„Zatvor oči,

počúvaj ma,

keď uvidíš moju lásku, objím ma!

Tak veľmi ťa chcem pre seba,

riskujem všetko kvôli tebe.

Ani more ma nemôže potopiť,

pretože zlatko, s tebou som voľná.

Otvor oči,

pozri sa na mňa,

pochop, že by som pre teba zomrela!

V tejto vojne je zbraňou moje srdce,

pretože tvoja láska je moja spása!"

(Melissa Otero – Contigo)

13. marca 1977

Týždne pomaly plynuli. Z chladného februára sa stal celkom príjemný marec. Sneh veľmi rýchlo zmizol, ani toľko nepršalo. Slnko bolo na oblohe častejšie a na zvyčajne pomery, bolo tento rok celkom teplé.

Kaitleyn sa po väčšinou učila, pretože sa stále nedokázala vyrovnať s pravdou, ktorú zistila o svojej rodine. Aj keď už lepšie chápala všetky dôvody svojich rodičov, akosi to nedokázala spracovať. Nedokázala sa prestať hnevať. Okrem toho chcela viac zistiť o rodine Albusa Dumbledora a nedarilo sa jej to.

Sirius bol jej veľká opora a samozrejme jej priateľky, Lily a Alice. Teraz boli všetky tri zamilované a preto bolo logické, že viac času trávili so svojimi priateľmi. Medzi Jamesom a Lily to šlo pomaly, ale už padol prvý bozk a Lily bola celá nadšená, keď to priateľkám hovorila. Líca mala celé červené a tešila sa. A oni dve sa veľmi tešili s ňou. Nechcela nič uponáhľať, predsa len sa dlhé roky na Jamesa hnevala. Vyzeralo to tak, že Jamesovi to vôbec nevadí. Konečne mal svoju Lily, tak kam by sa vôbec ponáhľal?

Medzi Alice a Frankom to už bolo vážne. Chodili spolu predsa najdlhšie z celej ich partie a Alice sa priateľkám priznala, že po škole si ju chce Frank zobrať za ženu. To bolo radosti, ako sa tie tri tešili.

„Kam to ideme, Tichošľap?" pýtala sa ho Kaitleyn, keď vyšli z hradu. Bolo už dávno po večierke a vonku svietil mesiac.

„Posledné týždne boli náročné na udalosti, tak som uvažoval, že sa iba tak prejdeme okolo hradu. Budeme oddychovať a užívať si jeden druhého," odvetil jej.

„Vieš o tom, že je po večierke?" spýtala sa ho.

„Podľa mňa to tvoja mama už vzdala s trestami," povedal jej pokojne, „už dávno musela zistiť, že na mňa a chalanov to fakt neplatí."

„Prirodzene, vy ste špeciálne prípady," zasmiala sa Kaitleyn a nechala sa od neho unášať hocikam, kam mal namierené.

Sirius Black už tak dobre poznal hrad a jeho okolie, dokonca zrejme aj harmonogram školníka Filcha a pani Norrisovej, že sa im podarilo vypariť sa z hradu bez toho, že by dokonca narazili, čo i len na ducha.

Bol večer a preto, aj keď bolo v marci celkom príjemne, vonku bolo chladno. Kaitleyn vôbec neľutovala, že si vzala sveter a Sirius zase svoju bundu. Viedol ju až k jazeru. Tam už bola rozložená deka a nejaké dobroty v pletenom košíku.

„Piknik pri mesačnom svetle?" spýtala sa ho.

„Neoriginálne, ja viem," zasmial sa.

„Och, ty," nahla sa k nemu a pobozkala ho na líce. Sadla si na deku a nakukla do košíka. „Čo ti naši verní domáci škriatkovia nabalili?"

„Samé dobroty," žmurkol na ňu.

Sedeli na deke, jedli sladkosti, potom chvíľku len tak ležali vedľa seba a pozorovali hviezdy. Všetky problémy boli na míle vzdialené.

„Tak mi povedz, Tichošľap," otočila sa tvárou k nemu, až sa im nosy dotýkali. „Aké hrozné tresty ti moja mama celé tie roky dávala?"

„Hm," zamyslel sa, „často sme chodili s chalanmi do Zakázaného lesa. Vždy s Hagridom, takže ti musí byť jasné, že sme si to obľúbili a brali sme to ako super dobrodružstvo. S Hagridom sme nemali ani najmenší strach sa tam túlať. To nebol trest, to bola zábava."

Zasmiala sa. „Ach, vy štyria."

„Potom ale zrejme na to prišla, tak začala séria nudných trestov. Pomáhať čistiť dlážky s Filchom, drhnúť staré kotlíky u Slughorna. Drhnúť ocenenia v Sieni slávy. Upratovať Nemocničné krídlo. Veru, veru, ale ani to nám nejako nevadilo robiť."

„Ty môj Záškodník," šepla mu pri perách a potom ho pobozkala.

Sirius ju stiahol do svojho náručia a chvíľku sa bozkávali. Potom ju pretočil a hore bol on. Pozrel sa jej do očí a usmial sa na ňu. Znova ju pobozkal. Obom bolo veľmi teplo. Preto jeho bunda a jej sveter skončili niekde v tráve.

„Sirius," zasmiala sa. „Tu predsa nie."

„Máš pravdu, ale keď od tej doby už ubehlo pár týždňov," povedal jej trocha mučenícky.

„Aha, takže iba o toto ti ide?" zasmiala sa.

„Samozrejme, že nie, slečna," chytil ju do náruče a niesol k jazeru.

„Daj ma dole! Opováž ma hodiť do tej ľadovej vody! Bude to posledná vec, ktorú vo svojom živote urobíš!" kričala na neho.

„Vážne?" zasmial sa. Dal ju dole tesne pri vode, ešte stále na brehu. Ona sa mu vytrhla z náručia, zakolísala sa a predsa len si namočila nohy v jazere.

Potichu zanadávala a Sirius sa jej smial. Využila toho a začala ho špliechať vodou. Sirius si to len tak nenechal. Vhupol do jazera tiež a špliechal na ňu vodu tiež. Obaja sa náramne smiali a zabávali.

„Už dosť," stopla ho Kaitleyn, „začína mi byť zima." Prútikom si osušila mokré topánky a ostatné časti oblečenia. Potom ho namierila na svojho milého a urobila to isté. „Mali by sme sa vrátiť do hradu."

„Mali," prikývol Sirius. „Chcel by som byť ešte s tebou."

„Aj ja," objala ho rukami okolo krku a hľadela mu do očí.

„Škriekajúca búda?"

„Neblázni, zlatko. Nemáš so sebou vašu mapu a ani ten Jamesov neviditeľný plášť. To, že sa nám vtedy podarilo sa odtiaľ dostať bez ujmy, by sa nemuselo zopakovať. Je to príliš riskantné."

„Máš pravdu," prikývol, ale videla na ňom, že je sklamaný.

Obaja sa pomaly vrátili do hradu, v ktorom bolo veľmi ticho. Akoby spal aj samotný Filch a jeho mačka.

„Choď prvá," pobádal ju Sirius.

„Čože? Ja mám chrániť teba, alebo čo?" otočila sa na neho so smiechom.

„Ty si rozumieš s tou kopou hnoja, čo sa nazýva mačka," povedal jej Sirius.

„Prestaň tak o nej hovoriť, mám ju rada," zamračila sa na neho. „A okrem toho, nezabúdaj na Silvestra, teda Nový Rok. Filch nás načapal a dostali sme obaja trest. Pri tom viem, že ma má rád, na rozdiel od teba. Napriek tomu ma potrestal, spoločne s tebou. Na mňa tu neplatia iné pravidlá, zlatko."

„Ok, tak poď," chytil ju za ruku a pomaly sa vybrali k Chrabromilskej klubovni.

„Počkaj, ja mám nápad," zastavila ho uprostred. „Poďme," tento raz ho ťahala ona o poschodie vyššie.

„Čože?" zadíval sa na ňu šokovane, keď ich dotiahla pred kabinet svojej matky.

„Odcestovala," povedala mu Kaitleyn a otvorila prútikom dvere.

Vošli dnu a Sirius na ňu stále šokovane hľadela. „Kaily, máš zvrátené chúťky, o ktorých neviem? Akože robiť to v kabinete tvojej matky, to by nenapadlo ani mňa!"

„Nie tu, ty trúba!" zamračila sa na neho a ukázala na ďalšie dve. Podišla k ním a niečo šepla, čo nepočul. Dvere sa otvorili a ona ho vtiahla dnu. Ocitli sa v komnatách jej matky. Sirius si všetko pozorne prehliadal, lebo tam nikdy nebol. Musela ho ťahať za ruku do izby.

„Toto bývala moja izba," povedala mu, „pred tým, ako som začala študovať. A bývam tu cez prázdniny a tak. Keď chcem byť sama."

„Kedy sa vráti tvoja mama?" pýtal sa jej Sirius.

„Dnes v noci a zajtra ráno určite nie," žmurkla na neho.

„Vieš, že toto je super miesto?"

„Je to totálna šialenosť, ale nič lepšie ma nenapadlo, keď som videla ten tvoj mučenícky výraz tváre," zasmiala sa. „Takže?"

„Ak ma tu tvoja mama načape, ako robíme, ty vieš čo, tak ma zabije! Možno dovolí Filchovi, aby ma povesil za členky do žalára, alebo za niečo iné. Kaily!"

„Povedala som, že nepríde. Čo sa stalo, pán Black? Máš strach?"

„Nemám strach," zaprotestoval, „povedzme, že z tvojej matky mám fakt rešpekt!"

„To nie si sám," povedala Kaitleyn. „Prisahám, že sa nevráti. Inak by som ťa sem neťahala. Myslíš, že ťa chcem dostať do problémov? Nie, chcem byť s tebou. Tak?"

Vyzliekla si sveter a hodila ho na zem. Ostala pred ním iba v košeli a sukni. Postupne si začala svoju košeľu odopínať, gombík po gombíku a videla, ako sa to Siriusovi páči. Stratil všetky zábrany, keď aj jej košeľa skončila na zemi a ona ostala pred ním stáť iba v čiernej krajkovanej podprsenke a čiernej sukni.

„Mala si to naplánované, však?" spýtal sa jej, prezrel si ju od hlavy po päty. Potom podišiel k nej a ruky si položil na jej boky. „Si všetko, o čom som sníval!"

„Možno trocha, Tichošľap," žmurkla na neho, vrhla sa mu do náručia. „Chcela som byť s tebou sama. Potrebujem ťa, zlatko. Bolo toho na mňa tak veľa a ja som chcela stráviť noc v tvojom náručí."

„S tým ti rád pomôžem," pobozkal ju na krk a ona ucítila, ako bojuje s jej zipsom na sukni. Vyhral a sukňa sa ocitla na zemi. Kaitleyn mu zatiaľ vyzliekla bundu a čierne tričko. Všetko skončilo na zemi. Za chvíľku aj jeho rifle. Zodvihol ju a ona si omotala nohy okolo jeho bokov.

„Strašne ťa milujem," šepol jej medzi bozkami. „Fakt strašne!"

„Aj ja teba, Tichošľap, fakt strašne," sladko sa zasmiala a žmurkla na neho.

Aj zbytok ich oblečenia skončil na zemi a oni dvaja vo veľkej posteli. Sirius k nej bol veľmi nežný, hladil ju po celom tele a bozkával. Nebolo ťažké vypustiť všetky problémy. Keď bola s ním neexistovalo nič iné, iba oni dvaja. Akoby to bol nejaký zvláštny druh mágie, ktorá bola medzi nimi dvoma. Touto mágiou bola láska.

***

14. marca 1977

Siriusa ráno prebudili lúče slnka, ktoré mu svietili priamo do tváre. Otvoril oči, chcel si prehodiť svoj vankúš cez tvár, keď si uvedomil, že jeho vankúš tam nie je. Dokonca to nebola ani jeho posteľ. Pootočil sa a videl Kaitleyn ako ešte sladko spí a vážne pri tom vyzerala sladko. Prikrývka jej mierne skĺzla a tak mal výhľad aj na jej nahé telo. Túžobne sa na ňu pozrel.

Nahol sa k nej a pobozkal ju na líce. Pomrvila sa a otvorila svoje veľké oči.

„Nechcel som ťa zobudiť," ospravedlnil sa jej.

„To nič, už je aj tak ráno," zazívala a pretrela si oči. Potom si všimla, že jej prikrývka skĺzla a vytiahla si ju vyššie. Uškrnula sa na neho. „Som hladná."

„To sme dvaja," odvetil jej. „Budeš ale musieť ešte chvíľku počkať, pretože chcem byť ešte pri tebe," pritiahol si ju do náruče a pobozkal ju.

„Sirius, no tak," zasmiala sa. „Čo ti to nestačilo?"

„Toho nikdy nebudem mať dosť. Som chlap, princezná," ozrejmil jej to.

Jeho milovaná vyprskla smiechom. „Ach, prepáč," ospravedlnila sa, keď mu zotrela svoju slinu z líca. „Ty môj chlap. Vstávaj."

Posadila sa na posteli a natiahla sa. Potom aj s prikrývkou vstala a zberala po zemi ich oblečenie. To jeho mu hodila do postele. Sledoval ju. Bola taká rozkošná a on mal pocit, že ju miluje stále viac a viac.

„Vážne by som chcela ostať v posteli s tebou. Celé dopoludnie, ale neviem kedy sa vráti moja mama. Keďže z nej obaja máme rešpekt a naozaj nechcem, aby nás tu takto našla, tak radšej vypadnime!"

„Tak dobre," prikývol Sirius a začal sa obliekať. „Ale zopakujeme si to čoskoro. Vyhodím chalanov preč z izby."

„Ach, ty," zasmiala sa.

Obaja už boli takmer oblečený, keď začuli zvuk. Do komnát niekto vošiel a pravdepodobne to bola samotná Minerva McGonagallová.

„Do kelu!" zanadávala Kaitleyn. „Schovaj sa do kúpeľne. Odvediem ju do obývačky, zabavím ju a ty sa vypar!" rýchlo mu rozkazovala.

Zmohol sa iba na to, aby prikývol. Potom ju počul vyjsť z izby a následne počul hlas jej matky. Kaitleyn si vymyslela, že jej večer bolo akosi smutno a tak prišla na noc sem. Keď hlasy ustávali, lebo sa Kaitleyn zjavne odviedla svoju mamu do obývačky, vyšiel z kúpeľne. Pomaly otvoril dvere na izby a nakukol von. Vzduch bol čistý. Veľmi potichu vyšiel z komnát. Dával si pozor, aby nezanechal žiadne stopy a potom následne aj z kabinetu.

„Ale, ale, ale," ozval sa za ním pobavený hlas.

„Zloduch, kamarát," oslovil ho milo Sirius.

„Čo si robil v kabinete profesorky McGonagallovej? Hľadal, čo bude v písomke?" vyzvedal Zloduch.

„Tak trocha," odvetil mu Sirius.

„To si mi mal povedať, môj drahý priateľu," Zloduch si napravil cylinder, ktorý mal na hlave, „ja sa tam viem dostať jednoduchšie ako ty."

„Nechcel som ťa zaťažovať. Myslel som si, že máš isto plno práce s obťažovaním Filcha," vravel mu Sirius.

„Ó áno, to mám. Včera som mu dve hodiny hučal do ucha, bola to taká sranda," opisoval mu Zloduch. „Ten pocit, keď je na mňa krátky. Nikdy sa ma nezbaví, nikdy."

„Prepáč, kamoško, ale musím fičať. Sme v kontakte, áno?"

„Prirodzene, priateľu," uklonil sa mu duch Zloduch.

***

Kaitleyn strávila skoro celé odpoludnie s mamou a bola rada, že sa jej podarilo zachrániť situáciu. Keď sa vrátila do klubovne, vyšla do svojej izby, kde sa osprchovala a prezliekla. Potom sa vybrala zistiť, čo robí Sirius.

Vošla do chlapčenskej izby a tam to bolo ako po výbuchu. Na zemi sa váľalo asi všetko od oblečenia, kníh, obalov od sladkostí, až po metlobalové dresy, zástavy, kúsky pergamenu. Každá posteľ bola rozhádzaná, iba jedna vyzerala ako tak upravená a tá patrila Remusovi.

„Buchla tu bomba, či?" otočila sa na Siriusa, ktorý ležal na svojej posteli a bol v izbe úplne sám.

„To si nevšímaj, to sú detaily," odvetil jej.

„V tomto sa mám prebrodiť až k tvojej posteli?" spýtala sa ho.

„A nechceš snáď?" žmurkol na ňu. „Alebo vieš čo, kráska, mám nápad?

Vstal, nejako sa prebrodil cez ten neporiadok a zodvihol ju zo zeme, do svojho náručia a ako nevestu ju odniesol cez všetok ten bordel, až ku svojej posteli. Tam ju zase zložil na zem a objal ju zozadu. Jeho pery ucítila na svojom krku a jeho ruky rozopínali jej sveter, ktorý čoskoro skončil na zemi. Kaitleyn zavrela oči a nechala sa unášať jeho bozkami a jeho dotykmi. Sirius jej stiahol ramienko od trička na ramienka a s ním aj ramienko od podprsenky a bozkával ju na ramene.

Lenže v tej chvíli sa dvere na izbe otvorili a dnu vošli ostatných traja obyvatelia tejto izby.

„A do čerta!" zasmial sa James.

Kaitleyn okamžite siahla po svojom svetri a obliekla si ho. Sirius sa tváril, že má chuť svojich kamarátov práve zabiť.

„Len si vezmeme dáke veci a necháme vás samých," dodal James.

„Nie, to je v pohode, ja pôjdem," povedala Kaitleyn, tvár jej horela, takže si bola istá, že je celá červená ako paradajka.

„Kaily," snažil sa ju zdržať Sirius.

„Zabudni, Tichošľap," zamračila sa na neho. „Keby som tu ostala, oni by vedeli, čo tu robíme a to by bolo fakt trápne."

„My aj tak vieme, že to robíte," žmurkol na ňu James.

Kaitleyn mu vyplazila jazyk a potom sa oprela o rám jeho postele, keď si tam všimla vyryté písmenka L.E. „To ako vážne?" pozrela sa na Jamesa.

„Myslím, že to tam mám od druhého ročníka," povedal jej James, keď si všimol, čo si prezerá. „Kľudne to Lily povedz, možno v jej očiach stúpnem."

Kaitleyn sa presunula k Siriusovej posteli a prezerala si jej rámy.

„Ehm, čo robíš?" pýtal sa jej Sirius.

„Ty tu nemáš nič vyryté?"

„Nie, ja ťa mám vyrytú vo svojom srdci, kráska!" žmurkol na ňu.

Kaitleyn chytila zo zeme nejaký kus oblečenia. Bolo to tričko, ale nevedela, komu patrí a hodila mu ho do tváre. „Tieto tvoje kecy, len preto, lebo chceš, aby som tu ostala!"

Siriusa tričko zasiahlo do tváre, ale on sa stále iba smial.

„My teda pôjdeme. Hodina vám bude stačiť?" zavelil Remus a potom všetci traja nejako nenápadne opustili izbu.

„Tak a teraz mi už neujdeš!" Sirius chytil Kaitleyn znova do náručia s úmyslom už ju nepustiť. A ona mu ako vždy podľahla.

Pokračoval tam kde skončil, takže veľmi rýchlo jej sveter skončil zase niekde na zemi a o chvíľku aj jej tielko. Potom ju otočil k sebe a pobozkal ju na pery. Opätovala mu jeho bozky. Sirius ju opatrne položil do svojej postele. Načiahol sa po prútiku a zamkol dvere. Potom zatiahol závesy na svojej posteli. Hľadel na ňu tak sladko a oči mu zase zaiskrili. Vyzliekol si tričko a znova sa venoval bozkávaniu jej tela. Zbavili sa aj posledných kúskov oblečenia a Kaitleyn sa zasmiala. Vôbec jej nevadilo, že sa s ňou chce znova pomilovať. Vždy, keď bol blízko, túžila po tom rovnako. A pritom to bolo iba pár hodín dozadu, čo sa oddali spoločnej láske.

„Čo?" spýtal sa jej Sirius. Hladil jej vlasy a hľadel jej do očí.

„Nemalo by to byť naopak?"

„Čo presne?"

„To ženy majú vždy dosiahnuť to, čo chcú a nie naopak!"

„Ale no tak, chceš mi tvrdiť, že si nikdy nechcela ležať takto v mojej krásnej postieľke, ktorá je mojou už šesť rokov?" spýtal sa jej.

„Tichošľap!" zapýrila sa.

„Ani nevieš, ako som si to ja želal. Bolo by krásne, keby si tu mohla ostať už navždy. V mojej posteli a nemuseli by sme nič iné robiť, len to, čo sa práve chystáme urobiť," pohladil ju po tvári.

„Tak do toho. Som tu. V tvojej posteli. Sen sa ti splnil," zasmial sa.

„Vieš, ako to býva?"

„Čo myslíš?"

„Skutočné ženy si chlapi nosia do svojej postele. A nerobia to s nimi v kuticiach na metly, alebo na záchode, alebo v tmavých chodbách, alebo v Núdzovej miestnosti. Nepozeraj sa tak na mňa, ja som o tom iba počul. Okey, tá kutica na metly by niekedy ako rýchlovka nebol zlý nápad, ale zbytok!"

„Už sklapni, Tichošľap!"

„Okey, chápem, menej rečí, viac skutkov," zasmial sa. A ona tiež. Srdce jej poskočilo, keď ju nazval svojou skutočnou ženou. Myslieť už ale nemohla. Sirius znova vyhľadal jej pery a ona sa ocitla v inej dimenzii. Tam, kde boli len oni dvaja a nič viac.

***

18. august 1995

Dni na Grimmauldovom námestí číslo 12 sa striedali. Niektoré boli veľmi pochmúrne, kvôli všetkým udalostiam, ktoré sa diali. Niektoré boli veselšie, lebo jeho obyvatelia nezabúdali na smiech a radosť.

Sirius sa prebudil. Mal zlý sen. Všimol si, že vonku je už svetlo. Posteľ vedľa neho bola prázdna. A on sa mierne preľakol. Rýchlo vstal, obliekol si župan na pyžamo a vyšiel z ich spálne. Prešiel po chodbe, keď začul hlasy. Dvere na obývačke boli mierne pootvorené a on zastal, aby sa započúval.

„Ha, vyhrala som!" zasmiala sa Kaitleyn.

„Ešte jednu hru?" spýtal sa jej Remus.

„Jasné. Nechápem, prečo som na čaro tejto hry prišla až teraz. Musíš ma naučiť nejaké finty, o ktorých Sirius nevie, aby som ho mohla poraziť, keď decká odídu do školy a bude tu zase prázdno a nebudeme mať po večeroch, čo robiť," vravela mu.

Remus sa rozosmial. „Nebudete mať po večeroch, čo robiť? Po toľkých rokoch odcudzenia?"

Kaitleyn sa zasmiala a vravela mu: „Nuž vyzliekacia Rachotiaca sedma môže byť zábava, nie?"

„Som rád, že sa zase smeješ," povedal jej Remus.

„Aj ja," odvetila mu Kaitleyn, „nemôžem uveriť tomu, že som sa dočkala a že som znova so Siriusom. Niekedy v noci nespím a iba na neho hľadím, ako spí. A snažím sa zapamätať si to, keby sa náhodou zase niečo stalo."

„Nič zlé sa vám nestane," okamžite odvetil Remus.

„Sme vo vojne, Remus. Musíme byť pripravení na všetko. Ale aj tak si chcem užiť každý jeden moment so Siriusom. Či už aj pri Rachotiacej sedme," vravela mu.

Sirius sa pousmial. Uvedomil si, že robí podobnú vec. Tiež nemohol niekedy v noci spať. A tak iba hľadel na svoju ženu, ako spí ona.

„Vieš, na čo som si spomenula," zasmiala sa Kaitleyn, „ako som ušla z Rokfortu v jedno leto za Lily. A potom ako sme sa hádali vo vlaku so Siriusom."

Remus sa zasmial tiež: „To si pamätám. Zvláštna bola jedna vec, vždy," vravel jej. „Vždy si Siriusovi verila, Kaily. Verila si mu vtedy, keď mu nikto neveril. Nielen v tejto najvážnejšej veci, ale verila si mu napríklad aj pri tom incidente so Snapom. Hoci nikto iný mu neveril. Ale nikdy si mu neverila, pokiaľ išlo o iné baby."

„Nepomínaj to ani," v jej hlase bolo počuť istú dávku žiarlivosti aj po toľkých rokoch.

„Všetci sme ti hovorili, že to nebolo tak, ako si si myslela. Dokonca aj Lily. Neverila si nám, neverila si jemu. Prečo?"

„Pretože som žiarlila," zhodnotila. „A bola som nahnevaná."

„Sirius sa potom správal ako idiot!"

„Ako kretén," opravila ho Kaitleyn. „Stále mi vyhadzoval na oči nejaké svoje obdivovateľky a v mojej prítomnosti flirtoval s každou, ktorú stretol," vravela mierne smutne.

„Robil to iba preto, aby si žiarlila."

„Volali ste ho Cassanova!"

„Hlavne sme ho volali Tichošľap. No Cassanova, raz sa tak sám nazval a nejako sme sa na tom smiali a používali to zo srandy. Nikdy nepomyslel reálne na žiadnu inú ako na teba," vravel jej Remus.

„A to je pravda," vošiel Sirius do obývačky. „Dobré ráno, vy dvaja!"

„Zlatko," Kaitleyn vstala z kresla a utekala ho pobozkať na dobré ráno. „Myslela som si, že ešte spíš."

„Zobudil som sa a ty si tam nebola. Už mi to viac nerob!" žmurkol na ňu.

„Prečo počúvaš cudzie rozhovory?" spýtala sa ho.

„Lebo sú zábavne," poznamenal Sirius a podišiel k stolu a vzal z neho karty na Rachotiacu sedmu. „Koľko je vôbec hodín?"

Remus sa pozrel na svoje hodinky. „Sedem," odvetil mu.

„Všetci ešte spia a schôdzka Radu je až o jedenástej, však?" pýtal sa ich.

„Áno," prikývla Kaitleyn.

„Tak potom si musíš nájsť inú zábavu, Námesačník," žmurkol Sirius. „Kaily a ja si ideme zahrať tú vyzliekaciu Rachotiacu sedmu."

„Sirius!" Kaitleyn sa zapýrila a oni dvaja sa do sýtosti smiali.

„Bol to tvoj nápad," pripomenul jej Sirius.

„Nemáš počúvať za dverami," uškrnula sa na neho.

„Dobrú noc, Námesačník," pozdravil ho Sirius, keď vzal svoju ženu za ruku a viedol ju von z obývačky. „Uvidíme sa na schôdzi, skorej neplánujem opustiť posteľ!"

„Sirius Black!" Kaitleyn mu položila ruku na ústa, aby ho umlčala. A stále bola celá červená.

Remus sa zasmial nad svojimi priateľmi. Bodaj by im to šťastie vydržalo už navždy.

***

Sirius zaviedol Kaitleyn späť do izby. Zatvoril dvere, pre istotu zamkol a potom ju pritiahol k sebe do náručia. „Si všetko, o čom som sníval," šepol jej pri perách.

„Som len tvoja, Sirius, len tvoja, navždy," usmiala sa na neho a pohladila ho po líci.

„Prisahám, že som tých dvanásť rokov sníval o tebe," vravel jej. „Každú chvíľku."

„Ja viem, zlatko," nežne ho pobozkala na líce. „Aj ja o tebe. Tiež si všetkým, o čom som kedy snívala. Vždy budeš."

„Kaily," zodvihol jej bradu, aby sa jej mohol pozrieť priamo do očí. „Pochop, že kvôli tebe a našim deťom by som urobil všetko. Aj by som zomrel!"

„Prestaň hovoriť o smrti," žiadala ho. „Mám nápad!"

„Mám rád tvoje nápady," žmurkol na ňu.

„Skúsme na chvíľku na všetko zabudnúť. Na vojnu, na Rád, na Voldemorta, smrťožrútov. Na to, že sme dlhé roky boli od seba. Na Azkaban a tú neuveriteľnú samotu. Skúsme na chvíľku existovať iba my dvaja. Len ty a ja."

„S radosťou," pohladil ju po vlasoch.

„Ďakujem," vďačne sa na neho usmiala. Chytila ho za ruku a ťahala ho bližšie k posteli. Tam ho pustila a rozviazala si svoj župan. Pod ním mala iba tenkú nočnú košieľku.

„Takto oblečená tráviš ráno s Remusom?" spýtal sa jej. V jeho očiach sa znova mihol záblesk žiarlivosti.

„Mala som župan," odvetila mu. „Okrem toho som nemala v úmysle tráviť ráno s Remusom!" S nejakého dôvodu mu to potrebovala vysvetliť. „Vstala som, šla som sa napiť, ale videla som, že v obývačke niekto je. Remus tam sedel sám a vyzeral smutne. Len som ho chcela rozveseliť. Porozprávať sa. Prestaň sa tak tváriť! Nežiarli! Tichošľap!"

„Ja vôbec nežiarlim!" ruky si zložil na hrudi.

„Si si istý?" spýtala sa ho. Prikývol. Kaitleyn si stiahla jedno ramienko na nočnej košieľke. „Ozaj?"

„Dobre, žiarlim!" priznal.

„Tak s tým už prestaň!" zamračila sa na neho. „A poď už konečne ku mne a pomiluj ma!" 

Pozn. autorky: 

Ahojte, dúfam, že sa Vám nová kapitola páčila, bo taká light a chcela som, aby bola troška romantická a hlavne venovala iba im dvom a žiadnym problémom. Lebo áno, problémy v raji sa dostavia už čoskoro, tento raz to bude v prítomnosti. 

Teším sa na Vaše názory :)