„To zlé nechaj bokom,

nehovor – dosť, dosť!

Stojí to za to, láska moja,

stojí to za to, láska moja."

(Álvaro Soler – El mismo sol)

20. august 1977

Po návšteve u Hagrida, sa vrátili do hradu, do klubovne a usadili sa vo svojich obľúbených kreslách, pre krbom. Chlapci chvíľku hrali Rachotiacu sedmu, pokiaľ ich Sirius úplne neporazil a Lily rozprávala Kailteyn o svojej sestre Petunii, ktorú jej priateľ Vernon požiadal o ruku. Stalo sa to len včera, tak jej to nestihla napísať a okrem toho vedela, že príde na Rokfort, tak jej to chcela povedať osobne.

„Takže budete mať v rodine svadbu. Vaši sa museli veľmi tešiť a tvoja sestra ani nehovorím," vravela Kaitleyn neutrálne.

„Tešila sa naozaj veľmi, prajem jej to, ale.."

„Ale čo?"

„Vernon sa mi nepáči. Je tak strašne nudný a po pravde je podľa mňa aj škaredý," vravela jej Lily. „A chová sa ako idiot. Všetko čo je iné, zamieta a Petunia sa začala správať rovnako ako on. Odkedy je s ním, tak mám pocit, že ma ešte viac nenávidí. Vraví mi, že som nenormálna a podobné veci, ktoré zamrzia."

„Je mi to ľúto, Lily," Kaitleyn ju chytila za ruku. „Je to naozaj smutné, keď sa ti sestra otočila chrbtom len preto, lebo si iná ako ona. Fajn, na jeden strane chápem, že ti možno troška závidí, predsa len priznajme si to, byť čarodejnica mi je úžasné. Lenže je to tvoja sestra, mala by ťa mať rada a nie myslieť si o tebe, že si nenormálna."

„Ja ju trocha chápem, ale aj tak ma to mrzí, naozaj veľmi, Kaily." Lily sa v očiach leskli slzy. Rýchlo si však vyčarovala vreckovku, vyfúkala si nos a potom radšej zmenila tému. „A čo sa tebe stalo zaujímavé za posledné dni?"

„Nič, myslela som si, že sa zbláznim od nudy, ale našťastie ste všetci tu," usmiala sa Kaitleyn. „Keby nebolo vašich listov, už dávno by som skočila z Astronomickej veže."

„Nevymýšľaj," zasmiala sa Lily. „To by bola škoda, predsa."

„Bola," prikývla Kaitleyn, „ale vážne som sa dosť nudila. Byť tu zavretá bez informácií, to ma vážne hnevá."

„Aspoň si uchránená od toho všetkého," prisadol si k dievčatám James. „Prorok je plný hrozných správ o mučení ľudí, o ich miznutí, o ich smrti. Ide o muklov, aj o čarodejníkov, aj o dosť známych čarodejníkov. Aurori majú čo robiť každý deň, aby aspoň niektorých chytili. Zatiaľ sa im veľmi nedarí. Niektorí tvrdia, že sme už dávno vo vojne, iní, že sa k nej schyľuje pomalými krokmi. Nuž svet tam vonku je teraz naozaj zlý."

Kaitleyn prebehli po tele zimomriavky. Nezmizli dokonca ani vtedy, keď si k nej prisadol Sirius a chytil ju za ruku. Hoci jeho ruka bola teplá, tá jej bola veľmi studená.

„Prečo to nikto nedokáže zastaviť?" spýtala sa Kaitleyn.

„Snažia sa," odvetil jej Sirius, „ale je veľmi silný. Zo strachu, alebo z vyhrážania sa k nemu pridávajú ľudia. Chcú chrániť svoje rodiny, svojich priateľov, nechcú prísť o prácu a podobne."

„Ale to nie je normálne," zaprotestovala Kaitleyn.

„Kto hovorí o normálnosti?" zapojil sa do rozhovoru Remus, ktorý sedel v tureckom sede na zemi. „Je to o utláčaní. Za chvíľku sa človek naozaj bude báť vyjsť von. Ľudia sa budú schovávať, ale možno neujdú nikam."

„Počul som pár rozhovorov, keď som bol s našimi v Šikmej uličke. Niektorí rodičia sa dokonca boja poslať deti aj sem ďalej študovať. Môj otec sa tomu veľmi divil. Povedal mi, že v tejto chvíli zrejme neexistuje bezpečnejšie miesto ako Rokfort. Je tu predsa Dumbledore, sú tu profesori, všetko odborníci v tom, čo robia. Okrem toho je škola chránená od ľudí z vonka. Nedá sa sem len tak primiestniť, alebo dostať sa inak, nepozvane."

„Ani cez tajné chodby?" spýtala sa Kaitleyn.

„Ani cez tie, Filch nevie, len o troch," povedal jej Sirius. „Keby niekto robil výtržnosti v Rokville, tak potom by sme mohli začať reálne uvažovať nad tým, že niekto sa sem môže dostať cez tajné chodby."

„Odkiaľ vy viete o tajných chodbách?" spýtala sa Lily a hľadela priamo na Kaitleyn.

Kaitleyn sklopila pohľad. Nikdy Lily ani Alice nepovedala o tajných chodbách, ani o Záškodníckej mape, ani o tom, že chlapci sú animágovia, ani o Remusovi. Všetko im to tajila, lebo to neboli jej tajomstvá, ale tajomstvá chlapcov a ona nechcela stratiť ich dôveru.

„Asi by si mala niečo vedieť Lily," otočil sa k nej James.

„Ja zbehnem do knižnice," postavil sa Remus a bola to výhovorka, aby ich nechal samých.

„A my zbehneme," Sirius chytil Kaitleyn za ruku. „Hm,... kam?" obrátil sa na ňu.

„Do našej izby," povedala napokon Kaitleyn, lebo nič lepšie ju nenapadlo.

„Potom radšej zaklop, Evansová," žmurkol na ňu Sirius.

„Sirius!" zahriakla ho Kaitleyn.

Sirius i James si vymenili úškrn a potom Kaitleyn potiahla Siriusa za ruku a ťahala hore po schodoch.

„Počkaj!" zastavil ju uprostred schodov. „Ako to, že môžem ísť hore?"

„Cez prázdniny to kúzlo nefunguje," vysvetlila mu, „nie sú tu študenti, tak si schody môžu oddýchnuť, no nie?" zasmiala sa.

„Tak to je naozaj dobré zistenie, že sa desať dní dostanem k tebe do izby," žmurkol na ňu Sirius.

Vyšli až na najvyššie poschodie a Kaitleyn otvorila dvere na izbe, ktorú obývala so svojimi dvoma priateľkami už šesť rokov a ten siedmi ich práve čakal. Izba bola uprataná, postele boli ustlané a izbou sa niesla vôňa levandule.

„Je tu tak upratane a čisto," zhodnotil Sirius izbu. „Ktorá posteľ je tvoja?" spýtal sa jej.

„Tá pri okne," ukázala Kaitleyn na jednu z troch postelí, ktoré v izbe boli.

„Ty si nikdy Lily a ani Alice nepovedala nič o tom, čo sme vyparátili ako piataci?"

„O tom, že ste animágovia? Nie nepovedala. Sľúbila som ti predsa, že to nikomu nepoviem. Sú moje priateľky, ale viem udržať tajomstvo, Sirius. Nepovedala som im ani o Záškodníckej mape, ani o Remusovi, o ničom."

„To je od teba vážne milé," usmial sa na ňu.

„Lily a Alice by to síce nikomu ďalej nevešali na nos, ale neboli to moje tajomstvá, Sirius. Boli to vaše tajomstvá," vravela mu.

„James sa nás pýtal, či môže Lily povedať pravdu. Nechcel mať pred ňou tajnosti. Súhlasili sme všetci. Remus mu povedal, aby jej to povedal všetko. Dôvod prečo sme sa animágmi stali," rozprával jej Sirius.

„To je od neho pekné, že dovolil Jamesovi povedať Lily o všetkom," usmiala sa Kaitleyn na Siriusa. „A aj od teba s Petrom je to pekné, že veríte Lily a dovolíte Jamesovi, aby jej povedal všetko o vás, ako o animágoch. Lily bude určite šokovaná, ale nebude Jamesa karhať."

„Ty si ma karhala," pripomenul jej.

„Mala som len strach, ale vôbec mi nevadí, čím si sa stal. Len keď si človek uvedomí, ako rôzne následky to mohlo mať. Okrem toho ste to urobili protizákonne a stále ste to nenahlásili. Vlastne mám pocit, že to ani nemienite urobiť."

„Nie, to nemienime," prikývol Sirius.

„Zrejme mi neostáva nič iné, ako to rešpektovať," prikývla aj ona.

„Prečo si taká?"

„Aká?"

„Dokonalá a chápavá?" spýtal sa jej a žmurkol na ňu.

„Pretože ťa milujem a preto že som na teba hrdá. Pretože som šťastná, že som s tebou a že si tu a že sme zase konečne spolu," vysvetľovala mu. „A čo tvoj nový dom?"

„Je veľký. Uvidíš, láska, bude sa ti páčiť. Môžeš tam zmeniť čokoľvek budeš chcieť," vravel jej Sirius.

„Sirius," oslovila ho a v očiach sa jej leskli slzy. „Ty, ty naozaj chceš, aby som raz bývala s tebou?"

„Samozrejme," prikývol, „nie raz, ale hneď ako dokončíme školu. Nasťahuješ sa ku mne. Chcem byť s tebou do konca života, Kaily, to predsa dobre vieš, láska."

„Viem," objala ho rukami okolo krku, „len ono sa to tak dobre počúva, zlatko. Som naozaj šťastná, veľmi šťastná. Ale povedz mi, čo tvoja rodina? Nechýbajú ti?"

„Nie," odvetil jej a výraz jeho tváre sa zmenil. Úsmev zmizol, aj iskry v jeho očiach. „Som rád, že som odišiel. Možno ma troška mrzí, že som tam nechal Regulusa s nimi samého. Je to môj brat a aj keď posledné roky, čo sme na Rokforte, sa mi vyhýba, vyčíta mi, že som sa dostal do Chrabromilu, stále je to môj brat a mám ho rád. Nuž povedal mi, že keď odídem, tak už definitívne prestanem pre neho existovať."

„To je mi ľúto," pohladila ho po líci.

„Tak predpokladám, že ma už ani nepozdraví, keď ma stretne na chodbe. Lenže asi to tak malo celé byť, ja neviem, Kaily," vravel jej smutne. „Som šťastnejší, keď sa nebudím v tom hroznom dome, plnom čiernej mágie. Keď nevidím svoju matku, ako ospevuje čistú krv a zbytok svojej prehnitej rodiny. Predpokladám, že ma vypálila aj z rodinného gobelínu. Vypálila aj Andromedu, keď sa vydala za Teda, dokonca aj strýka Alpharda, len čo zomrel a čítal sa závet, v ktorom mi odkázal tie peniaze. Určite, len čo som odišiel, tak vypálila na gobelíne aj moje meno."

„Nevedela som, že máte rodinný gobelín."

„Je otrasný ako celá moja rodina," odsekol Sirius. „Som šťastný, že som prestal byť súčasťou tej rodiny."

„Sirius, myslíš," stíšila hlas, „myslíš, že tvoja rodina by sa mohla pridať k Tomu-čo-ho-nesmieme-menovať." Spomenula si totižto na rozhovor svojich rodičov, keď sa o tom bavili.

„Neviem, Kaily," odvetil jej. „Podľa rodičov sú jeho myšlienky o čistej krvi správne, ale žeby sa k nemu chceli pridať, to neviem. Moji rodičia konkrétne asi nie, ale čo sa týka tety a strýka a sesternice Bellatrix, tam by som si taký istý nebol. Dokonca,... ale nič." Odmlčal sa.

„Čo?"

„Počul som, že videli Bellatrix niekoho mučiť," povedal zahanbene a nehľadel jej do očí.

„To je strašné," smutne odvetila Kaitleyn. „Sirius, netráp sa tým, ona nie je tvoja rodina. Už nie. Je to zrejme veľmi zlá osoba. Ty nie si ako ona, nie si ako tvoja rodina. Teba temná mágia nezaujíma, ani čistá krv, ani bohatstvo, ani moc. Ty si skvelý človek s veľkým srdcom. Nikto to nevie lepšie, ako ja. Pretože preto ťa toľko milujem, pre tvoje veľké srdce, plné dobra, lásky a nehy."

„Ach, Kaily," sladko sa na ňu usmial. „Ty moja."

„Veľmi ťa ľúbim, Sirius," opätovala mu úsmev.

„Ja teba viac, slečna," žmurkol na ňu a potom spojil svoje pery s tými jej. Dlho ju bozkával veľmi nežne a potom troška vášnivejšie. Tak dlho ju bozkával, akoby sa jej snažil vynahradiť všetky tie dni cez prázdniny, ktoré ju pobozkať nemohol. Potom ju vzal do náručia a odniesol až k jej posteli.

„Môže prísť, Lily," stopla ho, keď jej sťahoval ramienko zo šiat.

„Povedal som jej, aby zaklopala," žmurkol na ňu znova Sirius. „Okrem toho myslím, že ten rozhovor s Jamesom nebude iba na chvíľku. Možno sa potom utiahnu zase do našej izby. Chudák Námesačník, bude musieť spať v klubovni. Spojí si dve kreslá," smial sa.

„Sirius, zlatko, nikto tu nie je, môže si vybrať hociktorú izbu, v ktorej strávi noc," žmurkla na neho Kaitleyn.

„Tak vidíš, láska, poď ku mne, dovoľ mi ťa milovať," pritiahol jej tvár znova k tej svojej. Prikývla. Znova ju pobozkal a nemienil s tým prestať minimálne celú noc.

***

1. apríl 1996

Kaitleyn stála v salóniku a vrhala zaklínadla na rodokmeň Blackovcov. V jej očiach bolo vidno smútok, hnev, nešťastie a hlavne zúfalstvo.

„Pre Merlina, čo robíš?" vošiel do salónika Remus. „Čo sa stalo?"

„Nič," odsekla, ale sklopila prútik. Gobelínu sa nič nestalo.

„Čím ťa Blackovci zase nahnevali?"

„Tým, že existovali," odsekla. „Nemám dobrú náladu, len som si ju chcela na niečom vybiť. Predstavovala som si, ako tam stojí Bellatrix, Walburga, Orion. Merlin, nenávidela som ich a nenávidím ich. Prišla som kvôli svojim svokrovcom o svojho syna a chceli mi vziať aj Sophie. A kvôli Bellatrix som prišla o Alice. Chcela som zničiť ten gobelín. Sirius ho nenávidí."

„Kaily," hľadal slová, ktoré by jej mal povedať. „Nemala by si sa ničiť. Ubližuješ hlavne sama sebe. Okrem toho ten gobelín zvesiť nejde. Skúšali sme rôzne čary."

„Ja sa neničím, Remus," obrátila sa na neho. „Vyber si prútik. Bojuj so mnou!"

„Čože?"

„Vždy som bola slabá v boji, Remus, potrebujem cvičiť," objasnila mu to.

„Kaily, ja s tebou nebudem bojovať. Pozri, si rozrušená," vysvetlil jej jednoducho.

„Keď som nahnevaná a nešťastná, som lepšia v boji. Práve teraz som na to prišla," povedala mu a namierila na neho prútik.

Remus stihol vybrať ten svoj, keď ho chcela odzbrojiť, ale on jej to nedovolil. „Protego!"

„Hej!" vyčítavo skríkla a pozrela sa na neho. „V odzbrojení som dobrá, ako to, že si sa ubránil?"

„Si dobrá, len keď ideš odzbrojiť Siriusa," vysvetlil jej jednoducho. „Nikdy si si to nevšimla? On na teba nevie poriadne zaútočiť, ani sa ti poriadne brániť. Nerád ti to hovorím, Kaily, ale Sirius ťa vždy nechal vyhrať. Nuž ja ťa tak ľahko vyhrať nenechám. Ak chceš naozajstný boj, tak potom, poďme na to!"

Kaitleyn na neho prekvapene hľadela, ale musela pripustiť, že má pravdu. „Relacio!"

„Protego!" znova vrhol medzi nich dvoch cloniace zaklínadlo.

„Imobilus!"

„Salvio Hexia!" Remus odklonil jej zaklínadlo, ktoré ho malo zmraziť a namiesto neho zmrazilo kreslo pri okne.

„Ani hnúť!" vykríkla Kaitleyn, ale Remus sa jej znova uhol, ani nemusel zasiahnúť cloniacim zaklínadlom. „Si dobrý!"

„Ďakujem, ja viem," žmurkol na ňu.

„Incarcerous!"

„Protego!" zvolal. „To bolo celkom nepekné od teba, vieš o tom?"

„Levicorpus!"

Remus sa znova uhol bez problémov. „Viac sa snaž, srdiečko!"

„Vysmievaš sa mi? Relacio!"

„No tak, Kaily, snaž sa!" žiadal ju a nemusel ani použiť zaklínadlo, aby znova nedovolil, aby nad ním vyhral. Použil ho neverbálne, čo si okamžite všimla.

Zamračila sa na neho a chvíľku spolu bojovali neverbálne, ale on stále nad ňou veľmi jednoducho vyhral. Možno to bolo preto, lebo ju tak dobre poznal. Lenže ona bola stále bledšia a bledšia a on už naozaj chcel tento súboj ukončiť. Ona sa však snažila dokázať mu, že nie je taká neschopná, ako si myslí.

„Lacarnum ..." Kaitleyn na neho namierila prútik, ale potom sa jej akosi zahmlelo pred očami.

Remus, ktorý si to všimol, rýchlo podišiel k nej a stihol ju zachytiť, kým spadla. Neomdlela, ale cítila sa veľmi slabá. Stále ju držal v náručí. Oči sa jej zatvárali.

„Kaily, Kaitleyn!" prihováral sa jej.

„Asi som to prehnala, ja..." a upadla do bezvedomia.

Remus ju preniesol na sedačku a snažil sa ju prebrať. Po chvíľke sa mu to podarilo.

„Si vyčerpaná," pohladil ju po vlasoch. „Ako sa cítiš?"

„Blbo," prikývla. „Ale nechápem to. Nebol to taký náročný súboj. Toto sa mi nikdy nestalo."

„Asi si len rozrušená. Len pred necelým mesiacom si porodila a všetky tie problémy k tomu," vravel jej.

„Lenže toto si nemôžem dovoliť, Remus. Keď príde na boj so smrťožrútmi, musím byť silná!" hovorila mu. „A nedokázala som poraziť ani teba a pritom ja som útočila na teba. Ne ty na mňa. Som úplne zbytočná. Som otrasná čarodejnica, ja som k ničomu," po tvári jej tiekli slzy.

„To nie je pravda, Kaily," snažil sa ju upokojiť. „Ja ťa veľmi dobre poznám, dokázal som ľahko predvídať, čo urobíš. Nuž nepriatelia ťa nepoznajú tak, ako priatelia."

„Iba sa snažíš, aby som sa necítila ako úplný idiot," ohriakla ho. „Nedarí sa ti to, Remus Lupin!"

„Myslím to vážne, Kaily," stisol jej ruku.

Posadila sa na sedačke a zamračila sa. „Pomôžeš mi?" spýtala sa ho. „Naučíš ma bojovať?"

„Prečo o to nepožiadaš Siriusa?" spýtal sa jej.

„Pred pár minútami si mi to jasne povedal. Sirius by ma nechal vyhrať," odvetila mu.

„Dobre," prikývol napokon. „Skúsime to ešte, ale nie dnes."

„Ďakujem," objala ho.

„Nemáš za čo, Kaily," pohladil ju po vlasoch.

***

6. apríl 1996

„To už bolo lepšie!" Remus sa postavil zo zeme a oprášil si nohavice. Kaitleyn sa podarilo dostať ho. Už niekoľko dní trénovali súboje a ona sa zlepšovala. Aj keď si všimol, že občas veľmi zbledne. Ale už neodpadla ako vtedy prvýkrát, keď spolu bojovali. Celkom ho to znepokojovalo.

Obaja o týchto súbojoch povedali aj Siriusovi, ktorý musel priznať, že by ju naozaj nedokázal napadnúť a nechal by ju vyhrať. Preto, keď spolu hodinku bojovali, on sa staral o Hope a nebral to ako nič zlé, že ho z toho vynechali. Raz, keď prišla na návštevu Tonksová, bojovala Kaitleyn aj s ňou, ale nad ňou sa jej vyhrať tiež nepodarilo.

„Nepredvídaš, čo ide súper urobiť," objasňovala je to Tonksová. „Videla som vás dvoch bojovať. Remus ťa skúmal, presne vedel, čo urobíš, skorej ako si to urobila. Ty ideš na to bezhlavo, bez rozmýšľania. To je tvoja zásadná chyba."

„Fajn," prikývla. „Ale ja sa naozaj snažím."

„Ja ti verím, Kaily, iba ti hovorím, kde robíš chybu," vravela jej Tonksová.

„Poďte dole, niečo sa stalo," vošiel do salónika Sirius.

Kailteyn si od neho zobrala do náručia Hope, pobozkala ju na čelo a všetci sa pobrali dole do kuchyne. Bol tam Dumbledore a aj Kingsley.

„Čo sa stalo?"

„Umbridgeová a Fudge odhalili Dumbledorovú armádu," povedal Kingsley. „Dumbledore to vzal na seba."

„Čože?" Kaitleyn na nich šokovane hľadela. „Čo to znamená?"

„Musel som opustiť školu!" oznámil jej Dumbledore.

Pozn. autorky:

Zaklínadla použité v súboji, keby ste ich náhodou nepoznali všetky, tak tu malé zopakovanie, ale myslím, že z kontextu bola väčšina aj jasných:

Protego - cloniace zaklínadlo 

Imobilus - zmrazujúce zaklínadlo

Salvo Hexia - odkláňacie zaklínadlo

Ani hnúť - omračujúce zaklínadlo

Incarcerous - zviaže osobu povrazmi, alebo vyčaruje väzenie, či klietku

Levicorpus - zdvihne človeka za členok (v dobe Záškodníkov veľmi populárne zaklínadlo)

Relacio - odhodenie protivníka

Lacarnum Inflamare - zapáli plášť 

* podľa informácií na Pottermore bol Remus Lupin naozaj dobrý v súbojoch, čím samozrejme nechcem naznačiť, že by bola Kaitleyn v nevýhode, iba to je taká pikoška k jeho skvelej postave :)

Chcela by som sa Vám veľmi pekne poďakovať za neuveriteľných 30 000 prečítaní FROZEN MOMENTS a viac ako 3 600 hviezdičiek, sú to neuveriteľne čísla, ktoré ma neuveriteľne tešia :)

Čo poviete na kapitolu? Som ako obyčajne zvedavá na Vaše názory :)