48. To, čo nemalo byť prezradené
„Nie, nevzdám sa,
chcem mať svet s tebou.
Prisahám, že má cenu čakať a čakať,
čakať na znamenie osudu.
Neunavím sa, nevzdám sa,
nevzdávajme sa."
(Luis Fonsi – No me doy por vencido)
3. február 1977
Kaitleyn a Sirius strávili u Aberfortha skoro celé dopoludnie. Rozprával a nechal ich rozprávať o všetkom možnom aj nemožnom. Kaitleyn naozaj zaujímalo, čo sa stalo medzi ním a Dumbledorom, ale tomu sa jej strýko vyhýbal. Zjavne jej o tom povedať nechcel a ona to chápala.
Stále spomínal Arianu. Rozprával im príbehy z mladosti, ako ho mala veľmi rada a že keď zomrela, jeho svet prestal mať zmysel. Kaitleyn to bolo veľmi ľúto. Bolo netaktné vyzvedať, prečo mladá dievčina zomrela a Aberforth im to zjavne povedať nechcel.
A tak rúška tajomstva ohľadom rodiny Dumbledora ostalo stále zahalené.
Kaitleyn to nevadilo. Nikdy nemala rodinu. Iba svoju mamu. Nemala ani len starých rodičov, lebo obaja zomreli ešte pred jej narodením. Poznala ich iba z fotografií a z rozprávania svojej mamy. Vedela, že jej stará mama Isobel bola čarodejnica a jej starý otec Robert bol mukel. Isobel to Robertovi dlho tajila, dokonca ešte aj vtedy, keď sa narodila jej mama Minerva. Až potom vyšla s pravdou von.
Minerva mala dvoch mladších bratov. Jeden z nich nezdedil čarodejnícke schopnosti a možno aj to bol kameň úrazu, prečo sa s Minervou prestal stretávať. Kaitleyn vedela, že to jej matku trápi, ale nechcela otvárať staré rany a prestala sa na neho pýtať. A jej druhý brat, ten najmladší, zomrel keď bol o niečo starší, ako teraz Kaitleyn.
A tak mali dlhé roky iba jedna druhú. Aspoň to si Kaitleyn myslela. Teraz však poznala totožnosť svojho otca a dokonca zistila, že má aj strýka. Ten sa jej veľmi páčil. Všimla si, že starý muž veľmi trpí a tak si prisahala, že vždy, keď bude mať čas, tak ho príde navštíviť a rozveseliť.
„Nevedela som, že chodíš do Kančej hlavy," zasmiala sa Kaitleyn, keď sa so Siriusom vracali cez tajný tunel späť do hradu.
„Bol som tam iba párkrát a ten barman ma raz oslovil, keď začul tvoje meno," vravel jej Sirius. „Prišlo mi to trocha zvláštne, že sa na teba pýta, ale dnes mi to všetko zapadlo do seba. Si jeho neter."
„Ďakujem, Sirius, že si ma za ním vzal, cítim sa ozaj lepšie," usmiala sa na neho.
„To som rád, neznášam, keď si smutná," opätoval jej úsmev. „A hlavne, keď ťa neviem rozveseliť."
„Vážne sa cítim lepšie," žmurkla na neho.
Potom si obaja museli dávať pozor, aby ich nikto nevidel, keď vyšli z obrazu Jednookej čarodejnice. Boli na ceste do klubovne, keď Kaitleyn začula svoje meno a rázny tón hlasu svojej matky.
„Kaitleyn!"
Nemala na výber. Otočila sa a hľadela jej do očí. „Čo je?"
„Chcem s tebou hovoriť," oznámila jej matka. Kaitleyn prikývla. Sirius to pochopil a vrátil sa do klubovne sám.
Nasledovala matku až do jej kabinetu a nakoniec až do jej komnát. „Nevidela som ťa na raňajkách," vravela Minerva.
„Nebola som hladná," odvetila jej Kaitleyn.
„Vidím, že medzi tebou a mladým Siriusom Blackom sa niečo udialo," pokračovala jej mama.
„Áno, prestali sme sa hádať a chodíme spolu," odvetila jej Kaitleyn. „Včera sme sa rozhodli zmieriť."
„A prečo mám pocit, že sa niečo deje?" pýtala sa jej Minerva.
Mala chuť plakať, alebo kričať. „Nič sa nedeje, mama," odvetila jej. „Všetko je v poriadku."
***
5. február 1977
Keď v pondelok došla sovia pošta, Alice zhíkla. Pre zaujímavosť odoberala Denného Proroka, ako väčšina starších študentov. Teraz v týchto zlých časoch, sa väčšina bála o svoje rodiny a Denný Prorok mal vždy aktuálne informácie o tom, čo sa deje v ich svete.
„Čo sa stalo? Niekto známy zase zomrel?" spýtala sa jej vystrašene Lily.
„Nie, ale toto je tiež dosť hrozné," zhodnotila Alice a otočila noviny tak, aby Lily aj Kaitleyn videli titulnú stranu.
Z nej sa usmievala fotografia Kaitleyn a pod ňou bolo veľkými písmenami napísané, že je dcérou Albusa Dumbledora.
„To snáď nie!" Kaitleyn vytrhla noviny z rúk Alice. V očiach sa jej zjavili slzy, keď čítala článok, ktorý vlastne rozprával o tom, že je dcérou z romániku, ktorý prežil Albus Dumbledore s profesorkou McGonagallovou. Ďalej tam bol uvedený jej vek a fakulta, ktorú navštevuje na Rokforte.
„Kaily," oslovila ju Lily.
Kaitleyn sa obzrela po Veľkej sieni. Dosť veľa študentov na ňu hľadelo a pred sebou držalo noviny. Niekedy mala problémy s tým, že je dcérou profesorky, ale teraz to bude ešte horšie. Je predsa dcérou slávneho Albusa Dumbledora.
Bez ďalších slov hodila noviny na zem a potom vstala a rozbehla sa von z Veľkej siene. Lily a Alice na ňu volali, určite za ňou aj utekali, ale ona bola jednoducho rýchlejšia. Nevedela ani len kam beží, ani čo má robiť, až napokon do niekoho vrazila.
„Chcel som s tebou hovoriť."
Kaitleyn si zotrela slzy a pozrela sa na Albusa Dumbledora. „Nechcem s vami hovoriť."
„Je mi to ľúto, Kaitleyn, že si sa to musela dozvedieť takto," povedal jej.
„Viem to už pár dní," odvetila mu, „počula som mamu a vás, ako ste sa hádali. V piatok večer."
„Ach, dievčatko moje," zosmutnel.
„Ja ale nechcem byť vaša dcéra!"
„Kaily," dobehla na chodbu aj Minerva. „Všade som ťa hľadala. Ja, je mi to ľúto."
„Ja som to vedela. Viem to pár dní," zopakovala jej Kaitleyn to isté, čo pred chvíľkou povedala svojmu otcovi.
„Musíme sa porozprávať," povedala Minerva.
„A o čom? Už všetko viem," odvrkla jej Kaitleyn. „Nechcem sa s vami rozprávať. Nechcem od vás nič. Dajte mi pokoj!"
A znova sa rozbehla preč.
***
Kaitleyn vedela, že iba jedna jediná osoba jej pomôže, aby sa necítila tak hrozne. Preto opustila svoju izbu. Lily a Alice sa ju síce snažili rozveseliť, ale nepomáhalo to. Nenašla ho v spoločenskej miestnosti a tak zamierila hore po schodoch do chlapčenských izieb. Zaklopala na dvere a otvoril jej Remus.
„Je tu Sirius?" spýtala sa ho.
Odstúpil od dverí a ona vošla dnu. V chlapčenskej izbe bol docela veľký neporiadok. Peter čmáral na pergamen úlohu. James si leštil svoju metlu. A Siriusa nikde nevidela.
„Je v sprche," odvetil jej Remus. „Si v pohode?"
„Nie," odvetila mu ona.
„Čítali sme noviny," zaregistroval ju James. „Ty si si fakt vedela vybrať rodičov."
Kaitleyn neodpovedala. Prešla na prázdnu posteľ, o ktorej vedela, že je Siriusová a sadla si tam s úmyslom počkať ho.
„Mám mu ísť povedať, že si tu? Alebo choď sama. Nahého si ho už videla," zasmial sa James. Ale ona iba pokrútila hlavou. Nemala náladu na žarty. A nemala ani len náladu na to, aby ho poslala do čerta.
Remus na ňu ustarostene hľadel, ale nič nepovedal. Peter ju takmer úplne ignoroval.
O pár minút neskôr sa dvere na kúpeľni otvorili a z nej vyšiel Sirius. Okolo pása mal omotaný iba modrý uterák.
Zbadal ju. A ona vstala a hodila sa mu do náruče. Rozplakala sa. „Je mi strašne zle, Sirius."
„Ach, Kaily," objal ju veľmi silno a pobozkal do vlasov. „Je mi to veľmi ľúto, že sa to objavilo v novinách."
„Netuším, kto im to povedal," potiahla nosom.
„Ja som to nebol," povedal jej odrazu.
Kaitleyn sa od neho odtiahla a pozrela sa mu do očí. „Ja viem, že nie!"
„Naozaj? Vieš, trocha som sa bál, aby si si nemyslela, že som to povedal ja. Preto som ťa po raňajkách ani nehľadal. Vážne som mal strach, že by si mi neverila."
„Viem, že ty by si to nikdy neurobil. Ani Lily s Alice," riekla a znova ho objala.
„Zistíme, kto to bol a jednu mu vrazím, dobre?"
„Dobre," zafňukala.
„Pôjdeme sa prejsť, dobre? Len sa oblečiem," pošepkal jej.
Kaitleyn prikývla a prestala ho objímať. Ostala stáť na mieste, ale Sirius zatiaľ hľadal niečo na oblečenie. Potom zmizol zase v kúpeľni a o pár minút odtiaľ vyšiel oblečený.
„Poď, ty moja," podával jej ruku. „Uvidíme sa neskôr, chalani."
„A čo vyučovanie?" spýtal sa ich Remus.
„Moja skvelá matka to pochopí," odvrkla Kaitleyn a potom odišli spoločne preč.
***
10. august 1995
Večera bola hektická. Harry chcel samozrejme vedieť, čo najviac. Nakoniec musela Molly Weasleyová zasiahnuť, keď už Sirius chcel prezradiť niečo navyše.
Sirius sa začal s Molly hádať a Kaitleyn sa tento raz musela postaviť na inú stranu, ako tú jeho.
„Láska, Molly má pravdu," pozrela sa na neho vážne. „Sú to len deti."
Nuž aj Artur Weasley a dokonca aj Remus sa postavili na stranu Siriusa.
„Dumbledore schvaľuje, že treba Harryho do istej miery informovať, keď teraz býva v hlavnom stane."
„Ja osobne," zapojil sa potichu Remus, „si myslím, že by bolo lepšie, aby sa Harry dozvedel fakty – nie všetky, ale aby získal všeobecný obraz – od nás, než sa mu doniesla prekrútená verzia od iných."
Molly a Sirius sa ešte chvíľku hádali, ale nakoniec súhlasila, aby Harrymu povedali pár informácii. Kaitleyn tiež prikývla.
Nakoniec sa začal rozhovor o tom, čo sa práve teraz deje. Informovali Harryho o tom, ako sledujú slávnych smrťožrútov, ako sa Rád snaží nájsť nových členov, aj keď je to veľmi ťažké. Hoci sa Voldemort zatiaľ neprejavuje. Harry chcel vedieť o tom, či sa udiali nejaké čudné úmrtia, za ktorými by stál.
„To preto, že zatiaľ nijaké čudné úmrtia neboli," povedal Sirius. „Aspoň pokiaľ vieme. A vieme toho dosť."
„Rozhodne viac, než si myslí, že vieme," pripojil sa Remus.
„Ako to, že prestal zabíjať ľudí?" spytoval sa Harry.
„Pretože nechce pútať pozornosť," vysvetľoval Sirius. „Bolo by to pre neho nebezpečné. Vieš, návrat mu nevyšiel celkom tak, ako chcel. Pokazil to."
„Či skôr ty si mu to pokazil," spresnil Remus so spokojným úsmevom.
„Ako?" spýtal sa Harry zmätene.
„Nemal si to prežiť!" vysvetľoval Sirius. „Nikto okrem smrťožrútov nemal vedieť, že sa vrátil. Ale ty si prežil a stal si sa svedkom."
„A Dumbledore bol ten posledný človek, ktorého chcel na svoj návrat upozorniť," dodal Remus. „Lenže vďaka tebe to vedel hneď."
„Ako to pomohlo?" spýtal sa Harry.
„Žartuješ?" neveriacky zvolal Bill. „Dumbledore je jediný, koho sa Veď-Vieš-Kto v živote bál!"
„Vďaka tebe mohol znovu zvolať Fénixov Rád už o hodinu, ako sa Voldemort vrátil," povedal Sirius.
Ale nájsť nových členov Fénixovho Rádu bolo zložité. Všetci začali Harrymu opisovať, aké je to náročné hľadať nových členov. Tí, ktorí robili na Ministerstve mágie sa samozrejme báli. Rovnako ako Harry, tak aj Dumbledore boli Ministerstvom mágie vymenovali za bláznov.
„Zdiskreditovali ho," povedala mu Kailteyn. „Ministerstvo mágie Dumbledora úplne odstrihlo. Je to vážne hrozné. Ale ja som vždy hovorila, že Fudge to nemá v hlave v poriadku."
„Voldemort ma teraz iné plány ako zháňať si smrťožrútov," pokračoval Sirius. „Má aj iné plány a tie môže spustiť celkom potichu a momentálne sa sústreďuje na ne."
„O čo mu ide okrem prívržencov?" rýchlo sa spýtal Harry.
Kaitleyn si všimla, že Sirius a Remus si vymenili pohľady a jej sa rozhovor už prestal páčiť. Už zašli priďaleko. Povedali deťom viac, akoby mali. Pozrela sa na Sophie, Hermionu, Rona, dvojičky a všetci sa tvárili veľmi zamyslene. Iba Harry sa tváril nedočkavo a očakával Siriusovú odpoveď.
„O to, čo môže získať iba krádežou. Niečo ako zbraň. Niečo, čo minule nemal."
„Keď mal predtým moc?"
„Áno."
„Akú zbraň?" vyzvedal Harry. „Niečo horšie než Avada Kedavra!"
„To stačilo!"
Z tieňa pri dverách sa ozvala opäť Molly. Ruky mala prekrížené a tvárila sa nazlostene.
„Áno, to by už vážne stačilo!" Kaitleyn sa postavila ho stoličky.
„Ja sa pridám, chcem bojovať!" skríkol Harry.
„Nie," povedal Remus. „Rád tvoria iba starší čarodejníci. Absolventi školy," dodal, keď Fred s Georgeom už otvárali ústa. „Ide o nebezpečenstvá, o ktorých nemáte ani tušenie, nikto z vás. Myslím, že Molly a Kaily majú pravdu, Sirius. Povedali sme dosť."
Kaitleyn si všimla, ako Sirius pokrčil plecami, ale neškriepil sa. Deti sa urazene pobrali do svojich izieb.
„Zbláznili ste sa, obaja?" pozrela sa Kaitleyn vážne na Siriusa a Remusa.
„Upokoj sa," žiadal ju Remus.
„Skoro ste deťom povedali všetko. Sú to len deti. A už si prežili horšie veci ako my v ich veku. Preboha, trocha rozmýšľajte!" kričala.
Remus hneď použil kúzlo, aby nikto hore nepočul jej krik a súhlasne sa na ňu pozrel.
„Takmer si mu povedal o tom proroctve!" vyčítavo hľadela na svojho manžela. „Ten chlapec ma sotva pätnásť rokov, Sirius. Nesmie sa o tom dozvedieť. Nemôže vedieť, že niekto vyslovil proroctvo o ňom a Voldemortovi. Že je to kľúč k tomu, aby Voldemort vyhral!"
„Kaitleyn, už sa upokoj!" žiadal ju Remus a mračil sa na svojho najlepšieho priateľa, ktorý k tomu očividne nemal čo povedať.
„Neupokojím sa!"
„Už nekrič!" postavil sa Sirius zo stoličky.
„Si nezodpovedný!"
„Každý máme iný názor na to, čo by ten chlapec mal a čo nemal vedieť. Už sa ďalej nebudem s tebou, ani s nikým iným hádať. Povedali sme mu dosť. Ja odchádzam spať," zazíval.
„Choď do čerta!" zakričala za ním Kaitleyn.
Sirius opustil kuchyňu a ona si zúfalo sadla za stôl. V očiach sa jej ligotali slzy. Bola to ich prvá hádka po vážne veľmi dlhej dobe. Srdce jej išlo puknúť. Sirius tento raz naozaj nemal pravdu. Povedal priveľa.
„Všetci sme nervózni, Kaily," prisadol si k nej Remus. „A tak si možno povieme veci, ktoré si neuvedomujeme a potom nám to je ľúto."
„Správal sa ako idiot!"
„Sama dobre vieš, že je nerozvážny," pousmial sa Remus.
„My ženy to vnímame inak," prisadla si k ním Tonksová. „Sirius vôbec nerozmýšľa nad tým, že Harry je iba chlapec. Berie ako dospelého."
„Berie ho Jamesa, ale Harry nie je James," zhodnotila Kaitleyn.
„James mu veľmi chýba, tak ako tebe chýba Lily," stisol jej ruku Remus. „Vidí ho v ňom. Harry je predsa vážne celý James, až na tie oči."
„Všetko je šialené," smutne poznamenala Kaitleyn. Vstala zo stoličky a pomaly odišla z kuchyne.
Vyšla hore na poschodie. Počula hlasy z izieb. Bolo úplne jasné, že deti sa potrebujú porozprávať o tom, čo sa dozvedeli. Vyšla preto o poschodie vyššie a zamierila do spálne.
Sirius v nej nebol. Počula tiecť vodu. Bol v sprche. Sadla si na posteľ a snažila sa upokojiť. Mala chuť mu vynadať, ale na druhej strane sa nechcela zase hádať. Po pár minútach vyšiel zo sprchy a okolo pása mal omotaný uterák.
„Už si sa upokojila?" spýtal sa jej tvrdo.
„Čo to s tebou je?" postavila sa z postele, aby sa mu mohla pozrieť do očí.
„Čo by asi so mnou bolo? Myslíš, že ma baví tento život tu? Zatvorený v tejto diere. Chcem ísť von a pomáhať. Cítim sa zbytočný!"
„Nebaví ťa tento život tu?" spýtala sa ho.
„Nie, nebaví ma to. Upratovať tento hnilý dom, každý deň počúvať, čo je nové a nemôcť pomôcť. Mučí ma to!"
„Nebaví ťa život tu," znova zopakovala a po tvári jej tiekli slzy. „A ja hlúpa som si myslela, že konečne budeme šťastní. Pretože sme spolu a myslela som si, že to je to hlavné. To, čo obaja chceme."
„Šťastní budeme, ak porazíme nepriateľa. Dobre to vieš," povedal jej.
„Sklamal si ma," riekla a z postele vzala svoje pyžamo. Zamierila k dverám.
„Kam ideš?" spýtal sa jej.
„Preč od teba!" oznámila mu.
„Čo to s tebou je?"
„Čo, do pekla, je s tebou?" skríkla. „Sme spolu. Ty, ja a naše deti a to by ťa malo robiť šťastným. Pretože to je dôležité. A nie to, či sme v tomto, alebo inom dome. Či utekáme pred spravodlivosťou, alebo či sme vo vojne. Sme spolu! Sirius, koľko rokov sme o to museli bojovať? A ty mi teraz povieš do očí, že ťa to nebaví? Zbláznil si sa?"
„Máš pravdu," povedal po chvíli a v jeho hlase počula ľútosť. „Je mi to ľúto, Kaily."
„Chcem byť sama."
„Kaily, prepáč. Prosím ťa."
„Nie," pokrútila hlavou a vyšla z izby.
Pozn. autorky:
Och, no tak na Vianoce mi nevyšla práve pozitívna kapitola, ale keďže je dneska štvrtok a to znamená FM, tak som Vás o to nechcela ukrátiť. Tak aj napriek tomu, že táto kapitola nie je moc veselá, dúfam, že sa Vám páčila a že ste zvedaví, ako to bude ďalej pokračovať :)
Rada by som Vám zaželala Krásne Vianoce, hlavne plné rodinnej pohody <3
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro