„Ty a ja, my dve môžeme byť znova spolu,

teraz nás nikto nerozdelí,

čas je ten, kto nám pomôže."

(Belinda — Juntas para siempre)

3. september 1972

Kaitleyn a Lily si sadli do prvej lavice na hodinu Obrany čiernej mágie. Mali mať nového učiteľa, ten predchádzajúci sa neujal. Čo si Kailteyn pamätala, tak každý rok bol nový učiteľ Obrany proti čiernej mágií a medzi študentmi, ale aj profesormi, sa povrávalo, že toto miesto je zakliate.

Začínala mať strach, čo prinesie tento predmet tento rok. Nový učiteľ, Archie Blume, vošiel do triedy a podišiel až k tabuli, priamo dopredu a usmial sa na druhákov: „Ahojte," oslovil ich veľmi priateľsky, „ako už isto viete, volám sa Archie Blume a budeme sa spoločne stretávať na Obrane proti čiernej mágií." 

Kaitleyn sa zapozerala na profesora. Pôsobil veľmi milo, ale možno to bolo jeho vekom. Bol veľmi mladý, akoby len nedávno vyštudoval. Rozmýšľala, či si ho nepamätá, či ho niekedy nevidela na chodbe, alebo vo Veľkej sieni ako študenta, ale nakoniec to zamietla. Ak aj chodil na Rokfort, tak buď bola ešte veľmi malá, alebo si ho nepamätá. 

„Dôležité je vedieť sa brániť aj voči zlým tvorom, ktorí na vás všade číhajú. Preto si prvý polrok budeme rozoberať zázračné tvory. Dneska by sme začali prízrakom. Vie, niekto z vás, čo je prízrak?" vysvetľoval im Archie učebný plán a pritom položil otázku. 

Zodvihla ruku a on sa na ňu usmial a prikývol: „Prízrak je čarovný tvor, o ktorom nikto nevie, ako v skutočnosti vyzerá. Ak čarodejník natrafí na prízrak, tak on sa zmení na to, z čoho má dotyčný najväčší strach."

„Výborne," Archie jej venoval úsmev. „Takže, decká, presne ako povedala Kaitleyn, prízrak na seba vždy vezme podobu toho, čoho sa bojíte."

Kaitleyn si práve uvedomila, že profesor vie jej meno. A to bolo trochu záhadne. Nakoniec usúdila, že mu ho možno povedala jej mama. 

„Dôležité je, ako sa prízraku zbaviť. Vie niekto?" pokračoval Archie. 

Remus Lupin zodvihol ruku a Archie ho vyvolal: „Musíme prízrak prinútiť, aby sa zmenil na niečo, čo nám príde smiešne. Nemá rád smiech a samozrejme, že treba použiť kúzlo, ktoré sa volá Riddikulus."

„Výborne," profesor mu venoval úsmev, „tvoje meno?"

„Remus Lupin," odvetil mu chlapec.

„Výborne,10 bodov pre Chrabromil. 5 za Kaitleyn a 5 za teba, Remus," usmial sa Archie a potom pokračoval. „Decká, dnes sa postavíte pred prízrak. V jednej prázdnej triede sa usadil v skrini. To je ešte dôležité, prízraky sa radi skrývajú na tmavých miestach, presne ako sú skrine, pod posteľami a podobne. Zoberte si iba prútiky a poďte za mnou."

Študenti vstali z lavíc a kráčali za profesorom na chodbu a potom zabočili do prázdnej triedy. 

„Vyberte si prútiky," prikázal im a postavil sa pred nich. „Dôležité je správne povedať zaklínadlo. Čiže opakujte po mne," žmurkol na nich. „Riddikulus!"

„Riddikulus!" zopakovala trieda. 

„Výborne, decká a teraz si každý premyslí, čoho sa bojí a akoby to mohol zmeniť na niečo, čo by mu prišlo smiešne a potom si to vyskúšame," vravel im Archie.

Kaitleyn sa zamyslela. Čoho sa vlastne bojí, okrem hodín Obrany proti čiernej mágií? Nič ju nenapadalo. Nikdy nemala nejaký väčší strach zo zvierat, pretože vyrastať v Hagridovej blízkosti vás to veľmi rýchlo odnaučí. Ani len netušila, na čo by sa mohol zmeniť jej prízrak. 

A hodina sa začala. Sledovala z čoho majú strach jej spolužiaci. Lily sa bála hadov. To o nej ale Kaitleyn vedela. James sa bál banší a to naozaj nebol príjemný pohľad. Keď sa pred prízrak postavil Severus Snape, objavil sa starší čiernovlasý muž. 

James Potter sa zasmial a drgol do Siriusa: „Ten blbec sa bojí fotra!" A tým si vyslúžil ďalší znechutený pohľad Lily Evansovej. Severus ho našťastie nepočul a poradil si s prízrakom. 

Kaitleyn sa dostala na radu. Za ňou ostal už iba Sirius a Remus. Nadýchla sa a postavila sa pred prízrak. Vôbec nevedela, čo ju tam bude čakať a ani ako s tým podarí. Cítila ako sa celá spotila. Obrana proti čiernej mágií sa pre ňu naozaj stávala nočnou morou. 

Na zemi ostala ležať žena. Najprv jej ležala chrbtom a keď sa otočila, Kaitleyn vykríkla: „Mama!" Profesorka McGonagallová ležala na studenej zemi a nejavila známky života. Kaitleyn sa nemohla ani pohnúť, nedokázala nič urobiť, iba jej po tvári tiekli slzy, keď videla svoju matku ležať na zemi mŕtvu. 

Zrazu cítila, ako ju niekto potiahol za habit a postavil sa pred ňu. Prízrak sa zmenil na veľké hodiny. „Riddikulus!" zvolal Sirius a profesor zakročil chvíľku po ňom a prízrak sa rozpadol. 

Lily sa rozbehla ku Kaitleyn, ktorá stále plakala. „Ach, Kaily," objala ju.

„Kaily, to bude dobré, je to prirodzené mať strach o mamu," snažil sa ju upokojiť aj Sirius. 

„Kaitleyn," podišiel k nej aj profesor Archie, „mám ťa odviesť do Nemocničného krídla?"

„Nie, som v poriadku, iba som sa zľakla. Nevedela som, na čo sa zmení a toto som nečakala," odvetila mu.

„To je v poriadku, Kaitleyn," mierne sa na ňu usmial, „mať strach o blízkych je naozaj ten správny strach. Nebuď smutná. Každého by to odrovnalo. Aj môj prízrak sa prvýkrát zmenil na mŕtvu sestričku a myslel som si, že sa zbláznim. Je to v poriadku, zlyhať."

„Nechcela som pokaziť hodinu," odvetila.

„Už končíme," povedal im Archie a potom prútikom vyčaroval ružový kvietok a podal ho Kaitleyn, „za ten najprirodzenejší strach."

„Vďaka," prikývla a spoločne s Lily vyšli z triedy. 

Sirius utekal za nimi: „Naozaj si v poriadku?" spýtal sa jej.

„Áno, ďakujem, že si mi pomohol," odvetila mu Kaitleyn a cítila sa veľmi trápne a tak chcela zmeniť tému, „prečo sa bojíš hodín?"

„Času," žmurkol na ňu, „veľmi rýchlo letí a jednoducho sa bojím, že veľmi rýchlo utečie a ja si dostatočne neužijem svoj život. Nechcem byť starý."

Venovala mu úsmev a potom sa rozlúčili. 

***

2. september 1993

Kaitleyn dorazila do Nemocničného krídla ešte pred raňajkami. Madam Pomfreyová jej podala uniformu ošetrovateľky. Prezliekla sa, vypla si dlhé vlasy, aby jej nezavadzali a chcela sa ísť naraňajkovať. 

Do Nemocničného krídla vošlo dievča a jeho pohľad sa stretol s pohľadom Kaitleyn.

„Sophie," usmiala sa na ňu Kaitleyn.

„Ahoj, Kate," odvetilo jej dievča, „celý čas si to vedela, však? Že som čarodejnica. Prečo si mi nikdy nepovedala pravdu?"

„Áno," prikývla Kaitleyn, „vedela som, že tie čudné veci, ktoré sa ti občas stávajú, sú kúzla. Nemohla som ti to povedať. Na všetko treba ten správny čas, Sophie. Naozaj ma to mrzí."

„Prečo si odišla?"

„Dostala som inú prácu," odvetila jej Kaitleyn, „a okrem toho už si ma nepotrebovala. Dostala si sa na Rokfort a pochopila si, prečo si iná."

„Ale mne si chýbala. A veľmi," priznala sa jej Sophie a Kaitleyn to hrialo u srdca. „Ty jediná z toho prekliateho sirotinca si ma mala rada, Kate. A keď som sa vrátila a zistila som, že tam nie si, tak som plakala dva dni. Naozaj."

„Veď aj ja som za tebou plakala," odvetila jej Kaitleyn, „ale teraz sme sa znova stretli."

„Áno," prikývla Sophie, „ani nevieš, aký to bol pre mňa včera šok, keď som ťa zbadala. Veľa sa tým vysvetľuje. Vedela si to, už keď som bola maličká, však?"

„Vedela."

„Kate," Sophie sa pozrela do zeme, akoby naberala odvahu a potom sa pozrela znova na ňu, „vieš aj kto sú moji rodičia?"

„Neviem," zaklamala jej Kaitleyn a zase ju tak veľmi mrzelo, že jej musí klamať. „Vedela som, že si čarodejnica, lebo už keď si mala dva roky, tak jedna z vychovávateliek sa pokúšala nakŕmiť ťa kašou, ktorú si nechcela. A zrazu celá tá kaša bola na jej vlasoch. Nikto, okrem mňa, nemal ani tušenie, čo sa v tej chvíli stalo."

„Dúfam, že to bola tá stará ropucha pani Willkinsová," zasmiala sa Sophie.

„Áno, presne tá."

„Som rada, že sme sa znova stretli, Kate. Ty si bola vždy jediný človek, ktorý mi pomohol a ktorý ma mal rád."

„Mám ťa rada viac, ako si vieš predstaviť, Sophie," usmiala sa na ňu Kaitleyn.

„Idem na raňajky, nech to stihnem pred prvou hodinou a dnes máme aj Obranu proti čiernej mágií, mám ten predmet rada. Som zvedavá, aký bude ten nový profesor, pretože tí dvaja pred ním, no potom ti porozprávam," rýchlo jej povedala Sophie a potom odišla z Nemocničného krídla. Kaitleyn vedela, po kom má Sophie tak rada Obranu proti čiernej mágií.

Kaitleyn bola šťastná, že je znova blízko svojej dcérky. Celé roky sa o ňu nepriamo starala v sirotinci. Videla ako rastie, ako sa učí prvé slová, ako sa z bábätka stálo dievčatko. Sophie bola milé dieťa a často si ju ľudia aj chceli adoptovať a iba vtedy Kaitleyn používala svoju mágiu. Ľudom veľmi rýchlo kúzlom vyhnala z hlavy myšlienku, že by chceli jej Sophie. Nemohla dovoliť, aby jej niekto vzal jej dievčatko. 

Vedela, že Sophie v sirotinci šťastná nie je. Ale bolo to tak pre ňu lepšie. Nevedela nič o svojej minulosti, o svojej rodine a nemusela sa týmito vecami trápiť odmalička. Kaitleyn ale vedela, že minulosti neutečie a že je možné, že Sophie sa pravdu dozvie už čoskoro. A mala priveľmi veľký strach z jej odmietnutia. Kvôli jej ochrane by urobila čokoľvek. Všetko to bola príliš veľká obeť, ale pokladala to za správne, hoci si to vyčítala. Sophie je ešte len dieťa, nie je pripravená niesť svoj osud a vedieť, že jej otec bol dlhé roky vo väzení, že pre celý svet je nepriamym vrahom svojho najlepšieho priateľa a vrahom trinástich ľudí. To by žiadne dievčatko neunieslo. 

***

Kaitleyn sa chcela rozprávať s Remusom Lupinom. Nenašla ho v kabinete a Takmer bezhlavý Nick jej povedal, že je práve v zborovni.

Kaitleyn vošla do zborovne. Bola dlhá miestnosť s dlhým stolom, okolo ktorého boli stoličky. Bola ale plná žiakov a ona si uvedomila, že majú hodinu. Stála bokom a neušlo jej, akú hodinu práve majú. Učia sa o prízrakoch. Spomenula si ako stála pred svojím prvým prízrakom a nezvládla to. Žiakom sa darilo dobre. 

Ale potom prišla rada na Harryho Pottera. Trieda stíchala a Lupin sa tváril zhrozene. Kaitleyn okamžite zasiahla a rozbehla sa, aby stihla Harryho odstrčiť od prízraku, pretože naozaj nechcela, aby sa Harry a ostatní študenti vyľakali, keď sa pred nimi zjaví lord Voldemort. *

Lenže to vôbec netušila, že ich všetkých vyľaká svojím prízrakom. Už bola staršia a mátalo ju veľa strachu. Najviac sa však bála toho, čo sa práve stalo. Prízrak na seba vzal podobu Siriusa Blacka. Vyzeral presne tak, ako v novinách. Otrhaný, vo väzenskom habite, na tele tetovania, špinavé vlasy aj brada. „Nenávidím ťa!" Skríkol na ňu. **

Remus okamžite zasiahol a podstavil sa pred Kaitleyn. Objavil sa pred ním strieborný kruh a on ľahostajne zvolal: „Riddikulus!" a bolo po prízraku. 

Kaitleyn iba stála na mieste a bola bledá ako stena. „Môžete odísť, hodina sa skončila," oznámil im Lupin a študenti sa rozpŕchli, pričom rozoberali, čo sa práve stalo.

„To snáď ani nie je pravda. Nechcela som, aby sa tu zjavil prízrak Voldemorta a namiesto toho ich vydesím jeho, ako hovorí Denný Prorok, najvernejším sluhom. Dumbledore ma zabije!"

„Zabudne sa na to," povedal jej Remus.

„Pochybujem, teraz budú uvažovať, čo ma spája so Siriusom a to práve nikto nechce. Preto tá zmena mena a všetko," vravela mu a potom sa na neho smutne usmiala. „Pamätáš na náš prvý boj s prízrakom?"

„Hm, profesor Archie, ma nenechal s ním bojovať," spomenul si Remus, „pýtal som sa ho potom prečo a on mi povedal, že vie o mojom probléme a nechcel ma trápiť ešte viac a nechcel vydesiť decká. Bol to správny chlap!"

„To bol, mala som ho rada," usmiala sa Kaitleyn. 

„Chcem decká naučiť presne to, čo učil on nás," povedal jej o svojom zámere Lupin, „bol najlepší učiteľ Obrany proti čiernej mágií, ktorého sme mali."

„Je to hrozné, keď si pomyslím, že ho Voldemort zabil," smutne sa na neho pozrela Kaitleyn. „Vieš, že mám stále ten kvietok od neho?"

„Naozaj?"

„Áno, dlho bol ešte aj krásny a potom zvädol, tak som si ho usušila a nechala," vravela mu, „zvädol presne v ten deň, ako Archieho zabil!"

Pozn. autorky:

* Boj s prízrakom v prítomnosti som upravila podľa filmu, nie podľa knižky, aby mi to sadlo. Takže som si zobrala ten námet z filmu, že sa Harry pred neho postaví.

** Prízraky asi vedia aj hovoriť, pretože si pamätáte na skúšku z Obrany proti čiernej mágií v 3. ročníku, keď Hermiona vyletela, že jej prízrak bola McGonagallová, ktorá jej povedala, že neurobila ani jednu skúšku? Tak preto prízrak Kaitleyn tiež prehovoril.

Profesor Archie Blume je autorská postava a  je taký predchodca Lupina, ako ste si možno aj uvedomili. Bol ich obľúbeným profesorom a pre Lupina bol už vtedy vzor. Blume znamená v nemčine „kvet" a symbolizuje to, že daroval Kaitleyn ten kvietok, keď sa jej nepodarilo uspieť s prízrakom. Archie bohužiaľ nedopadol dobre. (Ale tak poznáte to prekliatie profesora Obrany proti čiernej mágií, že odkedy o toto miesto zažiadal samotný Voldemort a nikto mu ho nechcel dať, tak bolo prekliate a každý profesor po roku odišiel a niektorí dopadli veľmi zle).