„Veci sa dejú preto, lebo sa majú diať

ako to ale vysvetlíš zranenému srdcu?

Ktorému si ani na sekundu neprestal chýbať?

Ktoré odmieta vidieť všetko tak prázdno?

Kiežby Boh dal, aby si na svojej ceste

našiel inú ženu.

Kiežby tvoja nová kráľovná,

ťa milovala a chápala.

Kiežby sa ti darilo."

(Thalía – Ojála)

27. september 1977

V sobotu ráno celkom fúkalo. Študenti sa obliekli trocha teplejšie na prvý výlet do Rokvillu v tento školský rok. Väčšina sa už veľmi tešila na ďatelinové pivo u madam Rosmerty u Troch metiel. Sirius, James, Remus a Peter sa tešili aj na Zonkov obchod, aby si nakúpili nejaké žartovné pomôcky, ktoré sa im minuli. Peter sa špeciálne tešil aj na Medové labky a horu sladkostí. Alice bola na tom rovnako. Milovala sladkosti a to hlavne lízadlá.

„Rozdelíme sa, dobre?" usmiala sa Kaitleyn na Siriusa, keď dorazili do Rokvillu. „My s babami skončíme do Medových labiek a Lily si chce ešte kúpiť nové brko. Stretneme sa potom u Troch metiel."

„Dobre, zlatko, dávajte si pozor," Sirius ju pobozkal letmo na pery a potom sa rozbehol za kamarátmi k Zonkovému obchodu.

Kaitleyn sa pridala k Lily a Alice a zašli do Medových labiek. Alice si okamžite zobrala veľa svojich obľúbených sladkostí a Lily nakúpila nejaké čokolády, ktoré chcela poslať aj domov pre rodičov. Kaitleyn si tiež niečo málo kúpila, hlavne cukríky, lebo tie mala rada. Všetky dievčatá zaplatili a potom sa pobrali ďalej. Vietor fúkal stále viac a bol chladnejší. Od Rokfortu sa aj veľmi mračilo.

„Asi bude pršať," zhodnotila Lily. „Aké škaredé oblaky sa na nás blížia."

„Nie, nech prší, až keď dôjdeme na hrad," zamračila sa Alice. Nemala rada daždivé dni.

„Mali by sme už ísť k Trom metlám," pobádala ich Kaitleyn, ale Alice sa ešte zastavila pri výklade jedného obchodu s oblečením.

„Nepôjdeme ešte sem, majú tu pekné šaty, hm?" usmiala sa.

„Tak ale len na chvíľku, za desať minút sa máme stretnúť s chlapcami u Troch metiel," pobádala ju Lily.

Zrazu sa ozvala veľká rana. Dievčatá až nadskočili. Všade bolo počuť krik a hemžilo sa to tam zaklínadlami.

Dievčatá sa v rýchlosti pozreli na seba. „Čo sa to deje?" nerozumela tomu Alice a chcela sa ísť pozrieť smerom k hlavnej ceste, ale Lily ju okamžite chytila a potiahla späť.

„Neblázni, Alice," ohriakla ju.

„Pusť ma, Lily, som zvedavá, čo sa deje," vytrhla sa jej Alice a rozbehla sa smerom k hlavnej ceste.

Znova bolo počuť výbuchy, krik ľudí a aj veľký smiech. Kaitleyn sa chcela pobrať za Alice, ale Lily chytila aj ju. „Neblázni aj ty," žiadala ju.

„Nemôžeme tam Alice len tak nechať," vravela jej Kaitleyn. Lily napokon prikývla a pobrali sa obe dve hľadať svoju priateľku. Obišli obchod, keď Alice utekala späť a vtisla ich do obchodu s oblečením.

„Sú tu," riekla udychčane. „Jeho stúpenci."

„Toho-čoho-netreba-menovať?" spýtala sa okamžite Lily vystrašene.

„Áno," prikývla Alice a v tvári bola celá bledá. „Čo budeme robiť?"

„Chlapci!" vykríkla Kaitleyn.

„Hej, na to teraz nemysli," žiadala ju Alice, „oni sa o seba postarajú. Dôležité je, čo budeme robiť my. Mali by sme poslať pre pomoc do školy. Lenže je ich veľmi veľa. Vyhadzujú do luftu obchody, zaklínajú ľudí a som si istá, že budú aj obete."

Kaitleyn sa celá triasla. Ešte nikdy nemala taký strach. Myšlienkami zablúdila ku Siriusovi, keď Alice spomenula, že by mohli byť aj nejaké obete. Chcelo sa jej plakať, ale chcela byť aj silná pred svojimi priateľkami.

„Nemôžeme tu byť," povedala Lily. „Aj do tohto obchodu prídu."

„Dievčatá!" ozvalo sa za nimi a všetky tri sa pozreli na predavačku. Bola to staršia čarodejnica so šedivými vlasmi.

„Dobrý deň," pozdravila ju slušne jedine Lily. „Nemohli by sme od vás poslať správu do školy? Rokville je plný stúpencov Toho-čoho-nesmieme-menovať!"

„O to sa už isto niekto postaral," odvetila im čarodejnica. „Mali by ste sa vrátiť do školy. Z môjho obchodu to máte najbližšie. Predpokladám, že jeho stúpenci putujú viac do dediny. Utekajte do školy. Tam budete v bezpečí."

Alice prikývla a všetci priateľky vyšli von. „Poďme tadeto, je to celkom blízko a vyzerá to tak, že je cesta voľná."

Lily sa rozbehla za ňou, ale Kaitleyn sa nepohla z miesta. „Kaily!" zvolala na ňu Lily.

„Sirius," šepla Kaitleyn.

„Teraz nie je čas na to byť hrdinka, Kaily!" skríkla na ňu Alice. „Musíme ísť pre posily!"

Kaitleyn sa zahľadela na oblohu. Mračná boli staré hustejšie a obloha bola celá čierna. Stále bolo počuť výkriky ľudí, na oblohe sa metali aj rôzne záblesky farieb zo zaklínadiel. Šíril sa k ním aj dym. Niekde isto horelo. Kaitleyn sa nemohla pohnúť smerom k hradu, keď stále myslela na Siriusa. Potrebovala vedieť, že je v poriadku, aj keby to znamenalo, hodiť sa do jamy levovej a ísť ho hľadať do dediny.

„Čo by si urobila ty, keby tam bol Frank!?" vyhŕkla na ňu Kaitleyn. „Choďte pokojne pre posily, ja idem nájsť Siriusa!" V ruke pevne zvierala prútik.

„Ideme s tebou!" zamračila sa na ňu Alice, ale napokon chytila Lily za ruku a v druhej tiež držala svoj prútik.

Všetky tri sa vybrali na hlavnú rokvillskú uličku. Cesta bola zničená, niektoré obchody mali odtrhnuté strechy, niektoré horeli. Ľudia okolo nich utekali do bezpečia. Majitelia obchodoch zúfali pred nimi, rozmýšľali, ako ich opraviť. Obloha sa začala trocha vyjasňovať, všade lietali farebné iskry zo zaklínadiel. Kaitleyn sa triasla ruka s prútikom. Po stúpencoch Toho-čoho-netreba-menovať zatiaľ nebolo ani stopy, ale dievčatá boli iba na začiatku dediny. Všetky tri, hoci to nevyslovili nahlas, boli presvedčené o tom, že sa teraz nachádzajú niekde pri Troch metlách, lebo tam sa vždy nachádzalo najviac študentov z Rokfortu.

„Pozrite!" ukázala Alice na oblohu. Vyzeralo to ako biela žiara, ale keď len kúsok od nich zastal vysoký muž, pochopili, že to žiadna žiara nie je.

„Čo tu robíte? Okamžite choďte do bezpečia! Sú tu smrťožrúti!" ohriakol ich muž a s prútikom v ruke sa rozbehol smerom, ktorým kráčali aj dievčatá.

„Auror," šepla Alice.

„Smrťožrúti?" spýtala saLily.

„Frank mi o tom písal. Tak sa nazývajú stúpenci Toho-čoho-nesmieme-menovať," vysvetľovala jej Alice.

„To je nechutné," zamračila sa Lily. „Čo budeme robiť? Naozaj sa nevrátime?"

„Už je tu pomoc, Lily," povedala jej Kaitleyn. „Poďme, musíme nájsť chlapcov, musíme vedieť, že sú v poriadku!"

***

Sirius bol myšlienkami pri Kaitleyn. Potreboval vedieť, že je v poriadku. Všimol si udychčaného Jamesa. Zonkovému obchodu chýbala strecha. Niekde horelo a Sirius dúfal, že Kaitleyn je v poriadku. Prútik mal v ruke a snažil sa brániť pred stúpencami Toho-čoho-netreba-menovať. James robil to isté a Remus rovnako. Len Peter sa snažil schovať v obchode, ktorý bol aj tak poriadne zničený.

„Remus, pozor!" skríkol na neho Sirius. Remus sa ledva uhol kúzlu od nejakého čarodejníka v čiernom plášti, ktorý mal na tvári masku. James ho okamžite niečím zasiahol do hrude. Čarodejník sa však iba otriasol a pokračoval v metaní zaklínadiel na všetkých, ktorí sa pustili do boja s nimi.

Ozval sa šialený smiech a Siriusovi znel v ušiach. Bol mu zrazu taký povedomý. Akoby ho už niekde počul. Otočil sa za tým smiechom a všimol si ďalšiu postavu v čiernom, ako sa k nemu rúti. Okamžite k nej vystrelil zaklínadlo, ale ona sa uhla. Sirius rýchlo vystrelil ďalšie, aby jej nedal priestor na to, aby ona zaútočila na neho.

Zdalo sa mu, že už veľmi dlho bojujú. Posily akosi neprichádzali. Aj keď zazrel v boji aj niektorých profesorov z Rokfortu. Drobný profesor Flitwick bojoval pri Troch metlách, pomáhala mu aj madam Rosmerta. A niekde zazrel aj profesora Slughorna, ale teraz mu zmizol z očí.

Čierna postava sa k nemu približovala a on už bol celkom unavený. „Petrificus totalus!" vyhŕkol, ale minul znova tesne.

„Crucio!" zhíkla postava v čiernom.

Tento raz to bol Sirius, kto sa dokonale vyhol neodpustiteľnej kliatbe. Zasmial sa, keď si uvedomil, kto na neho mieri prútikom a kto ho práve chce zakliať. „Bellatrix!" vyhŕkol. „Aké nečakané, sesternička!"

Zrazu sa okolo nich objavili ďalší ľudia a začali bojovať so stúpencami Toho-čoho-netreba-menovať. Keď si ich väčšina všimla, začali sa odmiestňovať a medzi prvými bola aj Bellatrix. Vyparila sa tak rýchlo, že si Sirius ani neuvedomil, kedy sa to stalo. Dorazili aurori. Boli zachránení.

Sirius znova pomyslel na Kaitleyn. Nikde ju nevidel. Mal obrovský strach. James a Remus dobehli k nemu. „Si v pohode?" spýtal sa ho James.

„Jasné," prikývol Sirius. „Bola to Bellatrix! Moja sesternica!"

„Veď si to predsa čakal, že sa k nemu pridala, no nie?" pýtal sa ho Remus.

„Áno, ale chcela na mňa uvaliť Cruciatus," vyhŕkol Sirius, stále trocha zmätený z toho, čo sa stalo. Nikdy sa nemali s Bellatrix v láske, ale naozaj by nečakal, že by bola schopná na neho zoslať neodpustiteľnú kliatbu. Nevenoval sa tejto myšlienke príliš dlho, lebo ho znova napadlo iba to, či je Kaitleyn v poriadku.

Aurori prečesávali každý kút Rokvillu, snažili sa chytiť stúpencov temného čarodejníka, ale takmer všetkých sa podarilo utiecť.

„Ste v poriadku?" zastavil sa pri nich starší auror. Trocha kríval a namiesto skutočného oka, mal akési čarovné.

„Áno," odvetil mu James. „Vy ste Divooký Moody, však?"

„Áno," prikývol. „Viedli ste si dobre," pochválil ich.

„Otec mi o vás hovoril," vravel rýchlo James a hľadel na staršieho aurora ako na zjavenie. „Ďakujeme. Viete, aj my chceme byť aurori."

„Tak to sa čoskoro uvidíme," usmial sa na nich.

„Sirius!" ozval sa odniekiaľ výkrik.

Sirius sa otočil a ani sa nenazdal a pristala v náručí. Kaitleyn ho silno objala, po tvári jej tiekli slzy. „Kaily," objal ju silno aj on.

„Si v poriadku?" odtiahla sa od neho a chytila jeho tvár na do dlaní. „Však áno?"

„Áno, ale dôležité je, že ty si v poriadku," usmial sa na ňu a pobozkal ju na líce. James zovrel v náručí Lily a Alice objala silno Remusa.

Kaitleyn nechcela pustiť Siriusa z náručia, ale napokon ho pustila, aby sa mohol nadýchnuť. „Tak veľmi som sa bála," vravela mu. „Našťastie ste v poriadku. Stále sa bojím, celá sa trasiem. Ach, čo sa to len stalo? Ako sa sem dostali? Pre Merlina!"

„Už zdrhli," odvetil jej Sirius.

„Krstný?" otočila sa Kaitleyn prekvapene, keď si všimla Divookého Moodyho, ako kúsok ďalej rozdáva rozkazy ostatným svojim kolegom a podriadeným.

„Kvetinka," usmial sa na ňu. „Si v poriadku?"

„Áno," ponáhľala sa ho objať.

„To je dobré," pohladil ju po vlasoch. „Musím už ísť na Ministerstvo podať správu. Dávajte si pozor a choďte rovno do hradu, áno?"

„Áno," prikývla.

„Divooký Moody je tvoj krstný otec?" spýtal sa jej James šokovane. „Je to najlepší auror všetkých čias."

„To veru je," usmiala sa Kaitleyn.

„Poďte, poďme do hradu!" hnala ich Alice.

Ako prechádzali po hlavnej ulici, škôd bolo naozaj veľa. Sirius bol rád, že je Kaitleyn v poriadku. Naozaj mal o ňu veľký strach. To čo sa stalo, bolo naozaj príšerné. Naozaj nečakal, že by mohli zaútočiť na Rokville, tak blízko pri Dumbledorovi. Určite z toho bude poriadna aféra. Stále myslel aj na Bellatrix. Bol z toho doslova znechutený. Nuž nič iné od nej nečakal. A ani od zvyšku jej rodiny s výnimkou Andromedy. Chytil Kaitleyn silnejšie za ruku a pobrali sa smerom k hradu. Stále všade cítil oheň a dym. Rokville bol zničený.

***

16. august 1996

„Počkaj, mama, čože?" Kaitleyn sa oprela o kuchynskú linku, keď jej matka prišla oznámiť jednu dôležitú správu. „To vážne?"

„Áno, vážne, Kaitleyn," odvetila jej matka. „Tvoj otec ma požiadal o ruku a ja som súhlasila."

„Takže sa vezmete?"

„Presne tak," prikývla Minerva. „Svadba bude na Rokforte posledný augustový deň. Bude to len také skromné."

„Aha," Kaitleyn na ňu stále hľadela ako na zjavenie. Nikdy si nemyslela, že by sa toto naozaj niekedy mohlo stať. Jej rodičia sa zosobášia a konečne budú rodina. Ako malá o niečom takom snívala, ale teraz jej to akosi nešlo do hlavy. „A to sa stalo len tak? Mala som pocit, že si posledné dni nemáte ani čo povedať."

„Pochopiteľne som bola na neho nahnevaná za to, čo sa stalo," riekla jej Minerva. „Našťastie a vďaka Merlinovi, si v poriadku. A tvojho otca som vždy ľúbila. Vyzerá to tak, že aj on mňa."

„Dobre, tak poviem to ostatným," prikývla Kaitleyn.

„Čo?" vošiel do kuchyne Sirius. „Dobrý deň, Minerva."

„Sirius," usmiala sa na neho svokra.

„Moji rodičia sa budú o pár dní brať," oznámila mu Kaitleyn stále šokovaná z tejto správy.

„Tak to je super," potešil sa Sirius. „Gratulujem," pobozkal svoju svorku na obe líca.

„Ďakujem, Sirius."

„Napadlo mi," usmial sa na svoju manželku. „Čo keby sme to využili a obnovili si svoj manželský sľub? Vieš predsa len teraz konečne začíname nový život. Nebolo by to pekné? Čo by si na to povedala, Kaily?"

Kaitleyn na neho šokovane hľadela. To už bolo moc informácií pre ňu na dnešný deň. Sirius sa však na ňu usmieval a keď tak nad tým začala uvažovať, tak to ani nebol taký zlý nápad. „Dobre, v poriadku, súhlasím."

„To je super, zlatko," Sirius ju objal a letmo pobozkal na pery.

***

31. augusta 1996

Kaitleyn si dočesala vlasy, uhladila a pozrela sa na seba do zrkadla. Vyzerala o dosť lepšie, ako posledné dni. Usmiala sa, lebo bola po dlhšej dobe spokojná so svojim vzhľadom. Dnes sa nechcela trápiť, aj keď niektoré veci ideálne stále neboli. Sľúbila však sama sebe, že tento deň sa bude usmievať, bude šťastná a spokojná. V skutočnosti aj bola. Mala pri sebe svoju rodinu, Sirius bol náramne šťastný a jej rodičia sa mali dnes vziať. Keby im nehrozila vojna a keby mala svoje schopnosti, mala by pocit, že sa ocitla v nejakej inej dimenzií, alebo v rozprávke. Všetko bolo také sľubné.

„Si pripravená?" ozval za jej chrbtom známy hlas.

„Remus," usmial sa, len čo sa otočila. Od toho dňa, ako ho vyhodila z domu, sa nestreli. Mrzelo ju to a on sa jej pravdepodobne zámerne vyhýbal. „Prišiel si?"

„Akoby som mohol neprísť?" spýtal sa jej a usmial sa na ňu.

„Naozaj ma to celé mrzí, nechcela som sa zachovať, ako som sa zachovala, ja..."

„Bola si nešťastná, že nemáš svoje schopnosti, ja som to pochopil, Kaily a nehnevám sa na teba," skočil jej okamžite do rečí, „nie je dôvod, aby si sa mi ospravedlňovala."

„Ale áno je. Je mi to ľúto. Správala som sa hrozne, nemala som žiadne právo, vybíjať si svoje zúfalstvo na tebe, Remus," sklopila zrak. „Nezaslúžiš si odo mňa niečo také. Mám ťa rada a zachovala som sa hrozne."

„Tiež ťa mám rád, Kaily," podišiel k nej a pobozkal ju na čelo. „Som šťastný, že si v poriadku. Urobíme spoločne všetko preto, aby si si znova osvojila svoje schopnosti."

„Ďakujem," usmiala sa.

„Pristane ti to," pochválil ju. „Sirius možno odpadne."

„Nežartuj," zasmiala sa. „Neodpadol ani prvýkrát."

„Bola to veľmi pekná svadba vtedy," spomínal Remus, „obaja ste boli veľmi šťastní a my ostatní spoločne s vami. Mali sme vtedy celkom iné plány. Kiežby sme to mohli zobrať späť a predvídať, čo sa stane."

„Možno to bude znieť čudne, ale ja by som to nezobrala späť," riekla. „Možno by som nemala Hope. Možno by naša láska nebola taká silná, ako je teraz, keď sme museli prekonať toľko vecí. Už dávno som sa naučila, že sa veci dejú, preto lebo sa majú diať. Aby sme mohli byť šťastní, musíme okúsiť veľmi veľa bolesti."

„Ty si si nikdy takú bolesť nezaslúžila," šepol Remus a vložil jej do vlasov biely kvet, ktorý celý čas držal v ruke.

„Prestaň, lebo budem plakať," ohriakla ho. „Pokazím si make-up a stálo ma to naozaj veľmi veľa námahy, áno?"

„Prepáč," zasmial sa aj on. „Myslím, že je čas, aby sme šli."

„Áno, je," prikývla a otočila sa, aby sa mohla pozrieť na seba ešte raz do zrkadla. Biely kvet od Remusa sa krásne vynímal v jej tmavých vlasoch. Bol to krásny detail a jej sa v očiach zaleskli slzy. „Dúfam, že nezabudneš si so mnou dnes zatancovať." Otočila sa opäť k nemu.

„Nezabudnem," prikývol a pousmial sa.

„Je mi trocha smutno," priznala sa a jej tvár znova povädla. „Na našej prvej svadbe boli po mojom boku Lily a Alice."

„Viem," prikývol, „ale teraz po tvojom boku budú Sophie a Hope."

„Pochopiteľne moje dievčatká na prvej svadbe neboli," zasmiala sa. „Dobre, poďme. Aj tak som si sľúbila, že dnes žiadne slzy. Moji rodičia sa berú a Sirius a ja si obnovíme manželský sľub. Chcem, aby tento deň bol pekný."

„Bude pekný, Kaily," prikývol. „Smiem ťa odprevadiť k oltáru?" spýtal sa jej a ponúkol jej svoje rameno.

Prikývla a v očiach sa jej znova zaleskli slzy. Spomenula si na svoju svadbu so Siriusom. Remus sa už aj vtedy ponúkol, že ju odvedie k oltáru. Rovnaký nápad mal však aj James. Chvíľku sa doťahovali a nakoniec Remus ustúpil a k oltáru ju odviedol James. „Áno," usmiala sa.

„Vieš, Kaily, tentokrát naozaj dúfam, že vás už nešťastie a smútok opustia. Želám tebe a Siriusovi len to najlepšie," povedal jej Remus. „Aby ste boli veľmi šťastní s dievčatkami. Bude mi cťou odprevadiť ťa k oltáru."

„Ďakujem," prikývla. „Dnes si jediný záujemca," zasmiala sa.

„Dnes by som nenechal nikoho vyhrať, neustúpil by som," zasmial sa aj on. „Konkurencia by bola, ale odstavil som ju."

„Som šťastná, že ma ty odvedieš za Siriusom," prikývla.

„Veľa šťastia, Kaily."

„A kedy budeš ty šťastný? Kedy sa tebe bude lepšie dariť?" zasypala ho otázkami. „Počúvaj ma, Remus, prosím ťa, nezatváraj oči, keď ich máš mať otvorené a hlavne nezatváraj svoje srdce. Skús pochovať v sebe to, čo bolo a otvor srdce tomu, čo má prísť."

Pozn. autorky:

Hore na fotografii máte Kaitleyn ako nevestu :) ako sa Vám páčila kapitola?