„Nehovorme viac o smútku a bolesti,

hovorme o tejto noci a čistej láske,

zmeňme cit vo vášeň,

prežime tento okamih iba ty a ja.

S tebou som doletela k hviezdam,

si moja skutočná láska.

Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa!"

(Thalia feat. De La Ghetto – Todavía te quiero)

27. september 1977

Keď sa všetci vrátili do školy, pri večeri ich čakal dôležitý oznam. Do odvolania sa všetky výlety do Rokvillu rušili. Väčšina študentov bola neuveriteľne sklamaná, ale niektorí ako Lily s tým súhlasili.

„Mohli nás tam zabiť. Ešte šťastie, že neboli žiadne obete na študentoch. Aj keď jedného piataka z Bifľomoru museli previesť k sv. Mungovi," vravela po večeri v klubovni, kde sa zase stretli na obvyklých miestach a preberali všetko, čo sa stalo.

„Naozaj nechápem, prečo udreli rovno Dumbledorovi pred očami," krútil hlavou James.

„Aby mu Veď-Viete-Kto ukázal, že sa ho nebojí? Že pre neho nie je hrozba?" pýtal sa Peter.

„To znie ako hlúposť. Povráva sa, že Veď-Viete-Kto sa Dumbledora vždy bál," odvetil mu Sirius. „Bola by to veľká škoda, keby to už nebola pravda."

„Lily má pravdu," pripojila sa k nej Kaitleyn, „mohlo to dopadnúť oveľa horšie. Ešte, že aurori prišli tak skoro. Len škoda, že jeho stúpencom sa podarilo ujsť."

„Rokville je úplne zničený," zhodnotil Remus. „Bude chvíľku trvať, kým ho dajú zase dokopy. Išlo podľa mňa o bežný útok, podobný ako sa píše v novinách. Len im hralo do karát, že tam boli aj študenti. Avšak šli viac po dedine a jej obyvateľoch ako po študentoch. Nikto nevie, čo sa zrodilo ich pánovi v hlave. Situácia však začína byť vážna."

„Možno nie sme na Rokforte až v takom bezpečí, ako sa hovorí," zašepkal Peter.

„Hlúposť!" odbil ho James. „Moja rodina bola vždy naplno oddaná Dumbledorovi. Rokfort vždy považovali za to najviac bezpečné miesto na svete. Ja s nimi súhlasím. Tu nám nič nehrozí!"

Kaitleyn bola za jeho slová rada.

***

28. september 1977

Ako sa ukázalo, nie všetci rodičia si mysleli to isté, ako Jamesovi. Hneď na druhý deň ráno si niektorí prišli po svoje deti a aj na ich protest si ho zobrali zo školy. Snažili sa ich prehovoriť aj profesori, dokonca zahliadli aj Dumbledora s niektorými, ale bolo to zbytočne. Márne si mysleli, že doma budú vo väčšom bezpečí, ako na Rokforte.

„Ako som zistil, tak straty nie sú celkom veľké. Chrabromilčanov odišlo celkovo pätnásť, Bystrohlavčanov šesť, Bifľomorčanov dvadsaťtri a Slizolinčania len dvaja. Aká škoda, že tí len dvaja," vravel James pri obede. „Tento stav sa ešte môže zmeniť, je len obed. A zajtra je tiež deň."

Sirius prikývol. Myslel si, že to je šialené brať deti preč z Rokfortu, rovnako ako jeho priatelia. Nuž niektorí rodičia sa tak rozhodli a nikto nemohol zmeniť ich rozhodnutie. „Čakal som niečo takéto."

„Po pravde aj ja. Len aby to nebola ich životná chyba," zhodnotil James.

O chvíľku dorazili aj dievčatá. Sadli si a nabrali si jedlo do tanierov. „Ešte že moji rodičia sú muklovia a toto sa k ním nemalo ako dostať," zhodnotila Lily.

„Myslíš si, žeby si po teba prišli?" spýtala sa jej Alice.

„To neviem, ale asi by sa im nepáčilo, čo sa včera stalo. Pochopiteľne mali by o mňa strach," vravela Lily a naliala si tekvicový džús. „Radšej im to nebudem ani písať. Prečo ich zbytočne znervózňovať?"

„Pravda," prikývla Alice.

Dvere na Veľkej sieni sa znova otvorili, ale tento raz nevstúpil dnu žiaden študent. Alice však spozornela a skoro spadla, keď sa postavila a rozbehla sa naproti svojmu chlapcovi – Frankovi Longbottomovi. Ten ju zovrel v náručí a pobozkal, len čo ju zbadal. Po chvíľke sa vrátili späť k stolu.

„Čaute! Boli sme sa pozrieť ako to vyzerá v Rokville a nasadili tam hliadky. Tak som došiel pozrieť aj Alice a vás," vysvetlil im v krátkosti.

Všetci ho pozdravili a urobili miesto, by si mohol sadnúť. Kaitleyn žmurkla na Lily a Lily zase na ňu. Obe sledovali, aká bola Alice šťastná, že sa tu Frank objavil. Usmievala sa, celá žiarila od šťastia. Aspoň na niečo bola včerajšia udalosť v Rokville dobrá.

***

31. augusta 1996

Svadba rodičov Kaitleyn sa konala vonku na pozemkoch Rokfortu. Stále bolo pekné letné počasie, aj keď na ďalší deň mal byť už september. Pozvali len hŕstku známych a to hlavne ostatných profesorov Rokfortu a väčšinu hostí tvorili priatelia Kaitleyn a Siriusa. Samozrejme, že nechýbali aj niektorí členovia Fénixovho Rádu, ale tých už všetci brali ako priateľov.

Minerva McGonagallová mala biely slávnostný habit a k oltáru ju viedol Alastor Moody. Vlasy mala vyčesané do elegantného uzlu. Kaitleyn sa rozhliadla po hosťoch a trocha ju zamrzelo, že chýbal jej strýko Aberforth. Remus sa však na ňu usmial a ona si spomenula na to, že mu povedala, že v tento deň nebude smutná. Usmiala sa pozrela sa pred seba.

Sirius stal na ľavej strane od oddávajúceho. Na sebe mal bielu košeľu a čierny oblek. Vlasy mal podstrihnuté a bol oholený. Vyzeral nejako mladšie. Možno hlavne preto, lebo bol šťastný. V očiach sa mu leskli iskričky a keď ju zbadal, jeho úsmev sa ešte viac rozšíril. Žmurkol na ňu a jej sa na okamih podlomili kolená ako v dobe, keď boli ešte mladí.

„V pohode?" spýtal sa jej Remus, ktorý si to zrejme uvedomil, že sa zatriasla. „Mám ísť pomalšie? Stále ti robí problémy chodiť?"

„Nie," odvetila mu. „Ide o Siriusa."

„Čo je s Tichošľapom?"

„Je to stále fešák," povzdychla si. „To iba ja po to všetkom vyzerám, akoby som mala o dosť rokov viac."

„Kaitleyn," Remus pokrútil hlavou. „Si krásna a pre Siriusa si tá najkrajšia žena na svete. Vždy si bola a vždy budeš, aj keď budeš mať rokov sto."

„Ešte že ťa mám, Remus Lupin, vždy ma vieš povzbudiť," pousmiala sa.

„Od toho ste ma vždy mali, no nie?"

„Si ten najlepší priateľ na svete," oprela si na okamih hlavu o jeho rameno.

„Ty a Sirius ste zase pre mňa tí najlepší priatelia na tomto svete," odvetil jej a už boli skoro na mieste.

Kaitleyn sa usmiala na Siriusa, keď podišli až úplne k nemu. „Kaily," šepol.

„Dávaj na ňu pozor, Tichošľap," povedal mu krátko Remus a poťapkal ho priateľsky po pleci.

Sirius prikývol a vzal svoju manželku za ruku. „Si nádherná, dievčatko," pošepkal jej.

„Akurát som Remusovi hovorila, že sa mi z teba stále podlamujú kolená, blázonko," odvetila mu a nežne ho pohladila po líci.

Najprv sa konal obrad jej rodičov. Kaitleyn po dlhej dobe videla svoju matku skutočne sa usmievať. Vymenili si s jej otcom manželské sľuby. Albus Dumbledore vyzeral tiež šťastne a spokojne. Na sebe mal slávnostný habit a na hlave tmavý klobúk. Kailteyn si až teraz uvedomila, ako sa jej rodičia k sebe hodia a ako sa vzájomne dopĺňajú. Bola za oboch veľmi šťastná. Ani si neuvedomila, ako si to celé tie roky želala. Mať skutočnú rodinu. Len ju na malú chvíľku zamrzelo, že nemá súrodencov. Lenže nie všetci súrodenci sú skutočnou rodinou. Pomyslela si hneď na Petuniu, sestru Lily a na to, ako sa správala k Harrymu, svojmu vlastnému synovcovi. Napadol ju dokonca aj Regulus Black, ktorý tiež nebol príkladným bratom a do toho sa ešte zaplietol aj so smrťožrútmi. Keď sa však pozrela na deti Molly a Artura, pocítila, čo je skutočná súrodenecká láska.

Zachytili pohľad svojich rodičov a usmiala sa na oboch. Potom svoje manželstvo spečatili bozkom. Všetci im zatlieskali. Sirius pobozkal Kaitleyn na líce a ona stále hľadela na svojich rodičov. Naozaj cítila veľké šťastie a radosť. Akoby im už nič zlé nehrozilo, žiadna vojna, žiadne boje. Kiežby to len bola pravda a ich by nečakalo už nič zlé.

Oddávajúci ich vyzval, aby obnovili svoj manželský sľub. Obaja si dlho hľadeli do očí. Kaitleyn na malý okamih zablúdila k dňu, kedy si Siriusa brala za manžela. Spomenula si na šťastne tváre svojich priateľov a pichlo ju pri srdci, keď si uvedomila, že z tých priateľov je pri nich už iba Remus. Pravdou však bolo to, že teraz mali aj nových priateľov a aj dve krásne dcérky a bol pri nich aj ich krstný syn.

„Kaily, dievčatko," Sirius ju nežne oslovil. „Dnes tu stojím, tak isto ako pred rokmi. So všetkou láskou k tebe. Ty vieš, že si bola vždy jediné dievča, kvôli ktorému sa krútil môj svet a to sa ani za tie roky odlúčenia nezmenilo. Neviem a nechcem už nikdy žiť bez teba. Viem, že teraz nie sú práve dobre časy, ale o to viac si uvedomujem, ako šialene ťa milujem. Vždy som bol do teba blázon, vždy. Milujem ťa, dievčatko."

„Ach, blázonko," Kaitleyn ho pohladila po líci a jej po lícach tiekli slzy. „Veď aj ja ťa šialene milujem a nechcem nikdy žiť bez teba. Si môj manžel, si otec mojich dvoch nádherných dcér a spolu sme vždy dokázali veľké veci. Dokázali sme, že naša láska je silnejšia ako odlúčenie a že vie prekonať aj smrť. Tvoja láska ma volala späť, keď som ležala niekde medzi životom a smrťou. Zbožňujem ťa, Sirius Black."

Sirius jej zotrel bruškami prstov slzy z líc. Pritiahol ju k sebe do náruče a pobozkal ju. Znova sa jej podlomili kolená, ale našťastie sa nemusela báť pádu, pretože bola v bezpečí jeho náručia. Počula, ako im ich priatelia tlieskajú. Poloslepá od sĺz podišla spoločne so Siriusom k svojim dievčatkám. Pobozkala Sophie na obe líca a Sirius si od nej vzal do náručia Hope. Kaitleyn pobozkala na obe líca aj svoju mladšiu dcérku a potom aj Harryho.

„Bolo to krásne," usmiala sa Sophie, keď objímala otca. „Myslíš, že aj mňa raz bude niekto milovať tak, ako ty miluješ mamu?"

„Určite áno," šepol jej Sirius. „Si predsa krásna princeznička. Nuž nezabudni, keď sa taký blázon nájde, aby si ho milovala tak veľmi, ako tvoja mama miluje mňa, dobre?"

„Sľubujem," žmurkla na neho staršia dcéra.

„A čo ty, Hope? Aj ty už myslíš na chlapcov?" zasmial sa Sirius.

„Ona myslí iba na hračky," zasmiala sa Sophie. „Však, Hope?" a vtisla sestre bozk do vlasov. Hope sa zasmiala, očká sa jej zaleskli ako Siriusovi.

Kailteyn ich všetkých troch sledovala, ruky mala položené na pleciach Harryho a usmievala sa na svoju veľkú rodinu. Potom pobozkala krstného syna na líce. „Vždy budeme rodina," šepla. Usmial sa na ňu.

***

„Nevyzeráš, že sa bavíš?" Kaitleyn podišla k stolíku, o ktorý sa opierala Tonksová. Stále sa jej nevrátili jej schopnosti metamorfomága a preto aj dnes mali jej vlasy fádnu farbu, čo mladú čarodejnicu očividne trápilo. Našťastie si mohla obliecť aspoň niečo veselé a na sebe mala krikľavo oranžové minišaty.

„Ale bavím sa," usmiala sa na ňu Tonksová. „Som za teba a Siriusa fakt rada. Bolo to krásne a dojemné a aj za tvojich rodičov."

„Si smutná?"

„Nie, Kaily, fakt som v poriadku," znova sa na ňu usmiala. „Sirius vždy tancoval ako idiot?" spýtala sa.

Kailteyn sa obrátila a videla Siriusa tancoval so svojou mamou. Držal si od nej istý odstup a naozaj to vyzeralo trocha idiotsky. Obe ženy vyprskli do smiechu. „Vždy nie," odvetila jej.

„Jeho svokra ho zrejme veľmi znervózňuje," stále sa smiala Tonksová.

„Áno, spôsobil jej počas školských rokoch spoločne s Jamesom a občas aj s Remusom dosť veľa vrások, ale v skutočnosti z nej má dosť veľký rešpekt," rozprávala jej Kaitleyn. „Váži si ju a to je hlavné."

„Dnes je úplne iný, povedala by som, že je úplne iný odkedy si sa k nám vrátila," vravela Tonksová a pozorovala Siriusa ako tancuje so svojou svokrou.

„Je voľný, Tonksová," odvetila jej jednoducho Kaitleyn, „a má pri sebe svoju rodinu. Chýba mu James, ale inak mu nechýba hádam nič. Zbavili ho všetkých obvinení, očistili jeho meno, je so mnou a dievčatkami. Sirius hoci sa to nezdá a možno by si mi ani neverila, bol vždy rodinne založený, aj keď jeho, respektíve vaša rodina nikdy za moc nestála. Možno preto chcel vlastnú rodinu, ktorá by bola podľa jeho predstáv."

„Je," usmiala sa Tonksová, „máš pravdu, nemá dôvod byť smutný."

„Nevieš si predstaviť, aká som rada, že ho takto vidím. Minulý rok bol stále nahnevaný a cítil sa zbytočný, lebo musel byť zatvorený doma. Teraz je úplne iný. Ani by som nepovedala, že bol toľko rokov v Azkabane."

„A čo ťa potom trápi?" spýtala sa jej Tonksová, keď postrehla v jej hlase povzdych.

„Moje schopnosti, napríklad. Zvládam malé zaklínadla, jednoduché, ale nič väčšie. Otec hovorí, že to je na dobrej ceste, ale ja mám z toho stále hrozný pocit. Okrem toho, nehovor, že si si to nevšimla, ale ako som sa prebrala z kómy, tak som zostarla. Sirius dnes vyzerá akoby omladol minimálne o desať rokov a ja zase, akoby som zostarla. Aj to ma trápi."

„Bola si na tom veľmi zle, Kaily," rozprávala jej Tonksová, „muselo sa to niekde podpísať. Avšak ja si nemyslím, že by si vyzerala staršie. Dnes si predsa nádherná. Siriusovi skoro oči vypadli, keď sa na teba díval a Remusovi, tomu tiež."

„Netáraj!"

„Vážne, Kaily, vyzeráš normálne a pekne ako vždy," žmurkla na ňu Tonksová.

„Ďakujem, zlatko," objala ju Kaitleyn. „Mala by si si ísť zatancovať s Remusom."

„Nemyslím si, že by mal záujem," odvetila jej Tonksová nejako trpko.

„Prečo by nemal?"

„Odkedy si sa prebrala, správa sa divne," stíšila Tonksová hlas. „Odmerane hádam ku každému, možno okrem teba. Remus si ma aj tak nikdy ako ženu nevšimne, tak na čo sa ďalej snažiť."

„Tonksová!" Kaitleyn sa zamračila. „To mi hovoríš ty? Pozri sa na seba, áno? Si mladá, si krásna dokonca aj s tými hnedými vlasmi. Si neuveriteľne inteligentná, síce trocha nemotorná, ale si milá, vtipná a láskavá žena. Kde sa ja môžem porovnávať s tebou?"

„Vieš čo, kamoška," zasmiala sa Tonksová, „mali by sme s týmto prestať áno, pretože mňa zase napadá kopec dôvodov, prečo si ty lepšia a krajšia!"

„Veru, sklapnime!" zasmiala sa aj Kaitleyn.

„Kaily?"

„Uhm."

„Ani nevieš, aká som rada, že sa zase smeješ," objala ju znova Tonksová, „a že si späť, že moja najlepšia priateľka je zase späť. Čo ma chlapoch, kašľať na nich!"

„No, neviem, neviem," smiala sa stále Kaitleyn. „Chlapov nám je treba na určité veci!"

„Na čo zase myslíš, pani Blacková," zastavil sa pri nich Sirius s ohnivou whisky v rukách. Ani jedna si nevšimla, že pieseň skončila a on sa pobral k stolíku s nápojmi a spoločnosť mu robil Remus. Sirius sa uškrnul na svoju manželku. „Na aké veci?"

„Na veľa vecí," odvetila mu Kaitleyn pobavene.

„Do svadobnej noci je ešte dosť času," poznamenal Sirius.

„Sirius!" ohriakla ho so smiechom.

„Poď si zatancovať, moja krásna znova manželka," žmurkol na ňu Sirius. Položil pohárik od ohnivej whisky na stôl a pritiahol ju do svojho náručia. Hudba ďalej hrala. Usmiala sa na neho, objala ho rukami okolo krku a iba mu chvíľku hľadela do očí. Keď s ňou urobil otočku, všimla si ako Tonksová tancuje s Remusom a obaja sa usmievali. Potešilo ju to a znova nadviazala očný kontakt so svojím manželom.

„Kedy sa z teba stal lepší tanečník?"

„Ja som vždy tancoval dobre, no nie?"

„Občas si mi postúpal topánky, Tichošľap," cmukla na neho.

„Tebe to nikdy nevadilo, srdiečko, vždy si so mnou rada tancovala," pripomenul jej.

„Veru, áno," prikývla, pretože to bola pravda. „Si šťastný?"

„Momentálne najšťastnejší na svete," usmial sa na ňu. „A ty si šťastná?"

„Dávno som nebola taká šťastná," opätovala mu úsmev. Áno, trápili ju jej schopnosti, aj jej vzhľad, aj ďalšie iné veci, ale keď videla úsmev na tvári svojho manžela, na tvári svojich dcér a rodičov, nič nebolo dôležitejšie ako oni. „Koľko hodín ostáva do tej svadobnej noci?" žmurkla na neho.

„Slečna je nedočkavá?"

„Som pani," opravila ho. „Pani Kaitleyn Rose Blacková, opätovne."

„Si najkrajšia pani Blacková, čo kedy chodila po tejto planéte," žmurkol na ňu Sirius.

„A ty si ten najšarmantnejší Black, akého som kedy poznala," žmurkla na neho aj ona.

„Čo takto sa vytratiť?" pritiahol ju k sebe a pošepkal jej to do ucha. Kaitleyn prebehol po chrbte mráz a cítila, ako jej horí tvár. „Poznám pár miest, kde by sme rozhodne mohli byť sami."

„Si nedočkavý," zasmiala sa.

„Som len do teba blázon, dievčatko," pohladil ju po líci. „To je všetko. Máš nado mnou úplnú moc."

Nevydržala to, objala ho rukami okolo krku pevnejšie a pritisla sa k nemu. Perami vyhľadala tie jeho a vášnivo ho pobozkala. V tejto chvíli im nič viac nechýbalo ku šťastiu. Ich láska bola predsa silnejšia aj ako smrť.

Pozn. autorky:

Ako sa Vám páčila svadba a obnovenie zväzku medzi Kaily a Siriusom? V ďalšej sa už decká vracajú do Rokfortu a budeme sledovať ako sa Kaily pokúša znova získať svoje schopnosti.