„Odprisahala by som,

že sama dobre neviem, čo chcem,

ale viem, že asi umriem,

ak ostanem stáť uprostred.

A preto sa vydávam na iné chodníčky,

aby som spoznala skutočný svet.

Vymením bolesť za radosť,

aby šťastie bolo šťastím

a nie niečím, čo treba dosiahnúť."

(Natalia Oreiro – Cambio dolor)

25. júla 1977

Kaitleyn sa motala po hrade ako bez života. Začínala pociťovať naozaj veľkú samotu. Nič ju nebavilo a dookola si iba čítala listy od Siriusa, Lily a Alice.

Siriusové listy boli stále pochmúrne, až kým jej v jednom nenapísal, aké dedičstvo získal po svojom strýkovi. Odkázal mu toľko peňazí, že si kúpil vlastný dom blízko Potterocov. James, Remus a Peter mu pomáhali so sťahovaním. Jeho matka vyvádzala, ale on bol náramne šťastný, že jej zase robí napriek. Kaitleyn bolo z toho smutno. Chcela byť pri takých veľkých veciach v Siriusovom živote. Dúfala, že raz si kúpia dom spolu a nie že on si ho kúpi sám. Preto mu ani len neodpísala na posledný list. Nuž posťažovala sa Lily aj Alice.

Obe sa ju snažili upokojiť, ale aj tak sa cítila sklamane a smutne.

Nikto jej však nenapísal o tom, čo sa celkovo deje vo svete. Iba Lily sa raz zmienila o čudných úmrtiach, ktoré hlásili v muklovských správach a že si je istá, že tie úmrtia majú niečo spoločne s Tým-čo-ho-netreba-menovať a jeho kumpánmi.

Dumbledore často odchádzal na celé dni preč. Vtedy jej matka z nej nespúšťala oči a Kaitleyn toto väzenie už naozaj išlo na nervy.

„Znova na potulkách hradom, slečna Kaitleyn?" narazila na Takmer bezhlavného Nicka.

„Veď to poznáte, Nick," šepla. „Pre vás toto miesto je rovnaké, ak nie ešte horšie väzenie."

„Aspoň ste v bezpečí, slečna Kaitleyn. Vraví sa, aj medzi nami duchmi, že časy, ktoré na nás dopadli sú veľmi temné. Vraj tento hrad je jediné bezpečné miesto," vravel jej. „Čiže môžeme byť všetci radi, že sme tu."

„Kto vám to povedal?"

„Chýry," odvetil jej. „My duchovia si často vypočujeme dôležité veci."

„Ja som iba počula o čudných úmrtiach v muklovskom svete," vravela mu Kaitleyn.

„Nie len v muklovskom. Aj medzi čarodejníkmi," odvetil jej.

„Je to hrozné!"

„Takéto obdobie temna si pamätám iba za čias Grindelwalda," rozprával jej. „Bol to veľmi mocný čarodejník, posadnutý temnou mágiou. Ale zdolal ho váš otec. Bolo to už tak dávno. Zrejme sa, ale vždy nájde čarodejník, ktorý chce mať za každú cenu moc."

„Zrejme," slabo prikývla. „Musím už ísť."

A potom sa rozbehla po chodbe. Všetko, čo jej povedal, ju vystrašilo. Chcela nájsť svoju mamu a spýtať sa jej na pár vecí, ale nikde ju nevedela nájsť. Tak zamierila do riaditeľne. Znova zastala pred dubovými dverami, ktoré boli mierne odchýlené a počúvala rozhovor medzi svojimi rodičmi.

„Čo na to všetko hovorí Minister?" pýtala sa Minerva.

„Vraví, že aurori robia, čo môžu," odvetil jej Dumbledore, „pridáva sa k nemu stále viac ľudí a snaží sa ovládnuť aj Ministerstvo Mágie."

„Ako vieš, že sa to už nestalo?"

„Nestalo," povedal pokojne.

„Prečo sa k nemu pridávajú, aké k tomu majú dôvody?" pýtala sa ho ďalej.

„Drahá Minerva, kiežby som to vedel," vravel jej Dumbledore, „niektorí kvôli čistej krvi, niektorí preto, lebo chcú byť mocní, niektorí si myslia, že sú jeho myšlienky správne. Je veľa dôvodov."

„Takže sú v tom hlavne čistokrvní?"

„Pochopiteľne. Vždy to bolo iba o tom. Každá vojna," riekol jej.

„Je toto naozaj vojna?"

„Obávam sa, že áno, drahá Minerva, obávam sa, že už pár mesiacov naozaj vo vojne sme," riekol jej.

„Aké sú naše šance?"

„To neviem odhadnúť."

„Húfne sa k nemu pridávajú," ťažko si povzdychla Minerva, „hlavne čistokrvní, všetko predkladám, že si Slizolinčania."

„Áno."

„Aj Blackovci?"

Kaitleyn zalapala po dychu, keď jej matka vyslovila túto otázku. Spočiatku ju to vôbec nenapadlo, ale teraz si uvedomila, že otázka, ktorú položila jej matka je úplne logická. Vedela, že Siriusová rodina je čistokrvná, že je tak trocha temná, z toho čo vždy rozprával. Teraz sa bála odpovede.

„To ti neviem povedať," povedal Dumbledore, „ak sa pýtaš priamo na rodinu Siriusa Blacka, tak si myslím, že nie."

„Nie?"

„Nuž počul som chýry o Bellatrix Blackovej. Vydala sa za Rodolphusa Lestrangea a z informácií, ktoré zistil Fabián, tak obaja sa pridala na stranu Voldemorta."

Minerva zhíkla tak hlasno. „Oboch sme ich učili."

„Viem," odvetil jej. „Je to viac mien. Rosierovci, Nottovci, Carrowovci, Mulciberovci."

„To je hrozné!"

„A tiež aj Malfoyovci, ale to nie je úplne isté."

„Kaitleyn pôjde do posledného ročníka," zmenila jej matka tému. „A čo bude potom?"

„Potom jej už nemôžeme brániť, aby odišla z hradu," odvetil jej, hoci to isto počuť nechcela.

„Nemôže ísť do sveta tam vonku. Nie keď je v takomto stave. Musíme niečo urobiť, Albus!"

„Čo však zmôžeme?"

„Kaitleyn bude v nebezpečenstve!"

„Kaitleyn je veľmi múdra mladá dáma, bude v poriadku," vravel jej Dumbledore.

Chvíľku počula iba vzlyky svojej matky. Stále jej v ušiach znelo všetko o Tom-čo-ho-netreba-menovať a jeho prívržencami. Snažila sa zapamätať si všetky tie mená, aby to mohla napísala Siriusovi a dievčatám.

„Chcela by som, aby náš svet bol zase v poriadku," ozvala sa znova Minerva. „Aby Kaitleyn, keď opustí školu mohla žiť pokojný život, aby jej nič nebránilo v tom, byť šťastná."

„Robím všetko preto, aby to tak bolo, Minerva. Preto som založil Fénixov rád. Ministerstvo má naozaj skvelých aurorov na čele s Alastorom. Bratia Prewettoci sú špičkoví aurori. Ministerstvo tiež nezaháľa. Stále môžeme túto vojnu vyhrať a zvrátiť."

„Naozaj?"

„Áno, Minerva."

***

Kaitleyn sedela pri okne vo svojej izbe. Premietala si rozhovor svojich rodičov. Len čo prestala načúvať, odišla poslať listy Siriusovi, Lily a Alice. Bola zvedavá na ich názory a na novinky, ktoré mali pre ňu oni. Dokonca potlačila aj svoje sklamanie so Siriusa a jeho kúpy domu, pretože to, čo sa dozvedela bolo dôležitejšie, ako všetko ostatné.

„Kailteyn," zaklopala matka na jej dvere a potom vošla dnu. „Si nejaká zamĺkla, si v poriadku?"

„Áno," zaklamala jej. Nemohla sa jej priznať, že si vypočula jej rozhovor s Dumbledorom. Počúvať za dverami sa predsa nemá.

„Určite?"

„Iba mi chýbajú priatelia," vravela jej Kaitleyn.

„Ešte mesiac a pár dní a máš ich späť," odvetila jej Minerva.

„Ale čo ak sa dovtedy niečo stane?"

„Čo by sa malo stať?"

„Nie som hlúpa, mama. Viem, čo sa vo svete deje. Viem všetko! O úmrtiach, o jeho prívržencoch, o tom ako sa snaží ovládnuť náš svet. Viem, že idú aj po muklorodených a mám strach o Lily."

„Lily je v poriadku, Kaily. A ty si tiež v bezpečí," riekla jej matka.

„Ty nemáš strach?"

„Mám strach," prikývla Minerva a sadla si na jej posteľ. Pozrela sa jej do očí a pokračovala: „Mám strach hlavne o teba. O nič iné. Pretože ty si pre mňa všetko. Pokiaľ si na hrade, nič zlé sa ti nestane. Pokiaľ je pri nás tvoj otec, všetko je v poriadku."

„Lenže ja tu nebudem naveky," povedala jej dcéra. „Chcem odtiaľto odísť, len čo dokončím školu. Chcem ísť pracovať, chcem byť liečiteľka! A chcem vedieť, ako to vonku vyzerá. Či je svet krásny, alebo nie?"

„Momentálne krásny určite nie je, nie ten náš," vravela jej smutne mama.

„Ja mám tiež strach," šepla Kaitleyn.

„Kaitleyn, čaká ťa ešte rok na Rokforte, môžeme pre teraz tento rozhovor o tvojom odchode odložiť?" navrhla jej mama.

Kaitleyn sa na ňu pozrela a videla jej utrápený výraz tváre. Svojimi rečami jej spôsobovala bolesť a násobila jej strach, ale nemohla si pomôcť. Nakoniec však prikývla. Jej mama mala pravdu, čaká ju ešte rok na Rokforte. Na mieste, ktorý je ďaleko od sveta, ktorý chce vidieť. Na mieste, ktoré nebolo dotknuté vojnou. Na bezpečnom mieste. A hoci by nebol dôvod obávať sa, Kaitleyn sa obávala a vedela, že aj jej matka sa obáva.

***

2. januára 1996

Dni po Vianociach ubehli tak rýchlo. Kaitleyn dobalila deťom posledné veci, lebo zajtra sa mali vrátiť do Rokfortu.

Sirius bol zase mrzutý a zatváral sa častejšie do izby k Hrdozobcovi.

„Harry, ešte nemáš skoro nič pobalené," karhala ho, keď vošla do izby k nemu a Ronovi.

Ron v izbe nebol, ale Harry áno. Iba stál pri okne a sledoval ako vonku stále husto sneží.

„Kiežby som tu mohol ostať. Vôbec sa neteším do Rokfortu," vravel jej.

„Prečo nie?"

„Čo ma tam čaká? Je tam Umbridgeová, ktorá nás všetkých terorizuje a odkedy sme tu, tak isto presadila ďalšie ohromné dekréty o vzdelávaní. Nemôžem sa tešiť ani na metlobal, pretože ho mám zakázaný. Čaká nás veľa úloh, lebo na konci roka robíme VČU. A Dumbledore sa mi vyhýba."

Kaitleyn trvalo pár sekúnd, kým spracovala všetko, čo jej povedal, aby mu mohla dať nejakú radu.

„Musíš pochopiť, Harry, že toho teraz všetci máme veľa. Vrátil sa a Dumbledore chce, aby sme všetci boli v poriadku. Hlavne vy, jeho študenti. Určite sa ti nevyhýba úmyselne. Domácich úloh bude veľa a skúšky rozhodne nie sú prechádzka ružovou záhradou, ale pokiaľ sa budete poctivo učiť, tak to zvládnete," povedala jedným dychom.

„Určite?"

„Samozrejme, zlatko," prikývla. „Čo sa týka Umbridgeovej, tak tam mám pre teba iba jednu radu. Nedaj sa znova vyprovokovať. Harry, ty vieš odkiaľ došla a vieš, prečo tam došla. Určite to je stará ježibaba, viem to ja, vieš to ty, vedia to ostatní naši ľudia. Nuž nezahrávajte sa s ňou. Je to krutá žena."

„Je," prikývol, ale hneď sa pozrel do zeme, akoby jej niečo tajil.

„Chceš mi nebodaj niečo povedať?"

„Nie," pokrútil hlavou.

„Určite?"

„Máš pravdu, Kaitleyn. Pokúsim sa neprovokovať ju," povedal napokon chlapec. „Aj keď jediné na čo sa teším je DA. Viem, že s tým nesúhlasíš. Sirius mi to povedal."

„Mám iba o vás všetkých strach," povedala mu.

„Harry," dobehol do izby Ron, „poď si zahrať šachy!"

„Utekaj," usmiala sa na Harryho Kaitleyn. Ten prikývol a vybehol za Ronom. Kaitleyn upratala izbu, pobalila Harrymu nejaké veci, aby ich tu nezabudol a rozmýšľala nad tým, čo jej povedal. Kiežby mu mohla povedať, že všetko bude v poriadku. Ale to nemohla.

Po chvíľke zišla dole do kuchyne a prekvapilo ju, koho tam našla. Prítomný bol Severus Snape. Sirius sa tváril nahnevane a Harry sedel za stolom a vyzeral nešťastne.

„Dosť sa ponáhľam, Black. Na rozdiel od teba nemám nekonečné množstvo voľného času." Zavrčal Snape.

„Tak idem na vec," Sirius vstal. Kaitleyn si všimla, že Snape zovrel ruku vo vrecku plášťa do päste a bola si istá, že v nej má prútik. „Ak sa dopočujem, že hodiny oklumencie zneužívaš na to, aby si Harrymu pripravil horúce chvíle, zodpovieš sa mi."

„Sirius," napomenula ho Kaitleyn. Vážne nemala chuť na hádky.

„Aké dojemné," uškrnul sa Snape. „Ale iste si si všimol, že Potter sa veľmi podobá na svojho oca."

„Áno," hrdo prikývol Sirius a Kaitleyn tiež.

„Tak potom obaja viete, že je značne arogantný a kritika sa od neho iba odrazí," uhladene podpichol Snape.

Sirius prudko odstrčil stoličku a spoza stola zamieril k Snapovi, pričom vyťahoval prútik. Snape vytiahol ten svoj. Stáli oproti sebe, Sirius zúril, Snape chladne uvažoval a jeho oči preskakovali zo Siriusovho prútika na jeho tvár.

„Sirius!" zvolala Kaitleyn, ale on ju vôbec nepočúval. Aj ona siahla po prútiku.

„Varoval som ťa, Ufňukanec," precedil pomedzi zuby Sirius a tvár mal ani nie pol metra od Snapovej. „Je mi jedno, či si Dumbledore myslí, že si sa napravil, ale ja viem svoje..."

„Tak prečo mu to nepovieš?" zašepkal Snape. „Alebo sa bojíš, že by nemusel brať vážne radu človeka, čo sa šesť mesiacov skrýva v matkinom dome?"

„Povedz mi, ako sa má Lucius Malfoy? Iste sa teší, že jeho psíček slúži v Rokforte, však?"

„Keď hovoríme o psoch," potichu povedal Snape, „vieš, že ťa Lucius Malfoy spoznal na tej riskantnej vychádzke? Bol to múdry nápad, Black, ukazovať sa na staničnom nástupišti. Máš nadlho skalopevnú výhovorku, prečo nemôžeš opustiť úkryt, čo?"

Sirius zodvihol prútik.

„NIE!" vykríkla Kaitleyn a postavila sa medzi nich. „Sirius, povedala som, nie!"

„Počúvaj svoju ženu, Black!" uškrnul sa Snape. „Veď ona ti vždy rozkazovala, no nie?"

„Sklapni, Snape!" vyštekla Kaitleyn.

„Nazývaš ma zbabelcom?" reval Sirius a snažil sa odtisnúť Kaitleyn nabok, hoci sa snažila brániť a tak Harry jej šiel na pomoc a tento raz sa postavil on medzi dvoch starších mužov s úmyslom zabrániť im, aby začarovali jeden druhého. Kaitleyn sa mračila a oprela o stenu. Zatvorila oči, rezignovala. Už mala týchto sporov po krk.

„No áno, asi áno," potvrdil Snape.

Kuchynské dvere sa otvorili a celá Weasleyovie rodina a Sophie s Hermionou vošli dnu a vyzerali veľmi šťastne, lebo uprostred stál Artur v nepremokavom plášti, pod ktorým mal pásikavú pyžamu.

„Vyliečený!" stihol radostne oznámiť celej kuchyni. „Úplne vyliečený."

Vzápätí však aj s ostatnými skamenel na prahu a vyvaľoval oči na scénu pred sebou – Sirius aj Snape hľadeli k dverám s prútikmi navzájom namierenými do tvári a zmeravený Harry stál medzi nimi s vystretými rukami, aby ich odtisol. Kaitleyn stála pri stene a mračila sa tak na Siriusa, tak aj na Snapa.

„Pri Merlinovej brade!" zvolal Artur a úsmev mu zmizol z tváre. „Čo sa to tu deje?"

Sirius i Snape spustili prútiky.

„V pondelok o šiestej večer, Potter." Pobral sa Snape preč.

Sirius sa za ním mračil s prútikom po oku

„Čo sa tu dialo?" znova sa spýtal Artur.

„Nič, Artur," odvetil Sirius, ktorý sťažka dýchal, akoby práve prebehol nejakú dlhú trať. „Len krátka priateľská výmena názorov medzi dvoma bývalými spolužiakmi." Usmial sa, ale vyzeralo to, akoby na ten úsmev musel vynaložiť obrovskú námahu. „Tak teda si vyliečený? No to je skvelá správa, naozaj skvelá."

***

Po večeri, keď sa všetci pobrali spať, Kailteyn a Sirius osameli v kuchyni. Večera hoci bola radostná a Sirius sa naozaj snažil ju nepokaziť, obaja sa nerozprávali.

„Dúfam, že si neberieš Snapové slová k srdcu, Sirius," dúfala.

„Viem, že sa ma iba snažil vyprovokovať, ja to viem!" zúril.

„A očividne sa mu to darilo."

„Znova sa chceš hádať?" spýtal sa jej.

„Nie," pokrútila hlavou a odpratala posledné riady zo stola. Oprela sa o kuchynskú linku a hľadela mu do očí. „Naša situácia mu iba hrá do kariet."

„Stále nemôžem uveriť tomu, že tvoj otec verí, že je na našej strane. Akosi to neviem pochopiť," riekol jej.

„To isté som si povedala aj ja, keď som sa po rokoch vrátila do tohto sveta a zbadala ho v riaditeľni. Nemohla som uveriť vlastným očiam. Avšak mi bolo povedané, že sa do toho nemám starať," povedala mu a nespúšťala z neho oči.

Sirius sa zamračil. Tváril sa vážne a stále nahnevane. Nie však na ňu, ale na Snapa. „Jediné, čo nám ostáva je dúfať, že tvoj otec verí správnej osobe."

Pozn. autorky:

V prítomnosti sú použité scény z knihy Harry Potter a Fénixov Rád, kapitola Oklumencia (strany 501-503). Nie sú však doslova prebraté, prebraté, preto som ich neodeľovala hviezdičkami. Sú upravené, aby mi sedeli do príbehu.

Keďže mám už takmer dopísanú aj piatu knihu ... dokonca aj súboj na Ministerstve mágie a kapitolu potom, ktorá je snáď ešte smutnejšia, tak som sa rozhodla Vám dopriať dneska kapitolu. Ďalšia bude potom klasicky vo štvrtok a potom sa uvidí :) :D hehe ... pokojne nechajte komentár :)