,,Koľko lístia popadalo,

do riek zabudnutia,

koľko mesiacov už odišlo,

ukradnúť môj osud."

(Gabriel Coronel – Yo te amé)

31. október 1972

Mesiace na Rokforte ubiehali. Druháci mali nabité vyučovanie, ale Kaitleyn s Lily vždy stíhali všetky úlohy. Profesor Obrany proti čiernej mágií, Archie Blume, sa ukázal ako správny profesor. Druháci si ho veľmi obľúbili a jeho hodiny boli vždy také poučné a Kaitleyn začala mať tento predmet rada a dokonca sa jej začalo aj dariť, tak zatiaľ nemusela využiť pomoc od Siriusa. 

Ostatné hodiny boli rovnako náročné, ale aj poučné. Na Transfigurácií im profesorka McGonagallová ukazovala ako sa vie zmeniť na mačku a v krátkosti im načrtla o animágoch. Ľuďoch, ktorí sa vedia zmeniť na ľubovoľne zviera. Proces transfigurácie opísala ako veľmi náročný, a že na svete je iba zopár animágov. 

Kaitleyn mala už ako malá rada, keď sa jej mama niekedy premenila na mačku, aby ju rozveselila. Preto mala vždy rada takmer všetky mačky. Nepáčilo sa jej, že študenti nadávajú na Pani Norrisovú, jednu z jej obľúbených.

„To by ale bolo niečo, stať sa animágom," prehlásil raz Sirius pri raňajkách vo Veľkej sieni, „ako zviera by som sa mohol dostať tam, kde ako človek nie. Bolo by to zábavne. Naozaj by ma zaujímalo koľko rokov to trvá, než sa to človeku podarí."

„Tri, alebo štyri," odvetila mu Kaitleyn, „mama mi to hovorila, trvalo jej to asi tri a pol roka a to je aká skvelá čarodejnica. Ale ona sa stala animágom z dôvodu, aby posunula svoje znalosti v transfigurácií, nie pre zábavu."

„Hej a na čo by sme sa menili," uvažoval James a ignoroval dôležitú poznámku Kaitleyn o dôvode jej matky, prečo sa stala animágom, „asi na niečo veľké."

„Skorej na nejaké menšie zviera, ktoré by mohlo všade prekĺznuť," zapojil sa do rozhovoru aj Peter.

„Ja by som asi nechcela byť animágus," vravela Lily a natierala si hrianku džemom, „niežeby som nemala rada zvieratá, nuž neviem, neláka ma to. Čo ty, Kaily?"

„Nikdy som nad tým neuvažovala. To, že sa mama mení na mačku som brala ako samozrejmosť," odvetila jej Kaitleyn, „ale keby som si mala vybrať zviera, tak by som asi tiež volila mačku. Mám mačky rada. Sú milé a prítulné." 

„Okrem Pani Norrisovej, do tej by som si rád kopol, ako všetci," zasmial sa Sirius.

„Hej," Kaitleyn sa na neho zamračila, „Pani Norrisová je moja obľúbená mačka a je to ešte len mačiatko. Pán Filch ju má len dva roky. Navrhovala som mu pre ňu krajšie meno a on jej dal toto, ale je to skvelá mačička."

„Vieš, Kaily," žmurkol na ňu Sirius, „to ty si priveľmi skvelá, všetkých máš rada. Ale tá mačka je netvor. Stále nás špehuje, aj keď neporušujeme školský poriadok. A to oslovenie, že 'pán Filch', ty si fakt zlatá. Každý mu hovorí iba Filch, alebo ten idiot!"

„Si zlý," zamračila sa na neho znova, ale on sa na ňu usmial. 

„Muselo to byť skvelé vyrastať na hrade, nie?" pýtal sa jej Remus.

„Ani nie, ja by som skorej brala detstvo mimo hradu," priznala sa Kaitleyn, „nikdy som ani nebola mimo neho. Iba v Rokville, to je dedinka kúsok tu. Vyrastať na hrade ma isto svoje výhody, ale väčšinou nie. Hlavne keď som mala vždy obmedzený priestor a nemohla som sa potulovať, kde som chcela. Tak som aj tak väčšinu svojho času trávila vonku s Hagridom a pomáhala mu."

„Myslíte si, že Dumbledore je tiež animágus?" spýtal sa ich Peter.

„Ty trulo," zasmial sa James, ,,McGonagallová povedala, že je iba 7 registrovaných animágov a Dumbledore predsa medzi nimi nebol."

„Možno môžeš byť animágom bez toho, aby o tom Ministerstvo vedelo," napadlo Siriusa. 

„Je to zložitý proces," povedala im Kaitleyn a potom sa zamračila na Jamesa. „A pre vás všetkých je to profesorka McGonagallová, troška úcty," a potom vzala svoje knižky do rúk. Lily urobila to isté a obe spoločne odišli z Veľkej siene na vyučovanie.

„Ešte že si nepovedal McGonagallka, to by ti aj jednu strelila," zasmial sa Remus.

„Ale oslovovať Filcha, že pán Filch, to môže fakt iba ona," hľadel Sirius smerom kam Kaitleyn s Lily odišli a potom sa pozrel na priateľov. „Mám nápad!"

***

2. september 1993

Kaitleyn sedela v riaditeľni a cítila ako sa všetky obrazy bývalých riaditeľov a riaditeliek na ňu pozerajú. Ani jeden si nenechal ujsť tento rozhovor. Pred ňou na svojej stoličke sedel Albus Dumbledore a Minerva McGonagallová sa prechádzala po miestnosti.

„Kaily, to čo si urobila je neprípustné!" hnevala sa Minerva.

„Prepáč, že som chcela zabrániť tomu, aby v triede zjavil Voldemort," odvrkla jej a Minerva sa mykla, keď vyslovila meno temného čarodejníka. Nebolo veľa ľudí, ktorí by ho nazývali jeho pravým menom. Minerva vedela, že túto odvahu má Kaitleyn po svojom otcovi.

„Otázne je, čo urobíme," uvažoval Dumbledore a hľadel na svoje prepletené dlhé prsty a nie na svoju jedinú dcéru, „niektorí žiaci za pár dní zabudnú na to, čo videli. Ale všetci vieme, že istí štyria mladí čarodejníci urobia všetko preto, aby zistili, čo ťa spája so Siriusom Blackom."

„Ja sa nehanbím za to, čo ma s ním spája," Kaitleyn si na hrudi prekrížila ruky a mračila sa na Dumbledora, ktorý na ňu stále nehľadel. 

„Kaily, prečo to nemôžeš pochopiť?" Minerva sa postavila po boku Dumbledora a hľadela na svoju dcéru. „My sa snažíme študentov chrániť!"

„Nerozmýšľala som. Netušila som, na čo sa ten prízrak premení!"

„To je práve to, Kaitleyn," Dumbledore zodvihol svoj pohľad a pozrel sa na dcéru, „ty často nerozmýšľaš nad vecami, ktoré robíš. Snažila si sa o niečo dobré, ale nakoniec z toho bola katastrofa a taká si vždy."

„Po kom to asi má," poznamenala Minerva sucho. Niektoré obrazy sa posmešne uškrnuli.

„A čo po mne chcete, aby som urobila? Mám im nebodaj zmazať pamäť?"

„Nie, to v žiadnom prípade," odvetil jej Dumbledore.

„Zabudnú na to," snažila sa upokojiť Kaitleyn, aj keď vedela, že opak bude znova pravdou. Boli to mladé decká, ktoré chceli všetko vedieť. Neboli o nič zodpovednejší ako ona a Sirius v ich veku. Tiež priťahovali problémy, tiež chceli všetko vedieť. A skôr či neskôr si to pospájajú. 

***

Zatiaľ, čo sa Kaitleyn spovedala zo svojho činu v riaditeľni, Harry, Ron, Hermiona a Sophie si hoveli v tieni veľkého buka vonku pri jazere a rozprávali sa o tom, čo sa stalo na hodine Obrany proti čiernej mágií. 

„Sophie mala by si zistiť, čo znamenal ten prízrak Kate," vravel jej Ron.

„Je to celé zvláštne. Doteraz som ani nevedela, že je Kate čarodejnica a zrazu ešte aj zistíme, že má nejakú spojitosť s tým vrahom," odvetila Sophie a pretočila stránku v učebnici Transfigurácie.

„Možno je aj Kate na temnej strane," napadlo Rona.

„A Dumbledore by ju tu len tak nechal, aby sa starala o študentov? To je hlúposť, Ron," uvažoval Harry. 

„Bude to mať iné vysvetlenie. V prvom rade zájdeme do knižnice," Hermiona vstala zo zeme a oprášila si listy z habitu a nevšímala si pobavený pohľad Harryho a Rona, že sú len jeden deň na Rokforte a ona už spomína knižnicu, „sú tam aj staré ročenky. Pohľadáme Kate Smithovú. Určite tu študovala. Dá sa to tam vyhľadať podľa mena."

„A ako zistíme, čo má s Blackom?"

„Uvidíme, ale zistíme to," rozhodla sa Hermiona. „Zajtra po vyučovaní tam zájdem. Budeme mať viac úloh, tak popritom skúsim nájsť niečo o Kate."

„Kate je dobrý človek," prehovorila Sophie a hľadela na hladinu veľkého jazera, „viem to. Určite by nikdy nemala nič s človekom, ako je Black. Zrejme sa ho tiež bojí. Možno niekto z tých ľudí, čo ich zabil, bol jej rodina. Kto vie."

„To dáva zmysel," poznamenal Ron.

„Ale zabúdate na to, čo povedal ten prízrak. Povedal jej, že ju nenávidí. Bude v tom niečo iné," zamyslela sa Hermiona. 

„Verím tomu, že je Kate dobrý človek," zopakovala Sophie. „Vždy bola na mňa dobrá. Je to celé také zamotané."

***

Na druhý deň ráno počas raňajok došli Hermione sovou poštou noviny. Otvorila ich a zarazila sa. Schytila Sophie a chlapov a všetci sa pobrali do opustenej triedy na prvom poschodí. 

„Hermiona, čo je? Nestihol som ani dojesť!" mračila sa na ňu Ron a ešte ospalo zazíval. 

„Musíte vidieť, čo je v novinách," rozprestrela ich na katedru. Mračila sa na nich znova fotografia Siriusa Blacka a titulok k článku znel „Láska Siriusa Blacka!" 

Hermiona začala čítať: 

„Sirius Black, jediný, ktorému sa podarilo utiecť z Azkabanu bol v minulosti ženatý, ako si niektorí naďalej pamätajú. Jeho manželkou nie je nik iný, ako jediná dcéra Albusa Dumbledora, Kaitleyn. Sirius a Kaitleyn sa stretli počas štúdia na Rokfortskej strednej čarodejníckej a po ukončení štúdia spolu na rok odcestovali. Keď sa vrátili, nasledovala svadba a narodenie dcéry. Sirius Black sa však vybral inou cestou, keď sa pripojil k Tomu-čo-ho-netreba-menovať a tým poznačil aj svoju rodinu. V čase jeho odsúdenia, čakala jeho manželka druhé dieťa, o ktoré však tragicky prišla. Po tom už o Kaitleyn Blackovej nie sú žiadne správy. Vyparila sa aj so svojou dcérou, nevedno kam. Ani samotní rodičia Kaitleyn Blackovej (Albus Dumbledore a Minerva McGonagallová) nemajú správy o dcére a ani vnučke!"

„Čo? Dumbledore a McGonagallka majú spolu decko?" zareagoval prvý ako Ron.

„A toto ťa trápi najviac, Ronald?" zodvihla Hermiona svoje pravé obočie. 

„Tak to je tá najšialenejšia vec akú som kedy počul," odvetil jej Ron.

Harry vytrhol Hermione noviny z rúk: „Je tu aj fotografia Kaitleyn počas štúdia," povedal a položil noviny pred priateľov. Všetci sa prekvapivo otočili smerom k Sophie.

Sophie sa pozrela na mladé dievča na fotografií. Malo o dosť tmavšie vlasy, možno iný nos a inej farby oči, ale v skutočnosti sa na ňu podobala viac, ako si v tej chvíli chcela priznať. 

„Nie, to nie," Sophie chytila noviny a krčila ich.

„No tak," Harry sa ju snažil upokojiť.

„Nie," Sophie po tvári tiekli slzy, „to nemôže byť pravda. Ja nemôžem byť ich dcéra. Nemôžem."

„Teoreticky môžeš byť," povedala jej Hermiona úprimne, „nič o svojich rodičoch nevieš, Sophie. Ale možno to je iba blbá náhoda. Zistíme to."

„Áno, Sophie," prikývol Harry, „a mysli na to, že deti nikdy nemôžu za chyby svojich rodičov."

„Budeme ťa mať rovnako radi, aj keď budeš dcéra vraha a tej dcéry Dumbledora a McGonagallky," snažila sa ju povzbudiť Ron, hoci to nebolo vhodné a vyslúžil si za to prísny pohľad Hermiony. 

Sophie hľadela na bielu stenu a mala na srdci toľko otázok. Keby sa len našiel niekto, kto by jej na nich odpovedal. Potom roztrhala noviny na kúsky.

„Neboj, nikto okrem mňa isto Proroka neodoberá. Poďme na hodinu," povedala im Hermiona.

„Ospravedlňte ma, ja nemôžem. Necítim sa dobre, pôjdem do klubovne," vybrala sa Sophie na druhú stranu chodby ako jej priatelia. 

***

Kaitleyn dočítala článok v Dennom Prorokovi. „Prekliate hnusné svine!" zanadávala. Niekto im musel dať echo, aby toto o jej rodine vytiahli. Na úteku bol dva mesiace a doteraz to v novinách nebolo. Rozzúrená kráčala po chodbe a zišla dole do žalárov. Stáli tam prváci, ktorých obišla a vošla dnu.

„Koľko si dostal za to, že si im pripomenul, že Sirius mal rodinu? Hm, koľko Ufňukanec?" zamračila sa na Severusa Snapa, hodila mu noviny na stôl a ruky si dala v bok.

Severus Snape sa na ňu pobavene uškrnul: „Myslíš, že som jediný, kto pozná tvoju úžasnú minulosť? Keby som im o tom povedal, tak im rovno aj poviem, kde nezvestnú Kaitleyn Blackovú nájdu!" 

„Si pokrytec!"

„Drahá Kate," ironicky ju oslovil, „nie som jediný človek na tomto hrade, ktorý pozná tvoju pravú totožnosť. Nenapadlo ťa napríklad, že z neopätovanej lásky robia ľudia zlé veci?"

„Ty o tom vieš veľa, však Ufňukanec," uškrnula sa na neho Kaitleyn, ale v skutočnosti ju to celé veľmi bolelo. 

„Keď sa dievča, ktoré ľúbiš zamiluje do tvojho najväčšieho nepriateľa, stále nie je také tragické, ako keď sa dievča, ktoré ľúbiš, zamiluje do tvojho priateľa. Porozmýšľaj nad tým, Kate a choď otravovať niekoho iného," povedal jej Severus tvrdo. „Ja mám iné veci na práci ako riešiť tvoju minulosť." 

Pozn. autorky:

Hore nájdete fotografiu Kaitleyn z Denného Proroka.

Ďakujem za predošlé reakcie ku kapitolám, veľmi ma tešia vaše komentáre a vote k ním. Nezabudnite, že vždy ma komentár, hoci aj maličký, poteší. 

Čo sa týka záveru tohoto dielu, môžete tipovať, čo tým Severus myslel, ale každopádne sa to skôr, či neskôr dozviete.