„Život sa skladá z milión okamihov,

ktoré máš a zrazu sú preč.

Čas nám píše príbeh

a tvoje ústa chcú odo mňa viac.

Keby som si mal vybrať,

vybral by som si teba.

Len okamihy s tebou,

si nesmiem v sebe."

(Noel Schajris – Momentos)

3. február 1977

Kaitleyn sa ráno prebrala veľmi skoro, lebo jej začala byť zima. Hoci ju prikrývala teplá deka, aj tak cítila, ako jej mrznú nohy. Sirius pokojne spal a ona iba na neho hľadela.

Nemohla uveriť tomu, čo sa medzi nimi v noci stalo. Pousmiala sa, lebo to bolo krásne. Trocha to síce bolelo, ale Sirius bol vážne veľmi jemný a nežný a musela sa začervenať, keď si na to všetko znova spomenula. Občas si to predstavovala, aké by to bolo, ale naozaj netušila, že to zistí tak skoro.

Aj keď bola naozaj veľmi šťastná, že tu je s ním, že sa spolu prvýkrát milovali a že je naozaj jediné dievča v jeho živote, nemohla sa zbaviť myšlienok na to, čo si včera vypočula pred riaditeľňou. Hoci sa snažila, to zase potlačiť, nemohla. Prešiel jej mráz po chrbte a ostala smutná. Potláčala aspoň slzy. Nechcela, aby ju Sirius videl zase len plakať.

„Kaily," prebral sa, „prečo si ma nezobudila?"

„Som hore len chvíľku," vytiahla si deku ešte vyššie, aby zahalila svoje nahé telo.

„Včera v noci som ťa videl úplne nahú," zasmial sa. „Nemusíš sa zakrývať."

„Včera v noci tu bola tma, teraz je tu svetlo," odvetila mu. „Čo mi pripomína, že by sme sa nejako mali vrátiť do hradu. Hoci netuším vôbec ako, keďže už je svetlo a stíhame vôbec vyučovanie?"

„Je sobota," zasmial sa. „Nebude ešte veľa hodín."

„Okey, tak poďme späť," postavila sa aj s dekou a začala po zemi zbierať svoje oblečenie.

„Kaily, hej," vstal aj Sirius a podišiel k nej. „Si v poriadku?"

„Neviem," pokrútila hlavou a vrhla sa mu do náručia. „Veľmi by som chcela byť šťastná, ale nemôžem."

„Nevyužil som ťa, ak si to myslíš. Toto medzi nami bolo vážne skutočné," vravel jej.

„Nejde o nás dvoch. Viem, že to bolo skutočné a bolo to krásne, Sirius. Chcem to s tebou zažiť znova a predsa som ti včera povedala, že chcem začať od začiatku a chcem byť tvoja," vravela mu Kaitleyn. „Ide o to, čo mi mama a on zatajili. Ako sa im teraz mám pozrieť do očí? Vlastne ja ich vidieť nechcem."

„Pokojne," privinul si ju do náručia a nežne sa hral s jej vlasmi. „Zvládneme to spolu, dobre? Som pri tebe."

„Ďakujem," mierne sa od neho odtiahla a usmiala sa. „Vážne by sme sa mali vrátiť."

„Máš pravdu," prikývol. „Keby ale malo byť po mojom, tak by sme tu ostali celý deň."

„To by sa mi páčilo, ale nie je to možné," pokrútila hlavou.

„Dobre, zlatko, poďme sa obliecť," prikývol napokon Sirius. Kaitleyn sa veľmi rýchlo obliekla, obula si topánky a práve keď skončila, sa otvorili dvere a dnu vošiel James.

„Bože môj, James, skoro som umrela od strachu!" karhala ho hneď.

James Potter sa iba uškrnul. „Tak ja vám idem na pomoc a vy takto."

„Doniesol si neviditeľný plášť?" pýtal sa ho Sirius.

„Áno, kamoško, Námesačník mi povedal, že si šiel za Kaily a keď si sa nevracal celú noc a nevideli sme vás na mape, tak ma napadlo iba jedno miesto, kde môžete byť v noci sami. Tak som tu, aby som vás bezpečne dostal znova do hradu. Okrem toho Evansová šalie," zasmial sa James. „V noci nám vtrhla do izby, že kde si, Kaily. Skoro celú noc sme boli hore. Potom zaspala, tak som ju preniesol k sebe do postele. Keď sa zobudí, asi ma zabije, ale tak čo už."

„Dobre, ďakujeme James."

„A čo ste tu celú noc robili?" pýtal sa James a smial sa.

„Rozprávali sme sa a potom sme zaspali," odvetila mu okamžite Kaitleyn.

„To určite. Ak mal Sirius možnosť byť s tebou konečne sám, určite by to využil iba na rozprávanie sa," smial sa naďalej James. „Dali ste sa konečne dokopy?"

„No tak, Parocháč, trocha úcty, je tu s nami moja dáma," karhal ho Sirius. „Ale inak áno, dali sme sa dokopy."

„Nieže to niekomu povieš!" zamračila sa na neho Kaitleyn.

„Je to tajomstvo?"

„Áno, Kaily, je to tajomstvo?"

„Nie, zlatko," usmiala sa Kaitleyn na Sirius. „Ale chcem to Lily a Alice povedať sama a nepotrebujem k tomu hlasnú trúbu," zagánila sa na Jamesa, „ktorá to oznámi celej klubovni, len čo sa tam vrátime."

„Veru to je pravda, zamkni si ústa, Paroháč," prikázal mu Sirius.

„To je mi ale vďaka, vážne," povzdychol si James, „poďme už, lebo nás prichytia a naozaj neviem, akoby si to vysvetlila svojej mame. Lebo predpokladám, že tej nechceš povedať podrobnosti o tvojej romantickej noci so Siriusom, či sa mýlim?"

„Sklapni, James!"

***

Bolo to náročné, ako podarilo sa im dostať sa do klubovne bez toho, aby ich niekto videl. Väčšina študentov už bola na raňajkách, alebo ešte spali. V klubovni sa pohybovalo iba málo ľudí.

„Idem zobudiť Evansovú," rozhodol sa James.

„Pomôžem ti, aby si jej neublížil," zasmiala sa Kaitleyn. Lenže to už zhora bol počuť hrozný krik a po chvíľke Lily zbehla dole po schodoch.

„Kaily? Ty si okey?"

„Jasné," usmiala sa na ňu priateľka.

„Vďaka Bohu, mala som o teba taký strach," objala ju Lily. Potom sa od nej odvrátila a zamračila sa na Jamesa. „Čo som robila v tvojej posteli?"

„Bohužiaľ nie to, čo by som chcel," odvetil jej.

„Idiot!"

„No tak, Lily, zaspala si tu v kresle, preniesol som ťa do svojej postele, aby si sa ráno nezobudila celá dolámaná. K tebe do postele som ťa preniesť nemohol, lebo no šak tie schody vaše," vysvetľoval jej.

„Aha." Lily akoby na okamih stratila reč. „To bolo od teba milé."

„Nikdy by som sa ťa nezneužil, Lily," žmurkol na ňu.

„Ja viem, že nie, James," opätovala mu úsmev. „Ďakujem a teraz mi povedz," obrátila sa zase na Kaitleyn. „Kde si bola celú noc?"

„To je na dlho," odvetila jej Kaitleyn.

„Mám celý deň voľno, slečna."

„Idem do sprchy, prezliecť sa, na raňajky a tak," uškrnula sa na ňu Kaitleyn a vybehla hore schodmi. Lily utekala za ňou.

James sa smial a Sirius ostal trocha smutný, že ho nepožiadala, aby šiel na raňajky s ňou.

„A čo ste tam naozaj robili, Tichošľap? Udobrili ste sa poriadne? Tak ako sa patrí?"

„Omnoho viac," odvetil mu Sirius.

James ho prestal podpichovať. „Fakt ma to teší."

***

Kaitleyn vyšla zo sprchy a Lily s Alice na ňu netrpezlivo čakali. „Tak, slečna," oslovila ju Lily. „Kde si strávila celú noc?"

„So Siriusom," odvetila Kailteyn, „na jednom mieste, o ktorom vám ale povedať nemôžem. Udobrili sme sa a znova spolu chodíme."

„Konečne," zasmiala sa Alice. „A čo sa ešte stalo?"

„Všetko sa stalo," odvetila im Kaitleyn a cítila ako sa celá červená. „Sirius a ja sme sa, no, milovali sme sa."

„Čože? Bože!" zhíkla Lily.

„Aké to bolo?" pýtala sa Alice.

„Jednoducho v tej situácii som to tak chcela a vôbec to neľutujem. Bolo to krásne, nežné. Som taká zamilovaná, hoci sa bojím, že sa znova niečo pokazí. Ale Sirius a ja, jednoducho, myslím, že nikdy nebude existovať v mojom srdci niekto iný ako on," hovorila im Kaitleyn a usmievala sa na nich.

„Bože, žiaria ti oči," usmiala sa na ňu Lily. „Som taká rada, že ste znova spolu."

„Áno, trvalo ti to vyše roka, Kaily," karhala ju Alice.

„Všetko má svoj čas a na všetko treba čas," odvetila im Kaily.

„Bolo to také, ako si o tom snívala?" spýtala sa jej Lily.

„O dosť lepšie," zasmiala sa Kaitleyn. „Som šťastná."

„To je také super, Kaily."

„Ale musím vám povedať ešte niečo," zosmutnela Kaitleyn. „Je to niečo veľmi vážne a kvôli tomu nemôžem byť dokonale šťastná. A vy dve ste moje najlepšie kamarátky a chcem, aby ste o tom vedeli."

„Čo sa deje, Kaily?" pýtala sa jej Alice.

„Desíš nás," doplnila Lily.

„Už viem, kto je môj otec!"

„Kto?"

„Včera večer som sa to dozvedela a bola som z toho fakt smutná a sklamaná. Ach, ani neviem ako vám to povedať, lebo sa cítim hrozne. Celý ten čas bol tak blízko a zároveň tak ďaleko, lebo ma nikdy nechcel."

„Ach, Kaily," Lily zosmutnela tiež. „Ak nám to nechceš povedať, budeme to rešpektovať."

„Ja vám to chcem povedať. Môj otec je Dumbledore."

Lily i Alice ostali šokované. Ani jedna nevedela, čo povedať a tak Kailteyn pokračovala v rozprávaní toho, ako si to všetko vypočula v riaditeľni. Ako bola nešťastná a našiel ju Sirius. Že sa pohádali, ale potom sa udobrili. A ďalej už jej najlepšie priateľky vedeli, čo sa stalo.

„Naozaj tomu nemôžem uveriť," zhodnotila Alice.

„Áno, je to neuveriteľne," krútila hlavou aj Lily. „A vážne by som nečakala od Albusa Dumbledora niečo také. Vždy som si myslela, že je skvelý človek, ale on ťa zaprel. Teba. Je to vážne hrozné. Je nám to ľúto, Kaily."

„Súhlasím s Lily," povzdychla si Alice. „Ale sme pri tebe, Kaily."

„Ďakujem, mám vás rada," smutne sa na nich usmiala Kaitleyn. Lily i Alice vstali z postele, na ktorej sedeli a obe ju prišli objať.

***

Kaitleyn odmietla ísť na raňajky. Naozaj sa nechcela vidieť so svojou mamou. Sirius sa rozhodol, že ostane v klubovni s ňou.

„Musíš byť hladný," vravela mu.

„To áno, som. Mohli by sme skočiť do kuchyne, čo povieš?" navrhol jej.

Nemohla ignorovať svoj hlad a tak prikývla. Spoločne sa vybrali až do kuchyne, kde im domáci škriatkovia na tanieroch doniesli raňajky.

„Povedala som Lily a Alice o mojom otcovi," riekla Kailteyn a natierala si na hrianku džem.

„To je pochopiteľné, sú to tvoje najlepšie kamarátky a nemohla by si im to tajiť," prikývol Sirius. „Musím ti niečo povedať, Kaily."

„Čo?"

„Poznám niekoho, kto by ťa chcel spoznať," povedal jej.

„Čože?"

„Uvidíš. Veríš mi?"

„Samozrejme, že ti verím, Sirius," zamračila sa. „O koho ide?"

„Uvidíš," povedal. „Dojedz a ja ťa za tým človekom vezmem. Tajne, ale vezmem."

„Fajn," prikývla.

Obaja dojedli raňajky a potom ju Sirius vzal do klubovne. Povedal jej, že pôjdu von, tak sa Kailteyn odišla lepšie obliecť a potom sa znova stretli v klubovni. Sirius mal pripravený neviditeľný plášť a mapu. Vybehli z klubovne a náhlil sa po Rokforte, až zastali pred obrazom Jednookej čarodejnice. Sirius zamával prútikom a objavila sa tam tajná chodba.

„To je jedna z tajných chodieb do Rokvillu?" spýtala sa ho.

„Áno," prikývol a pomohol jej preliezť cez obraz a potom sa vybrali tmavými tunelom ďalej.

„Ideme za niekým do Rokvillu?"

„Áno, slečna," chytil ju za ruku a po chvíľke chodenia sa chodba končila. Sirius cez oboch prehodil neviditeľný plášť a ona spozorovala, že sa ocitli v sklade nejakého obchodu. Keď pomaly vyšli hore po schodoch, vedela presne o aký obchod ide. Medové labky. Ale Sirius zamieril k dverám a až potom si vyzliekli plášť. Hoci bola sobota, nekonal sa dnes výlet do Rokvillu. Dedinka však bola plná a preto si ich nikto nevšímal.

Sirius ju viedol k jednému hostincu. Kaitleyn v ňom nikdy nebola. „Myslela som si, že sem máme zakázané chodiť."

„Nemáme, ale nikto do Kančej hlavy nechodí," odvetil jej Sirius, keď otvoril dvere na hostinci.

Bola to pravda. Vo vnútri boli asi len traja ľudia. Hostinec pôsobil naozaj chladne a niečo v ňom silno zapáchalo. Kaitleyn začínala byť vážne nervózna, ale Sirius by si pre ňu nepripravil nič zlé. Verila mu.

A potom si ho všimla. Barmana. Vyzeral veľmi podobne niekomu, koho poznala. Hľadela na neho veľmi prekvapene a on zachytil jej pohľad. Zrazu sa v jeho tvári objavila radosť.

„Pre Merlina," zvolal.

„Už viem, prečo ste na ňu toľko pýtali, pán Dumbledore," povedal rýchlo Sirius.

„To nie je možné," krútil hlavou starší muž. „Po toľkých rokoch. Si tu."

„Dobrý deň," pokúsila sa o úsmev Kaitleyn.

„Poďte," ukázal im na dvere na boku. Kaitleyn sa pozrela na Siriusa a ten prikývol. Nasledovali toho staršieho muža do malej izby. To, čo Kailteyn zaujalo ako prvé bol obraz mladej dievčiny. A to dievča malo, malo jej oči. Vlastne sa na ňu celkom podobalo.

„Kto je to?"

„To je Ariana, moja sestra," odvetil jej starší muž. „A ja som Aberforth Dumbledore."

„Ste brat Dumbledora?"

„Áno," prikývol. „Už vieš pravdu, však dievča?"

„Dozvedela som sa ju včera. Náhodou. Vypočula som si rozhovor," vravela mu smutne. „Nevedela som, že Dumbledore má súrodencov. A kde je Ariana?"

„Zomrela, keď bola ešte mladá," povedal jej smutne Aberforth.

„Prepáčte," ospravedlnila sa.

„Veľmi sa na ňu ponášaš," nežne sa na ňu usmial starý muž. „Ani nevieš, aký som šťastný, že ťa konečne môžem spoznať. Naposledy som ťa videl, keď si bola ešte bábätko. A potom na pár fotografiách, ktoré mi niekedy Minerva príde ukázať. Albus pokazil naozaj všetko. Mohol mať krásnu rodinu a on to všetko zahodil. Ale nebuď smutná, dievča. Je tu jeden starý muž, ktorý stojí o tvoju spoločnosť. Ak o ňu budeš stáť aj ty."

„Samozrejme," prikývla Kailteyn. Prišiel jej naozaj veľmi osamelý. A bol jej strýko. Všetko bolo zrazu také neuveriteľné. Nuž Aberforth bol na ňu veľmi milý. Usmiala sa na Siriusa a ten pevne stisol jej ruku.

***

2. august 1995

Dom na Grimmauldovom námestí číslo 12 bol plný ľudí. Dorazili Weasleyovci a takisto ďalší ľudia z Rádu. Medzi nimi sa mihol aj skutočný Alastor Moody a niekoľko aurorov, ktorých sa Dumbledorovi podarilo zlákať na svoju stranu.

Najväčšie prekvapenie prišlo v podobe mladej čarodejnice. Hneď ako vošla, podarilo sa jej niečo zhodiť a Siriusová matka spustila hrozný rev.

Potom ale vošla do kuchyne a Sirius, ktorý chcel vynadať tomu človeku, ktorý spôsobil tento hurhaj, úplne onemel.

„Toto je Nymphadora Tonksová," predstavil ju Moody.

„Len Tonksová," odvetila žena s ružovými vlasmi na hlave. „Nevolajte ma Nymphadora!"

„Čože?" Sirius sa pozrel na tú mladú ženu. „To nie je možné."

„Čo nie je možné?"

„Naposledy som ťa videl, keď si bola ešte malé dievčatko. Narážala si do vecí a padala si," zasmial sa.

„To sa mi deje doteraz," nadvihla obočie a sledovala ho. „Viem, kto ste. Rodičia veria, že ste nevinný."

„To aj naozaj je," zapojila sa do rozhovoru Kaitleyn.

„Andromeda musí byť na teba veľmi pyšná, keď je z teba auror," usmial sa na ňu Sirius.

„Ale kdeže," zasmiala sa Tonksová, „má hrozné nervy. Vraj ak sa mi niečo stane, tak to neprežije. Som jej jediné dieťa."

„Ako sa má?"

„Majú sa s tatkom skvelo. Vždy sa mali skvelo, čo si spomínam. Nuž o rodine sa sotva rozprávame."

„Ver mi, nie je o čom," zhodnotil Sirius a potom sa otočil na Kaitleyn. „Vždy som ti chcel predstaviť Andromedu a jej rodinu, ale akosi to nevyšlo."

„Ja viem, zlatko," usmiala sa na neho. „Tak teraz sa to plní. Ja som Kaitleyn, Siriusová manželka," usmiala sa aj na Tonksovú.

„Veľmi ma teší," žmurkla na ňu dievčina. „Čítala som o vás, nedávno."

„Prorok toho popíše," zasmiala sa Kaitleyn. „Sirius mi kedysi dávno spomínal, že si metamorfomág."

„To veru," usmiala sa Tonksová a zvraštila obočie, privrela sústredene oči. Jej vlasy sa zmenili na fialové. „Je to vážne výhoda. Z maskovania som mala urobené skúšky najlepšie."

„Už stačilo toho rozprávania, za chvíľku sa začne schôdzka!" skočil im do rečí Moody.

„No tak, krstný," zamračila sa Kaitleyn. „Niektoré veci sú dôležitejšie ako schôdzka."

„O veľmi sa mýliš, kvetinka. Toto je dôležité. Ideme naplánovať, ako dostaneme Pottera sem do bezpečia!"

***

10. august 1995

Krik Siriusovej matky neustával. Až napokon Sirius vybehol na chodbu. Spoločne s Remusom sa mu podarilo zakryť portrét závesmi. Škrekot utíchol a nastalo ticho. Sirius sa otočil a hľadel na svojho krstného syna.

„Vitaj, Harry," povedal trocha zachmúrene, „vidím, že si sa zoznámil s mojom matkou."

„Tvoja?"

„Moja drahá mamička, veru tak," potvrdil Sirius. A spustil mu výklad o tom, že tento dom bol kedysi domom, v ktorom vyrastal.

Vošli do kuchyne. „Ach, Harry, konečne," silno ho objala Kaitleyn.

„Ahoj," usmial sa na ňu jej krstný syn. „Takže konečne ste spolu."

„Áno, konečne sme všetci spolu," položil mu na rameno svoju ruku Sirius. Harry sa na oboch usmial, keď do kuchyne vošla aj Sophie. Usmiala sa na neho a on jej úsmev hneď opätoval.

Pozn. autorky:

Ahojte, konečne piatok :) a už iba pár dní do Vianoc. Kapitola mala byť včera, ale kto sa včera poobede do večera zastavil na watte, tak zistil, že nejde, takže asi toľko k tomu. Dúfam, že dnes to už ide bez komplikácií a že ste si mohli užiť (dúfam tiež ) novú kapitolu. 

Ako to bude s ďalšou neviem, keďže idú Vianoce a neviem ako na tom budem 24 a 25 s časom, ale tak niečo vymyslím snáď, aby ste nečakali na kapitolu dva týždne.