„Chcem ti popriať veselé Vianoce.

Spolu oslávime život.

Chcem ti popriať veselé Vianoce.

Nech žije radosť.

Chcem ti popriať veselé Vianoce.

Z hĺbky môjho srdca.

Kdekoľvek som,

tvoje srdce získam

a úsmev na tvár ti namaľujem."

(Michael Buble & Thalia – Mis deseos/Feliz navidad)

24. december 1995

Siriusová radosť, že má znova plný dom, že je pri ňom Sophie a Harry, bola nákazlivá. Rozhodol sa postarať o to, aby sa každý cítil aspoň tak dobre, ak nie lepšie ako v Rokforte. Neúnavne pred Vianocami pracoval, upratoval a s pomocou všetkých zdobil tak, že dom bol na nespoznanie.

Zo zájdených lustrov už neviseli pavučiny, ale girlandy z imela a zlaté a strieborné lamety, na predratých kobercoch sa ligotali kôpky čarovného snehu a veľký vianočný stromček, ktorý zohnal Mundungus a zdobili ho živé malé víly, zakryl rodokmeň Siriusovej rodiny. Ešte aj vypchané hlavy domácich škriatkov na chodbovej stene mali santaklausovské čiapky a brady.

Všetko bolo také pokojné a krásne. Sirius bol spokojný s robotou, ktorú odviedli. Pomáhali mu hlavne deti, pretože si želal, aby Kaitleyn oddychovala a hlavne ju chcel prekvapiť.

Priviedol ju do salónika a pritiahol k sebe. „Imelo?" zodvihla hlavu a potom sa na neho usmiala.

„Milujem ťa," šepol jej pri perách a potom jej pery spojil s tými svojimi. Chvíľku ju bozkával, tak lačne, akoby to nemohol urobiť dlhú chvíľu predtým, alebo akoby to už nikdy nemal zopakovať.

„Sirius," prerušila bozk. „Aj ja ťa milujem. Teším sa na naše Vianoce, konečne zase spolu."

„A na tvoje narodeniny," doplnil ju. „Pozval som na zajtrajšiu večeru aj tvojich rodičov."

„Ďakujem," usmiala sa na neho. „Budú to pekné Vianoce, veľmi si sa snažil a tento dom vyzerá úplne inak. Som taká rada, že sa usmievaš, že si znova veselý a šťastný."

„Aj ja, Kaily," prikývol. „Chcem, aby sa tu všetci cítili dobre. Keď je tu taká vrava a keď sú tu deti, tak sa cítim lepšie."

„Veď aj ja," pohladila ho po líci.

„Ale chýba ti on," doplnil ju.

„Sirius," zaúpela.

„Aj mne chýba," povedal jej úprimne. „Vážne, Kaily. Sľúbil, že príde, tak príde."

„Nechcem sa hádať."

„Ani ja sa nechcem hádať," pobozkal ju na čelo. „Sľúbil som ti, že dáme veci do poriadku a snažím sa to dodržať."

„Ďakujem, miláčik," prikývla. „Som hladná."

„Zase?"

„Uhm," zasmiala sa a prikývla. „Zase."

„Tak poďme do kuchyne, Molly tam niečo vystrájala pred chvíľkou, možno uvarila už niečo na zajtra, alebo ostalo niečo z večere," vzal jej ruku do svojej a viedol ju zo salónika. Aj keď schádzali zo schodov, nepúšťal ju. Ani keď vošli do kuchyne. Chcel jej dať najavo, že ju ochráni vždy a že naozaj sa snaží, aby všetko bolo úplne dokonalé.

„Ahojte!"

Len čo vošli do kuchyne, obaja si všimli Remusa. Zložil Denného Proroka, ktorého čítal a na oboch sa usmial.

„Vitaj," opätoval mu úsmev Sirius.

„Remus," potešila sa Kaitleyn, že ho znova vidí. Vyzeral o dosť lepšie ako naposledy. Mal síce o pár jaziev na tvári viac, ale inak vyzeral byť v poriadku. „Si tu."

„Sľúbil som ti to predsa," vstal od stola a podišiel k nej. Pobozkal ju na čelo, ale rýchlo sa od nej odtiahol. „Ako sa máš, Sirius?" podal mu svoju ruku.

Sirius mu podal zase svoju a odpovedal: „Som rád, že máme dom zase plný hostí."

„Vyzerá to tu naozaj vianočne. Vidím, že ste si dali záležať," chválil ich Remus.

„To všetko Sirius a deti. Ja som mala zakázané priložiť ruku k dielu. Mala som oddychovať a malo to byť prekvapenie, ktoré sa naozaj vydarilo," Kaitleyn stisla Siriusovú ruku. „Ako sa máš ty, Remus?"

„V poriadku. Tvoj otec mi dovolil ostať tu na Vianoce. Potom mi začína nová misia," vravel im. „Medzi vlkolakmi."

„Ako to s nimi vyzerá?" spýtal sa ho Sirius.

„Biedne, Voldemort je pre nich lepšia perspektíva," vysvetľoval mu Remus.

„Hej, vy dvaja," skočila im do konverzácie Kaitleyn, „sú Vianoce. Takže vás pekne žiadam, žiadna práca, žiadni cudzí vlkolaci a hlavne žiaden Voldemort."

„Ako povieš, láska," prikývol Sirius a pobozkal ju do vlasov.

„Máš pravdu, Kaily," prikývol aj Remus.

„Idem pozrieť, čo ostalo na jedenie. Remus, nie si hladný?" pýtal sa Sirius.

„Nie, Molly mi pred chvíľkou urobila hrianky a potom sa pobrala už spať. Zajtra sú Vianoce a ona chce ísť k svätému Mungovi. Pôjdem tam s nimi," vravel im Remus. „Artura som od toho incidentu nevidel."

„Vraj je to už lepšie," vravela mu Kaitleyn a sadli si za stôl. Sirius zatiaľ vyrobil niečo na jedenie a prisadol si k ním.

„Aj Tonksová zajtra príde?" spýtal sa Sirius Remusa.

„Až dvadsiatehošiesteho. Zajtra chce byť s rodinou," odvetil mu Remus.

„Pochopiteľne," prikývla Kaitleyn. „Každý by mal byť na Vianoce so svojou rodinou."

„Preto som ti povedal, že na Vianoce prídem," usmial sa na ňu Remus.

Kaitleyn mu spokojne úsmev opätovala a potom sa pustila do druhej večere. Sirius ju iba sledoval a Remus im niečo v krátkosti ešte rozprával.

***

25. december 1995

Keď sa Kaitleyn ráno na Vianoce zobudila, cítila vôkol seba vôňu raňajok a tiež aj kvetov. Otvorila oči a vedľa nej na posteli ležala kytica bielych ruží. Sirius sedel v kresle a na stolíku pred ním boli hotové raňajky pre nich dvoch.

„Sirius," usmiala sa na neho a vzala si kyticu do náručia. Privoňala si k nej. „Sú nádherné. Prečo si ma nezobudil?"

„Rád sa pozerám na to, ako spíš," odvetil jej a vstal z kresla. Podišiel k nej a zasypal ju bozkami. „Všetko najlepšie k narodeninám a krásne Vianoce, láska."

„Ach, ty môj blázonko," usmiala sa na neho.

„Zavri oči," prikázal jej.

Zasmiala sa, ale urobila, čo jej povedal. Pocítila, ako jej pripol na krk nejaký šperk. Otvorila oči a všimla si zlatú retiazku so srdiečkom.

„Keď tú prvú, ktorú som ti daroval, si ty darovala našej dcére," pohladil ju po tvári.

„Je krásna," usmiala sa na neho.

„To je moje srdce," povedal jej, „to vždy patrilo iba tebe."

Kaitleyn prežmurkla slzy. „Ach, Tichošľap."

„Páči sa ti?"

„Áno, veľmi, naozaj," prikývla. „Nebudem sa pýtať, ako si ju zohnal," zasmiala sa.

„Pomohla mi tvoja mama," usmial sa na ňu, „požiadal som ju, aby vybrala tú najkrajšiu a myslím, že presne takúto by som vybral aj ja, keby som mal možnosť opustiť tento dom a ísť ti niečo kúpiť."

„Vážne je krásna, Sirius, nerob si starosti," pohladila ho po líci. Potom vstala z postele, otvorila skrinku a vybrala darček pre neho. Podala mu ho a usmiala sa na neho. „Aj ja pre teba niečo mám."

„To si nemusela, ja som rád, že mám teba, naše deti a že budeme mať maličkú," usmial sa na ňu a keď si znova sadla k nemu na posteľ, pohladil ju po brušku. „Nič viac nepotrebujem."

Do postele k ním skočila aj Lola, ktorá doteraz pokojne spala v druhom kresle. Kaitleyn si ju privinula v náručí a sledovala Siriusa, ako rozbaľuje jej darček.

Bol to fotoalbum plný fotografií, ktoré našla v jeho izbe. Na väčšine z nich bol s Jamesom, alebo Remusom a na niektorých aj s ňou. Tiež na nich bola aj Lily. Alice a Frank.

„Povaľovali sa v tvojej izbe a ja som to dala dokopy, aby si ich mal na jednom mieste," usmiala sa na neho.

Prezeral si stránku na stránkou a fotografiu za fotografiou. Na každej sa smiali. James, Remus, on (Pettigrewa vždy nejako odstránila). „Sú úžasné," povedal dojato.

„Pamätáš si na túto," ukázala na fotografiu v Chrabromilskej klubovni. „Vznikla ten večer, čo sme mali večierok na konci šiesteho ročníka. James a Lily sa vtedy dali dokopy. Konečne."

„Si na nej nádherná," usmial sa na ňu, pamätal si ten večer, tie chvíle, akoby sa stalo nedávno. Jej smiech, keď sa fotili. „Ty si vždy nádherná. Ale tu sa tak krásne smeješ."

„Svet nám vtedy ležal pri nohách, mali sme všetko, čo sme chceli, boli sme mladí, slobodní a šťastní," riekla smutne.

„Hej, nebudeme dnes smutní, dobre?" požiadal ju, hoci si všimla, že má oči vlhké od sĺz. Jej darček ho dojal. Znova si prezeral tie fotografie a usmieval sa. Ona sa usmievala spoločne s ním.

Potom si zjedli raňajky, prezliekli sa a pobrali sa do salónika, kde už deti mali otvorené väčšinu z darčekov. Pomocou zásielkovej služby im Kaitleyn objednala nové oblečenie, ale aj nejaké tie maličkosti. Remus zariadil rôzne knihy pre Harryho s titulmi ako Praktická obranná mágia a jej použitie proti čiernej mágií, v ktorej sa nachádzali skvelé farebné obrázky všetkých protizaklínadiel a čarov, o ktorých sa tam písalo. Pre Sophie mali nádherné náušnice, ktoré tiež pomohla vybrať Minerva a ešte jeden špeciálny darček.

„Moja vlastná sovička, je nádherná," prekvapene hľadela na snežnú sovu, ktorá sa trocha podobala Harryho Hedvige. „Je prekrásna."

„Aby si mala svoje vlastné zvieratko," pobozkal ju Sirius na líce.

„Ďakujem," objala ho dcéra a potom sa ponáhľala objať aj mamu. Lola chvíľku hľadela na sovu, ale potom si znova vyžiadala náruč Kaitleyn. Tá ju hladkala a sledovala deti, ako sa tešia z darčekov.

Okolo nich lietal miniatúrny model Blesku, ktorý Harry dostal od Tonksovej.

A potom došla do salónika aj Molly a každému rozdala ďalšie darčeky. Kaitleyn, Sirius i Remus, rovnako ako deti od nej dostali každý vianočný pulóver. Kaitleyn mala pulóver žltej farby a bolo na ňom vyšité veľké K. Sirius mal červený pulóver s veľkým S uprostred. Remusovi sa ušiel tmavomodrý.

„Sú krásne, Molly, ďakujeme," usmiala sa na ňu Kaitleyn a rovnako ako ostatní, si obliekla vianočný pulóver.

„Nemáte začo, postarali ste sa mi o deti, hostíte nás, rada som vám urobila radosť," odvetila jej Molly a potom sa pobrala chystať obed. Hermiona, Sophie a Ginny jej odišli pomáhať. Sirius si s Harrym prezerali knihy na Obranu proti čiernej mágií.

„Molly bola na tom ráno zle," povedal Remus Kaitleyn.

„Prečo?"

„Percy jej vrátil vianočný pulóver, veľmi plakala," zdôveril sa jej.

„Ach," Kaitleyn zosmutnela a vybrala sa tiež pomôcť do kuchyne.

Molly sa jej zdala rozhodená, tak ju objala a povedala jej, že všetko bude v poriadku.

„Keď ja by som rada mala svoju rodinu pokope," riekla jej Molly a fňukala do veľkej vreckovky.

„Ja ťa chápem, ver mi, že veľmi," prikývla Kaitleyn. „Percy si isto čoskoro uvedomí, aká je pravda. Vážne, musel by byť slepý, keby to nevidel."

***

Chvíľku pred obedom zašla Kaitleyn do salónika, lebo hľadala Lolu. Našla v kresle sedieť Remusa, ktorý ju hladkal.

„Tu je tá nezbednica," zasmiala sa Kaitleyn. „Mimochodom, mám pre teba darček, počkaj chvíľku tu."

Odbehla do izby a potom sa vrátila. Podala mu zabalený darček a on ho hneď odbalil. Bola to zarámovaná fotografia. Jedna z tých, ktorú našla v izbe Siriusa. Boli na nej on, Sirius a James.

„Ďakujem, Kaily," usmial sa na ňu. „Vidím, že sme uvažovali podobne," dodal a podal jej zabalený darček.

Otvorila ho a nemohla uveriť vlastným očiam. „Ale, to je-"

„Navštívil som váš dom v Godrigovej úžľabine a vzal som tento fotoalbum, viem, ako si ho mala rada a ako si si zakladala na tom, aby tam boli všetky pekné chvíle. Tak som ti ho doniesol, aby si ho mala pri sebe a aby si mohla pokračovať teraz, alebo keď sa narodí maličká," rozprával jej.

„Ach, Remus," vrhla sa mu okolo krku a silno ho objala. „Vieš, ako si riskoval, keď si tam šiel?"

„Viem," prikývol, „ale chcel som ti dať niečo špeciálne k Vianociam a narodeninám. Spomenul som si na album, tak som ho bol zachrániť. Vo vašom dome niekto bol. Všetko bolo hore nohami. Zrejme zmizlo nejaké zlato."

„To je jedno," povedala.

„Album bol našťastie v poriadku, len trocha od prachu," usmial sa na ňu.

„Ďakujem, vážne," opätovala mu úsmev.

„Aj ja ďakujem."

„Nemáš za čo, krásne Vianoce, Remus," šepla a pobozkala ho na líce.

„Krásne Vianoce, Kaily," pohladil ju po líci a potom ju pustil zo svojej náruče.

„Mali by sme ísť do kuchyne, obed už bude isto pomaly hotový," vravela mu.

„Áno, potom ideme za Arturom. Mal by dorazil aj Divooký."

„Došiel pred chvíľkou."

***

Večer, keď sa všetci vrátili z nemocnice, čakala ich ešte spoločná večera. Artur bol už na tom lepšie, aj keď Remus pošepkal Kaitleyn aj Siriusovi, že sa s Molly pohádali kvôli muklovským praktikám mladého liečiteľa.

Na večeru ostal aj Divooký Moody a potom prišli aj rodičia Kaitleyn. Obaja jej zablahoželali k narodeninám a doniesli darčeky pre svoju vnučku Sophie.

Väčšina zúčastnených mala na sebe vianočné pulóvre od Molly, vrátene majiteľov domu.

Večera bola príjemná. Nikto nespomínal nič zlé, rozprávali sa o normálnych veciach, ako sa na Vianoce patrí. Dumbledore ani Minerva neľutovali, že neboli na Rokforte.

„Kto by sa chcel pozerať na tú ropuchu," zamračila sa Minerva, čo vyvolalo smiech hlavne u detí, lebo všetci dobre vedeli, na koho naráža.

„Som rada, že ste tu," prehlásila Kaitleyn, „všetci, s nami."

Matka jej venovala úsmev a pohladila ju po vlasoch.

„Kaily, povedz im ešte tú novinku," pobádal ju Sirius.

„Bábätko bude dievčatko," usmiala sa Kaitleyn.

„Vážne?"

„Áno, mami," žmurkla na ňu Kaitleyn, „prvé meno vám zatiaľ neprezradím, ale druhé, ktoré jej chcem dať, bude Minerva."

„Srdiečko moje," Minerva sa rozplakala a potom objala Kaitleyn. Dumbledore jej podal károvanú vreckovku, aby si mohla utrieť slzy.

„Som rada, že sa tešíš." Objímala ju Kaitleyn.

„Toto sú najkrajšie Vianoce, aké som kedy zažila," prehlásila Sophie o niečo neskôr a Kaitleyn so Siriusom s ňou úplne súhlasili. Konečne zažili Vianoce ako jedna veľká rodina. 

Pozn. autorky:

Takže Vianoce v marci hehe :D ale tak čo už, keď to tak vyšlo :) hádam sa Vám kapitola páčila, bola rozhodne jedna z tých pozitívnejších. Nabudúce to už také nebude.

Na fotke je Sophie :)