„Nájdem spôsob, ako ťa milovať

a zároveň prežiť.

Ako mám popierať,

že neviem, čo robiť,

keď tu ty nie si?

Túto vojnu vyhrám,

aby som bol šťastný."

(Jencarlos Canela – Tu veneno)

30. jún 1977

Nastal posledný deň školského roka, ktorý pre Kaitleyn znamenal predovšetkým rozlúčku so Sirusom a je priateľkami. Už od rána mala mrzutú náladu a bola smutná. Sledovala Lily a Alice ako sa balia, ako sa už v podstate tešia domov, aj keď sa pred ňou tvárili, že veľmi nie. Ale ona ich poznala. Obe boli rodinne založené a svoju rodinu mali rady, preto sa tešili, že ich znova na dva mesiace uvidia.

„Budeme ti písať každý deň," všimla si Lily jej neprítomný a smutný pohľad a prisadla si k nej na posteľ. „Sľubujem a ty tiež, však Alice?"

„Jasná vec," prisadla si k nej aj Alice, „ako každý rok a možno sa ti znova podarí utiecť a stretneme sa," zasmiala sa.

„Tento rok ma bude mama priveľmi strážiť, uvidíte," povedala smutne Kaitleyn, „žiadne úteky nebudú možné."

„Tak ju skúsiš aspoň presvedčiť, aby ste šli na nákupy do Šikmej uličky a tam sa stretneme," navrhla Lily.

„Zrejme by to šlo," prikývla Kaitleyn. „Zase mi budete toľko chýbať. A Sirius tiež."

„Keby to bolo možné, on by tu isto rád ostal," povedala jej Lily. „Isto budeš aj ty veľmi chýbať jemu."

„Stretneš sa cez leto s Jamesom?"

„Chcela by som," usmiala sa Lily. „Lenže neviem, čo na to naši. Ešte som nemala frajera a jednoducho, Merlin vie, ako to zoberú."

„Určite v pohode, Lily," povzbudila ju Alice, „aj naši boli chvíľku skeptickí ohľadom Franka, ale obľúbili si ho. Ach, baby, nemôžem uveriť tomu, že budúci rok tu už Frank nebude. Budete ma tým pádom mať stále na krku," zasmiala sa. „Lebo nebudem mať s kým iným tráviť čas."

„My sa o teba postaráme," objala obidve Kaitleyn. „Nech tie prázdniny rýchlo prejdú, nech už ste zase späť, baby."

„My sa vrátime," usmiala sa Lily.

„Budem si škŕkať dni v kalendári do vášho návratu," povedala Kaitleyn smutne.

„Naozaj ti budeme písať každý jeden deň," sľúbila Alice. „Poďme na raňajky, som neskutočne hladná."

„Som za," prikývla Lily.

Všetky tri vstali z postele. Lily ešte zatvorila svoj kufor a Alice pozrela na veci, ktoré jej trebalo dobaliť ešte. Mykla nad tým plecami a potom ako prvá vybehla z izby. Lily a Kaitleyn ju nasledovali. Kaitleyn mala pocit, akoby mala knedlík zaseknutý v krku. Naozaj jej bolo tak veľmi zle. Možno ešte viac ako za posledné roky. Tento rok toho zažili toľko a hlavne bola konečne so Siriusom. Konečne bola šťastná a teraz majú prísť dva mesiace bez neho a bez jej priateliek a ostatných priateľov. Bolo jej z toho naozaj veľmi zle.

Nevedela si predstaviť, ako vydrží dva mesiace bez nich všetkých, keď každý jeden deň ich videla, mohla s nimi tráviť čas. A čo ju trápilo tiež bol fakt, že po prázdninách ich čaká už iba posledný ročník a potom sa možno ich cesty rozídu navždy. A z toho jej vlhli oči.

***

„Nepozeraj sa tak na mňa," Sirius ju pritiahol k sebe do náručia, „pretože pôjdem presvedčiť tvojich rodičov, aby som tu mohol ostať. Dokonca si aj kľaknem, alebo sa budem plaziť po zemi, aby mi to dovolili."

„Nedovolíme," ozval sa za ním hlas Minervy McGonagallovej. „O dvadsať minút ide vlak, pán Black, mali by ste ísť."

„Ach, dobré ráno, pani profesorka," usmial sa na ňu Sirius. „Pôjdem, len sa rozlúčim."

„Ak vlak zmeškáte, osobne vás domov zavediem, určite tu neostanete," vážne sa na neho pozrela a potom odišla hore po schodoch.

„Niekedy je vážne desivá," poznamenal Sirius. „Budeš mi chýbať."

„Ty mne viac," schúlila sa v jeho náručí a on ju pobozkal do vlasov. „Nezabudneš na mňa, však?"

„Za dva mesiace, Kaily?" zasmial sa. „Som do teba blázon odkedy ťa poznám, ako sa môžeš niečo také spýtať?"

„Ja neviem, mám proste strach," zafňukala.

„Neboj sa, princezná," pobozkal ju na čelo. „Na teba by som nemohol zabudnúť nikdy, si môj život, si všetko, čo mám. Milujem ťa."

„Aj ja teba milujem, Sirius," usmiala sa na neho.

„Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi nechcem ísť domov," riekol jej. „Vidieť zase tú moju hroznú rodinu. Posledné roky nie je reč ani s Regulusom a to sme kedysi bývali priatelia."

„To je mi ľúto," šepla. „Možno by si sa mal troška snažiť, aby ste nimi zase boli. Je to predsa len tvoj brat a ja viem, že ho máš rád."

„Samozrejme, že ho mám rád," prikývol. „Uvidím, čo sa dá robiť."

„Mal by si už naozaj ísť, zlatko," pohladila ho po líci.

„Zbohom, princeznička moja," usmial sa na ňu.

Do haly prišli aj jeho priatelia. James pomáhal Lily s kufrom. Remus a Peter niesli už tie svoje. Všetci sa ešte raz rozlúčili s Kaitleyn.

„Tak sa maj, Kaily," objala ju znova Lily. „Ľúbim ťa."

„Aj ja ťa ľúbim, Lil," šepla Kaitleyn.

„Kaily, moja," Sirius ju dlho pobozkal.

Potom si vzal svoj kufor a vybral sa k dubovým dverám za svojimi priateľmi, aby nezmeškali vlak. Svoj kufor oprel o dvere a ešte raz sa rozbehol za ňou. Pritiahol ju k sebe do náručia a venoval jej dlhý vášnivý bozk. „Milujem ťa."

Kaitleyn sa rozplakala a sledovala Siriusa a svojich priateľov ako znova odchádzajú od nej preč. Na dva mesiace, ktoré sa teraz zdali ako veľmi dlhá doba.

***

15. júla 1977

Dni šli veľmi pomaly. Kaitleyn sa väčšinu času iba tak potulovala po hrade. Spomínala na všetky úžasné chvíle, ktoré zažila za tie roky so svojimi priateľkami, ale aj so Siriusom. Občas navštívila Hagrida, ktorý sa ju snažil rozveseliť a raz dokonca presvedčila mamu, aby ju zobrala do Rokvillu, aby mohli navštíviť strýka Aberfortha, ktorý mal z ich návštevy naozaj veľkú radosť.

Občas si sadla ku knihám a snažila si robiť domáce úlohy, čítala si knihy, ktoré ešte neprečítala. Zhovárala sa s Takmer bezhlavým Nickom, alebo sa hrala s Lolou a pani Norrisovou vonku, pretože leto bolo veľmi teplé, aj keď občas zapršalo.

Všetci jej písali listy, naozaj denne. Lily sa mala dobre. Rodičia sa na ňu veľmi tešili a tiež ju pozdravovali. Petuniu ešte zatiaľ nevidela, Lily sa sťažovala, že sa jej sestra určite vyhýba a trápilo ju to. Stratila už nádej na to, že by niekedy mohli byť znova priateľky a sestry ako sa patrí. O tomto všetkom sa posťažovala Kailteyn v listoch.

Alice sa mala lepšie. Rodičia jej dokonca dovolili stráviť dva týždne na konci prázdnin u Franka, keďže potom sa dlhšie neuvidia. Písala jej aj o tom, ako ich prvý deň prázdnin navštívil a povedal jej rodičom, že by si ju po tom, čo skončí školu, chcel zobrať za manželku. Rodičia z toho boli vraj trocha šokovaní, ale v podstate šťastní, lebo si Franka obľúbili. Kaitleyn sa z toho veľmi tešila. Veľmi to Alice priala.

Sirius dodržal svoj sľúb a tiež jej písal listy. Cítila, že ani on nie je šťastný. Písal jej o tom, ako ho rodičia v kuse vytáčajú a ako aj Regulus si postavili proti nemu múry a to ho trápilo. Jediné, čo ho tešilo bolo, že mohol navštíviť svoju sesternicu Andromedu. Dokonca jej aj poslal fotografiu s jej malou dcérkou Nymphadorou. Dievčatko bolo naozaj ohromné, bolo drobné, usmievavé a malo ružové vlasy. Kaitleyn si tú fotografiu vystavila na nočnom stolíku, lebo Sirius na nej mal úprimný a krásny úsmev. Predstavovala si, aké by asi bolo, keby mali dcéru. Predstavovala si, ako by sa Sirius pozeral na ich dcérku. Jeho oči by isto ešte viac žiarili, bolo by v nich stále viac a viac malých hviezdičiek. A mal by ten najkrajší úsmev, keby sa pozeral na ich dcéru. Túžila to raz zažiť. Naozaj veľmi. Chýbal jej.

„Drahá Kaily,

ako sa máš, dievčatko? Veľmi mi chýbaš. U mňa je všetko zlé. Včera zomrel môj strýko Alphard. Mal som ho rád. Bol jeden z mála ľudí z našej rodiny, koho som mal rád. Kiežby si tu bola, tak rád by som ťa v tejto chvíli objal.

Naši ma hnevajú stále viac. Už som sa dokonca pobalil. Rozmýšľam, že znova zdrhnem. Som si istý, že Potterovcom by som nevadil. Lenže nechcem otravovať. Snažím sa to tu nejako zvládnuť, ale začínam byť zúfalý.

Chcel som ísť k Andromede (aj jej sa tá správa o strýkovi dotkla), ale nechcem jej robiť problémy.

Zajtra bude pohreb a potom čítanie testamentu. Mám sa tam dostaviť, netuším prečo.

Veľmi ťa ľúbim, Kaily.

S láskou,

tvoj Sirius."

Keď Kaitleyn dočítala listy, po tvári jej tiekli slzy. Nepoznala jeho strýka, ale bolo jej to ľúto kvôli Siriusovi. Chcela by mu toľko pomôcť.

Vybrala pergamen a začala brkom písať.

„Milý Remus,

ako sa máš? Aké sú prázdniny? U mňa idú veľmi pomaly.

Písal mi Sirius. Zomrel mu strýko a zajtra má byť pohreb. Veľmi by som v tejto chvíli chcela stáť pri ňom, ale naši by ma nepustili. Poznáš to. Chcela by som ťa poprosiť, či by si nebol zajtra s ním, aby nebol tak zúfalo sám. Prosím daj vedieť aj Jamesovi a Petrovi. Určite by Vám bol vďačný a ja budem tiež. Nechcem, aby bol sám.

Posielam ti bozk,

Kaily."

List vložila do obálky a ihneď ho poslala Remusovi, aby ho dostal čím skôr. Potom vybrala ďalší pergamen a začala písať odpoveď pre Siriusa.

„Miláčik,

je mi veľmi ľúto, že tvoj strýko zomrel. Naozaj ma to veľmi mrzí a veľmi rada by som ťa objala a snažila sa upokojiť, ale nie je to možné. Chýbaš mi naozaj neskutočne.

Prosím ťa, buď troška rozvážny a neutekaj z domu. Viem si predstaviť, že sa to tam nedá vydržať, ale iba ublížiš sám sebe. Skús to nejako vydržať. Budem na teba silno myslieť. Vieš, že som myšlienkami stále s tebou, blázonko.

Ja sa mám celkom fajn. Pozdravuje ťa Hagrid, Takmer bezhlavý Nick a tiež aj môj strýko Aberforth. Ó a Zloduch samozrejme, hádal sa minule so mnou, komu z nás dvoch viac chýbaš. Nakoniec som to vzdala a nechala som ho vyhrať (aj keď to nie je pravda, mne chýbaš viac), lebo bol neznesiteľný. Veď ho poznáš.

A mimochodom vôbec neviem, čo sa deje vo svete. Pretože mi mama nedovolí odoberať Denného Proroka. Vážne je nejaká paranoidná posledné dni. Stráži ma ako oko v hlave. Dumbledore často odchádza na celé dni preč (o to viac ma stráži). Dúfam, že sa nedeje nič zlé.

Veľmi ťa milujem, myslím na teba a som s tebou.

Posielam ti veľmi veľa bozkov, láska moja.

Tvoja Kaily."

Kým dopísala list, vrátila sa sova s odpoveďou od Remusa.

„Ahoj, Kaily,

už sme sa to dozvedeli, Sirius písal aj mne, Jamesovi a Petrovi. Budeme pri ňom. Nemusíš sa báť, nenecháme ho samého.

Inak sa mám celkom fajn, dúfam, že aj ty.

Tiež ti posielam bozk,

Remus."

Kaitleyn sa trocha pousmiala a potom poslala list pre Siriusa. Dúfala, že bude v poriadku a že naozaj neutečie z domu.

***

21. decembra 1995

Kaitleyn sa prebrala. Pretočila sa na druhú stranu a zistila, že Sirius nie je v posteli. Pomaly vstala, prehodila si cez seba župan, obula papuče a vyšla z izby. V salóniku nebol, tak skontrolovala izbu Hrdozobca, ktorý spokojne spal. Zišla dole po schodoch až do kuchyne, z ktorej šlo svetlo.

„Čo sa stalo?" spýtala sa, keď vošla dnu.

V kuchyni sedel Sirius, Harry a Weasleyovci, ktorí ešte chodili do školy.

„Artur je u Munga, je vážne zranený," riekol jej Sirius.

„Čože?"

„Molly pred chvíľkou písala, že Artur ešte žije a že je u Munga, potom sa ozve, keď bude vedieť niečo nové," vravel jej Sirius.

„Prečo sú tu deti?"

„Snívalo sa mi to," povedal jej Harry. „To o pánovi Weasleym, zaútočil na neho had. Dumbledore nás poslal sem."

„Čože? Ale to," zastavila sa. Hľadela na svojho krstného syna, ktorý bol veľmi bledý.

„Keby nebolo Harryho, náš otec by bol možno mŕtvy," povedal Fred.

Kaitleyn podišla k dvojičkám Weasleovým a položila svoju ruku na Fredovo rameno. „Urobím vám niečo jesť, deti?"

„Nie sme hladní," odvetil jej Fred.

„Ginny, zlatko?"

„Ani ja nie som hladná, ďakujem Kaily," povedala smutne. Kaitleyn prešla okolo stola a potom ju pohladila po vlasoch a troška objala, lebo dievča bolo vydesené. Ron vedľa nej vyzeral, akoby ani nebol prítomný. Jemne ho pohladila po vlasoch.

„Ani ja nechcem jesť, nemôžem," povedal a potom si znova zložil hlavu do dlaní.

Kaitleyn bolo z toho všetkého smutno. Sadla si medzi Harryho a Siriusa, pričom stisla Harryho ruku a usmiala sa na neho. Nemohla uveriť tomu, že Artur je teraz niekde medzi životom a smrťou a vážne dúfala, že sa z toho dostane. Ten Harryho sen ju trápil. Dumbledore ich na začiatku roka varoval, že sa to môže stať. Tie Harryho bolesti z jazvy a sny, ktoré už mal predtým. Nuž bolo to skutočnejšie, ako si predstavovala. Naozaj sa v duchu veľmi modlila za Artura a tiež sama chcela nejaké odpovede.

Artur Weasley sa dnes v noci nachádzal na Oddelení záhad na Ministerstve mágie, alebo strážil cestu k proroctvu. Lenže ako sa tam dostal had? Ako ho vôbec našiel, keď mal neviditeľný plášť. Situácia začínala byť vážna a veľmi nebezpečná.

„Nechcete si ísť ľahnúť?" navrhol po chvíľke Sirius.

Všetci Weasleyovci sa na neho pohoršene pozreli a tak pokračovali v sedení mlčky pri stole. Kaitleyn sledovala deti pri stole a tie sledovali sviečku uprostred neho. Občas si priložili fľašku od ďatelinového piva k ústam, prehovorili iba vtedy, keď zisťovali, koľko je hodín, alebo nahlas uvažovali, čo sa deje, a utešovali sa, že keby bolo zle, dozvedeli by sa to hneď, lebo pani Weasleyová dávno musela byť u svätého Munga.

„A Sophie?" spýtala sa Kaitleyn.

„Ostala ešte Rokforte," povedal jej Harry. „My sme museli rýchlo odísť, aby Umbridgeová nezistila, čo sa deje. Do všetkého sa stará, ako sme vám písali v listoch."

„To je vážne taká hrozná?" spýtala sa, ale bola to iba rečnícka otázka. Keď tu naposledy bola jej matka, tiež sa na tú ženu veľmi sťažovala, takže jej bolo jasné, že to bude s ňou vážne. Troška sa obávala o Sophie, keď ostala na škole iba s Hermionou. Predsa len bola pokojnejšia, keď tam boli aj chlapci. Ale ešte dva dni a začnú vianočné prázdniny a bude mať Sophie pri sebe.

Fred zadriemal a hlava mu odkvicla na plece. Ginny sa na stoličke schúlila ako mačka, ale oči mala otvorené. Ron naďalej sedel s hlavou v dlaniach a nedalo sa povedať, či bdie, alebo spí. Harry sa občas pozrel na Kaitleyn, alebo na Siriusa. Kaitleyn sa oprela o Siriusovo rameno a teraz bola ona, kto sledoval sviečku, ako postupne vyhasína.

Niekde v dome odbili hodiny. Bolo presne päť a o pár minút sa objavila Molly.

„Dostane sa z toho," povedala a hlas mala slabý od únavy. „Spí. Neskôr ho pôjdeme navštíviť. Teraz pri ňom sedí Bill, ráno si vezme voľno."

Deti sa ju ponáhľali objať.

„Raňajky!" ohlásil Sirius nahlas a radostne vyskočil. „Kde je ten prekliaty škriatok? Kreacher? KREACHER!"

Kreacher však na volanie neprišiel.

„Ach, zabudnime naňho," zahundral Sirius a zrátal ľudí. „Takže to budú raňajky pre ôsmich. Slanina a vajíčka, myslím čaj, hrianky..."

Harry sa ponáhľal k sporáku pomôcť mu, ale Molly ho zastavila a silno objala.

„Neviem, ako by to bolo dopadlo, keby nie je teba, Harry," vravela priduseným hlasom. „Trvalo by hodiny, kým by Artura našli, a to už by bolo neskoro, ale vďaka tebe je nažive a Dumbledorovi sa podarilo vymyslieť dobrú výhovorku, prečo bol Artur tam, kde bol. Nevieš si predstaviť aké problémy by z toho inak vzišli. Pozri na chudáka Sturgisa."

Harry sa na ňu usmial a potom sa Molly poďakovala Siriusovi a Kaitleyn, že sa postarali na tých pár hodín o deti. „Vyzerá to, že Artur ešte nejaký čas u Munga pobudne, a bolo by úžasné, keby sme mohli byť bližšie, lenže to znamená, že tu možno zostaneme aj cez Vianoce."

„O to lepšie," prehlásil Kaitleyn a Sirius nahlas.

„Všetko bude v poriadku, Molly," objala ju Kaitleyn a všimla si, že Harry a Sirius vyšli z kuchyne. Harry sa jej celý čas zdal taký bledý, dokonca stále, aj keď už vedeli, že Artur bude v poriadku. Ten sen ho zjavne veľmi vydesil.

Keď sa najedli, všetci odišli spať. Kaitleyn a Sirius sa zavreli v izbe. „Čo chcel Harry?"

„Trápi sa pre ten sen. Tvrdí, že v tom sne on bol ten had," riekol jej.

„Vážne?"

„Zrejme je už veľmi unavený, vraj chcel zaútočiť aj na tvojho otca, keď sa na neho konečne pozrel. Vraj sa mu vyhýba," pokračoval.

„Nepáči sa mi to, Sirius," šepla. „Vôbec sa mi to s bolesťami jeho jazvy a týmto snami nepáči. Dúfam, že Dumbledore niečo vymyslí. Ten had, patrí Voldemortovi a naozaj by ma zaujímalo, ako sa tam dostal. Zrejme je Ministerstvo plné smrťožrútov. Ach."

„Poďme si pospať a potom sa pozhovárame, možno príde aj Dumbledore," povedal jej. Kaitleyn prikýla a uložila sa do postele. Spánok prišiel takmer okamžite.

***

Poobede dorazila Tonksová a Moody, ktorí mali sprevádzať Molly s deťmi do Nemocnice sv. Munga, aby mohli ísť navštíviť Artura. Divooký Moody mal vážne vtipný klobúk, ktorý zakrýval jej čarovné oko a Tonksová mala dnes ružové vlasy.

„Remus sa zastaví neskôr," stihla jej povedať ešte pred odchodom.

Kaitleyn a Sirius znova osameli. Kaitleyn umývala riady po obede a potom začala pripravovať večeru, lebo teraz ich bude v dome o niečo viac, čo ju úprimne tešilo, lebo dom potom nebude taký temný ako posledné dní. Dokonca aj Sirius bol veseljší a zhovorčivejší. Viac sa usmieval.

Ostatní sa vrátili po popoludní. Harry si šiel rovno ľahnúť spať a deti sa utiahli do salónika. Molly sa vrhla na moc s večerou a pritom rozprávala, že Artur už vyzerá lepšie, ako v noci. Všetkých to úprimne tešilo.

Keď bola večera hotová, Kaitleyn poslala Rona pre Harryho, ale ten sa vrátil sám.

„Zrejme je iba unavený," šepol jej Sirius a tak ho nechali spať.

***

22. december 1995

Na druhý deň sa dali do prípravy vianočnej výzdoby. Bol to Siriusov nápad. Pospevoval si koledy a všade vešal ozdoby. Okolo šiestej večer dorazila Sophie a Hermiona.

„Ahoj, srdiečko," Kaitleyn ju dlho objímala. „Veľmi si nám chýbala."

„Aj vy mne," usmiala sa Sophie. „Aké už máš veľké bruško," dodala.

„Princeznička," silno ju objal aj Sirius a pobozkal ju na líce.

„Idem pozrieť Harryho," ospravedlnila sa obom a odišli na poschodie do salónika, kde sa ich krstný syn ráno usadil a takmer odtiaľ nevyšiel.

„Mal by si sa s ním pozhovárať," vravela Kaitleyn Siriusovi.

„Urobím to po večeri, dobre?"

„Ďakujem," pobozkala ho lemo na pery.

„Idem pokračovať vo výzdobe," odvetil jej.

O malú chvíľku sa niesol hlas po celom dome. Sirius si na plné hrdlo vyspevoval: „Ne-sie-em va-ám pó-otkany-y, hí-po-gri-ify!"

A to ju nesmierne rozosmialo. Bola šťastná ako už dávno nie.

Pozn. autorky:

Ahojte, dneska je štvrtok, takže je tu nová kapitola. Dostávame sa do polovice 5 knihy, lebo nastal čas vianočný, prezradím Vám, že budúci týždeň bude vianočná kapitola a bude iba prítomnosť (s pochopiteľných dôvodov som nechcela miešať leto v minulosti s Vianocami v prítomnosti :D ). 

Som zvedavá, ako sa Vám páčila kapitola, aj keď prítomnosť Vám bola isto dôverne známa z knihy. 

Mimochodom ako isto viete, občas v poviedke bývajú Bonusové kapitoly :) väčšinou som bonusy vyberala ja, podľa toho, ako sa mi hodili do príbehu, ale tento raz by som sa chcela opýtať Vás, čo by ste prijali v bonuse nabudúce. Môže ísť o nejakú scénu, ktorá už bola napr. z pohľadu Kaily a vy by ste chceli vedieť, ako by prebiehala z pohľadu Siriusa. Alebo bonus ohľadom nejakej situácie, ktorá bola spomenutá, ale ešte sme sa k nej nedostali, o nejakej postave, alebo hocičo čo Vás napadne. Teším sa na Vaše nápady.