„Ak niekoho miluješ, robíš šialené veci,

zmení to celý tvoj život.

Ak niekoho miluješ, vidím to v tvojich očiach,

v tele a aj na duši.

Ak niekoho miluješ, stávaš sa znova dieťaťom,

po celú dobu plávaš vo vzduchu.

Áno, miluješ tak, ako ja milujem teba."

(Noel Schajris – Cuando amas a alguién)

15. december 1977

„Čože?" vykríkla Alice medzi prvými.

„Ale prečo?" spýtal sa niekto iný.

„Pretože profesor Dumbledore tak rozhodol. Tento rok sa nebude konať vianočný ples," odvetila im profesorka McGonagallová. „Nič viac vám k tomu nepoviem, lebo neviem. Iba toľkoto. Tak to, prosím, rešpektujte a nerobte hanbu."

„Toto je náš posledný ročník," riekla Alice. „Tešili sme sa na vianočný ples. To je proste neuveriteľne."

„Slečna Stevensová, myslím si, že vaše oslavy vo Chrabromilskej klubovni sú také časté, že jeden ples všetci oželiete," riekla profesorka a všetkých si ich premeriavala pohľadmi. „Nemám pravdu?"

„Naše oslavy v Chrabromilskej klubovni nikdy nie sú oficiálna zábava," zapojil sa Sirius.

„Potrebujete oficiálnu zábavu, pán Black?" spýtala sa ho a zamračila sa.

„Nie, len som pochopiteľne sklamaný. Chcel som si nahodiť svoj najkrajší oblek a pretancovať celú noc so svojou láskou. Náš posledný vianočný ples. Som z toho smutný, pani profesorka," vravel Sirius celkom smutne.

„Tak sa pozviechajte, pán Black," poradila mu. „A môžeme už, prejsť k učivu?"

Triedou sa ozvalo zamrmlanie, ktoré si vyložila ako ich svorné áno. Na tabuli sa zjavili rozsiahle poznámky a ona začala s vysvetľovaním. Alice sa pozrela sklamane na svoje dve priateľky a potom začala písať na pergamen. Sirius nepísal vôbec nič. Iba hľadel na tabuľu. James zatiaľ poslal nejaký lístoček Lily.

„Čo píše James?" nahla sa k nej Kaitleyn.

„Že si urobíme súkromný vianočný ples," uškrnula sa na ňu Lily. „Ak porušovať pravidlá, tak poriadne."

„Povedala hlavná prefektka. Chodenie s Jamesom Potterom ťa fakt kazí, moja," zasmiala sa Kaitleyn potichu. „Ale dobre, som za. Napíš mu, že som súhlasíme."

„Ako povieš, kamoška," žmurkla na ňu Lily a napísala z druhej strany odkaz, ktorý nenápadne poslala smerom k Jamesovi. Ten si ho prečítal a zodvihol palce.

„Mama nás zabije," šepla Kaitleyn.

„Možno to bude stáť za to. Vieš si predstaviť posledný ročník bez plesu? Hlavne, keď ten minulý bol taký chaotický?"

„Máš pravdu, Lily, neviem si to predstaviť. Bude to super, keď nás potom mama zabije, aspoň budeme vedieť, že sme si to užili," prikývla Kaitleyn.

„Dievčatá, nevyrušujem vás?" spýtala sa ich Minerva a postavila sa priamo pred ne.

„Prepáčte, pani profesorka," ospravedlnila sa Lily. „Už sme ticho, naozaj."

„Ehm," prikývla aj Kaitleyn.

„Ešte slovo a strhnem Chrabromilu 10 bodov," upozornila ich prísne a potom ďalej pokračovala vo vysvetľovaní zložitých poznámok. Dievčatá si povzdychli a pustili sa do písania.

***

„Nemôžem uveriť tomu, že nebudeme mať svoj posledný ples!" Alice tresla učebnice na posteľ a obzrela sa na svoje kamarátky. „Hoci by som tu nemala Franka, ale chcela som si ho užiť s vami. Mne sa snáď sníva."

„Urobíme si vlastný," snažila sa ju upokojiť Lily. „A bude to super."

„Aj tak ma to nahnevalo," odbila ju Alice. „Veď to bola taká zábava. Teda okrem toho minulého, kedy Crouch chcel ublížiť Kaily."

„Všetko zlé bolo na niečo dobré. Keby sa to nestalo, Sirius a ja by sme si možno k sebe nenašli cestu. Okrem toho potom sme spolu tancovali a na ten tanec si budem vždy pamätať. Sirius bol roztomilý," usmievala sa Kaitleyn. „Naozaj, to že nebude ples je hrozná správa."

„Áno je," pripustila napokon aj Lily.

„Tak čo urobíme?"

„Merlin vie, prečo to tvoj otec zakázal," zamyslela sa Alice. „Kvôli tomu útoku na Rokville?"

„To s tým zrejme nemá nič spoločné," pokrútila hlavou Kaitleyn. „Alebo?"

„Ani ja si nemyslím, že to je kvôli tomu," dodala Lily. „Nechce sa ti to ísť zistiť?"

Kaitleyn sa zamyslela. Nechcela vyrušovať svojho otca ohľadom tejto veci. Lenže na druhej strane všetci z toho boli smutní a ona sa predsa tiež tešila na to, ako si zatancuje so Siriusom na ich poslednom rokfortskom plese. Chcela si obliecť nejaké krásny šaty a byť pre neho znova princeznou. To proste nemohlo byť inak. „Idem to zistiť," vybrala sa von z izby.

Alice a Lily na seba žmurkli.

***

„Kam si sa vybrala, mladá dáma?" spýtala sa jej mama, keď sa pred ňou z ničoho nič zjavila.

„Riešiť problémy," odvetila jej Kaitleyn. „Mama, toto nám nemôžete urobiť. Na tom plese nám záleží. Končíme tento rok a je to náš posledný ples na Rokforte. Chcela som naň ísť so Siriusom a tancovať na každú pieseň. Chcela som si ho užiť so svojimi priateľmi. Chceli sme proste len jeden pekný večer, kedy by sme nemuseli myslieť na školské povinnosti, alebo na tie zlé veci, ktoré sa dejú vo svete. Skús prehovoriť Dumbledora, prosím ťa."

Minerva si povzdychla. Hľadela na svoju dcéru a v skutočnosti chápala všetko, čo jej hovorila. „Neviem, či s tým niečo môžem robiť, Kaily."

„Môžeš to aspoň skúsiť, no nie?" spýtala sa jej dcéra.

„Môžem," prikývla jej matka. Išla ju odprevadiť ku klubovni. „Žiadne vylomeniny, Kaily," pripomenula jej.

„Dobre a ďakujem," usmiala sa na ňu Kaitleyn a pobozkala ju na líce na dobrú noc.

„Dobrú noc, zlatko," rozlúčila sa s ňou Minerva a Kaitleyn sa vrátila do Chrabromilskej klubovne.

Všetci tam na ňu čakali. „Tak ako?" pýtala sa Alice.

„Nedostala som sa za Dumbledorom, ale mama mi sľúbila, že ho skúsi presvedčiť," usmiala sa. „Dúfam, že to dobre dopadne. Nechcem mať Vianoce bez plesu. Musíme predsa osláviť aj moje narodeniny."

„Oslávime tvoje narodeniny poriadne, aj keby vianočný ples naozaj nebol," pritiahol si ju Sirius do náručia. „Narodeniny máš predsa len raz za rok."

„A sú mojim obľúbeným dňom v roku," usmiala sa na neho.

„Budú krásne ako všetky, ktoré spolu oslávime," pobozkal ju letmo na pery. „Ako všetko, čo spolu budeme prežívať."

„Viem," prikývla. Verila všetkému, čo jej Sirius Black povedal. Všetko to aj chcela. Veľmi veľa narodenín a Vianoc po jeho boku a aj iných, bežných dní. Dôležité bolo, aby bol pri nej. Navždy a na veky.

***

20. december 1977

„Nesieme vám novinky, počúvajte," Sirius a James vošli do Chrabromilskej klubovne, obaja sa usmievali od ucha k uchu a tvárili sa pobavene a spokojne. „Bude ples!"

„Čože? Vážne?" spýtala sa Lily a okamžite zaklapla veľkú a hrubú knihu Dejín mágie. Očividne sa rozhodla, že esej počká. „Ako to viete?"

„Máme svoje zdroje," uškrnul sa Sirius.

„Stretli sme profesora Dumbledora a on nám to povedal," doplnil ho James, „vraj vám to môžeme oznámiť, aj tak sa ten oznam každú chvíľku objaví na nástenke."

„To je fakt skvelá novinka," usmiala sa Kaitleyn, vyskočila z kresla a pobrala sa objať Siriusa. „Takže si môžem chystať šaty a topánky?"

„Rozhodne, láska moja," usmial sa na ňu. Pobozkal ju a potom ju zodvihol na ruky. „Kaily, aby to bolo oficiálne, pôjdeš so mnou na ples?"

„Sirius!" smiala sa. „Daj ma dole a áno, pôjdem, pôjdem, veď s kým iným by som šla!" objala ho rukami okolo krku a venovala mu veľký bozk. „Bude to nezabudnuteľné, Tichošľap, to ti garantujem."

„Bude to náš najlepší vianočný ples a tvoje najlepšie narodeniny, slečna dokonalá," šepol jej pri perách. „To ti garantujem!"

***

16. november 1996

„Čo to máš s rukou, otec?" spýtala sa ho Kaitleyn. Ruky si dala v bok a čakala na vysvetlenie, prečo je jeho ruka ochabnutá, scvrkla a očernetá.

„To nič nie je, iba jedno nešikovné kúzlo," odvetil jej otec.

Kaitleyn pokrútila hlavou a očividne mu neverila. On a nešikovné kúzlo? Nakoniec ale usúdila, že jej to aj tak nepovie, tak si sadla oproti nemu a zmenila tému. „Ako sa majú deti?"

„Lepšie," odvetil jej. „Od toho incidentu po ceste na hrad z Rokvillu, určite lepšie. Nie je pekné byť svedkom zakliatia."

„A ako sa má to dievča, ktoré preklial ten náhrdelník? Už ste zistili, ako sa k nej dostal a pre koho bol určený?"

„Katie Bellová sa má lepšie, ale musí ešte ostať u svätého Munga pár týždňov," vravel jej Dumbledore, „ale mala by sa vyliečiť úplne. Mám svoje tipy, kto jej náhrdelník dal a tiež mám svoje tipy na to, že rozhodne nebol pre ňu, ale pre niekoho iného."

„Pre Harryho?"

„Pre mňa."

„Čože?"

„Prišiel som pozrieť Hope," zmenil tému Dumbledore.

„Otec, kto ti chcel dať ten očarovaný náhrdelník? Nerozumiem tomu. Môžeš prestať meniť tému a povedať mi, čo je vo veci?" postavila sa znova od stola a nervózne rozhadzovala rukami.

„Podnikol som všetky potrebné opatrenia, aby sa to neopakovala, drahá Kaitleyn. Takže sa môžeš upokojiť a mohol by som konečne vidieť svoju vnučku?" spýtal sa jej a tiež sa postavil od stola. Chytil svoju dcéru svojou zdravou rukou za jej ruku. „Čo tvoje schopnosti?"

„Lepšie," usmiala sa a rezignovala so svojimi otázkami, aj tak vedela, že sa od neho nedozvie nič viac, čo jej bude ochotný povedať. „Som na dobrej ceste. Niektoré kúzla mi ešte nejdú úplne, ale je to fajn. Sirius, Remus a Tonksová mi naozaj veľmi pomáhajú."

„To ma teší, Kaitleyn," usmial sa na ňu. „Hlavne to ale nepreháňaj, nesnaž sa na silu, všetko musí prísť prirodzene."

„Neboj sa, tí traja na mňa naozaj dohliadajú," prikývla a obaja začuli detský plač. „Hope sa zobudila. Asi je pripravená, vidieť svojho starkého."

Albus Dumbledore jej venoval úsmev a ona rýchlo vybehla z obývačky na poschodie, aby vybrala Hope z postieľky a aby ju upokojila.

***

12. december 1996

„Už dlhšie som sa s tebou chcela pozhovárať," zastavila Kaitleyn Remusa, keď prišiel podať správu pre Dumbledora. Urobila kávu pre neho aj pre seba. Sirius kŕmil Hrdozobca. Blížili sa Vianoce.

„Nemám veľmi veľa času," povedal jej ihneď.

„Posledné týždne vždy odídeš, hneď ako podáš správu a to sa mi vážne nepáči, Remus Lupin," zamračila sa na neho a potom zaliala kávu. Podala mu hrnček.

„Ďakujem," venoval jej úsmev. „O čom si sa chcel zhovárať, Kaily?"

„O Tonksovej."

„Čo je s Tonksovou?"

„Nič, je relatívne v poriadku," sadla si späť k stolu v kuchyni a pred seba položila hrnček so svojou kávou. „Stále sa jej nevrátili schopnosti. Je však smutná a to je tvoja vina."

„Vážne?" nadvihol obočie.

„Tonksová mi povedala, že sa ti zdôverila, že pre ňu veľa znamenáš a vraj si sa zachoval ako idiot. Spustil si, že si príliš chudobný, starý a k tomu všetkému ešte aj vlkolak. Pritom jej nič z toho neprekáža. Remus, raz si mi sľúbil, že nebudeš utekať pred láskou, tak prečo to teraz robíš?"

„Naozaj sa o tom musíme zhovárať?" spýtal sa jej.

„Áno," prikývla. „Tonksová je predsa úžasná."

„Myslíš si, že to neviem? Samozrejme, že je úžasná. Je veľmi milá, pekná a inteligentná. Nehovorím o tom, aká vie byť veselá. Vtedy, keď si na tom bola tak zle," trocha stíšil hlas, „ona jediná nám dodávala nádej, všetkým. Hoci bola tiež smutná a trpela pri pohľade na teba, keď si sa ani nepohla. Je veľmi silná a optimistická. Všimol som si to a mám ju naozaj veľmi rád, ale zaslúži si niečo viac."

„Prečo by si zaslúžila niečo viac? Remus, prestaň sa podceňovať. Si úžasný muž," Kaitleyn ho chytila za ruku. „Jej neprekáža, že si vlkolak. Vie to. Nemusíš jej to raz oznámiť. A aj napriek všetkému ťa má viac než rada. Prosím ťa, počúvaj svoje srdce a nie svoj rozum. Aspoň raz v živote počúvaj svoje srdce!"

Remus stisol jej ruku. „Tonksová je naozaj úžasná žena."

„Áno, to je. Je fakt úžasná," usmiala sa na neho Kaitleyn.

„A ako sa máš ty?" spýtal sa jej.

„Lepšie," prikývla. „Vynechal si dosť veľa hodín týkajúcich sa mojich schopností. Na rozdiel od Tonksovej a Siriusa. Ale mal si veľa práce pre Rád, ja to chápem. O chvíľku budú Vianoce a my ich znova môžeme osláviť spolu. Na to sa teším. Dúfam, že prídeš."

„Samozrejme," prikývol aj on. „A oslávime aj tvoje narodeniny."

„Zase bude o rok staršia, ach," zasmiala sa.

„Mal by som už ísť," pustil jej ruku a odpil si z kávy. „Mám ešte nejaké povinnosti."

„Ešte nechoď, počkaj na Siriusa aspoň," snažila sa ho zdržať. „Išiel nakŕmiť Hrdozobca. Urobil mu taký pekný záhradný domček, ktorý je začarovaný, lebo teraz v zime by mu tam bola zima. Určite už každú chvíľku príde späť. Má toho hipogrifa veľmi rád. Občas sa s ním zhovára, ale to nie je nič čudné, no nie?"

„Určite nie," usmial sa na ňu Remus. „Ty sa predsa tiež rozprávaš s Lolou."

„Samozrejme, neviem, kde tá huncútka zase je. Určite pri postieľke Hope. Stále ju ochraňuje. Je to veľmi vnímavá mačka. Hope ju zbožňuje."

„Spinká?"

„Uhm," prikývla. „Ale už sa jej moc nechce spinkať poobede. Ale cez noc spinká. Takmer celú noc. Uvedomuješ si, že toto budú prvé Vianoce s Hope?"

„Áno, mám pre ňu veľa darčekov, je to predsa moja krstná dcéra," žmurkol na ňu.

„Je taká sladká a krásna. Rozkošná," rozplývala sa Kaitleyn, keď hovorila o svojej dcére. „Aj Sophie je. Sophie však bola pokojnejšie bábätko."

„Sophie žila v pokojnejšom prostredí, keď bola bábätko. Hope to nemá až také ľahké. Prežili ste si so Siriusom toho veľa, odkedy prišla na tento svet. Aj ona to cítila. Teraz jej je určite lepšie ako na Grimmauldovom námestí," vravel jej Remus.

„To máš pravdu," prikývla.

„Remus, ahoj," Sirius sa vrátil dnu. Nohavice mal celé mokré od snehu, zrejme mu premokli aj topánky. V tmavých vlasoch mal snehové vločky, ktoré sa postupne topili. V tvári bol vyštípaný od zimy, ale mal úsmev na perách. Vyzliekol si bundu a potom sa zvítal so svojím najlepším priateľom. „Čo riešite?"

„Veľa vecí," odvetila mu Kaitleyn. „Tonksovú, Vianoce, Hope."

„Skvelé témy," usmial sa Sirius. „Urobíš mi kávu, zlatko?" požiadal svoju manželku.

Prikývla a šla postaviť znova vodu. Vybrala hrnček a tiež aj kávu. Sirius a Remus sa začali zhovárať o Ráde, čo ju trocha znepokojovalo. Niekedy si želala vytesniť všetko o Fénixovom Ráde a o Voldemortovi zo svojho života. Nuž to nebolo reálne. Zaliala kávu a podala Siriusovi hrnček. Remus zatiaľ dopil svoju kávu, tak vzala jeho hrnček a položila ho do dresu.

„Dúfam, že si užijeme pokojné Vianoce," zamumlala Kaitleyn a pobozkala Siriusa na líce. „Ako rodina."

„Áno," prikývol Sirius. „A oslávime aj tvoje narodeniny. Ach, pre Merlina!" zvolal odrazu.

„Čo sa stalo?" spýtali sa Kaitleyn a Remus naraz.

„Práve som si uvedomil, že toto budú práve Vianoce a tvoje prvé narodeniny, kedy s nami bude aj Hope," usmial sa na Kaitleyn. „Jej prvé Vianoce. Musia byť dokonalé. Od zajtra začneme zháňať darčeky."

Kaitleyn ovinula ruky okolo neho. Jeho nadšenie a dobrá nálada boli také nákazlivé, že ihneď potlačila všetky zlé myšlienky, ktoré ju napadli niekam do úzadia. Urobia pre Hope krásne prvé Vianoce, plné lásky a ničoho zlého. V tejto chvíli ju pochytila vianočná nálada.

Pozn. autorky:

Ja naozaj neviem, prečo mne vždy všetky vianočné kapitoly vyjdu na leto :D:D:D aj vo IYH aj v TGIM, netuším no :D:D:D ale tak Vianoce nás čakajú ešte dve-tri kapitoly. 

Ďalšia kapitola bude asi skorej, lebo v piatok idem na dovolenku a prídem až na konci augusta a naozaj chcem oddychovať, to znamená aj hlavne žiaden net a nebudem rozhodne mať čas písať, lebo notebook ostáva doma. Takže bude tu troška odo mňa pokoj. 

Ešte by som Vás chcela pozvať k novej poviedke. Pretože THAT GIRL IS MINE, ako mnohí viete končí a začne nová poviedka WHAT LIFE TOOK FROM ME, ktorú nájdete na mojom profile. Ak máte radi Sirius a Remusa, tak to je o nich, aj keď v inom svetle :)