„Minulosť je zlý sen, ktorý sa skončil,

požiar, ktorý bol uhasený v tvojom náručí.

Keď som bol znova pol kroka od pádu

môj pokoj som našiel v tvojom hlase.

Nasledoval som ťa a prepísal našu budúcnosť,

pri tebe je moje jediné bezpečné miesto.

Verím v teba a v túto lásku,

ktorá sa stala nezničiteľnou

a ktorá zastavila každý môj pád."

(Reik – Creo en ti)

30. apríl 1977

Hoci ubehlo už niekoľko dní, Kaitleyn stále videla na tvári Siriusa znepokojenie za to, čo sa stalo v Škriekajúcej búde.

Snape sa im vyhýbal a vyzeral ešte bledší ako obyčajne. Remus sa za to cítil vinný, aj keď s tým v podstate nemal vôbec nič spoločné. Stále chodil ako bez duše, akoby stále viac a viac neznášal svoje prekliatie.

„Remus," dobehla ho konečne na chodbe. Znova sa od nich vzdialil, akoby mal pocit, že im svojou prítomnosťou iba ubližuje.

„Čo chceš, Kaily?" vyprskol na ňu.

„Prestaň sa nám všetkým vyhýbať!"

„Mohol som ich zabiť, čo to nechápeš?!"

„Chápem," prikývla. „A je mi to ľúto. Nie je to tvoja vina. Sú to tvoji priatelia, Lily, Alice a ja, my tri tiež. Nemôžeš sa nám vyhýbať."

„Nenávidím sa," šepol.

„Remus, prosím ťa, prestaň tak hovoriť," žiadala ho. „My všetci ťa máme radi. Záleží nám na tebe a tvoj malý chlpatý problém pre nás problém nie je. My ti pomôžeme, aby si sa cítil lepšie. Vždy a stále. Ver mi, prosím."

Remus sa na ňu pozrel. Bol bledý ako stena a oči mal červené. Niektoré jazvy mu trocha vystúpili. „Nie je to ľahké. Ani nevieš, aký mám strach, že niekomu naozaj ublížim, Kaily."

„Chápem."

„Prepáč, ale nechápeš, ty nie si netvor, ja áno!"

„Nie, tak to nie je," podišla k nemu bližšie. „Nie si žiaden netvor, Remus."

„Chcem byť sám, chcem, aby si odišla!"

„Remus!"

„Nikto ma nikdy nebude ľúbiť, lebo každá žena utečie, keď zistí o mne pravdu!" kričal na ňu.

„To nie je pravda."

„Nie? Tiež by si so mnou nikdy nič nemohla mať!"

„Pre úplne iné dôvody! Moje srdce vždy patrilo iba Siriusovi. Zahľadela som sa do neho v ten deň, ako ste všetci nastúpili na Rokfort. Nemá to nič spoločné s tým, že si vlkolak. Tak prestaň na mňa kričať, keď sa ti snažím pomôcť!"

„Tiež by som to chcel," povedal už pokojnejšie. „Lásku."

„Nájdeš ju," odvetila mu. „Ale ja to nie som a nikdy nebudem. Prepáč, ale to je jednoducho fakt."

„Ja viem," sklopil zrak a hľadel si na svoje topánky. „Prepáč."

„Odpustené," prikývla. „Vrátiš sa so mnou do klubovne?"

„Nie, chcem sa trocha prejsť, ale potom prídem, sľubujem."

„Dobre," prikývla a hrala sa so svojím náramkom na ruke. Potom si ho rozopla a podala mu ho. „Pre šťastie. A aby si mi veril, že Sirius a ja budeme vždy pri tebe stáť."

„Nemôžem si ho zobrať. Máš ho od Siriusa," riekol jej.

„Sirius je tvoj najlepší priateľ," usmiala sa na neho. „Všetci ťa máme radi, Remus. Prosím ťa, buď s nami, keď my chceme byť s tebou."

Prikývol, ale ona sa otočila a nechala ho samého, aby si mohol utriediť svoje myšlienky.

***

Ešte v ten večer Kaitleyn sedela v klubovni a okolo seba mala množstvo kníh. Sirius ju spočiatku pozoroval, lebo nebolo nič divné na tom, že má pri sebe veľa kníh. Ale keď ich veľmi rýchlo prelistovala a zaklapla, zdalo sa mu to už trocha čudné.

Lily sa tvárila rovnako zmätene, keď na ňu hľadela a on ďakoval Merlinovi, že sa to opýtala prvá. „Kaily, pre Merlina, čo stváraš?"

„Hľadám informácie," odvetila jej, akoby to bola samozrejmosť.

„Informácie o čom?"

„O Dumbledorovi a jeho rodine," odvetila.

„Čože?" spýtal sa jej Sirius.

„Potrebujem to vedieť. Hľadám, či to niekde nenájdem. O všetkom."

„Prečo sa ho to nespýtaš?" navrhla Lily.

„Samozrejme," Kaitleyn sa uškrnula. „Ahoj, otec, prečo vlastne zomrela tvoja sestra a prečo sa nebavíš so svojím bratom?"

„Kaily, nechcem ti brať ilúzie," Lily jej vytrhla knihu z rúk, „ale pochybujem, že to nájdeš v knihách. Niektoré veci sa do kníh naozaj nepíšu."

„Nemôžem sa ísť len tak na to opýtať," povzdychla si Kaitleyn, „a mňa to zaujíma." Načiahla sa po ďalej knihe. Bola to ročenka. Omylom však zobrala inú, ako chcela.

Otvorila ju a pohľad jej padol na čiernovlasú dievčinu. Z jej tváre šiel strach.

„Sirius," oslovila ho a potom mu ukázala fotografiu dievčiny. „Kto je to?"

„Moja sesternica," odvrkol. „Bellatrix."

„Ide z nej strach," Lily sa naklonila, aby tiež videla fotografiu.

„Nikdy nebola normálna," vravel Sirius. „Neznášam ju a celú jej rodinu. Okrem Andromedy," vravel a potom listoval v ročenke. „Aj ona tu je. Bola o dva ročníky nižšie ako Bellatrix. Tu je Andromeda."

Ukázal im fotografiu. Kaitleyn sa zahľadela do smutných očí dievčiny na fotografii. Bola veľmi pekná a v pohľade nemala zlosť ako jej sestra. Bola jej naozaj veľmi sympatická.

„Vyzerá milo, ale smutne," riekla Kaitleyn.

„Vydala sa za muklorodeného. Zamilovali na škole. Pre našu rodinu to bola hrozná hanba," vravel im Sirius. „Ale Andromeda a Ted sú veľmi šťastní a to je hlavné."

„Áno," prikývli dievčatá.

Sirius ďalej listoval v ročenke. „A toto je Narcissa, ich najmladšia sestra."

„Tu si pamätám," povedala Lily. „Je krásna."

„Ukáž," Kaitleyn si vzala knihu znova od Siriusa. Tiež si ju tak matne pamätala z prvých dvoch ročníkoch, keď oni začali študovať a ona na Rokforte už končila. Lily mala pravdu, bola vážne veľmi pekná, ale vyzerala byť aj rovnako namyslená.

„Je to fiflena a v hlave nemá nič, absolútne nič," poznamenal Sirius.

„Vyzerá to tak, že tvoja rodina vážne nie je normálna, kamoško," zasmial sa James.

„Akoby si to nevedel," odvetil mu Sirius, vzal Kaitleyn ročenku z rúk a zaklapol ju.

„Ešte že ty si výnimočný a dostal si sa do Chrabromilu a si normálny," pokračoval James. „Fakticky si ma vydesil, keď si mi vo vlaku povedal, že celá tvoja rodina bola v Slizoline. Prišiel si mi fajn a ty zrazu takto."

„Samého ma to šokovalo, že to dopadlo nad moje očakávania," prikývol Sirius.

„Keby si bol v Slizoline, tak by sme sa s tebou nekamošili," zasmial sa James.

„To je mi úplne jasné," odvetil mu Sirius.

Konečne sa do klubovne vrátil Remus a vyzeral o trochu lepšie, ako keď sa s ním Kaitleyn hádala a presviedčala ho, že sa naďalej chcú s ním priateliť a majú ho radi.

Sadol si do prázdneho kresla pri krbe a iba študoval oheň pred sebou.

„Už sa nám prestaneš vyhýbať, Námesačník?" spýtal sa ho James.

„Áno," prikývol.

„Vitaj späť," žmurkol na neho Sirius.

„Mohol som vás zabiť," pripomenul im Remus.

„Ale nikoho si nezabil," zapojila sa do toho aj Lily. „Všetci sú v poriadku."

„Námesačník, ver mi, ja som ho tam neposlal," pozrel sa na neho celkom vážne Sirius.

„Ja viem, že si to nebol," prikývol Remus, „robíš všelijaké hlúposti, ale toto by si neurobil. Na to ťa už dobre poznám, Tichošľap."

„Ďakujem, bál som sa, že mi nebudeš veriť," prikývol Sirius.

„Výborne, takže všetko je zažehnané. Námesačník, vitaj späť medzi nami!" zvolal James.

„Kde je Peter?"

„V sprche, odišiel asi pred pol hodinou, Merlin vie, čo tam robí," zasmial sa James.

„Fuj, Paroháč!" udrel ho Sirius po chrbte. „Teraz si to predstavujem."

„Fuj," zamračila sa Lily a Kaitleyn sa rozosmiala na plné hrdlo.

***

1. september 1995

„Konečne!" Kaitleyn sa rozbehla k Siriusovi a objala ho, keď sa v poriadku vrátil z vlakovej stanice v Londýne, kde bol spoločne s aurormi odprevadiť deti do školy. „Všetko v poriadku?"

„Áno, vyprevadili sme ich," povedal jej Sirius.

„Je tu strašne ticho," poznamenala Tonksová.

„Áno a mne už tak veľmi chýbajú," vzdychla si Kaitleyn.

„Niekedy by som sa chcela vrátiť na Rokfort. Boli to krásne časy," vravela im Tonksová. Chcela si naliať čaj, ale omylom prevrhla kanvicu. Remus vybral prútik a všetko dal do poriadku a potom jej sám nalial čaj a podal jej šálku.

„Ja by som sa tam nechcela vrátiť," povedala Kaitleyn. „Moje osobné väzenie."

„Aspoň vieš, ako sa cítim teraz ja. Lebo toto je moja osobné väzenie," vyštekol Sirius.

„Prestaň na mňa zase štekať," zamračila sa na neho.

„Ja neštekám!"

„Pár hodín si bol psom a už si zase nepríjemný," odvrátila od neho tvár.

„Už viete, kto bude decká učiť Obranu proti čiernej mágií?" zmenila tému rýchlo Tonksová.

„Nie, písala som svojej mame, ale neodpísala mi, zatiaľ. Asi má toho veľa," odvetila jej Kaitleyn.

„Ja to už viem," podal Remus a potom im hodil Denného Proroka.

„Kto je to?" spýtala sa Kaitleyn.

„Dolores Umbridgeová?" spýtal sa jej Remus. „Vážne nevieš?"

„Neviem, ale je nesympatická, vyzerá ako ropucha," zhodnotila Kaitleyn a dočítala článok.

„Osobne ju nepoznám," odvetil jej Remus, „ale pred dvoma rokmi podávala návrhy na nejaké zákony proti vlkolakom a ja si nemôžem odvtedy nájsť žiadne miesto. Nemá rada krížencov, neznáša čiastočne ľudské tvory."

„Očividne sa ich bojí," skočil mu do rečí Sirius. „Pamätám si, že som vlani niekde našiel noviny a bolo tam niečo nej. Angažovala sa, aby pochytali a označkovali všetkých vodných ľudí."

„Tá baba nie je normálna," zhrozila sa Kaitleyn.

„A najhoršie je, že teraz bude učiť a to všetko na príkaz Ministerstva Mágie," povedal Remus. „Je očividné, že Fudge niečo plánuje. Večer je schôdzka Rádu s tvojím otcom, takže sa zrejme dozvieme, o čo mu ide."

„Dobre," Tonksová dopila svoj čaj a potom sa postavila. „Do večera mám voľno, tak sa idem ukázať domov, že žijem."

„Pozdrav od nás Andromedu a Teda," požiadal ju Sirius.

„Samozrejme," usmiala sa na neho. „Škoda, že nemôžete ísť so mnou. Ale možno ich niekedy presvedčím, aby šli oni sem so mnou. Hoci viete, mamka sa stále hnevá, že som sa pridala do Rádu. Pritom ona vedie svoj vlastný boj voči ostatným."

„Voči svojím sestrám?" spýtala sa jej Kaitleyn.

„Roky s nimi nehovorila," odvetila jej Tonksová. „Čo je pochopiteľné, keďže Bellatrix je štrnásť rokov za mrežami."

„Nestretávala sa ani s Narcissou?" spýtal sa jej Sirius.

„Nie. Svoje tety poznám iba z fotografií," povedala Tonksová.

„Smutné," zhodnotila Kaitleyn.

„Vyprevadím ťa," ponúkol sa Remus a odprevadil Tonksovú až k dverám.

Kaitleyn a Sirius osameli v tmavej kuchyni.

„Myslíš, že budú deti v poriadku?" spýtala sa ho.

„Sú na Rokforte, je tam tvoj otec. Ak je niečo bezpečné, tak je to Rokfort," povedal jej.

„Ale poznáš naše deti," vzdychla si sťažka. „Vždy sa do niečo zapletú a ja, mám strach."

„To je prirodzené," povedal jej.

„Prečo si taký odmeraný?" spýtala sa ho.

„Pretože mám tiež strach, áno!" skríkol na ňu a vstal od stola. „Bojím sa o deti, bojím sa o teba. Si tehotná a ja sa bojím, že zlyhám a nebudem vás vedieť zachrániť!"

„Sirius," vstala aj ona. „My to zvládneme, dobre?"

„A čo ak nie?"

„To sa pýtaš ty mňa? Kedy sa zo mňa stala tá silnejšia?" spýtala sa ho.

„Neviem," odvrkol. „Idem skontrolovať Hrdozobca," a potom odišiel z kuchyne.

Kaitleyn sa mračila a do kuchyne sa vrátil Remus. „Hádali ste sa?"

„Iba sme si vymieňali názory na to, kto ma z tohto všetkého väčší strach," odvetila mu. „Nemal ísť von, teraz s ním nebude týždeň reči."

„Myslím, že Malfoy ho spoznal," priznal jej Remus. „Tonksová mi to povedala."

„Čo?" skríkla. „Ja, ja," koktala. „Neviem, či mám ísť zbiť Siriusa za to, že šiel odprevadiť deti, alebo ísť zabiť Malfoya, aby to nikomu ďalej nepovedal."

„Hlavne sa upokoj," požiadal ju. „Škodí to maličkému."

„Máš pravdu," prikývla a priložila si ruky na svoje bruško. „Už sa tak veľmi teším na to, kedy sa narodí."

„Bude to úžasné dieťa, som si istý," pohladil ju po vlasoch.

„Čo povieš inak na Tonksovú?" spýtala sa ho a usmiala sa na neho.

„Je fajn," odvetil jej.

„Je veľmi pekná," pokračovala Kaitleyn. „Tie blond vlasy dnes jej veľmi pristali, nemyslíš?"

„Je hlavne veľmi mladá," povedal jej Remus. „Ale je skvelá aurorka. Veľmi milá, ak vezmeme do úvahy, že je sčasti Blacková."

„Veru," zasmiala sa. „Podľa mňa je skvelá. Zábavná a milá."

„Áno, to je. Som rád, že ste priateľky."

„Áno, vidíš," usmiala sa. „Konečne mám novú priateľku."

„Potrebovala si to," odvetil jej. „Viem, že Lily a Alice ti sotva niekto nahradí, ale každý potrebujeme priateľov."

„Ja mám predsa aj teba," usmiala sa na neho.

„Mala by si ísť za Siriusom," povedal jej.

„Keď ja nemám náladu sa zase hádať," povzdychla si.

„Potrebuje ťa," pripomenul jej Remus.

„Niekedy ťa neznášam, Remus Lupin," povedala vážne. „Pretože máš vždy pravdu a to je zničujúce!" zasmiala sa.

„Prepáč," zasmial sa aj on.

„Mám ťa rada," objala ho a pobozkala na líce. „Veľmi."

„Aj ja teba, Kaily."

***

Večer si Kaitleyn sadla vedľa Siriusa na schôdzke Fénixovho Rádu. Jej otec už sedel za vrchom stola na svojom mieste. Trocha ju sklamalo, že tam nie je jej mama, ale tak niekto musel zjavne ostať na Rokforte. Dokonca chýbal aj Snape.

„Zvýšili sme bezpečnosť okolo školy," oznámil im ako prvé Dumbledore a hľadel pritom priamo na ňu.

„Je to pravda, že Ministerstvo mágie sa mieša do záležitosti Rokfortu, Albus?" spýtal sa ho Moody.

„Je to presne tak, Alastor," povedal Dumbledore. „Fudge trpí mylnou predstavou, že chcem zo študentov vybudovať svoju vlastnú armádu a preto sa nemôžu cvičiť v boji. Preto nám donútil profesorku na Obranu proti čiernej mágií."

„Počuli sme, že je to tá ropucha Umbridgeová," odkašľala si Emmeline Vanceová, „žena, ktorá je veľmi krutá."

„Nemal som na výber, drahá Emmeline," odvetil jej Dumbledore.

„Je to hrozné, že Ministerstvo zasahuje do výuky našich detí," zhodnotil Artur Weasley.

„Albus, už vieš, čo je s Podmorom?" vyštekol Moody. „Keď sa mi dostane pod ruky."

„Zatkli ho," povedal Dumbledore celkom pokojne.

„Čože?"

„Predpokladám, že ho niekto očaroval. Našiel ho strážnik. Zatkli ho a odvliekli do Azkabanu. Urobím všetko preto, aby ho čoskoro pustili."

„To je strašné," zhodnotil Artur. „Smrťožrútov je na Ministerstve stále viac a viac."

„Preto treba byť obozretný," poznamenal Kingsley.

„Mimochodom, Kingsley," skočila do rozhovoru Kaitleyn. „Malfoy vraj spoznal môjho drahého na nástupišti deväť a trištvrte," fľochla pohľadom po Siriusovi. „Nemohol by si na to dať pozor. Nieže Prorok napíše, že ho videli blízko. Nech majú stále informácie, že niekde v Tibete, alebo v Číne."

„Uvidím, čo sa bude dať robiť, Kaitleyn," prikývol Kingsley.

„Ďakujem," poďakovala sa mu a potom sa oprela na stoličke. Zvyšok stretnutia nejako nepočúvala. Rozbolela ju z toho všetkého hlava. Schôdzka Rádu skončila.

„Chcem s tebou hovoriť," požiadal ju Dumbledore.

„Ako sa má matka?"

„V poriadku," usmial sa na ňu. „Mám ťa pozdravovať. Ale nechcel som nechať školu bez ochrany. Viem, že keď je tam ona, nikomu sa nič nestane. Preto neprišla."

„Nevadí," prikývla. „Aj ja ju pozdravujem a že ju mám veľmi rada."

„Prečo sa hádate so Siriusom?"

„Prečo si dovolil, aby šiel na King's Cross?"

„Máš pocit, že som to dovolil?"

„Fajn," dala si ruky v bok. „Nehádame sa, iba je tu skľučujúca atmosféra, zo všetkého. Pochopiteľne."

„Chcem, aby ste boli všetci v poriadku. Musíš si na seba dávať pozor a na bábätko tiež," vravel jej Dumbledore.

„Prosím ťa, nepoučuj ma," žiadala ho. „Som veľká a okrem toho, poučovať si ma mal, keď som bola mladšia."

„Pôjdem už," nahol sa k nej a pobozkal ju na líce. „Rád som ťa videl, dieťa."

„Maj sa," odvetila mu.

„Pošlem ti zajtra sem tvoju matku," sľúbil jej.

„Ďakujem," trocha sa na neho usmiala. „Dobrú noc."

„Ešte stále sa na mňa hneváš?" objal ju Sirius zozadu a pobozkal na krku.

„Teraz sa líškaš, Tichošľap?" otočila sa k nemu a pozrela sa mu do očí. „Hm?"

„Keď ja ťa nechcem znova stratiť. Teba a deti, neprežil by som to!"

„Ani ja to nechcem," prikývla. „Dali sme sa na vojnu, Sirius, hoci ma veľmi dobre poznáš a vieš, že som v tomto celom nedobrovoľne. Keby bolo po mojom, hneď teraz nám zbalím všetky veci a odídeme napríklad na Aliašku, kde by nás nikto nepoznal a kde by sme mohli byť po zvyšok života šťastní. Lenže v tomto všetkom je náš Harry a jeho by som nikdy neopustila. Budeme bojovať!"

„Tento raz vyhráme," povedal jej.

„Láska, ale my nežijeme v rozprávkach, kde dobro vždy zvíťazí nad zlom," povedala smutne.

Pozn. autorky:

Ahojte, pridávam Vám kapitolu o deň skorej, lebo potom nebudem mať čas. V piatok odchádzam do Benátok, takže toľko k tomu, aby som to stihla. Zajtra bude jedna špeciálna poviedka a keď sa vrátim, tak bude aj INSIDE YOUR HEAVEN a THAT GIRL IS MINE.

Okey, ale tak zaujímajú ma vaše názory na novú kapitolu, aj keď sa tam teda podľa mňa nič moc neudialo. No čo už, občas vyjdu aj nezaujímavé kapitoly.

Na fotografií sú Kaily a Remus za mlada :)