozrejme, že použila aj voňavku od Lily a potom si na tvár nasadila ružovú škrabošku. Bola vychystaná na ples.

Alice mala na sebe nezábudkovo modré šaty, vlasy si vyčesala do elegantného uzla a Lily jej pomohla cez vlasy upevniť škrabošku na tvári.

Lily mala béžové šaty na tenké ramienka. Jej ohnivé vlasy sa na nej vynímali a vyzerala naozaj skvostne. Alice ju trocha viac namaľovala, ako bolo u Lily zvykom. Väčšinu z toho však po chvíľke zakryla škraboška. Lily to však nevadilo, lebo predpokladala, že ples bude maškarný iba pár hodín a potom si dá škrabošku dole a budú tancovať až do rána.

Všetky tri sa na seba ešte pozreli do zrkadla a potom vyrazili z izby. V klubovni sa mali stretnúť so svojimi partnermi a ostatnými priateľmi.

„Čo je?" spýtala sa Kaitleyn Alice, ktorá sa ale nehla a ostala stáť na mieste.

„Nič, len mi chýba Frank," priznala sa jej. „A nerozumiem tomu, vieš. Nedostala som od neho žiaden darček."

„Čože?"

„Vážne, Kaily," Alice zafňukala a ona videla, že sa snaží potlačiť slzy. „Čo ak sa mu niečo stalo?" Myslela Alice ako prvé na to najhoršie. „Alebo čo ak ma už nemiluje a iba nevie, ako mi to povedať? Čo ak?"

„To nie, Alice," Kaitleyn ju objala. „Uvidíš, iba sa možno niečo stalo. Možno jeho darček ešte nedorazil. Mohlo sa niečo stať sove, po ktorej ho posielal. Hocičo. Ale Frank je určite v poriadku a určite ťa naďalej miluje. Som si tým istá."

Alice si zotrela slzy, ktoré jej vyhŕkli. „Ďakujem, Kaily, kiežby si mala pravdu."

„Kde ste?" Do izby sa dorútila Lily. „Čakáme na vás. Okrem toho, Alice, máš návštevu!"

„Koho?"

„Je tu Frank," usmiala sa Lily.

Alice neváhala ani sekundu a rýchlo sa ponáhľala von z izby a potom sa rútila dole po schodoch.

„Ako to dokáže?" spýtal sa Sirius Jamesa.

„Čo?"

„Utekať po schodoch v lodičkách?"

„To sú ženy," zasmial sa James a žmurkol na Lily. Tá spoločne s Kaitleyn schádzala dole po schodoch, ale nie behom, ale normálne krokom.

Alice dobehla dole a hodila sa Frankovi do náručia a potom ho rýchlo pobozkala. Zovrel ju vo svojom náručí. Kaitleyn bolo hneď jasné, prečo nedorazil jeho vianočný darček. Očividne ho chcel Alice dať osobne.

„Si nádherná," usmial sa na ňu Sirius, keď zišla dole a ocitla sa pár krokov pred ním. Videla na ňom, ako sa nevie vynadívať.

Sladko sa na neho usmiala. „Ďakujem, zlatko, aj ty si fešák, ako vždy."

„Snažil som sa," zasmial sa Sirius a ponúkol jej svoje rameno. Bolo na čase vybrať sa do Veľkej siene a užiť si posledný školský ples. A tento raz maškarný bál. Všetci už boli nedočkaví.

***

24. december 1996

V Brlohu nevládla práve pokojná a príjemná atmosféra. Vonku bolo veľmi mrazivo a hoci sa Sirius pokúšal o nejaké žarty, Harry vyzeral byť duchom niekde úplne inde.

Z rádia sa ozýval vianočný koncert Celestíny Warbeckovej, ktorá všetkých veľmi nudila a najmä Fleur. Molly ju však mala rada a preto nikto nezasahoval do jej vlastnej chvíľky. Fleru sa to síce snažila kaziť hlasným rozprávaním, ale Molly veľmi pohotovo pridala hlas mávnutím prútika na gombík rádia.

Práve hrala dosť hlučne skladba Kotlík plný horúcej lásky. Fred, George, Ginny a Sophie hrali rachotiacu sedmu. Bill a Fleur sa bozkávali. Sirius sa maznal s Hope. Remus hľadel do ohňa a vyzeral, že Celestinu ani nepočúva.

„Príď len zamiešať mi kotlík,

veď moja láska už v ňom vrie.

Hriať ťa budem tisíce dní,

nech o nej každý vie."

„Na toto sme tancovali, keď sme mali osemnásť!" zaspomínala si Molly a utrela si oči do pletenia. „Pamätáš sa Artur?"

„Hm?" prebral sa, lebo hlava mu kľuckala nad mandarínkou, ktorú práve šúpal. „Ó, áno... nádherná melódia..."

Kaitleyn si sadla vedľa Molly a sledovala Harryho, ktorý vyzeral byť nejaký rozrušený. rozprával sa s Arturom a vypytoval sa ho, či mali na Ministerstve mágie posledné dni veľmi rušno. A potom mu položil dosť zvláštnu otázku a ona ešte viac spozornela.

„Pán Weasley, pamätáte sa, čo som vám hovoril na stanici pred odchodom do školy?"

„Preveroval som to, Harry," ihneď odvetil Artur. „Prehľadal som Malfoyovcom dom. Nebolo tam nič, čo tam nemalo byť, ani pokazené, ani celé."

Harry spustil o tom, ako si vypočul rozhovor Severusa Snapa a mladého Draca Malfoya. Už aj Remus počúval. Sirius sa naďalej hral s Hope a ostatnými deťmi.

„Zišlo ti na um, Harry," povedal Artur, „že Snape iba predstieral..."

„Predstieral, že mu ponúka pomoc, aby mohol zistiť, čo má Malfoy za lubom?" rýchlo dopovedal Harry. „Áno, myslel som si, že to poviete. Ale ako to môžeme vedieť?"

„My to nemusíme vedieť, to nie je naša vec," odvetil Remus. „To je Dumbledorová vec. Dumbledore Severusovi verí a to by malo stačiť nám všetkým."

„Pche," odsekla Kaitleyn.

„Ale povedzme, že sa Dumbledore v Snapovi mýli," namietal Harry.

„Ľudia to hovorili veľa ráz. Ide o to, či veríš, alebo neveríš Dumbledorovmu úsudku. Ja mu verím, a preto dôverujem Severusovi."

„Ale Dumbledore môže robiť chyby," nedal sa Harry. „Sám to hovorí. A vy máte Snapa naozaj rád?"

„Nemám Severusa ani rád, ani nerád," odvetil Remus. „Nie, Harry, hovorím pravdu," dodal, keď sa Harry zatváril pochybovačne. „Po tom všetkom, čo sa stalo medzi Jamesom, Siriusom a Severusom, nikdy nebudeme dôverní priatelia – zostalo medzi nami veľa trpkosti. Ale nezabúdam, že po celý rok, čo som pracoval na Rokforte, mi Severus každý mesiac pripravoval protivlkolačí elixír, robil ho dokonale, takže som pri splne nemusel trpieť ako zvyčajne."

„Ale náhodou mu vkĺzlo, že ste vlkolak a museli ste odísť!" nahnevane namietol Harry.

Remus trval na tom, že by sa to aj tak prevalilo. „Rozhodol si sa ho nenávidieť, Harry," pousmial sa, „aj to chápem, lebo James bol tvoj otec, Sirius je tvoj krstný otec, zdedil si staré predsudky. V každom prípade povedz Dumbledorovi, čo si povedal nám s Arturom, ale neočakávaj, že bude mať rovnaký názor ako ty, ani nečakaj, že ho prekvapí, čo mu povieš. Možno sa Severus vypytoval Draca na Dumbledorov príkaz."

Celestína ukončila pieseň veľmi dlhým a vysokým tónom a z rádia sa ozval hlasný potlesk, ku ktorému sa nadšene pridala aj Molly.

„Už sa to skončilo?" nahlas sa spýtala Fleur. „Chvalabohu, lebo to bolo chrhozné."

Artur, aby zabránil hádke, sa opýtal, kto si dá vaječný koňak a potom zbehol pre neho.

Harry sa znova otočil na Remusa a spytoval sa ho, čo posledné dni robil. Kaitleyn pohliadla na najlepšieho priateľa a všimla si, že je zase taký bledý, všimla si aj nové rany a jazvy. Oprela sa o jeho rameno a Remus začal rozprávať. „Pohyboval som sa v podsvetí. Takmer doslova. Medzi vlkolakmi. Skoro všetci sú na strane Voldemorta. Dumbledore chcel špióna a ja som bol na to... ako stvorený."

Znelo to trocha trpko a uvedomila si to ako prvá Kaitleyn. „Stále mám o teba taký strach."

Remus sa pousmial a pokračoval. „Nesťažujem sa, je to potrebná práca a kto by ju mohol robiť lepšie než ja? Bolo však ťažké získať si ich dôveru. Vieš, je na mne vidieť, že som sa pokúšal žiť medzi čarodejníkmi, zatiaľ čo oni sa normálnej spoločnosti vyhýbajú a žijú na okraji, kradnú – a niekedy zabíjajú – aby sa nasýtili."

„Ako to, že sa im zapáčil Voldemort?" spýtal sa Harry.

„Myslia si, že pod jeho vládou sa im bude žiť lepšie," vysvetľoval. „A je ťažké škriepiť sa Greybackom."

Kaitleyn sebou trhla pri jeho mene a Remus zovrel jej ruku v tej svojej. Harry sa samozrejme spýtal, o kom to rozpráva.

„Fenrir Greyback je asi najbeštiálnejší vlkolak dnešných čias. Jeho životným poslaním je pohrýzť a nakaziť čo najviac ľudí. Chce tak získať armádu vlkolakov, aby premohla čarodejníkov. Voldemort mu za jeho služby sľúbil korisť. Greyback sa špecializuje na deti... uhryzni ich za mlada, hovorí, zober ich od rodičov a vychovaj tak, aby sa naučili nenávidieť čarodejníkov. Voldemort sa vyhráža, že ho pustí do ľudských synov a dcéry, a takáto hrozba zvyčajne pôsobí."

Kaitleyn po tvári tiekli slzy. Nenávidela Greybacka a mala z neho strach. Pozrela sa na svoje dcéry, ktoré boli také šťastné.

„Prečo plačeš?" spýtal sa Harry Kaitleyn.

„To Greyback ma pohrýzol," dodal Remus.

„Čože?" zvolal ohromený Harry. „V detstve?"

„Áno. Môj otec ho urazil. Dlho som nevedel, ktorý vlkolak ma napadlo, dokonca som ho ľutoval, myslel som si, že sa neovládol, keďže viem, aké je premieňať sa. No Greyback taký nie je. Za splnu sa premiestni k obetiam, aby bol nablízku a mohol zaútočiť. Všetko si to plánuje. A jeho Voldemort využíva ako vodcu vlkolakov. Nemôžem tvrdiť, že moje logické argumenty majú väčší účinok ako Greybackovo tvrdenie, že vlkolaci si zasluhujú krv a majú sa mstiť na normálnych ľuďoch."

„Ale vy ste normálny!" rozhorčoval sa Harry. „Máte len... problém..."

Remus sa rozosmial a Kaitleyn sa tiež usmiala na Harryho. „Niekedy mi fakt pripomínaš Jamesa. On tomu v spoločnosti hovoril tvoj huňatý malý problém. Mnohí ľudia si mysleli, že mám nejakého nevychovaného králika."

Harry sa Remusa spýtal, či náhodou on niekedy nepočul niečo o Polovičnom princovi, tak ako sa pýtal jej a Siriusa v liste. Spomenul, že tento princ si do knihy zaznamenával aj rôzne kúzla. Jedným z nich bolo Levicorpus, ktoré si dobre pamätala aj ona. Harry nahlas uvažoval či by Polovičným princom nemohol byť jeho otec, lebo tú kliatbu používal, ale Remus ho vyviedol z omylu.

„Kliatby prichádzajú do módy a vychádzajú z módy ako všetko ostatné. James bol čistokrvný čarodejník, Harry, a čestné slovo, že od nás nikdy nechcel, aby sme ho volali Princ."

Kailteyn sa hlasno rozosmiala a Sirius si prisadol k ním, keď to začul. „Princ? A James?"

Harry sa spytoval ďalej. „A čo ty, Sirius, nebol si to ty, alebo vy Remus?"

„Určite nie," odvetil Remus za oboch.

Fleur sa rozhodla napodobniť Celestinin Kotlík plný horúcej lásky, čo všetky deti pochopili ako pokyn ísť spať.

Sirius s Kaitleyn a dievčatkami sa rozlúčili a Remus sa pobral tiež preč. Volali ho, aby šiel s nimi, ale on sa ospravedlnil, že nemá náladu a odmiestnil sa. Kaitleyn posmutnela.

***

25. december 1996

Ráno na Vianoce Kaitleyn zobudil plač Hope z vedľajšej izby. Pretrela si oči a kým sa stihla posadiť, Sirius ju chytil za ruku. „Len lež, ja pôjdem."

Usmiala sa na neho. Sirius bol naozaj príkladný otec. Možno kvôli tomu všetkému, čo už zažili, sa snažil aj o nemožné, aby bola ona šťastná a aj ich dcéry. Pamätala sa, že sa veľmi snažil aj počas toho jedného roka, čo boli spolu a Sophie bola bábätko. Vtedy bol však miestami vystrašený vziať dcérku do náručia, lebo sa bál, že by sa jej niečo stalo, alebo že by jej niečo urobil, zle ju chytil a podobne. Pri Hope to bolo iné. Sirius vedel presne, čo má urobiť. Hope bola rozhodne v dobrých rukách.

„Hope, neplač, veď sú Vianoce," počula ako sa jej prihovára.

Potom sa objavil vo dverách s dcérkou v náručí a ona mala pocit, že sa rozplynie. Sirius bol naozaj chutný s maličkou. Naozaj mala pocit, že sa každým jedným dňom do neho zamilovala ešte viac.

„A ešte k tomu všetkému sú to tvoje prvé Vianoce," dodal a kolísal dievčatko vo svojom náručí, aby sa upokojilo.

„Zrejme je hladná," podotkla Kaitleyn. „Idem jej zohriať mliečko."

„Čo by si povedala na to, keby si ju vzala k sebe do postele a ja skočím pre to mliečko, dobre?" usmial sa na ňu. Podišiel k nej a podal jej dcérku.

„Ďakujem, zlatko," prikývla a privinula si Hope bližšie k srdcu. „Neplač, ty moja krásna bábika, ocko išiel pre mliečko a mamička je predsa tu. A ako povedal ocko, sú predsa Vianoce. Musíš byť šťastná, aby si videla všetky tie darčeky, ktoré pre teba máme. Cez slzičky ich neuvidíš, krásavica." Prihovárala sa jej.

Hope zamrnčala a o pár minúť sa objavil Sirius s mliečkom. Keď začala papať, upokojila sa. „Mala si pravdu, bola hladná."

„To bola," prikývla Kaitleyn spokojne.

„Všetko najlepšie, láska k narodeninám," pobozkal ju letmo na pery. „A šťastne Vianoce."

„Aj tebe krásne Vianoce, zlatko," usmiala sa na neho. „Už je čas na darčeky?"

„Sophie ešte spí," odvetil jej.

„Dobre, tak ešte počkáme," prikývla Kaitleyn. Sirius sa vrátil do postele a on si oprela hlavu o jeho rameno. Hope vypila všetko mliečko a potom sa jej znova zatvorili očká. Oni dvaja na ňu iba zbožne hľadeli.

***

Po rozbalení darčekov Kaitleyn a Sirius opäť zbožne hľadeli na Sophie a tiež aj na Hope, ktorej sa páčil najviac plyšový psík, ktorého jej kúpila Sophie. „Smrkáč," žmurkla na Siriusa a pobozkala ho na líce.

„Tichošľap to byť pochopiteľne nemohol," zasmial sa Sirius. „Páčia sa ti darčeky?"

„Všetky sú úžasné," prikývla Sophie. „Ďakujem."

„Nie je za čo, srdiečko," usmial sa na ňu a sledoval Kaitleyn s Hope v náručí, ako pred ňou máva hrkálkou a pritom jej číta niečo z knižky. Vyzerali ako naozaj šťastná rodinka. Mama, otec a dve úžasné dcérky. Sirius sa cítil naozaj spokojný. Vianočný stromček ozdobili ešte včera večer. Kaitleyn im urobila horúcu čokoládu. Teraz boli pod stromčekom rozbalené darčeky a niektoré zabalené ostali pre Harryho. Ten ostal v Brlohu, kam sa chystali už o dve hodiny.

Siriusa trocha mrzelo, že Harry nešiel včera večer s nimi, ale bolo by to náročné na premiestňovanie a okrem toho, Harry by mohol viac prepadať depresii, keby bol v dome, ktorý je len kúsok od domu, kde mal prežiť svoje detstvo a zbytok krásnych dní so svojimi rodičmi, ale nikdy sa tak nestalo. Okrem toho predsa s Harrym bude, lebo Molly ich pozvala na Vianoce k sebe.

„Pobalíte tie darčeky pre Harryho?" spýtala sa Kaitleyn Siriusa a Sophie. „Idem prezliecť Hope a tiež aj ja sa prezlečiem a potom môžeme vyraziť do Brlohu, dobre?"

„Áno, mami," prikývla Sophie. „Už sa teším na ostatných."

„Odteraz už všetky Vianoce budeme sláviť spolu, áno," Sirius chytil Sophie za obe ruky. „Už len spolu. Ty, Hope, Harry, mama a ja. Naša rodina."

„To by bolo pekné, ocko," usmiala sa Sophie. „A potom ešte nezabúdaj na babičku s dedkom. Na Tonksovú a Remusa. A na ostaných."

„Nezabúdam, Sophie, nikdy na nich nezabúdam," prikývol Sirius. Pohladil dcérku po vláskoch a potom urobil, čo mu Kaitleyn prikázala a začal baliť darčeky pre Harryho.

***

Keď zasadli k vianočnému obedu, všetci mali na sebe nové svetre okrem Fleur (ako vysvitlo, Molly nechcela na ňu mrhať prácou) a samotná Molly nový, ligotavý čarodejnícky klobúk polnočnej modrej farby, akoby posiaty drobnýi diamantmi, a prekrásny ručne tepaný zlatý náhrdelník.

„To som dostala od Freda a Georgea! Nie sú krásne!"

„Nádherné," usmiala sa Kaitleyn a krájala si mäso.

Ron prevrhol misku s omáčkou, ale Bill mávol prútikom a omáčka preletala vzduchom a poslušne sa vrátila do omáčkovníka.

„Si rhovnako hrhozný ako tá Tonksová," povedala Fleur Ronovi. „Vždy všetko prhevrháti..."

„Pozvala som drahú Tonksovú na dnes k nám," oznámila Molly, nezvyčajne prudko položila na stôl mrkvu zamračila sa na Fleur. „No nepríde. Hovoril si s ňou v poslednom čase, Remus? Alebo ty Kaily?"

„Poslala dievčatkám darčeky a napísala, že sa zastaví asi zajtra," usmiala sa Kaitleyn a pozrela sa na Remusa.

„Nie, nebol som poriadne s nikým v spojení. Ale Tonksová môže ísť k svojej rodine, nie?"

„Hm, možno, ale mala som dojem, že chce tráviť Vianoce sama."

Kaitleyn sa nahnevane pozrela na Remusa, akoby mu to dávala za vinu.

„Artur!" zvolala odrazu Molly. „To je Percy a je s ním minister!" 

Pozn. autorky:

* Rozhovor Harryho a Remusa je prevzatý z knihy Harry Potter a polovičný princ (kapitola Veľmi mrazivé Vianoce), nie je prebraný doslovne, tak som to neoddeľovala hviezdičkami ako citáciu. Doslovne je prevzatý kúsok piesne od Celestíny.

Ahojte, v piatok odchádzam na dovolenku, takže som sa rozhodla ešte teraz pridať jednu kapitolu k FM, keďže potom bude dva týždne pauza ... novú kapitolu očakávajte až na konci augusta. Pre fanúškov IYH mám zlú správu, tam je pauza dlhšia, lebo nemám dopredu nič napísané, takže tento týždeň a ďalšie dva, čo budem na dovolenke, kapitola nebude :/

V septembri však naplno pokračujem so všetkými poviedkami, ale potrebujem aj ja pauzu, pravda je, že aj trocha od písania ... ani by som na to na dovolenke nemala čas ... ale aspoň si to budem premýšľať a tak, to zvyknem robiť počas opaľovania sa :) :D

Takže dúfam, že ste si užili tieto zvláštne Vianoce ... dneska to vonku pripomína dosť jeseň ako leto, takže ani to nie je také blbé, že vianočná kapitola vyšla dnes, hehe :D Teším sa na Vaše názory :) na foto je Kaily a Remus <3