„Pretože, keď som prosil nebo, aby zoslalo anjela,

doviedlo ma to k tebe a skorej, ako som sa zamyslel,

myslel som na teba skorej ako na seba.

Pretože si si získala moju pozornosť, si moje dobrodružstvo,

moja emócia a moja inšpirácia.

(Rio Roma – Por eso te amo)

23. september 1977

September sa pomaly chýlil ku koncu. Siedmaci sedeli práve na hodine Dejín mágie a väčšina z nich zaspávala. Kaitleyn sa snažila prvú pol hodinu naozaj počúvať, lebo profesor Binns rozprával o zakladateľoch Rokfortu, ale stratila sa niekde, keď spomínal ako Brigita Bystrohlavová vymyslela pre školu názov – Rokfort. Spoliehala sa na Lily, ktorá si svedomito písala poznámky a odolávala uspávajúcemu hlasu profesora Binnsa. Druhý kto bol rovnako odolný ako ona, bol Remus. James a Sirius hľadeli do prázdna, zrejme spali s otvorenými očami. Peter drichmal na lavici, aj keď Remus do neho dosť často udieral, aby sa aspoň snažil byť hore. Alice zívala na plné hrdlo a ani sa neobťažovala dať si pred ústa ruku. Kaitleyn sa zatvárali oči, ale snažila sa premôcť, ako to šlo.

Konečne zazvonilo na koniec hodiny. „Prisahám, že vám tie poznámky nepožičiam," hneval sa Remus na svojich troch priateľov. „Vy traja sa ani len nesnažíte dávať pozor."

„Ale snažíme, Námesačník," odvetil mu Sirius, premohol zívanie a pobalil si veci do tašky. „Nemôžeme za to, že ty si odolný voči hlasu Binnsa. My také šťastie na rozdiel od teba nemáme."

„Iba sa málo snažíte," odsekol mu Remus.

„No tak, Námesačník," ujal sa slová James, ktorý si nemusel baliť veci, pretože si ich ani nevybral. Bolo mu hneď jasné, že by si nebol schopný písať poznámky ani päť minút a nie to celú hodinu. „Urobíme, čo budeš chcieť, ale požičaj nám potom poznámky, keď budú skúšky."

Remus mávol rukou nad svojimi kamarátmi a vybral sa von z učebne.

„To znamenalo áno?" spýtal sa Peter svojich dvoch priateľov. Sirius a James na seba žmurkli. Keby im tie poznámky nepožičal, ešte stále majú v zálohe Lily.

***

„Hej, počkajte na nás!" kričal James na celú chodbu spoločne so Siriusom a potom nakoniec dobehli svoje dve dámy.

„Horí niekde snáď, Potter?" uškrnula sa na neho Lily.

„Nie," odvetil jej James, schytil ju do náruče a pobozkal ju. „Len si mi chýbala."

Kaitleyn sa zasmiala, ale potom pocítila Siriusové ruky, ako ju chytili za boky a on ju objal zozadu. Odhrnul jej vlasy z tváre a pobozkal ju na líce. „Dnes bude večierok."

„Zase večierok?" spýtala sa ho Kaitleyn.

„Ako zase? Veď už je to skoro mesiac a my sme ešte neurobili uvítací večierok," vravel jej Sirius. „Nebodaj sa netešíš, ako si spolu zase zatancujeme?"

„Teším sa," otočila sa k nemu, rukami ho objala okolo krku. „Len sa mi zdá, že tie večierky sú nejako často."

„Nežartuj, láska, nie sú. Okrem toho dnes je aj konkurz na metlobal. Chýba nám odrážač a jeden triafač. Takže to celé spojíme a oslávime, keď vyberieme tých najlepších do nášho tímu. Som Jamesov poradný hlas," žmurkol na ňu.

„Dobre, teším sa a nieže sa zraníš na konkurze, je to jasné?" varovala ho.

„Neboj sa o mňa, srdiečko, toľko," usmial sa na ňu. „Budem v pohode."

„Tak sa uvidíme večer," prikývla.

„Ľúbim ťa," pobozkal ju na pery a potom odtrhol Jamesa od Lily. „Kapitán, poďme na štadión, ako by to vyzeralo, keby kapitán Potter meškal?"

„Black!" hnevala sa Lily.

„Áno, Evansová? Zobrala by si si to na svedomie?"

„Trhni si, áno!" uškrnula sa na neho. Popriala Jamesovi veľa šťastia a obaja chlapci sa behom pobrali ďalej.

„Kedy sa Sirius a ty konečne naučíte oslovovať sa menami?" spýtala sa Kaitleyn svojej najlepšej priateľky. Lily iba mykla plecami a tvár jej očervenela. Kaitleyn pokrútila hlavou a obe dievčatá zamierili do klubovne.

***

„Neviem, či sa mi na ten večierok chce ísť," poznamenala Alice, keď vyšla z kúpeľne. „Nemám práve náladu sa baviť."

„Alice, no tak, veď sa zabavíme my tri, aspoň trocha vypneme od učenia a od iných vecí," riekla jej Lily. „Myslím, že to potrebujeme."

„Asi máš pravdu," prikývla Alice. Posledné dni bola ako klbko nešťastia. Potešiť ju vedelo iba to, keď jej ráno sova priniesla list od Franka. Inak bola skoro stále nešťastná, kontrolovala ráno ako prvá Denného Proroka a čítala im o všetkých nešťastiach, ktoré sa stali. Dievčatá s ňou súcitili, ani jedna si nevedela predstaviť, že by mala byť zatvorená v škole, zatiaľ čo by jej priateľ bol tam vonku. Chlapcom však šla na nervy s tým, ako stále čítala a hľadela všade iba samé nešťastie.

„Lily má naozaj pravdu," pridala sa aj Kaitleyn. „Potrebuješ sa trocha zabaviť, Alice. Zatancujeme si, trocha sa zabavíme. Bude to v poriadku, uvidíš."

Alice sa napokon nechala prehovoriť, otvorila drevenú skriňu a hľadala, čo si oblečie. Lily zamierila do kúpeľne, aby sa mohla namaľovať a Kaitleyn si rozčesávala vlasy a rozmýšľala, či si ich nechá rozpustené, alebo si ich vypne. Nakoniec si ich nechala rozpustené. Všetky tri si obliekli šaty, ako väčšinou na každý večierok. A len čo odbilo osem hodín, zbehli dole do klubovne.

V tej už bol celkom hluk. Bola vyzdobená ako inak do Chrabromilských farieb. Vo vzduchu sa vznášali červené a zlaté balóniky a konfety. Bola kúzlom zväčšená, aby sa tam všetci pomestili, kreslá boli odtiahnuté na krajoch, aby sa vytvoril tanečný parket. Hrala pomalá hudba a na stolíkoch už bolo aj občerstvenie. Chlapci sa ako vždy postarali o všetko a doniesli toho dosť veľa z kuchyne. Na nástenke boli vyvesené mená celého metlobalového tímu aj s novými dvoma členmi. Kaitleyn ich podľa mien nevedela zaradiť. Trafiačkou sa stalo dievča Viola Cloggsová z piateho ročníka, ktoré jej Lily ukázala, keď sa pýtala a odrážačom bol šiestak Paul Derrick, ktorého si pamätala z videnia.

„Sú celkom fajn, najlepší z toho množstva babrákov, čo sa prihlásili na konkurz," zhodnotil to James a v rukách držal pohárik s ohnivou whisky, za čo si vyslúžil dosť nevraží pohľad od Lily.

„No tak, Evansová," zasmial sa. „Mal som len jeden."

„Povedali sme, že žiaden alkohol," mračila sa na neho Lily a jej tvár bola skoro taká červená ako jej vlasy. „Vieš, že to nemám rada. Okrem toho sme najstarší, mali by sme byť zodpovední a vy pokojne prinesiete alkohol na večierok, kde sú o dosť mladší študenti a nie sú ani plnoletí!"

„Lily, pokoj," stopol ju James. „Ohnivú whisky tu nepodávame. Máme ju u seba v izbe. Nemusíš mať žiadne obavy. Len som chcel osláviť, že máme fakt dobrý tím a okrem toho som aj tak sľúbil McGonagallovej, teda profesorke McGonagallovej," opravil sa, keď videl výraz Kaitleyn. „Že urobíme všetko preto, aby sme v tento náš posledný rok vyhrali metlobalový pohár. Tak ma nechaj, nech pri jednom poháriku vypnem, dobre?"

„Fajn, ale len tento jeden!" prikývla napokon Lily.

Kaitleyn sledovala dianie okolo seba. Alice sa zhovárala v kreslách s Remusom a Petrom. Nechcela ju nútiť, aby sa zabávala na silu, bolo na nej vidieť, že zišla dole len preto, aby im urobila radosť. Vytiahla preto na parket najprv Siriusa.

„Aký bol konkurz?" pýtala sa ho.

„Čistá tragédia," zhodnotil to Sirius. „Naozaj, James neklamal, prišli samé polená. Ale Viola a Paul sú v pohode. Hádam sa nám bude dariť," usmial sa na ňu. „Som rád, že ten konkurz máme za sebou. Prvú hodinu som si myslel, že James bude plakať."

Kaitleyn sa zasmiala. „Vážne?"

„Áno, stále opakoval niečo v zmysle, že tvoja mama nás zabije, keď uvidí, aký máme žalostný tím," smial sa Sirius. „Potom však vzlietla Viola a on sa trocha upokojil. Premenila ti góly, miesto v tíme bolo jej."

„Super," usmiala sa Kaitleyn.

„A potom sme objavili talent menom Paul Derrick a tím bol znova na nohách. Myslím, že máme šancu vyhrať metlobalový pohár aj tento rok," opätoval jej úsmev. „Čiže tvoja mama nás nezabije."

„Tak to ma teší," prikývla Kaitleyn. Sirius s ňou urobil otočku a potom ju pritiahol k sebe do náruče.

„Poďte, porada," hnala ich z parketu Alice. Na tvári sa jej pohrával úsmev, čo bolo celkom prekvapivé. Nakoniec ich nahnala ku kreslám, kde už sedeli aj James s Lily. James sa trocha mračil na Alice, ktorá si sadla na zem pre nich.

„Alice, ak nám chceš povedať, kto zase zomrel, tak by si si to mohla aspoň dnes večer odpustiť. Pretože sme to počuli už ráno," povedal jej okamžite James.

„Nie, ide o niečo iné," odvetila mu Alice. „Mali by sme si založiť krúžok Obrany proti čiernej mágií!" vyhŕkla spokojne.

„Čože?" nechápal tomu Sirius. „Prečo?"

„Ako to, že prečo?" pýtala sa ho Alice nechápavo. „Nie všetci sú takí super v obrane ako ty, alebo James, alebo ja. Rozprávala som sa o tom s Remusom a Petrom a im sa ten nápad pozdáva. Krúžky zakázané predsa nie sú. Takže to by nám mohlo iba pomôcť, keby sme raz, alebo dvakrát do týždňa trénovali obranné kúzla medzi sebou. Možno by sme mohli prehovoriť niektorého profesora, aby na nás dohliadal, ale podľa mňa to je dobrý nápad. Čo vy na to?" otočila sa na svoje priateľky.

Kaitleyn sa zamyslela. To čo Alice hovorila, bola čistá pravda. Ak niekto potreboval doučovanie z Obrany proti čiernej mágií, ukázala by v prvom rade na seba. Neznelo to vôbec ako zlý nápad. Vedela, prečo to Alice napadlo. Kvôli situácií tam vonku a okrem toho zdokonaľovanie sa v Obrane proti čiernej mágií nemôže byť nikdy na škodu. „Podľa mňa to je výborný nápad."

„Áno, aj ja si to myslím," prikývla Lily po chvíľke uvažovania.

„Chalani?" pozrela sa znova na nich Alice. „Potrebujeme vás tam. Ste predsa najlepší z Obrany proti čiernej mágií, hoci ani ja nie som na zahodenie."

„Dobre," prikývol James. „Učiť sa navyše nejaké nové obranné kúzla nám iba pomôže. Tichošľap?" obrátil sa na neho.

„Keď budeme viac predcvičovať, rýchlejšie si to všetko osvojíme a viac pohotovejšie. Uznávam, Alice, je to dobrý nápad. Ideme do toho," pridal sa aj Sirius.

„Dobre, takže Kaily, ostáva to na tebe, aby si to prebrala s mamou, alebo s otcom," usmiala sa na ňu Alice. „Pochybujem, že by boli proti, ale potrebujeme na to dovolenie."

„Pohovorím si s mamou," prikývla Kaitleyn. „Nemyslím si, že by bola proti. Podľa mňa sa jej ten nápad bude páčiť. Hlavne to zahrám tak, že ja som prvá, ktorá potrebuje doučovanie."

„Ale netáraj stále," ohriakla ju Alice. „Si dobrá."

„Neklam."

„Zlepšuješ sa, minulý rok si bola vážne skvelá," presviedčala ju Alice. „Tak nebuď taká, prestaň sa toľko podceňovať, jasné?"

„Dobre, máš pravdu. Takže pohovorím si s mamou a teraz poďme tancovať" usmiala sa Kailteyn a podala ruku Alice. Začala hrať rýchla pieseň, tak všetky tri dievčatá vybehli na parket, aby si spolu zatancovali.

„Metlobalové tréningy, krúžok Obrany proti čiernej mágií, naša záškodnícka činnosť, povedz mi, Tichošľap, kedy potom budeme mať čas na tie naše baby?" šepol mu James.

„Bude to nabitý rok," zhodnotil Sirius.

***

24. júl 1996

Kaitleyn a Sirius s malou Hope sa vrátili domov. Sophie chcela ostať v Brlohu so svojimi priateľmi a oni nenamietali. Kaitleyn uložila Hope spinkať.

„A teraz mi povedz, čo všetko je nové, pretože odkedy som sa prebrala, nikto ste sa so mnou nerozprávali o tom, čo sa deje vo svete a ja už nemôžem žiť v tejto nevedomosti," vravela mu Kaitleyn.

„Bill a Fleur sa budú budúci rok brať," oznámil jej prvú vec, ktorá ho napadla.

„To viem, povedala mi to Molly," zamračila sa na neho. „Hovor už!"

„Neviem, čo také by som ti mal povedať, zlatko," vravel jej Sirius. „Lucius Malfoy a ostatní smrťožrúti, ktorí boli na Ministerstve mágie sú v Azkabane, ale obaja vieme, že tam dlho nebudú, že Voldemort nájde spôsob, ako ich odtiaľ dostať. Bellatrix utiekla. To ťa zrejme neprekvapuje. Naďalej miznú ľudia, alebo ich nájdu mŕtvych. Nad domami sa vznášajú temné znamenia. Voldemort si na svoju stranu získava stále viac ľudí, tak ako to bolo pred rokmi. Pridávajú sa k nemu z presvedčenia, alebo zo strachu. Akoby si to nepoznala, akoby sme si to už raz neprežili."

Kaitleyn slabo prikývla. „Zomrel za tú dobu niekto, koho poznáme?"

„Nie," odvetil jej Sirius. „Ale zmizol napríklad pán Ollivander."

„Čože?"

„Jeho obchod je zatvorený. Netušíme, či niekam ušiel do bezpečia, alebo či ho má Voldemort,"

„To je strašné," zosmutnela Kaitleyn.

„Áno," prikývol aj Sirius.

„A čo nové majú naši priatelia?" pýtala sa ho Kaitleyn. „Okrem teda svadby Billa a Fleur?"

„Tonksovej robí problém metamorfovanie," vravel jej Sirius. „Podľa toho, čo mi Remus povedal, tak sa cítila vinná za to, čo sa stalo, lebo vraj to ona bojovala s Bellatrix a keby nebola zlyhala, tak by si bola v poriadku. Keby ju bola dostala."

„Ach," Kaitleyn znova zosmutnela. „To predsa nie je nikoho vina, čo sa mi stalo. Pohovorím si s ňou, chcem, aby ste sa prestali všetci z toho stále obviňovať."

„Zlatko," Sirius ju silno objal. „Som taký šťastný, že si zase tu. Hoci sa bojím zaspať, lebo sa bojím, že toto všetko je iba krásny sen."

„Nie je to sen, blázonko môj, som naozaj tu," usmiala sa na neho a pobozkala ho na pery. „A čo Remus?" spýtala sa ho.

„Tiež to bral všetko hrozne," zhodnotil Sirius, „ale bol viac nad vecou. Pomáhal mi, ale posledné dni mal nejaké misie. Vlkolaci ako sa zdá sú viac na Voldemortovej strane. Pochopiteľne. Sľubuje im toho viac, ako my ostatní."

„Tak ako v prvej vojne," prikývla Kaitleyn. „Dúfam, že bude Remus opatrný. Vôbec sa mi nepáči, že sa stýkava s tými vlkolakmi z druhej strany. Mám o neho strach. Zdá sa, že toho riskuje oveľa viac, ako si vie predstaviť. Svoj život."

„Kaily, Remus sa vie o seba postarať," snažil sa ju upokojiť Sirius. „Zvládne to. Keby to nezvládol, tvoj otec by ho neposielal na také misie. Remus je veľmi schopný čarodejník a to ty dobre vieš. V súbojoch je lepší ako ja a je aj lepší mysliteľ."

„Kedy sa toto už skončí?" spýtala sa ho.

„Obávam sa, že tie najťažšie časy nás ešte len čakajú," povedal jej úprimne. Nebolo vhodné si klamať.

***

31. júla 1996

Posledný júlový deň dorazili Kaitleyn so Siriusom a dievčatkami do Brlohu. Dumbledore rozhodol, aby Harry ostal po zbytok prázdnin tam, kde na neho dohliadne viacero ľudí. Sirius trocha protestoval, chcel mať Harryho u seba doma, ale Kaitleyn ho nakoniec presvedčila, že takto je to lepšie.

Molly ich zavolala, aby oslávili Harryho šestnáste narodeniny. „Všetko najlepšie, Harry," usmial sa na neho Sirius, keď mu gratuloval a podal mu darček.

„Ďakujem, Sirius, som rád, že môžem narodeniny osláviť s vami všetkými," Harry ho ihneď objal a potom aj Kaitleyn, ktorá mu tiež zagratulovala a pobozkala na obe líca. „A hlavne, že si v poriadku, Kaily."

„To vieš, že som," trocha mu rozstrapatila aj tak strapaté vlasy. „Hlavne už žiadne výčitky, áno?"

„Áno," prikývol Harry a šiel si odbaliť darček od nich. Spoločnosť mu robili Hermiona, Sophie s malou Hope na rukách a Ron.

O niečo neskôr dorazil Remus. Bol o dosť vyziabnutejší ako posledné dni, a oblečenie mal ešte špinavšie a zaplátanejšie, než nosil doteraz. „Zase dva útoky dementorov," oznámil im, keď mu Molly naložila veľký kus narodeninovej torty. „A v akejsi chatrči na severe našli telo Igora Karkarova. Viselo nad ním Temné znamenie – ale, úprimne povedané, prekvapuje ma, že prežil celý rok po opustení rádov smrťožrútov. Tvojmu bratovi, Sirius, sa to podarilo iba pár dní, pokiaľ si pamätám."

„Pamätáš sa dobre," prikývol Sirius tvrdo, čím jasne naznačil, že sa ďalej o svojom mladšom bratovi rozprávať nechce. Remus to rešpektoval.

„Hm, dobre," mračila sa Molly, „mali by sme sa rozprávať radšej o niečom in..."

„Počul si Floreanovi Fortescuovi, Remus?" spýtal sa ho Bill.

„Ten čo predával zmrzlinu v Šikmej uličke?" skočil mu do rečí Harry. „Vždy mi dával zmrzlinu zadarmo. Čo sa mu stalo?"

„Podľa toho, ako to tam vyzeralo, ho odvliekli."

„Prečo?" spýtal sa Ron, zatiaľ čo sa Molly veľavravne mračila na Billa.

„Ktovie? Musel ich niečím rozčúliť. Florean bol dobrý človek."

„Zmizol predsa aj pán Ollivander," pridal sa do rozhovoru aj Artur.

„Ollivander bol najlepší výrobca prútikov a ak ho dostala druhá strana, to je pre nás zlé," zhodnotil Remus.

„STAČILO!" vyhrešila ich Molly. „Toto mala byť narodeninová oslava, nie stretnutie Rádu."

Všetci jej dali za pravdu a každý sa venoval svojmu kúsku narodeninovej torty.

„Ozaj, Sirius, Kaily, došli nám už výsledky VČU, myslím, že dopadli dobre," vravel im Harry a podal im svoje výsledky.

„Lepšie ako moje," usmiala sa na neho Kaitleyn. „Ja som mala iba šesť VČU. Doteraz sa za to trocha hanbím."

„Ja mám sedem a Ron tiež," spolupatrične na ňu žmurkol Harry.

„Mamka vraví, že je to dokopy viac ako mali Fred a George dokopy," zasmial sa Ron. „Ešte že máme Sophie a Hermionu, ktoré naše výsledky vylepšili."

„Zvládli ste to skvelo, všetci," usmiala sa Kaitleyn na deti. „Sme na vás veľmi pyšní."

***

1. august 1996

Na druhý deň prišli listy z Rokfortu so zoznamom nových učebníc. Sophie bola nadšená, keď jej rodičia oznámili, že pôjdu spoločne s ňou všetko nakúpiť. Kaitleyn z toho mala síce trocha strach, ale bude ich viacej, lebo sa dohodli na sobotu aj s Weasleyovcami a Harrym. Okrem toho s nimi pôjde aj Hagrid, aby dal na všetkých pozor. Sirius sa tešil ako malé dieťa. Už dávno nebol poriadne vonku a Šikmú uličku nevidel roky a ešte k tomu sa aj tešil na zábavný obchod, ktorý si v Šikmej uličke otvorili Fred a George. Dúfal, že bude lepší ako Zonkov obchod v Rokville. Kaitleyn sa tešila, keď videla úsmev na jeho tvári.

Uspávala Hope a chcela jej vyčarovať farebné hviezdičky, tak ako to zvykla robiť Tonksová v jej neprítomnosti, keď dievčatko nechcelo zaspať, ako práve teraz. Vyslovila zaklínadlo, ale prútik jej vyskočil z ruky a spadol na zem. Kaitleyn sa poň zohla, chytila ho silnejšie, vyslovila zaklínadlo znova, ale nič sa nestalo.

„Čo to?" nerozumela tomu. „Sirius!" skríkla.

Sirius dobehol na jej krik. Všimol si slzy v jej očiach. „Kaily, čo sa stalo?"

„Ja neviem," pokrútila hlavou. „Chcela som vyčarovať hviezdičky pre Hope a nič sa nestalo. Pozri!" Predviedla zaklínadlo znova, ale naozaj sa nič nestalo. „Čo to má znamenať, čo?"

„Upokoj sa," žiadal ju Sirius. „Odkedy si došla z nemocnice, tak si predsa čarovala, nie?"

„Nepamätám si," povedala slabo. „Lumos!" vyskúšala. Z jej prútika vyšlo slabé svetlo a po chvíľke zhaslo.

„Ihneď o tom informujem tvojho otca. On bude vedieť, čo robiť," pobozkal ju na čelo. „Budeš v poriadku, Kaily, áno? Sľubujem ti to."

Kaitleyn prikývla, ale vôbec o tom nebola presvedčená. Začínala mať pocit, že jej čarodejnícke schopnosti nie sú vôbec v poriadku. Aj také jednoduché kúzla jej vôbec nešli. Znova mávla prútikom, aby si očistila rukáv od šiat, ktorý jej Hope zababrala jedlom. To sa jej ako tak podarilo, ale rozhodne toto kúzlo vedela aj lepšie. Chcela skúsiť niečo náročnejšie. Zatvorila oči, vybavila si svoju krásnu rodinku a nahlas vyslovila: „Expecto Patronum!"

Nič sa nestalo. Prútik jej zavibroval v ruke, a keby ho nebola dobre držala, znova by jej iba vyletel z ruky. Hope sa rozplakala.

Pozn. autorky:

Áno, očividne musím svojich hrdinov stále trápiť :D ale tak, keby to bolo iba šťastné a tak, bola by to nuda, uznajte :)

Kapitola pribudla dnes, lebo v sobotu sa koná to menšie stretnutie namiesto Wattconu, tak kto by mal ešte záujem prísť do Bratislavy a spoznať sa s pár autorkami, stačí napísať :)

Dovoľte mi ešte mini reklamu, v externom linku (alebo aj na mojom profile) nájdete link na môj Facebook, kde môžete získať podpísaný cover FROZEN MOMENTS, alebo inej mojej aktuálne písanej poviedky :) je to taká mini odmena za Vašu podporu :) tak kto by mal záujem, napíšte mi a podporte "LIKE" na moju stránku.