„My sme boli tými, ktorými sme boli

a ktorými budeme zajtra.

My sme boli tými prvými,

ktorí slepo verili v lásku.

My sme tými, ktorí prosili, nech vybúchne láskou celý svet.

Prežili sme a žili sme si svoj sen.

My budeme tým, čím ty budeš chcieť, aby sme boli,

ja som ten, ktorý ťa vyhral,

ja som ten, ktorý ťa miluje, ktorý po tebe túži,

ja som ten, kto ťa naviguje proti vetru."

(Alejandro Sanz – A que no me dejas)

12. jún 1977

V Chrabromilskej klubovni to vyzeralo naozaj pekne. Kreslá boli odtiahnuté pod oknami, aby sa tak mohol vytvoriť tanečný parket. Hrala príjemná hudba, stoly boli plné jedla (hlavne koláčov, ktoré chlapci potiahli v kuchyni) a pitia (tekvicového džúsu a ďatelinového piva). Zo stropu viseli konfety a kde tu občas vybuchol mini ohňostroj.

Kaitleyn, Lily a Alice konečne zišli dole do spoločenskej miestnosti. Alice odišla tancovať s Frankom, chcela si s ním užiť tento večierok, pretože Frank Rokfort už končil a toto bol posledný školský večierok, na ktorom bol. Kaitleyn a Lily si šli sadnúť do kresiel k Siriusovi, Jamesovi, Remusovi a Petrovi.

„Konečne, dámy," žmurkol na obe James, ale venoval Lily krásny úsmev.

„Už sme mysleli, že si s Jamesom pôjdeme pre metly a vyletíme hore do dievčenských spálni po vás," pridal sa aj Sirius a pritom venoval letmý bozk Kaitleyn na pery. „Si hladná, láska?"

„Zatiaľ nie, ďakujem, zlatko," pohladila ho po líci. „Ale chcela by som si zatancovať."

„Ako povieš, tvoje prianie je mi ako vždy rozkazom," hlboko sa jej uklonil. Všetci vybuchli smiechom, iba Kaitleyn sa na neho sladko usmievala. Vzal ju za ruku a viedol na tanečný parket. Hrala pomalá pieseň od Sudičiek.

Sirius ju pritiahol do svojho náručia, položil svoje ruky na jej boky a ona obmotala tie svoje okolo jeho krku. Hľadeli si do oči a pomaly v rytme melódie spolu tancovali.

„Kiežby všetky dni boli takéto," riekla mu.

„Aké?"

„Také šťastné," vysvetľovala mu, „aby sme boli obklopení našimi priateľmi, aby sme sa necítili sami a aby sme boli šťastní."

„Kaily, urobím všetko preto, aby sme boli šťastní, sľubujem ti," usmial sa na ňu.

Kaitleyn prikývla, naďalej mu hľadela do očí a snažila si užívať túto chvíľku. Všimla si, že na parkete je aj Alice s Frankom, ale aj Lily s Jamesom.

„Je to také perfektné, tento čas, ktorý trávime spolu," pobozkala ho na líce.

„Vždy budeme spolu a vždy to bude perfektné," chytil jej tvár do svojich rúk a vtisol jej veľký bozk na pery. „Dnes ti to veľmi pristane."

„Ďakujem," usmiala sa na neho. Mala na sebe jednoduché biele šaty na ramienka. Vlasy si nechala rozpustené. Lily ju namaľovala. Na krku jej visel náhrdelník, ktorý dostala od Siriusa. „Aj ty si fešák, zlatko," dodala na margo jeho oblečenia. Mal na sebe síce iba obyčajné rifle a jednoducho bielu košeľu, ale aj tak bol pre ňu dokonalý. Hlavne, keď mal prvé tri gombíky na košeli rozopnuté. Prišlo jej to také sexy.

„Si najlepšia," žmurkol na ňu a znova ju zovrel vo svojom náručí a pobozkal ju.

***

Kaitleyn, Lily a Alice sa stretli pri stole s jedlom. Sirius a jeho kamaráti sa rozhodli ísť pre ďalšie jedlo a pitie, pretože sa im míňalo.

„James ma požiadal, aby som sa oficiálne stala jeho priateľkou!" oznámila im nadšene Lily. Alice aj Kaitleyn vykríkli takmer naraz a obe objali svoju najlepšiu priateľku. „Povedala som áno, samozrejme," dodala Lily.

„To je úžasná správa, Lily," tešila sa Alice, „teraz sme konečne všetky zadané."

„Šťastne zadané," podotkla Kaitleyn.

„Presne tak," prikývla Alice. „Ach, som taká šťastná."

„Popravde aj ja som šťastná a veľmi," pridala sa aj Lily.

„Dnešný večer je fakt čarovný a nejako sa všetky veci dávajú do poriadku, tiež som šťastná," usmiala sa na nich Kaitleyn.

Všetky spozorovali, že sa vrátili ich priatelia. Alice sa rozbehla k Frankovi a vtisla mu bozk na pery.

Lily sa usmiala na Jamesa, ktorý si napravil svoje okuliare, prehrabol si vlasy, ako vždy v jej prítomnosti, ale teraz ju to už neprivádzalo do nepríčetnosti. Zakývala mu, žmurkla na neho a on jej venoval taký úsmev, aký mal iba pre ňu.

Kaitleyn zachytila Siriusov pohľad, tie iskry v jeho očiach. Žmurkol na ňu a usmial sa. Naozaj nemohla byť šťastnejšia. Mala jeho, mala svojich priateľov, skutočne bola šťastná. Nechcela ani len myslieť na to, že za pár dní sa skončí školský rok a ona ostane znova dva mesiace tak zúfalo sama.

Zobrala poháriky s tekvicovým džúsom a vybrala sa za ním a ostatnými, ktorí si už posadali do červených kresiel.

„Myslím, že dnešný večer fakt vyšiel," vravel James, pričom mu na kolenách sedela Lily.

„Tebe určite, keď ti tvoja vyvolená konečne povedala svoje áno," zasmial sa Sirius.

„A tebe večer nevyšiel?" spýtala sa ho Kaitleyn. Sadla si mu tiež na kolená.

„Vyšiel, ale ja som sa nebál, že by nevyšiel," odvetil jej Sirus, ako to myslel. „Pretože ja som vedel, že si ho užijem s tebou. To on sa šialene bál odmietnutia."

„Až tak šialene som sa nebál," zasmial sa James. „Nuž trocha som mal strach, ale iba trocha."

„Ach, James," zasmiala sa aj Lily. „Veď sme spolu boli už dlhšie predsa. Nebolo to síce oficiálne, ale vážne ťa mám veľmi rada a som rada, že som konečne otvorila oči a uvedomila som si, že vlastne nie si až taký otravný idiot."

„Díky, Lil," žmurkol na ňu James.

„Evansová, tak to ti vyšlo," smial sa Sirius.

„Čo keby si mi konečne hovoril Lily?" nadvihla obočie.

„Pokúsim sa, Lily," prikývol Sirius.

Kaitleyn na neho žmurkla a pobozkala ho na líce. Veci nemohli byť krajšie, naozaj nemohli.

***

Na večierku bolo už iba pár ľudí. Mladšie ročníky sa pobrali už spať. Väčšinou tam ostali iba páry, ktoré spolu tancovali na pomalé piesne. Chlapci sa pýtali Kaitleyn, ako sa jej podarilo vybaviť, že ich profesorka McGonagallová neprišla ani len raz skontrolovať.

„Dala som jej svoje slovo, že tu nebudeme robiť bodrel, že nikto nepotiahne odnikiaľ ohnivú whisky a že sa vy štyria budete správať slušne," uškrnula sa na nich.

Okolo polnoci sa aj Peter pobral spať. Predtým chvíľku tancoval s Lily a aj s Alice.

„Tak dobrú noc," chcel sa pobrať aj Remus.

„Ešte nemôžeš ísť spať," stopla ho Kaitleyn. „Ešte si netancoval so mnou," uvedomila si.

„Kaily, som vážne unavený," pousmial sa na ňu, „a mne to tancovanie ani veľmi nejde."

„S Lily a Alice si tancoval," zamračila sa na neho. „Som ja snáď niečo menej?"

„Samozrejme, že nie," zasmial sa.

„Sirius ti to dovolí, však zlatko? Však si môžem zatancovať s Remusom?"

„Samozrejme," prikývol Sirius, ktorý ešte dojedal posledné zásoby, ktoré ostali.

Kaitleyn sa rozhliadla po parkete. Lily a James boli jediní, ktorí tancovali. Alice a Franka nikde nevidela, takže usúdila, že sa utiahli do ich izby.

„Tak?" Kaitleyn sa pozrela na Remusa.

„Jasné," prikývol a spoločne sa pobrali na parket.

„Musíme ti konečne nájsť priateľku," vážne povedala Kaitelyn, keď spolu začali tancovať. Rukami ho objala okolo krku a potom sa na neho usmiala. „Nejakú fakt dobrú a milú, čo by zapadla do našej partie, čo povieš?"

„Kaily, ty dobre vieš, že by ma žiadna nechcela, keby sa dozvedala, čo za monštrum som," riekol jej Remus trocha posmutnenejšie.

„Už zase začínaš?" spýtala sa ho.

„Ty nevieš, aké to je," povedal jej smutne. „Nechcem sa o tom rozprávať."

„Prepáč," prikývla a chvíľku spolu len potichu tancovali, ani jeden nepovedal čo i len slovo. Kaitleyn sa započúvala do piesne a Remus mal trocha privreté oči.

Pieseň skončila a Remus ju hneď pustil, ale ona vrátila jeho ruky na svoje boky. „Ešte jednu."

„Prečo?"

„Pretože za celé roky si na žiadnom večierku so mnou netancoval," povedala mu vážne, „takže mi dlžíš o dosť viac ako len dve piesne."

Zasmial sa. „Fajn," prikývol.

„Prepáč," ospravedlnila sa mu po chvíľke.

„Za čo?"

„Za všetko," pokračovala. „Nemala som ťa nútiť so mnou tancovať."

„Kaitleyn."

„Nie, vážne, som hlúpa," povedala smutne. „Ale ja ťa mám rada, Remus. Viac ako Jamesa, ale nieže mu to niekedy povieš."

„Nepoviem," zasmial sa.

„Si môj priateľ."

„Tiež ťa mám rád, Kaily, si moja najlepšia priateľka," usmial sa na ňu.

„Prepáč, že ťa nikdy nebudem mať rada tak, akoby si si to zaslúžil," povedala mu smutne.

„To je v poriadku, Kaily."

„Áno?"

„Áno," prikývol a ona sa mu pozrela do očí. Ďalšiu chvíľku iba mlčky tancovali, ani jeden už k tej téme nič nepovedal.

Pieseň skončila a ona ho tento raz chcela pustiť, ale zastavil ju. „Ešte do tretice," usmial sa na ňu. „Aby si mi nevyčítala, že s tebou netancujem. Nuž toto je vážne posledná, lebo Sirius vyzerá, akoby ma chcel zabiť."

„Nevyzerá," zasmiala sa, keď sa pozrela na Siriusa. Jedol koláčik, sledoval ich, ale nemračil sa. Usmiala sa na neho a on jej úsmev hneď opätoval.

Remus s ňou urobil otočku, aby sa pozrel, ako sa tvári jeho najlepší kamarát. „Trocha vyzerá," povedal jej. „Ale našťastie má ten koláč. Keby bol hladný, hneď počas prvej minúty, by ma prišiel vymeniť."

„Už nekecaj a tancuj," zasmiala sa Kaitleyn. „Inak, tancuješ fakt dobre, Remus."

„Ja viem," prikývol a urobil s ňou ďalšiu otočku. Troška to s ňou otriaslo, lebo to nečakala a tak sa rozosmiala a on tiež. „Veru, mali by sme to robiť častejšie."

„Haha," zasmiala sa. „Ale pravda, dobre sa bavím. Nestúpaš mi na nohy, ako Sirius. Možno by si ho mal naučiť nejaké kroky."

„Pokúsim sa," povedal jej.

Kaitleyn sa rozosmiala pri predstave ako Remus učí Siriusa tancovať. Áno, dnešný večer bol vážne čarovný.

***

10. december 1995

„Sirius, zlatko, ja..." Kaitleyn naozaj nevedela, čo povedať. Podľa výrazu jeho tváre jej bolo jasné, že počul úplne celý jej rozhovor s Remusom.

„Nechaj to tak," povedal jej. Podišiel k nej bližšie a pobozkal ju na čelo. „Nemusíš mi nič vysvetľovať. Okrem toho on má pravdu, pretože on má, do pekla, vždy pravdu."

„Už sa to stalo akýmsi zvykom," prikývla.

„Vážne to bude dievčatko?"

„Áno," venovala mu úsmev. „Dievčatko, ako si želal."

Sirius položil svoje ruky na jej bruško. „Dievčatko naše," pousmial sa a pobozkal ju letmo na pery. „Bol to dlhý deň, mali by sme ísť spať."

„Sirius," oslovila ho ešte veľmi potichu.

„Áno?"

„Nechcem, aby si si myslel o mne niečo zlé. Lenže teraz som v stave, kedy ma všetko veľmi rozcitlivie a vážne mám pocit, že som Remusa stratila. Prišla som o všetkých svojich priateľov a nechcem prísť aj o neho. Rozumieš mi?"

„Aj ja som prišiel o svojich priateľov a ostal mi iba on," prikývol Sirius. „Tiež ho nechcem stratiť, len všetci potrebujeme troška času, Kaily."

„Lenže koľko máme času, zlatko? Sme vo vojne," povedala mu smutne.

„Len trošku," sľúbil jej.

„Tak dobre," venovala mu úsmev. „Vieš, že ťa milujem, však?"

„Nikdy som nič nevedel lepšie, ako to, že ma miluješ, Kaily," opätoval jej úsmev. „A ty dúfam, že vieš, že ja milujem teba."

„Áno, viem," prikývla a potom ho silno objala. Opätoval jej objatie a zovrel ju vo svojom náručí. Rozplakala sa, ale posledné dni plakala takmer stále. Upokojoval ju, čičíkal vo svojom náručí a bozkával do vlasov.

***

20. december 1995

Kaitleyn skoro celú noc nespala. Keď sa uprostred noci zobudila a šla zatiahnuť záves, lebo mesačné svetlo jej svietilo do očí, uvedomila si, prečo má narušený spánok. Bol spln a jej myšlienky automaticky smerovali k Remusovi. Chvíľku iba stála a hľadela na mesiac. Nakoniec zatiahla záves a vrátila sa späť do postele. Od tej chvíle sa zobudila ešte asi šesťkrát, kým to okolo šiestej ráno definitívne vzdala a rozhodla sa vyhrabať sa z postele. Sirius ešte spal, tak ho prikryla, pobozkala na pery a vybrala sa do kuchyne pripraviť raňajky a rannú kávu.

Potom si chvíľku čítala knihu, ktorú našla v knižnici a okolo pol ôsmej vstal a vošiel do kuchyne. „Mala si ma zobudiť."

„Celú noc sa mi zle spalo, takže som to potom vzdala," odvetila mu. „Kávu?"

„Prosím si," odvetil jej a ona mu naliala do šálky a položila pred neho aj raňajky.

Chvíľku sedeli a raňajkovali, keď začuli hluk na chodbe. Po chvíľke dobehol Kingsley.

„Kaitleyn!"

„Áno?"

„Potrebujeme tvoju pomoc," vravel jej.

Kaitleyn vystrašene vstala od stola a vybrala sa za ním. Viedol ju na poschodie do jednej izby. Keď videla, čo ju tam čakalo, hneď vykríkla.

„Čo sa mu stalo?" spýtala sa zúfalo.

„Nezobral si elixír," riekol jej Kingsley.

„Prečo?"

„Ja neviem, Kaitleyn, takto som ho ráno našiel," vravel jej.

Kaitleyn sa pozrela na zakrvavenú tvár Remusa Lupina. Škrabance, ktoré si ako vlkolak spôsobil boli čerstvé a z každého sa mu valila krv. Bol v bezvedomí a keď mu priložila ruku na čelo, tak celý horel.

„Vyliečiš ho?" spýtal sa jej Kingsley. „Bola si liečiteľka, však?"

„Vyliečim ho," prikývla.

Rýchlo sa pobrala pre studené obklady a snažila sa Remusovi zotrieť krv z tváre. Jeden studený obklad mu položila aj na čelo, aby zmiernila jeho horúčku. A potom iba pri ňom sedela a čakala, kým sa preberie.

„Môžeš mi povedať, prečo si si nezobral elixír?" vybafla na neho, hneď ako otvoril oči.

„Kaitleyn," chytil sa za hlavu, ktorá ho očividne bolela a rozhliadal sa okolo seba. „Čo sa stalo?"

„Čo sa stalo?" skríkla na neho. „Kingsley ťa sem doviezol. Bol si celý od krvi, doškriabaný a mal si vysokú horúčku a to iba preto, lebo si si nevzal elixír. To znamená, že minulý noc z teba bol vlkolak a zjavne si sa vyžíval v tom, že si škriabal sám seba!"

„Zabudol som na neho," povedal jej a dal si dole z čela studený obklad. „Za posledné dni sa toho toľko stalo, že som jednoducho zabudol."

„Chcel si sa zabiť?"

„Nie!"

„Ako môžeš zabudnúť na niečo také dôležité?"

„Vieš, nerád ti to hovorím, ale to nie je tvoj problém!"

„Nie je to môj problém?" zvyšovala hlas a jeho ešte viac rozbolela hlava. „Si nezodpovedný, áno, taký si! Mohol si sám seba zabiť!"

„Kaily, tvoj zvučný hlas je počuť až na prízemie a moja drahá teta Walburga, už zase kričí," vhupla do izby Tonksová. Dnes mala dlhé ryšavé vlasy a úsmev, ten mala znova na perách. „Čauko, Remus. Vraj si si zabudol zobrať elixír?"

„Áno, to zabudol, ako len mohol zabudnúť?" krútila hlavou Kaitleyn.

„Hlavné je, že sa mu nič vážne nestalo. Niektoré z tých škrabancov sa zahoja, no nie?" pýtala sa Tonksová.

„Väčšina," odvetila jej Kaitleyn.

„Tak to bude fajn," usmiala sa na ňu Tonksová. „Čo keby si si šla troška oddýchnuť a ja tu s ním ostanem, dohliadnem na neho a tak?"

„Áno, máš pravdu," prikývla Kaitleyn a usmiala sa na ňu. „Ale nebuď na neho veľmi dobrá, naozaj ma nahneval."

„Neboj sa, budem na neho prísna," žmurkla na ňu Tonksová.

Kaitleyn prikývla a keď zatvárala dvere, jasne počula, Remusovo „ďakujem." Bola však naozaj veľmi unavená, tak vzdala ďalšiu hádku s ním. Zamierila do spálne a ľahla si do postele.

O chvíľku za ňou prišiel Sirius. „Si v poriadku?"

„Som strašne unavená, naozaj strašne," vravela mu.

„Tak si pospi, som tu," držal ju za ruku. Zavrela oči a konečne sa pobrala do ríše spánku.

***

Keď sa Kaitleyn prebrala, bol už večer. Zišla dole do kuchyne, lebo bola hrozne hladná. V kuchyni sedel Sirius, Tonksová a aj Remus, ktorý vyzeral o niečo lepšie.

„Dobré ráno, slečna," žmurkol na ňu Sirius.

Kaitleyn okamžite zamierila k jedlu. „Umriem od hladu, vážne." Vravela im a potom sa otočila na Remusa. „Ako ti je?"

„Lepšie," prikývol. „Ďakujem, že si mi to ošetrila."

„To nestojí za reč," odvetila mu. „Nemáme niečo sladké?"

„Urobím ti kakao," navrhol Sirius.

„Áno, ďakujem, zlatko," prikývla. „Zjedla by som aj hipogrifa."

„Len to nie!" zamračil sa na ňu a Tonksová sa zasmiala.

„Bude aspoň jeden deň niekedy pokojný?" spýtala sa.

„Asi nie," povedal jej Remus.

„Vezmem Remusa k nám," povedala Tonksová, „dám na neho pozor."

„Za štyri dni sú Vianoce, myslela som si, že ostaneš tu," vravela Kaitleyn.

„Mám ešte nejakú prácu a okrem toho som nebol vybaviť vianočné darčeky," vravel jej Remus. „Pôjdem k Tonksovej."

„Dobre," prikývla Kaitleyn. „Ale na Vianoce prídete. Obaja!" prikazovala im.

„Skúsim prísť na chvíľku," sľúbila jej Tonksová.

„Ja prídem, sľúbil som ti to predsa," povedal jej Remus. „Nerád trávim Vianoce sám."

***

21. december 1995

Neskôr, keď Remus a Tonksová odišli, Sirius a Kaitleyn znova v dome osameli. Kaitleyn už spala, keď Sirius ešte chvíľku sedel v salóniku a pil ohnivú whisky. Bolo už niečo po polnoci a on by aj tak nezaspal. Stále toho bolo na neho veľa. Nielen to, čo sa dozvedel ohľadom svojim rodičov, stále žiaril na svojho najlepšieho priateľa. Snažil sa to prekusnúť, snažil sa veriť tomu, že Kaitleyn by ho nikdy nezradila, nejaká tá pochybnosť tam bola. Videl v jej očiach to, ako sa bojí o jeho najlepšieho priateľa. Polku dňa strávila tým, že ho ošetrovala a potom dávala na neho pozor a ďalšiu polku dňa prespala. Nezazlieval jej to, ani jej nechcel vyčítať, že Remusovi pomohla, ale niečo v jeho vnútri, ho proste zovieralo.

Preto sa snažil na tieto pocity zabudnúť s fľašou alkoholu. Aj keď mu to bude vyčítať, možno bude po ňom tiež kričať, ako doobeda kričala na Remusa. On potreboval utopiť svoje problémy v poháriku zlatistej tekutiny. Aspoň na chvíľku.

Odniekiaľ však začul hlas a uvedomil si, že ho volá obraz, na ktorom bol vyobrazený jeho pra-pra starý otec, Phineas Nigellus Black.

„Tu si, ty nepodarený zločinec!" zvolal na neho obraz.

„Sklapni!"

„Mám odkaz od Dumbledora."

„A čo chce môj svokor?"

„Artur Weasley bol zranený. Jeho deti, manželka a Harry Potter, smerujú k tebe."

„Dobre, teším sa," odvetil mu Sirius.

Pra-pra starý otec zmizol vo svojom druhom obraze. Až teraz si Sirius uvedomil, čo mu povedal. Artur Weasley je vážne zranený. Nie, naozaj nemôžu mať ani chvíľku pokoj. Rýchlo schoval fľašu ohnivej whisky a pobral sa do kuchyne, kde čakal na príchod svojho krstného syna a ostatných Weasleyovcov.

Kaitleyn nechal aspoň na chvíľku ešte spať. Nechcel byť poslom ďalšej zlej správy.

Pozn. autorky:

Po bonusovej kapitole, je tu zase normálna kapitola, tento raz aj s minulosťou. V prítomnosti sa začíname pohybovať okolo Vianoc (áno takto pomaly v marci, hehe :D ). Tak hádam sa kapitola páčila, zanechajte mi pokojne komentárik :) 

Na fotografií Kaily a Lily, na ceste do postele po večierku :D