„Ty, vždy ty,

môj kúsok neba, moja večná láska.

Tvojím pohľadom,

ma odhaľuješ až na duši.

Ty, vždy ty!

Chcem byť s tebou, s tebou,

zamilovaná do teba.

Vyzdvihnúť kúsky oblohy.

Chcem byť s tebou, s tebou,

zamilovaná do teba, len do teba."

(Anahí – Siempre tú)

24. september 1977

„Krúžok Obrany proti čiernej mágií?" Minerva McGonagallová nadvihla obočie.

„Áno," prikývla jej jediná dcéra. „Napadlo to Alice, vieš a my ostatní sme sa k nej pridali. Nejde o nič veľké, mami, iba o to, aby sme sa zdokonaľovali v Obrane proti čiernej mágií. Niektorým niektoré kúzla idú lepšie, iným horšie. Myslíš si, že je to zlý nápad?"

„To si nemyslím," odvetila jej matka.

„Myslíš, že s tým otec bude súhlasiť?" spýtala sa jej Kaitleyn. „Sám nás teraz učí a naozaj by nebolo od veci, keby sme mali hodiny na viac. Mohli by sme sa stále zlepšovať, keď nás tam vonku čaká zlý svet."

„Preberiem to s ním, to je to jediné, čo ti zatiaľ môžem sľúbiť, Kaitleyn," prikývla jej matka a pozrela sa jej do očí. „A svet tam vonku, na ten teraz nemysli."

„Ale ja musím, mama!" pokrútila Kaitleyn hlavou. „Moji priatelia majú tam vonku rodiny a okrem toho už iba pár mesiacov a škola sa skončí. Nemôžem tu predsa ďalej ostávať. Chcem byť liečiteľka a chcem vidieť svet tam vonku, aj keby mal byť veľmi zlý. Sirius ma ochráni."

„Nechcem sa o tom teraz rozprávať, Kaitleyn," stopla ju matka, „musím opraviť tieto domáce úlohy. Sľubujem ti, že sa porozprávam s Albusom o tom krúžku, dobre?"

„Fajn," odsekla jej Kaitleyn a potom vyšla z jej kabinetu. Bola nahnevaná, nepáčilo sa jej, že matka s ňou nechce diskutovať o niektorých veciach. Kráčala do klubovne, aby svojim priateľom oznámila, čo sa dozvedela, lebo oni na ňu už netrpezlivo čakali.

Zastavila sa až pred obrazom Tučnej pani, ktorej povedala heslo a ona ju vpustila dnu. Preliezla rámom a pobrala sa k šarlátovým kreslám, kde už na ňu všetci čakali.

„Ako to dopadlo?" spýtala sa jej Alice.

„Mama to nepovažuje za zlý nápad, ale povedala mi, že sa musí na to spýtať Dumbledora a potom mi dá vedieť, to je všetko," povedala jej Kaitleyn rýchlo a posadila sa Siriusovi na kolená.

„Si v poriadku?" spýtal sa jej, keď si všimol jej rozladenosť.

„Ani nie," odvetila mu, „povedala som mame, že po Rokforte chcem vidieť ten svet vonku, pracovať ako liečiteľka a ona samozrejme povedala, že nebude so mnou na túto tému sa rozprávať. Naozaj začínam mať pocit, že aj po škole sa pokúsi ma tu držať."

„To neurobí," pohladil ju Sirius po vlasoch. „Neboj sa."

„Cez víkend je Rokville," oznámil im James, keď sa pozrel na oznamovaciu tabuľu, na ktorej práve nabehol tento oznam.

„Aspoň niečo pozitívne," precedila pomedzi zuby Kaitleyn. „Dáme si ďatelinové pivo."

„A dokúpime si hnojové bomby, veď sa nám míňajú," povedal Peter a pozrel sa na svojich zvyšných priateľov. Remus sa tváril, že ho nepočul, ale James so Siriusom prikývli, aj keď bola na blízku Lily.

„Ty im nič nepovieš?" obrátila sa na Remusa.

„Ver mi, Lily, to nemá zmysel," odvetil jej.

„Si hlavný prefekt!" pripomenula mu.

„A ty hlavná prefektka a tiež nič nehovoríš, iba to nechávaš na mne," žmurkol na ňu. „Zakážeš im to a urobia si aj tak po svojom a ešte horšie. Naozaj ver mi, Lily, poznám ich."

„Žiadne hnojové bomby," otočila sa Lily na Jamesa, Siriusa a Petra.

„No tak, Lil," líškal sa jej James.

„Myslím to vážne, James Potter. Žiadne hnojové bomby!"

„Dobre, dobre, dobre, tak vymyslíme niečo nové, ako Filcha nahnevať," zasmial sa James. „Pár nápadov by som aj mal."

„Potter!" Lily varovne zodvihla prst. „Kedy dospeješ?"

„Hádam jedného dňa áno, zlatko," usmial sa na ňu. „Ale ešte to po mne nechci, prosím. Sme všetci ešte veľmi mladí na to, aby sme museli dospieť."

***

25. september 1977

Kaitleyn sledovala súboj medzi Remusom a Siriusom na hodine Obrany proti čiernej mágií. Neodvážila sa tipnúť, ako to dopadne. Chvíľku mal na vrch Sirius a chvíľku zase Remus. Dokonca jej to prišlo tak, akoby bol Remus skrytý talent. Občas jej takmer vynechal dych, keď si všimla, čo všetko dokáže s prútikom a rýchlo vie zareagovať. Nikdy ho nevidela takto čarovať a naozaj to v nej zanechalo hlboký dojem. Siriusa čarovať videla veľakrát, bol rýchly, obratný, ale niekedy rýchlejšie konal ako premýšľal a práve vtedy ho dokázal Remus veľmi ľahko odhadnúť, čo urobí a otočil súboj v prospech seba.

Nakoniec ich Dumbledore stopol. „Veľmi dobré chlapci," oboch pochválil. „Obaja získavate pre Chrabromil 10 bodov. Výborne ste sa bránili. Naozaj dômyselné a šikovné. Zrejme by sme váš súboj sledovali dlhé hodiny, keby som vás nebol zastavil."

Remus sa usmial a Sirius si zatiaľ schoval prútik do habitu. Podali si obaja ruky, usmiali sa na seba a sadli si do lavíc.

„Hodina bude pomaly končiť. Dopočul som sa však od profesorky McGonagallovej že by ste mali záujem vytvoriť študijný krúžok."

Alice zodvihla ruku a Dumbledore jej kývol hlavou, že môže rozprávať. „Áno, pán riaditeľ. Chceli by sme vytvoriť krúžok Obrany proti čiernej mágií pre starších študentov a pomáhať si navzájom. Predsa len sa niekedy niečo lepšie naučíte, keď to nemusíte robiť pred celou triedou, ale keď napríklad trénujete v skupinkách, alebo s partnerom, nie?"

„Áno, to je určite pravda, slečna Stevensová," prikývol Dumbledore. „Áno, pán Potter?"

James zložil ruku, ktorou sa doteraz hlásil a rozprával: „Zhodli sme sa na tom viacerí, pane, naozaj by sme veľmi chceli cvičiť aj mimo vyučovacích hodín. Verím, že by nám to pomohlo aj pri skúškach a potom aj neskôr. Viete, niektorí z nás sa predsa chcú stať aurormi a tréning je dôležitý. Naozaj by sme sa veľmi tešili, keby ste nám túto študijnú skupinu povolili."

„Ja s tým problém nemám, pán Potter. Musím však nájsť niekoho, kto by na váš krúžok dozeral. Predsa len nemôžete čarovať bez dozoru," vravel profesor Dumbledore. „Zatiaľ sa mi nikoho takého zohnať nepodarilo, takže budete musieť mať trocha strpenia."

„Ach," James sa trocha zamračil. „Vy by ste nemohli?"

„Je mi ľúto, pán Potter, rád by som, ale povinnosti mi to nedovolia," usmial sa na neho riaditeľ. „Sľubujem, že sa pokúsim niekoho nájsť, pretože váš nápad sa mi pozdáva. Som naozaj rád, že sa k tomu staviate zodpovedne."

„Keď svet tam vonku je zlý," poznamenala Alice. „Sú tam nepriatelia."

Zazvonilo a všetci sa začali baliť. James mal stále trocha pochmúrnu náladu a Alice tiež. Kaitleyn bola rada, že jej otec začal premýšľať nad krúžkom a bola zvedavá, či sa mu podarí nájsť niekoho, kto by na krúžok doteraz. Pevne verila, že áno. Ten nápad sa jej začínal stále viac pozdávať. Mohla by potom trénovať so Siriusom a naučiť sa niektoré obranné kúzla lepšie a lepšie.

„Zabudla si si učebnicu, Kaily," dobehol ju Remus a podávala jej ju.

„Ďakujem, Remus," venovala mu úsmev. „Netušila som, že si taký dobrý v súbojoch."

„Snažil som sa," vravel jej Remus. „Sirius je aj tak lepší. Keby nás nebol Dumbledore stopol, určite by ma dostal."

„Možno nie," mykla plecami Kaitleyn a rozbehla sa do klubovne, pretože si tam zabudla učebnicu na hodinu Herbológie, ktorá nasledovala. Naozaj si nebola taká istá, či by Remus Siriusa pri súboji neporazil.

***

3. august 1996

V sobotu ráno vyšlo slnko veľmi skoro. Hope a Sophie ešte spali, ale Kaitleyn posledné dni spala veľmi zle. Stále ju trápili jej schopnosti. Snažila sa po nociach trénovať nejaké ľahšie kúzla, keď Sirius zaspal, ale skončilo to katastrofou a plačom.

Urobila si kávu a sadla si za kuchynský stôl. Cítila sa tak na nič. Hlava ju bolela z nedostatku spánku a ruky sa jej triasli. Pozorovala si ich chvíľku a všimla si, ako jej zostarli. Ráno si aj na svojej tvári všimla pár nových vrások. Všetko si to vybralo svoju daň. Najviac ju však vydesilo to, ako jej začali padať vlasy. Nikdy s tým nemala problémy, ale posledné dni keď si česala vlasy, ostalo jej ich toľko na hrebeni, že z toho začínala byť nervózna. Najviac ju však trápili jej schopnosti. Naozaj si nevedela predstaviť, že by sa jej už nikdy nevrátili a ona by ostala bezmocná a nemohla by ubrániť svoju rodinu, keby sa niečo dialo. Z toho jej bolo naozaj zle a cítila sa taká skľúčená.

Odkedy sa pred dvoma dňami pohádala s Remusom, nezastavil sa tu. Sirius jej povedal, že vzal nejakú misiu a ona si to zase vyčítala, lebo vedela, že to je iba jej vina. Ona ho vyhnala svojou reakciou a pritom sa jej snažil iba pomôcť. Lenže nikdy nebola ženou, ktorá by dokázala niekde sedieť a nechať ostatných, aby za ňu riešili problémy. Nikdy nebola špičková čarodejnica, ale aj tak sa vrhla do boja hlava-nehlava. Uvedomovala si, že ich čaká vojna a vedela, že chce bojovať. Dovtedy však musí znova v sebe nájsť svoje schopnosti.

„Kaily?" Sirius vošiel do kuchyne a pozrel sa na svoju ženu. „Prečo si ma nezobudila?"

„Pretože som chcela byť sama," odvetila mu, vstala a podišla ku kuchynskej linke. „Chceš kávu?"

„Kaily," podišiel k nej a pobozkal ju na líce. „Ty nie si v poriadku."

„Mala by som byť? Sirius, ja nedokážem čarovať! Prečo si to nikto z vás neuvedomuje? Ja už nechcem počúvať, ako bude všetko v poriadku, keď rovnako dobre ako ja vieš, že nič nie je v poriadku a dosť dlhú dobu nebude!"

„Upokoj sa," žiadal ju.

„Viete aj niečo iné, ako to, aby som sa upokojila?" vyštekla. „Nedokážem sa upokojiť. Neviem čarovať a ešte k tomu všetkému starnem!"

„Čože?"

„Netvár sa, že si si to nevšimol. Pozri sa na moje ruky, sú staré. A čo moja tvár? Myslíš si, že sa nevidím v zrkadle? Mám samé vrásky a padajú mi vlasy. Vyzerám, akoby som minimálne o desať rokov zostarla. Už nie som taká, aká som bývala."

„Kaily," zovrel ju vo svojom náručí. „Si stále krásna, pre mňa si tá najkrajšia žena na svete. Je jedno, koľko máš vrások a je mi jedno, či máš krásne dlhé vlasy, alebo kratšie a menej. Dôležité je, že si pri mne. Že si sa prebrala a mňa zobudila z toho hrozného sna. Tvoje schopnosti znova nájdeme v tebe. Nuž naozaj, miláčik, musíš sa upokojiť."

„Keď ja," Kaitleyn sa rozplakala. „Naozaj som pekná?"

„Si najkrajšia, láska," šepol jej do vlasov. „A si len moja."

„Sirius, ja mám strach," vravela mu, ale postupne sa upokojovala v jeho náručí. „Máš pravdu, dôležité je, že som s tebou a dievčatkami. Naozaj sa pokúsim byť pokojná."

„Výborne," odtiahol sa od nej a chytil jej tvár do svojich dlaní. Usmial sa na ňu a žmurkol na ňu. „Pozri, princezná, dnes si užijeme pekný rodinný deň v Šikmej uličke. Asi tam síce nebude tak krásne ako kedysi, keďže väčšina obchodoch je zatvorených, ale predsa len je to po dlhej dobe, čo my dvaja spolu niekam pôjdeme. Uvidíš, ako dobre nám to padne. Obom."

„Áno," prikývla.

„Dievčatko, nechcem, aby si sa trápila," pohladil ju po líci. „Neviem si predstaviť, aké to je nemať schopnosti, ale stojím pri tebe. Spolu to všetko zvládneme. Zvládli sme aj horšie veci, však?"

„Ehm," prikývla. „Sirius, kedy sa vrátil Remus?"

„O pár dní," povedal jej.

„Povedala som pár nepekných vecí a pritom viem, že sa mi snažil iba pomôcť. Mrzí ma to a chcem sa mu ospravedlniť," riekla. „Ja ani neviem, prečo som tak zareagovala."

„Určite to pochopí. Pochybujem, že sa vôbec na teba hnevá," pohladil ju po vlasoch. „Vie, že si to tak nemyslela, bola si iba rozrušená."

„To ma neospravedlňuje," odvetila. „Tonksová nepríde?"

„Možno večer," usmial sa na ňu.

„Je medzi nimi niečo?" spýtala sa ho Kaitleyn.

„Neviem," pokrútil Sirius hlavou. „Remus je rezervovaný, čo sa jeho osobného života týka a Tonksová bola povädnutá celý ten čas, čo si bola v kóme. A odvtedy som ju videl iba párkrát, tak naozaj neviem. Prečo? Vadilo by ti to?"

„Prečo by mi to malo vadiť?" nadvihla obočie. „Ja by som sa tešila. Sú to moji najlepší priatelia, bolo by pekné, keby sa zaľúbili do seba. Remus by si zaslúžil takú skvelú ženu, akou je práve ona, nemyslíš? Je mladá, milá, veľmi rozumná a pritom aj tak taká bláznivá. Podľa mňa by boli pekný pár. Okrem toho by bolo naozaj pekné vidieť, že aj Remus by konečne našiel tú pravú lásku, pretože aj keď viem o jeho citoch, ja to nie som."

„Dobre, poklad," nahol sa k nej a pobozkal ju na líce. „Samozrejme, že máš pravdu."

„Prečo sa tak usmievaš?" pýtala sa ho, keď si všimla, že sa mu oči rozjasnili a úsmev má od ucha k uchu.

„Ty si to možno neuvedomuješ, dievčatko, ale občas mám naozaj čudné pocity, keď ťa vidím s Remusom. Viem, že ste priatelia a že ho máš veľmi rada. Ale rovnako viem aj o jeho citoch. Niekedy naozaj ďakujem tomu, že ťa nevyhľadal po tom, čo ma zavreli do Azkabanu. Možno by si sa do neho zaľúbila a čo potom, keby som ušiel?"

„Nezaľúbila by som sa do neho!" pokrútila hlavou. „Moje srdce vždy bilo iba pre teba. Remus je skvelý človek, je naozaj úžasný, ale pre mňa je to iba najlepší priateľ. Ľúbim ho, to áno, ale iba ako priateľa. Nedá sa to vôbec porovnať s láskou, takou veľkou, tou láskou, ktorú cítim k tebe, blázonko."

„To rád počujem, dievčatko," schytil ju do svojej náruče a pritiahol k sebe. „Pretože inak neviem, čo by sa dialo."

„Šialene ťa milujem, Sirius Black a to sa nikdy nezmení," šepla mu pri perách.

„Šialene ťa milujem, Kaily," odvetil jej a potom ju pobozkal.

Kaitleyn zavrela oči, nechala sa unášať jeho bozkami a cítila sa stále viac a viac pokojná. Sirius ju bozkával nežne, vášnivo a tak trocha majetnícky, čo mu nemohla zazlievať a v skutočnosti sa jej to páčilo. Z jeho bozkov sa jej aj po toľkých rokoch triasli nohy, celé telo jej pokryli zimomriavky a vedela, že iba v jeho náručí bude naveky šťastná.

***

Sirius sa obzrel po Šikmej uličke a na jeho tvári sa značilo sklamanie. Ešte nikdy ju nevidel v takomto stave, ani za čias prvej vojny. Farebné príťažlivé výklady s vystavenými knihami kúziel, prísadami do elixírov a kotlíkmi nebolo za plagátmi Ministerstva mágie ani vidieť. Na väčšine z tých pochmúrnych fialových pútačov sa vnucovali okoloidúcim zväčšené verzie letných bezpečnostných pokynov ministerstva a na ostatných pohyblivé čiernobiele fotografie utečených smrťožrútov. Z výkladu najbližšej apatieky sa vyškierala Bellatrix Lestrangeová. Jeden pohľad do jej očí ho donútil, stisnúť Hope ešte viac vo svojom náručí.

Niekoľko okien bolo zatlčených doskami, vrátane cukrárne Floreana Fortescua. Na druhej strane sa na ulici vytvoril celý rád ošarpaných stánkov. Na najbližšom, práve pred obchodom Flourisha a Blottsa, sa pod pásikavou fľakatou plachtou na kuse kartónu skvel nápis: AMULETY – ÚČINNÉ PROTI VLKOLAKOM, DEMENTROM A INFERIOM.

Rozdelili sa, lebo Hermiona potrebovala nový slávnostný habit a Ron zo svojich už tiež celkom vyrástol. Sophie chcela ísť s Hermionou a Hagrid, ktorý prišiel pre ich bezpečnosť, šiel s nimi. Sirius vedel, že mu môže úplne dôverovať a preto bez obávam s ním pustil Sophie i Harryho.

Sirius s Hope na rukách a s Kaitleyn po svojom boku, šli s Molly a Arturom kúpiť knihy k Flourishovi a Blottsovi. Keď z neho vychádzali, okamžite si všimol, ako sa po chodníku náhli jeho sesternica – Narcissa Malfoyová. Tvár mala výrazne poblednutú, ale inak bola elegantne oblečená. Vyzerala byť rozrušená a nahnevaná a Siriusa to istým spôsobom tešilo. Hlavne ho tešil fakt, že sviniar Lucius Malfoy je v Azkabane.

„Ale, ale, ale," uškrnul sa, keď si ho Narcissa všimla. „Na prechádzke bez manžela?"

„Sklapni, Black!" odsekla mu Narcissa. „Vidím, že tvoja žena sa rozhodla nakoniec neopustiť tento svet a ostať po boku stroskotanca, ako si ty," vrátila mu úder.

„Sirius, nechaj to tak," snažila sa mu dohovoriť Kaitleyn, ale jeho tvár očervenela a mal chuť Narcissu Malfoyovú prekliať.

„Môj manžel bude čoskoro vonku," uškrnula sa Narcissa.

„Alebo ty budeš čoskoro pri ňom, keď tam zavrú aj teba!" vyštekol Sirius.

„Čo sa to tu robí?" zaplietol sa medzi nich Artur Weasley.

Narcissa sa zatvárila, akoby táto spoločnosť bola rapídne pod jej úroveň. Napravila si šaty, venovala Siriusovi rozzúrený pohľad a potom sa pobrala ďalej. O chvíľku ju dobehol jej syn Draco Malfoy a z obchodu madam Malkinovej vyšli Harry, Sophie, Ron a Hermiona. Všetci sa mračili.

Všetci sa pobrali k obchodu Freda a Georga – Vydarené výmysly Weasleyovcov. Popri nudných, plagátmi polepených okolitých výkladoch Fredove a Georgeove výklady udierali do očí, ako keby sa v nich práve rozprskol ohňostroj. Náhodní okoloidúci sa obzerali cez plece a niekoľko v ohromení dokonca zastali akoby zhypnotizovaní. Výklad vľavo oslňoval rôznorodým tovarom. Vystavené kusy sa točili, vyskakoval, blýskali, hádzali a škriekali. Pravý výklad prikrýval obrovský plagát, fialový ako ti ministerské, no svietili na ňom blýskavé žlté písmená:

ODHOĎTE HO.NO, veď-viete-koho NA SMETISKO, HO.NO, veď-viete-koho A SMETI MAJÚ K SEBE BLÍZKO! NÁRODU Z TOHO ZVIERA ZADKY, SÚ PRÍČINOU CELOŠTÁTNEJ ZÁPCHY!

Sirius sa hlasno rozosmial. „Toto je fakt najlepšie!"

Začul však tiché zastonanie a videl Molly stáť ako soľný stĺp a hľadieť na plagát. Pery sa jej pohybovali a mlčky čítala. „Zavraždia ich v posteliach!" zašepkala.

„Pokoj, Molly," poťapkal ju po pleci a podal Hope Kaitleyn, aby si mohol ísť prezrieť obchod.

Obchod bol plný zákazníkov. Všade boli police plné rôznych výmyslov. V škatuliach, ktoré sa kopili až po strop boli ulievacie maškrty, ktoré mu Fred s Georgeom predstavili len nedávno. Sirius to považoval za veľmi dôvtipné. Naozaj mal pocit, že Fred a George sú omnoho lepší záškodníci ako bol on a jeho priatelia.

Ďalej si prezeral falošné prútiky, ktorými keď ste zamávali sa menili na gumové kurčatá, alebo pár spodných nohavíc. Tie drahšie tĺkli nič netušiaceho užívateľa po hlave a po krku. Škatule s brkami obsahovali rôzne varianty – samonamáčacie, také, čo kontrolovali pravopis, i také, čo písali inteligentné odpovede.

Sirius bol naozaj nadšený z toho, čo Fred s Georgeom vymysleli.

„Vitaj, Sirius," usmial sa na neho Fred. Na sebe mal cyklámenový habit, ktorý bil do očí. „Ako sa ti tu páči?"

„Je to paráda," opätoval mu Sirius úsmev.

„To nás s Georgeom teší," vravel Fred veselo. „Vyber si niečo, máš u nás špeciálnu zľavu. Idem skontrolovať dievčatá. Sophie si nejako moc prezerá elixír lásky. Asi by si na ňu mal dávať pozor," uškrnul sa a potom odišiel.

Sirius sa obrátil a naozaj videl svoju dcéru stáť pri veľkej výstave pri okne. Stál tam celý rad fialovo-ružových výrobkov, okolo ktorých sa nadšene chichotalo viacero dievčat. Hermiona a Ginny sa ostražito stiahli, ale Sophie sa usmievala. Fred podišiel k ním a na niečom sa zabával. Ginny mu niečo odvrkla.

Pohol sa kúsok ďalej a narazil na Jedlé temné znamenia – každému z nich bude zle! Hlasno sa zasmial a s úžasom ďalej sledoval všetko v obchode.

„Oci," Sophie ho dobehla. „Poď sa pozrieť na pygmejských chumkáčov, sú zlatí." Potiahla ho za ruku a viedla ho ku klietkam s tvormi, ktoré vydávali piskľavé zvuky. Guľaté chumáče boli v odtieňoch ružovej a fialovej.

Pri nich stála aj Kaitleyn s Hope, ktorej žiarli očká, keď videla drobné farebné tvory. „Sú chutní," usmiala sa Kaitleyn, keď ju Sirius pobozkal letmo na pery. „Čo povie môj záškodník na tento obchod?"

„Jamesovi by sa páčil," usmial sa na ňu Sirius.

Prikývla súcitne. „Novodobí záškodníci to majú skvelo premyslené."

„Kam by sme sa na nich hrabali, však?" zasmial sa a vzal si od nej Hope do náručia. „Hope, chcela by si pygmejského chumkáča?"

„Áno, kúpme si jedného," odvetila namiesto neho Sophie.

„Tak vyber toho najkrajšieho," prikývol Sirius.

Sophie sa potešila, Hope sa usmievala a Kaitleyn vyzerala byť pokojná a šťastná. Nič viac si nemohol priať. Aj napriek neutešenému času a rôznym problémom, to bolo najkrajšie odpoludnie s jeho dievčatami.

Pozn. autorky:

Neviem, či aj vy, ale keď som túto kapitolu po sebe čítala, stále som sa usmievala :) podľa mňa si Sirius toto všetko naozaj zaslúži <3 Kaily, dievčatká a naozaj pekný rodinný deň. Dúfam, že sa Vám kapitola páčila a samozrejme, že dráme neodzvonilo :D

* Opis Šikmej uličky a opis obchodu Freda a Georga je z knihy Harry Potter a polovičný princ (Kapitola Dracová obkľuka), nie je však úplne presne z knihy, preto som to neoddeľovala hviezdičkami ako citáciu.