„Láska je spôsob života,

musíš ho predbehnúť, musíš ho objaviť,

musíš byť romantický,

pre tie magické chvíle

a nebrať ako samozrejmosť všetko, čo si mal.

Neskôr je nemožným impulzom,

musíš nájsť silu a pestovať ho,

pozerať sa viac na budúcnosť,

nestratiť tú jednoduchosť,

musíš vyjadriť to najlepšie zo seba.

S najväčšou pravdepodobnosťou

ti dám motív,

aby sme boli každý deň viac živší."

(Eros Ramazzoti – El amor es un modo de vivir)

21. august 1977

„Mňam, raňajky!" vyhŕkol Sirius. Držal Kaitleyn za ruku a šli spolu dole po schodoch do klubovne. Lily a James, spoločne s Remusom už sedeli v kreslách a pochutnávali si na raňajkách, ktoré sa vraj zjavili v klubovni hneď, keď sa tam ráno došli.

„Milujem čary," pochutnával si James na hrianke s džemom.

„Dobré ráno." Kaitleyn všetkých pozdravila a tiež sa usadila do šarlátového kresla. Sirius nabral na tanierik raňajky pre ňu a potom aj pre seba. „Tak ako?"

„Všetko v poriadku," usmiala sa Lily na Jamesa.

„To som rada," prikývla Kaitleyn a odhrýzla si z hrianky. „Som rada, že to už vieš a nemám pred tebou tajomstvá. Dúfam, že chápeš, že som ti to nemohla povedať."

„Úplne chápem," prikývla Lily. „Pred chvíľkou som aj Remusovi hovorila, aký je silný a odvážny človek. Musí to byť strašné meniť sa každý mesiac na vlkolaka."

„Veľmi to bolí fyzicky," povedal Remus, „ale nebudem vás tým zaťažovať."

„Nezaťažuješ," odvetil mu Sirius s plnými ústami.

„Naozaj nie," prikývla aj Kaitleyn. „Sme tvojich priatelia, Remus, ty nikdy nezaťažuješ a už vôbec nie s takou vážnou vecou, ako sú tvoje premeny."

„Fyzicky to veľmi bolí. Mám pocit, akoby sa mi lámali kosti. Preto aj škrabem a hryziem sám seba, lebo to veľmi bolí," vysvetľoval im, „cítim sa slabý, to zviera vo mne nado mnou vždy vyhráva. A najhoršie je, keď strácam kontrolu sám na sebou. Keď prichádzam o rozum."

Kaitleyn i Lily si utierali slzy. Obe pátrali vo svojich hlavách po tom, akoby mohli priateľovi pomôcť. Obe však v tomto prípade boli úplne bezradné. Remus sa na nich smutne usmial a odpil si z čaju. Ani jedna z nich nevedela, čo mu má ďalej povedať. James chytil Lily za ruku a silno jej ju stisol. Ona sa na neho usmiala. Jej úsmev bol stále smutný. Potom sa sťažka nadýchla. James sa k nej nahol a pobozkal ju na čelo.

„Tak, čo budeme dnes robiť?" zmenil Remus tému.

„Máte už vôbec hotové úlohy?" spýtala sa ich Lily.

„Jasan," odvetil Sirius.

„A ty James?"

„Áno, niečo mám, asi to nie super, ale niečo som vypotil zo seba," odvetil jej.

„Ja mám tiež hotovo," pridal sa aj Remus.

„Aj ja," prikývla Kaitleyn, „okrem elixírov, Lily. Takže s tým by si mi neskôr mohla pomôcť, hm?"

„Samozrejme," usmiala sa na ňu Lily. „To znamená, že povinnosti máme za sebou. Čo keby sme si vzali plavky a šli k jazeru. Vonku je dneska krásne."

„Skvelý nápad, Lily," prikývol James. „Dáme si preteky v plávaní."

„Ja sa radšej budem opaľovať a pozerať sa na vaše preteky, plávanie mi veľmi nejde," povedala Kaitleyn, ktorej sa takýto plán pozdával. Rada sa opaľovala a keď bude celý čas so svojimi priateľmi, bola si istá, že to bude krásne strávený čas. Okrem toho Sirius bude celý deň iba v plavkách a ona bude môcť sledovať jeho mužnú hruď. Trocha sa zapýrila, keď si to uvedomila.

„Ja si s tebou rád dám preteky, Paroháč," prikývol Sirius a pritom žmurkol na Kaitleyn.

„Námesačník?" oslovil ho James. „Čo ty?"

„V plávaní tiež nie som veľmi dobrý, opaľovanie ma veľmi nebaví. Zrejme si vezmem knihu, budem niekde v chládku a miestami vás budem sledovať," odvetil mu Remus. „A necítim sa dobre v plavkách. Na mojom tele sú samé jazvy a nie je to pekné."

„Si v kruhu priateľov," pripomenul mu James.

„James, nechaj ho," zastala sa Remusa Lily. „Keď sa necíti dobre v plavkách, je to iba jeho vec. Pokojne si zober knižku, Remus. My s Kaily si rozložíme deku tiež niekde, kde bude aj tieň, pretože moja pokožka vie na slnku tak rýchlo sčervenieť, že to ani pekné nie je."

Remus sa na ňu vďačne usmial. Všetci ešte dojedali raňajky. Keď boli taniere prázdne, Sirius im zavelil: „Tak sa poďme prezliecť a za pätnásť minút sa tu stretneme. Dievčatá, stačí vám pätnásť minút?"

„Ale áno," prikývla Kaitleyn a spoločne s Lily sa pobrali do ich izby.

Vošli dnu, Lily zatvorila za nimi dvere. „To s Remusom je fakt hrozné."

„Ja viem."

„Od chlapcov je to ale pekné, že sa kvôli nemu stali animágmi, však?"

„To je," prikývla Kaitleyn, „ale keď som to zistila, že sa nimi stali, skoro ma trafil šľak. Predstav si, že by sa im to nepodarilo, že by sa im niečo stalo. Mohli pri tom aj pokojne zomrieť. Mala som vtedy vážne nervy na Siriusa a strach. Nuž sú šikovní, lebo sa im to podarilo."

„James mi sľúbi, že sa mi večer ukáže vo svojej podobe jeleňa. Som zvedavá," usmiala sa Lily. Otvorila svoj kufor a začala v ňom hľadať plavky. Po chvíľke našla dvojdielné žlté plavky a odišla sa do kúpeľne prezliecť.

Kaitleyn zatiaľ hľadala tie svoje. Mala dvoje a nevedela sa rozhodnúť, ktoré si dnes oblečie. Preto, keď Lily vyšla a našla ju bezradne sedieť, pomohla jej s výberom. A tak sa aj Kaitleyn vybrala prezliecť do ružových dvojdielných plaviek.

Vlasy si nechala zatiaľ rozpustené, ale na ruku si navliekla gumičku, ktorú určite bude neskôr potrebovať. Keď vyšla z kúpeľne, Lily mala na plavkách látkové biele šortky a žlté tričko na ramienka. Akurát si plietla vlasy do vrkoča.

„A čo ste robili cez noc s Jamesom, keďže si tu nebola klopať?" vyzvedala od nej Kailteyn a vybrala si aj ona krátke nohavice a ružové tričko na ramienka.

„Dosť dlho sme sa zhovárali. Potom sme si šli ľahnúť. Ešte sme sa chvíľku zhovárali a počas toho, ako som Jamesovi opisovala snúbenca Petunie, zaspal. Tak som sa teda potom aj ja rozhodla, že idem spať," zasmiala sa Lily. „A čo ty a Sirius?"

Kaitleyn očervenela a zapínala si gombík na krátkych nohaviciach. „No, však vieš."

„Chápem, ten mesiac a pol musel byť pre vás peklo," zasmiala sa Lily.

„Tak trochu," prikývla Kaitleyn. „Chýbal mi. Bol ku mne taký milý a nežný. Mám pocit, že každým jedným dňom ho stále viac a viac milujem. Nikdy som si nemyslela, že sa niečo také dá. Skorej som si myslela, že postupne láske vyprcháva, ale ja mám skorej opačný dojem."

„Z toho si nič nerob, ja tiež," usmiala sa na ňu Lily. Zobrala deku, ktorú si niekedy na jar nosili von, keď sa chceli učiť pod stromami pri jazere. Vzala si tiež aj knižku, zrejme aby Remusovi dokázala, že tu nie je jediný knihomoľ.

Kaitleyn si nevzala nič. Vedela, že sa plnohodnotne zabaví so Siriusom a svojimi priateľmi.

***

Vonku bolo naozaj teplo. Mládež sa bláznila vo vode. Špliechali sa vodou. Lily sa snažila potopiť Jamesa, ale zvyčajne sa jej to nepodarilo, skorej James potopil ju a potom bola celá červená od zlosti a nadávala mu.

„Ty si si predsa začala," bránil sa James, keď ho špliechala vodou. Ešte že použil kúzlo na svoje okuliare, aby sa voda od nich odrážala.

„Keby si bol gentleman, nechal by si ma, aby som nad tebou vyhrala. Tak sa to robí, Potter, keby si náhodou nevedel," mračila sa na neho. „Videl si, že by Sirius potopil Kaily? Merlin, vždy som si myslela, že máš viac rozumu ako Black!"

„Tak to ti fakt veľmi ďakujem, Evansová," vyplazil jej Sirius jazyk. „Pozor, aby si neskončila zase pod vodou."

„To bolo fakt škaredé, Lily," smiala sa Kailteyn.

„Poďme si dať tie preteky, Tichošľap," navrhol James. „Ideš do toho aj ty, Lily?" objal ju okolo pása a potom ju pobozkal letmo na pery.

„Prečo nie? Ja som dobrá plavkyňa," uškrnula sa Lily. „Vás dvoch hravo porazím."

„Dobre," James si pomydlil ruky. „Kaily, odštartuj nás. Plávame tam po tú bójku, pokiaľ sa môže ísť, kde nenarušíme život ani vodnej sépií, ani vodným ľuďom, či ostatným tvorom, čo tu žijú a potom späť. Kto bude prvý, je víťaz."

„Aké budú ceny?" spýtal sa Sirius.

„Ak vyhráš, Tichošľap, tak ti nejakú cenu vymyslí Kaily. Ak vyhrám ja, tak mne Lily. Ak vyhrá Lily, tak ja niečo vymyslím pre ňu," uškrnul sa James.

„To sú teda odmeny," zasmiala sa Lily. „Poďme na to."

Všetci traja sa postavili na breh a čakali na to, kedy ich Kaitleyn odštartuje. „Fajn, takže, pripravte sa. Tri, dva, jedna..."

Všetci traja skočili do vody a začali plávať, ako najlepšie vedeli. Kaitleyn si sadla na deku k Remusovi, ktorý odložil knižku a začal s ňou sledovať preteky.

„Nevsadíme sa?" spýtal sa jej.

„Odkedy stávkuješ, Námesačník?" žmurkla na neho.

„Komu fandíš? Siriusovi, alebo Lily?"

„Vieš čo, ja budem fandiť Siriusovi a Lily a ty môžeš fandiť Jamesovi," zasmiala sa.

„Tak dobre. Ak dobre vidím, tak James je zatiaľ prvý," vravel jej Remus.

„Sirius ho dobieha a Lily je tesne za nimi. Ak by Lily predbehla Siriusa, tak ju potom v závere James nechá vyhrať. Ak to neurobí, tak ho utopí na mieste a bude mu nadávať, že je zase fakt skvelý gentleman," smiala sa Kaitleyn a odpila si zo studeného tekvicového džúsu, ktorý tam mali, lebo vonku bolo naozaj veľmi teplo a oni si potrebovali doplniť tekutiny.

„Čiže v konečnej podstate by mala vyhrať Lily," prikývol Remus. „Len to by moji dvaja priatelia naozaj museli byť gentlemani, o čom silno pochybujem."

Kaitleyn sa na neho usmiala. Ďalej sledovali preteky. James doplával k bójke ako prvý, chvíľku tam oddychoval, lebo zrejme už nevládal a Sirius ho takmer dobehol. Tesne v závese za ním bola Lily. Všetci sa už vracali späť. James vyzeral, že už melie z posledného. Sirius ho takmer predbehol, ale vyzeralo to tak, akoby Lily chytila druhý dych. Predbehla najprv Siriusa a teraz bola tesne za Jamesom. Ten sa fakt snažil, ale bolo na ňom vidieť, že mu sily dochádzajú. Už boli skoro znova na brehu, kedy ho Lily predbehla a potom James akoby úplne rezignoval. Sirius sa ešte snažil dobehnúť Lily, ale bola rýchlejšia.

„Vyhrala som, porazila som vás, padavky!" vybehla na breh a začala sa im veselo posmievať. „Tie vaše rečičky, akí ste skvelí plavci a že žena vás nemôže poraziť, haha," smiala sa.

James sa vyškriabal na breh, kde sa snažil polapiť dych. Sirius si sadol na deku a pobozkal Kaitleyn na líce. Remus sa na všetkých smial.

„Dlhuješ mi nejakú výhru, Potter," sladko sa na neho uškrnula Lily a pobozkala ho na líce. „Niečo podľa vlastného výberu. Musím si rozmyslieť, čo také by som asi chcela. Ach, ty môj pomalý plavec."

„Lily, neprovokuj!"

„Niekto sa nám hnevá?" spýtala sa ho Lily nevinným hláskom. „Ale no tak, James, nebuď padavka."

„Ticho tam!" ohriakol ju.

Lily sa zasmiala a potom ho pobozkala na pery, aby mu vynahradila tú hroznú potupu pri prehre. Vyzeralo to tak, že James sa zmieril s cenou útechy.

Sirius žmurkol na Kailteyn a tá sa oprela o jeho hruď. Hral sa jej s vlasmi a sledovali spoločne pokojnú hladinu jazera. Bol to krásny letný deň, veľmi krásny.

***

6. apríl 1996

„Čože?" Kailteyn okamžite vyštekla po Dumbledorovi. „Musel si opustiť Rokfort? To znamená, že moje deti a moja matka sú tam bez ochrany?"

„Ochrana hradu neodišla so mnou, Kaitleyn, to by si mala vedieť," odvetil jej celkom pokojne Dumbledore.

„Nechal si moje deti a moju matku napospas tej ropuchy Umbridgeovej?"

„Ona pre nás nie je taká hrozba."

„Nemôžem tomu uveriť!" skríkla.

„Kaitleyn, upokoj sa," žiadal ju Sirius.

„Umbridgeová došla na ten tajný krúžok Obrany proti čiernej mágií, ktorú založili deti. Chcela vylúčiť Harryho," vravel im Kingsley. „Dostavil som sa tam s Fudgeom a Dawlishom. Chceli po nás, aby sme zajali Dumbledora a strčili ho do Azkabanu. Našťastie sa to nepodarilo. Bola pri tom aj tvoja matka, Kaitleyn. Nebál by som sa o ňu, je to skvelá čarodejnica."

„Nechápem to, otec, nechápem, ako si mohol dopustiť niečo také. Prečo na to vôbec prišla. Chceli ťa zdiskreditovať a očividne sa im to podarilo ľavou zadnou," hnevala sa Kaitleyn. Podala Hope Remusovi, ktorý stál pri nej a Sirius sa postavil medzi ňu a jej otca, lebo vyzerala, akoby mu chcela dať facku za to, čo sa stalo.

„Upokoj sa!" prikazoval jej. „Stalo sa, áno? Hádam si chcela, aby vylúčili Harryho?"

„Nie!" odsekla mu. „Vždy to všetci hovorili, že škola je najbezpečnejšie miesto v našom svete, lebo tam je on," ukázala na svojho otca, „a teraz tam nie je. A v tej škole sú moje deti a moja mama. Prečo to nechápete?"

„Ja to chápem, Kaily," odvetil jej Sirius pokojne. „Kingsley má pravdu. Tvoja matka je najlepšia čarodejnica, akú poznám. Okrem toho by nikdy nenechala Sophie, svoju vnučku a ani Harry napospas. Takže sa upokoj. Prosím ťa."

Kaitleyn hlasno dýchala, stále sa mračila na Siriusa, na svojho otca, dokonca aj na Kingsleyho, ktorý v podstate za nič nemohol. Očividne pomohol jej otcovi utiecť, akoby ho mal strčiť do Azkabanu, ale akosi mu nevedela byť vďačná.

„Čoskoro Fudge príde na to, akú veľkú chybu robí," prehovoril Kingsley. „Odvolá Umbridgeovú a Dumbledore sa vráti do školy."

„Kam pôjdeš?" spýtala sa Kaitleyn svojho otca. „Ostaneš tu?"

„Pár dní áno," prikývol. „Ale mám veľa práce ohľadom Rádu. Pár dní by som ale ostal, ak by som mohol."

„Je mi to jedno," Kaitleyn mykla plecami, vzala si od Remusa Hope a opustila kuchyňu najrýchlejšie ako sa dalo.

Sirius sa rozbehol za ňou. Našiel ju v ich spálni. Ukladala Hope do postieľky a v očiach sa jej leskli slzy.

„Chápem, že máš strach," podišiel k nej a objal ju zo zadu. Bozkával ju do vlasov, lebo vedel, že ju to upokojí. „Aj ja mám strach o Sophie a Harryho. A samozrejme aj o tvoju matku. Nie sú tam sami. Sú tam aj iní skvelí čarodejníci ako Flitwick, Sproutová, Sinnistrová, Vectorová. Je tam aj Hagrid."

„Sú tam však aj špiny ako Snape a tá Umbridgeová. Ani ju nepoznám, ale nenávidím ju z toho, čo o nej hovorí mama, čo povedali deti, čo rozprával Remus," riekla mu Kaitleyn.

„Remus mi povedal, že keď ste spolu prvýkrát bojovali, tak si odpadla," spomenul si Sirius.

„Bola som len nahnevaná a vyčerpaná. Nič vážne," odvetila mu.

„Možno by si sa o tom mala pozhovárať s otcom. Nemyslím si, že by niečo také bolo bežné," vravel jej Sirius. Veľmi jemne, aby ju zase nerozrušil.

Ona sa však strhla, odtisla sa od neho a otočila sa k nemu. Pozrela sa mu do očí a bola zase nahnevaná. Tvár jej horela od zlosti. „Nebudem sa s ním o ničom rozprávať! Nechal sa vyštvať zo školy! Teraz, keď sa vrátil a Merlin vie, čo chystá! Ani si nevieš predstaviť, aká som na neho nahnevaná! To moje odpadnutie nič nebolo! Nechápem, prečo ti to Remus vôbec povedal!"

„Pretože sa o teba bojí, čo je pochopiteľne," odsekol jej Sirius.

„Nezačínaj zas!"

„Ja s ničím nezačínam," mračil sa na ňu. „Je to znepokojivé. Poviem to Dumbledorovi ja!"

„Opováž sa!" skríkla na neho. „Nič to nebolo. Uvedomuješ si, aká som večne vystresovaná. Preto sa to stalo, že som odpadla. Bola som len mesiac po pôrode, bola som smutná, nahnevaná a rozrušená. A Remus mal na vrch. Sama so seba som bola sklamaná, že ho neviem poraziť ani v jednoduchom boji. Pretože som nula, som na nič!"

„Nie si!"

„Ale áno som! Nedokážem bojovať. Som slabá čarodejnica. Nechcem, aby to môj otec vedel. Sirius, prosím ťa."

„Nie si slabá," objal ju. „Všetko si iba veľmi pripúšťaš a áno, máš strach. Ty nie si slabá čarodejnica, Kaily."

„Sirius," rozplakala sa mu v náručí.

„Si moja krásna a úžasná čarodejnica. Si moja čarodejnica. Moja jediná láska. Viem, že si skvelá a šikovná. Len sa musíš už upokojiť, lebo si ako klbko nešťastia. Časy sú temné a teraz sú veci negatívne, keď Dumbledore musel opustiť školu. Chápem, že si rozrušená, ale musíš sa upokojiť. Sľúb mi to."

„Sľubujem," slabo šepla a užívala si jeho mocnú náruč. Cítila jeho veľkú podporu a lásku. Vedela, že má pravdu. Musí sa upokojiť. „Len každý deň sa zobúdzam so strachom a obavou, čo sa zase stane."

Na toto Sirius nemal argument. Bol by to nezmysel tvrdiť jej, že sa nič zlé nestane. Obaja vedeli, že čoskoro sa Voldemort určite všetkým zjaví a začne sa peklo na zemi. Vedeli, že vojna je na spadnutie.

„Pokiaľ máme jeden druhého a našu rodinu, priateľov, tak je dôvod na radosť, Kaily. Musíme si užívať túto prítomnosť a potom budeme bojovať, keď to príde. Je naozaj o čo bojovať. Máme toho veľa, veľmi veľa," vravel jej mysliac na ňu, na svoje dcéry, na Harryho, na priateľov a na jej rodičov. Na všetko, čo ju kedy robilo a bude robiť šťastnou.

Pretože keď bude šťastná ona, bude šťastný aj on. Pobozkal ju na líce a ešte dlhú chvíľu ju objímal, kým sa naozaj neupokojila.

Netušili však, koľko dní ich pokoj bude trvať, kým ho niečo opäť naruší.

Pozn. autorky:

Ahojte, zajtra je konečne piatok, hurá :) nová kapitola taká oddychová troška, hádam hlavne minulosť bola zaujímavá ... ďalšie kapitoly už troška akčnejšie, čo sa prítomnosti týka.