„Ty si mi zmenila život,

odkedy si prišla ku mne.

Si ako slnko, ktoré osvetľuje celú moju existenciu,

ako perfektný sen, všetko som našiel v tebe.

Ty si mi zmenila život,

kvôli tebe som začal znova veriť,

teraz len tvoje pery rozpália moju kožu.

Dnes už nemám pochybnosti,

že strach ma opustil a za to ďakujem tebe!"

(Rio Roma – Tu me cambiaste la vida)

10. júl 1995

Trvalo pár dní, kým sa Kaitleyn podarilo dať dokopy aspoň pár izieb, aby sa v nich dalo bývať. Kreacher nebol veľmi nápomocný a v podstate ani Sirius nie. Tento dom ho veľmi deprimoval a ona vedela prečo. Tolerovala to a keď upratovala, čas jej rýchlo ubiehal. Sophie a Harry jej veľmi chýbali a želala si, aby tu boli s nimi.

Sirius sa správal trocha čudne. Pripisovala to všetko práve tomuto domu. Často mal zlú náladu a bol nahnevaný. Mrzelo ju to, ale nič mu nevyčítala. Predsa len v tomto dome prežil takmer sedemnásť rokov a nebol tu šťastný.

Kreacher bol veľmi nepríjemný, zrejme pochytil slovník od obrazu Walburgy, lebo Kaitleyn absolútne nerešpektoval a rozprával si pod nos hrozné veci. Aj samotný obraz bol kameňom úrazu. Za žiadnu cenu jej nešiel zvesiť zo steny. A keď si Walbruga všimla, čo má v pláne, začala kričať na celý dom rôzne urážky na jej osobu. Nepomohol jej ani Remus, ani on nevedel, ako dať obraz dole.

„Si smutná, Kaily?" spýtal sa jej jedného večera Remus.

„Áno," prikývla. Sirius práve odišiel nakŕmiť Hrdozobca a vlastne bola aj celkom rada, že sa nemusí pozerať na jeho smutnú tvár. „Chýba mi Sophie a Harry. A," odmlčala sa.

„Čo sa stalo medzi tebou a Siriusom?" spýtal sa jej okamžite.

„Ja neviem," pokrútila smutne hlavou a zadržiavala slzy. „Odkedy sme prišli do tohto domu, dobre je to sotva týždeň, ale je veľmi odmeraný, stále nahnevaný, smutný. Chápem ho, ale mám pocit, že sa mi vyhýba. Čo ak zistil, že ma za tie roky prestal milovať?"

„Kaily, prosím ťa," Remus sa pousmial. „Sirius ťa miluje a veľmi. Viem to."

„Prečo to potom neviem ja?"

„Pretože je toho na nás všetkých veľa. Tento dom je v hroznom stave a ty sa ho snažíš dať do poriadku. Siriusovi sa nepáči predstava, že tu musíte byť," vysvetľoval jej Remus. „Je to veľmi pochmúrny dom a obom vám to veľmi nepridáva na nálade. Ale len čo sem prídu deti a Weasleyovci, tak sa to zmení. Bude tu viac ľudí, bude tu veselšie. Uvidíš."

„Dúfam, že máš pravdu," prikývla a trocha ju jeho slová upokojili. „Ani ja nemám tento dom rada. Blackovci ma nikdy neprijali."

„Viem," spomenul si aj Remus. „Ak ťa to upokojí, ani mňa."

„Asi by som mala ísť za ním, však?" spýtala sa ho.

„O mňa si nerob starosti, idem si ešte prečítať noviny. Utekaj za ním," žmurkol na ňu Remus.

Kaitleyn vstala od stola v kuchyni, pritom ktorom sedeli a potom vyšla z miestnosti. Prešla k starému schodisku a vyšla hore po schodoch. Ocitla sa pred izbou, stisla kľučku a vošla dnu.

Sirius kŕmil hipogrifa Hrdozobca. „Ahoj," pozdravila ho. „Môžem s tebou hovoriť?"

„Samozrejme," prikývol, pohladil zviera po perí a potom ju nasledoval. Spoločne vyšli z izby a šli do inej izby, v ktorej mali pre teraz spálňu. Nebola to Siriusová izba za mlada, tu nechal zamknutú a nechcel do nej vojsť. Kaitleyn to rešpektovala.

„Zlatko, ja," Kaitleyn začala, ale nevedela veľmi, ako ďalej pokračovať.

„Správam sa ako idiot, viem," prikývol Sirius. „A vážne ma to mrzí."

„Nesprávaš," pokrútila hlavou. „Ja ťa chápem, Sirius. Len som sa zľakla, že," znova sa odmlčala.

„Že čo?"

„Myslela som si, že si možno prišiel na to, že po toľkých rokoch ma predsa len už nemiluješ a nevieš ako mi to povedať a preto sa celý týždeň takmer každý deň ignoroval."

„Kaily, prosím ťa, neblázni. Ako ťa mohlo niečo takéto napadnúť?"

„Neviem, bol si priveľmi odmeraný," pozrela sa na neho zronene.

„Láska, ja," odhrnul jej neposlušný pramienok vlasov z tváre, „je mi to fakt ľúto. Prepáč, neuvedomil som si to. Kaily, ty ani nevieš ako ťa milujem. Nechcem, aby si bola smutná. Strašne ma to mrzí, dievčatko."

„To nič," objala ho veľmi silno. „Len som mala strach."

„Ako by som ťa mohol prestať ľúbiť? Veď to sa nedá."

„Už som pokojnejšia," prikývla v jeho náručí.

„Tento dom na mňa zlé vplýva, ale budem sa snažiť kontrolovať, aby si tým netrpela."

„Remus si myslí, že keď prídu deti a ostatní, že už nebudeš taký smutný. Bude tu veselšie," usmiala sa na neho.

„Ty si preberala náš vzťah s Remusom?" spýtal sa jej.

„Videl, že som smutná a vedel prečo, nie je slepý, zlatko. Dúfam, že nežiarliš?" spýtavo sa na neho zahľadela.

„Nie," zamračil sa.

„Sirius!"

„Fajn, trocha," pripustil.

„Je to tvoj najlepší kamarát a môj v podstate tiež. Myslela som si, že toto už máme roky za sebou!"

„Akoby sme mohli," odstúpil od nej. „Bol som roky zatvorený, Kaily a poslednýkrát, keď som ho videl, som mu prikázal, aby dal na teba a deti pozor. Prikázal som mu, aby si ťa vzal za ženu! Vieš, ako som trpel v tom zasranom Azkabane pri myšlienke, že by ma poslúchol a že by si ty nebodaj s týmto všetkým súhlasila!"

„To nemyslíš vážne!" skríkla. „Nikdy by som s tým nesúhlasila."

„Bola to blbosť, ja viem."

„Niekedy si pochabejší, ako som si myslela. Nikdy si nemal dôvod žiarliť na Remusa. Uvedom si, že to je náš priateľ. Jediný priateľ, ktorý nám ostal, Sirius. Nikdy sa mu neotočím chrbtom, lebo je súčasťou mojej rodiny. Zapamätaj si to!"

„Poď sem," chytil ju za ruku a pritiahol do svojho náručia. „Môžem predsa troška žiarliť, nie? Si taká nádherná a to ja by som mal mať strach. Som stroskotanec, Kaily. Takmer nič neostalo z toho chalana, ktorého si ľúbila."

„Že nič?" nadvihla obočie. „Ostalo z neho všetko. Jeho zmysel pre humor, jeho odvaha, jeho inteligencia, zmysel pri hlúposti a blbé reči," uškrnula sa. „Jeho láska ku mne, iskričky v jeho očiach, keď sa na mňa díva. Už to síce nie je ten pochabý chlapec, ktorý mi pomotal hlavu, ale je to môj muž."

„Nikdy viac nechcem byť bez teba," povedal po pár minútach ticha.

„Ani ja bez teba, blázonko," jemne ho pobozkala na pery.

***

11. júl 1995

Kaitleyn prešľapovala z miesta na miesto a bola nervózna. „Prečo to toľko trvá?"

„Každý chvíľku budú tu," povedal jej Sirius a čítal si vydanie Denného Proroka, potom ho roztrhol na poly a od jedu hodil na zem. „Somariny o Harrym, zase!"

„Ja si toho Fudgea asi silno podám," hnevala sa aj ona.

O chvíľku počuli, ako sa dvere otvorili a Kaitleyn hneď vybehla na chodbu. Tri týždne jej prišla ako veľmi dlhá doba.

„Ahoj," usmiala sa na Sophie.

„Ahoj," odvetila jej dcéra. „Priviedla ma sem babka, ale musela sa vrátiť do hradu. Zastaví sa zajtra večer."

„Len poď," pobádala ju Kaitleyn, „mám pre teba prekvapenie."

„Čí je to dom?" pýtala sa jej Sophie a kráčala za ňou do kuchyne.

„Mojej rodiny," odvetil jej Sirius. „Čiže náš," usmial sa na ňu. „Ahoj, Sophie."

„Ahoj," opätovala mu úsmev a potom sa rozbehla objať ho. Kaitleyn vyhŕkli slzy.

„Prepáč, že nám to trvalo až tri týždne, kým sme zariadili všetko, čo od nás Dumbledore žiadal. Preto sme nemohli byť skôr s tebou," vravel jej Sirius a hladil ju po vláskoch.

„To je v poriadku. Chápem to," povedala Sophie a otočila sa na Kailteyn, „vedela som, že budete chcieť byť spolu. Že pôjdeš s ním. A okrem toho máme ešte mesiac a pol prázdnin na to, aby sme boli spolu."

„Áno, bábika," odvetila jej Kaitleyn a Sophie objala aj ju. „Prečo plačeš?"

„Som šťastná," zotrela si slzy Kaitleyn.

„A tento dom? Nikto nás tu nenájde?" pýtala sa ich Sophie a sadla si za kuchynský stôl a Kaitleyn jej podala šálku kakaa.

„Môj otec ho začaroval pred muklami a chráni ho veľa kúziel, ktoré pridal aj Dumbledore. Lebo dom bude slúžiť ako hlavný stan Fenixového rádu," vravel jej Sirius.

„Je to tajný spolok, ktorý založil Dumbledore," ujala sa slova Kaitleyn, „ešte počas minulej vojny a teraz ho znova zvolal. Preto tu s nami budú bývať aj niektorí členovia Rádu. A zajtra prídu aj Weasleyovci a Hermiona."

„No wow," nadšene odvetila Sophie. „A čo Harry?"

„Snažíme sa, aby sem čoskoro mohol prísť tiež," povedala jej Kaitleyn.

„V prvej vojne, patrili ste tiež do toho Rádu?" vypytovala sa.

„Áno," odvetil jej Sirius.

„Babka stále nadáva na Denného Proroka, píšu tam hrozné veci o Harrym a o Dumbledorovi," vravela jej Sophie. „Videli ste to?"

„Áno, zlatko," prikývla Kaitleyn. „Fudge si myslí, že Dumbledore ho chce zdiskreditovať a zaujať jeho miesto a o návrate Voldemorta si iba vymýšľa. Ale netráp sa tým, Sophie."

„Akoby som nemohla," odvetila jej dcéra, „chudák Harry. Videl ho, bojoval s ním a neveria mu."

„Správni ľudia mu veria všetci a majú prirodzene strach. A okrem toho, teraz je Rád vo výhode. Veľa ľudí sa k nám chce pridať," vravel jej Sirius.

„A môžem aj ja?" spýtala sa Sophie.

„Nie," odvetili Sirius a Kaitleyn naraz. „Si ešte len dieťa."

„Chápem," prikývla.

„Neboj sa, Sophie, budeme tu v poriadku. A potom na Rokforte budete v poriadku. Je tam Dumbledore," vravel jej Sirius.

„A celý rok budeš bývať tu? Už nebudeš na úteku?"

„Nie, budem celý rok tu," odvetil jej.

„A ja s ním. Nevrátim sa na Rokfort," povedala jej Kaitleyn na rovinu. „Ale budem ti písať každý deň dlhé listy, tak ako som si to vždy priala."

„Chápem," znova prikývla Sophie.

„Si hladná?"

„Troška."

Kaitleyn vstala od stola a začala pripravovať večeru. Sirius zatiaľ opisoval Sophie, čo robil počas minulého roku, keď bol na úteku až dokým sa nestreli v Rokville. Kaitleyn ich počúvala, usmiala sa a cítila sa šťastná. Vedela, že Sophie Siriusovi všetko odpustila skorej ako jej. Stále sa na ňu podvedome hnevala. Cítila to. A nech sa minulý rok akokoľvek snažila, jej dcéra ju nechcela pustiť úplne k sebe. Sledovala ako so Siriusom spolu žartujú, na niečom sa smejú a bola za to rada.

„Myslíte, že skutočný profesor Moody nás bude učiť tento rok Obranu proti čiernej mágií?" spýtala sa Sophie.

„Nie," odvetila jej hneď Kaitleyn, lebo táto informácia sa k nej už doniesla. „Nebude, momentálne sa venuje Rádu. Dumbledore niekoho hľadá."

„Hm, som zvedavá koho nám dajú," vravela Sophie.

„Keď sme chodili na školu my s tvojou mamou, vždy sme mali iných profesorov. Niektorých sme mali radi a iných sme neznášali. Hlavne tvoja mama bola vždy z toho nešťastná. Obrana proti čiernej mágií nebola jej silná stránka."

„Náš najlepší profesor bol Lupin," povedala Sophie, „naučil nás toľko."

„Remus zajtra príde, býva tu s nami," povedal jej Sirius.

„Tak to je fajn," prikývla Sophie. „A prečo ti nešla Obrana proti čiernej mágií, Kate?" spýtala sa jej.

„Ani neviem, nemám na to bunky. Viac mi vždy išla Transfigurácia," odvetila jej Kaitleyn a snažila sa, aby ju nevykoľajilo oslovenie od Sophie. Sirius si to ale všimol a smutne sa na ňu usmial, keď to Sophie nevidela. Jediné, čo Kaitleyn podvedome tešilo, bol fakt, že ani Dumbledora zatiaľ nenazvala oslovením dedko. Ale na druhej strane sa jej nedivila. Dumbledore rovnako ako pri nej, nepreukázal nejaký hlbší rodinný cit. Ale nad tým sa Kaitleyn už netrápila. Aj keď ju to trápilo voči Sophie.

„Ale potom jej to už vážne šlo," povedal. „Neskôr."

„Áno, lebo si ma všetko potajomky učil," usmiala sa. „Stále mi pomáhal so všetkým zaklínadlami."

„Bolo to zábavne," odvetil jej Sirius.

„Kedy ste sa vlastne do seba zaľúbili?" spýtala sa Sophie.

„Hneď ako som ju videl," odvetil jej Sirius.

„Netáraj," zasmiala sa Kaitleyn.

„Ja netáram, Kaily," žmurkol na ňu. „Ale dokopy sme sa dali až v na konci šiesteho ročníka. Najprv sme boli priatelia, potom v piatom ročníku zistila, že sme sa stali animágmi a skoro ma zabila a chcela žalovať tvojej babke. A potom sme boli spolu na Vianočnom plese."

„A potom?" pýtala sa Sophie.

„Potom ma pobozkal a na druhý deň sa už vláčil s inou," zamračila sa Kaitleyn.

„Tak to vôbec nebolo, nepočúvaj ju Sophie," zasmial sa Sirius. „Ona iba veľmi žiarli."

„Nežiarlim, správal si sa ako idiot," stále sa na neho mračila Kaitleyn a Sophie sa smiala.

„Potom som sa jej pomohol, ospravedlnil sa a potom sme boli už stále spolu, až kým," smutne pokračoval Sirius.

„A ako si jej pomohol?" spýtala sa Sophie, aby zmenila tému od toho, čo malo pokračovať.

„Zistila som, že Dumbledore je môj otec a bola som z toho veľmi smutná a Sirius mi pomohol, aby som sa cítila lepšia a neplakala na každom rohu," odvetila jej Kaitleyn. „A už sa o tom nerozprávajme, prosím."

„Ako chceš," prikývla Sophie a viac sa nepýtala.

„A čo ty a chlapci?" spýtal sa jej po chvíľke Sirius.

„Len mu nič nehovor, Sophie. Lebo povieš jedno meno a on okamžite vystrelí za tým dotyčným a začaruje ho na veľkú ropuchu," zasmiala sa Kaitleyn.

„Veľmi vtipné, slečna," uškrnul sa na ňu Sirius.

„Žiadni chlapci nie sú, naozaj," odvetila Sophie.

„Ani Harry?"

„Harry? Harry je ako môj brat a to isté aj Ron," zasmiala sa Sophie. „Sme iba priatelia, nič viac a nič menej. Neblázni, áno!"

„Prepáč," ospravedlnil sa jej Sirius. „A určite žiaden chlapec nie je?"

„Nie je," zopakovala Sophie.

„To je dobré, si na to mladá," dodal Sirius.

„Práve ste mi povedali, že ste sa pobozkali v piatom ročníku a do toho práve idem. A o rok neskôr ste už spolu chodili. Takže mladá nie som. Ale žiaden chlapec nie je."

„Hlavne žiadni Slizolinčania, je to jasné?" vážne sa na ňu pozrel Sirius a Sophie sa rozosmiala. „Myslím to vážne!"

„Fajn, fajn, neboj sa, vážne nie. Ak niekedy nejaký chlapec bude, ja verím, že sa vám bude páčiť. A že to bude niekto výnimočný, minimálne pre mňa," vravela im Sophie a myslela na jedného konkrétneho, ale nič im nechcela povedať.

Kaitleyn jej položila večeru na stôl a potom aj Siriusovi. Mierne sa jej zatočila hlava a on ju musel prichytiť. „Kaily, čo je?"

„Nič," odvetila mu, „len tlak. Ja neviem, je toho na mňa stále veľa a bojím sa o Harryho."

„Aj ja sa o neho bojím," povedal jej. „Ale určite je v poriadku."

„Kiežby už Dumbledore povolil, aby sme šli pre neho," vravela mu a sadla si mu na kolená a on jej povedal svoj pohár s vodou.

„Povolí to, Kaily," snažil sa ju upokojiť Sirius. „A potom budeme skutočná rodina."

„Áno," prikývla a oprela si o neho hlavu a sledovala Sophie ako večeria. Potom odišla umyť riady a Sophie sa ešte chvíľku zhovárala so Siriusom. Nakoniec sa rozhodla, že pôjde spať.

„Dobrú noc, ocko," pobozkala ho na obe líca.

„Dobrú noc, princezná Sophie," odvetil jej a usmial sa na ňu.

Kaitleyn sa potešila, že aspoň k Siriusovi sa Sophie správa ako k skutočnému rodičovi. Vyviedla ju hore na poschodie do izby. „Zajtra sa k tebe pridajú Hermiona a Ginny, dobre?"

„Áno, to bude fajn," odvetila Sophie a vybrala sa ku kufru, ktorý jej sem poslala babka priamo z Rokfortu a hľadala v ňom pyžamo.

„Keby niečo, tak sme na poschodí vyššie," povedala jej Kaitleyn. „Dobrú noc, bábika."

„Dobrú noc," usmiala sa na ňu Sophie a potom k nej podišla bližšie. „Prepáč mi to oslovenie v kuchyni. Premýšľala som a ocko má pravdu. Mali by sme byť skutočná rodina. Pretože sa bojím, že sa niečo stane a zase budeme od seba."

„Nebudeme," zamietla to okamžite Kaitleyn, „Sophie, sľubujem ti, že ocko aj ja, urobíme aj nemožné, aby sme boli skutočná rodina. A ochránime teba, aj Harryho."

„Aj za cenu, že pritom zomriete?" spýtala sa jej Sophie.

„Sophie, nerozmýšľaj nad takýmito vecami, áno. Teraz sme silnejší. Vieme, čo chystá," prezradila jej Kaitleyn, aby ju upokojila.

„Dobre, pokúsim sa," prikývla Sophie. „Dobrú noc, mami," povedala.

„Dobrú noc, bábika moja," objala ju Kaitleyn, celá sa od šťastia triasla a po lícach jej tiekli slzy.

***

Kaitleyn vyšla z izby a zavrela za sebou dvere. Na chodbe na ňu čakal Sirius. Chytil ju za ruku a vyšli o poschodie vyššie do svojej spálne.

„Tak ako, mami?" spýtal sa jej.

Zasmiala sa cez slzy. „Počul si to?"

„Áno, láska, hovoril som si to. Chcelo to len trocha času," nežne ju pohladil po líci.

„Cítim sa kompletná," usmiala sa na neho.

„Aj ja," žmurkol na ňu a potom prešiel k starému zrkadlu. „Mám si ostrihať tie vlasy?"

„Nie," zasmiala sa. „Mne sa to veru páči."

„Hej začínam vyzerať celkom dobre, to treba uznať," otočil sa k nej. „A teraz keď mi Albus aj doniesol môj prútik. Vieš, mám pocit, že ti celý ten čas veril. Pretože ako je možné, že mal môj prútik?"

„Ja neviem, Sirius, nechcem sa o tom rozprávať," odvetila mu. „Neviem, ako je možné, že ho mal. Viem iba toľko, čo nám obom povedal. Že po súde si ho vypýtal, ale nezničil ho. Uložil ho na bezpečné miesto, akoby čakal, že jedného dňa ťa pustia. Hm, nechcem sa o tom baviť, radšej," krútila hlavou.

„V poriadku," prikývol. „Keď raz budeš pripravená o tom hovoriť, povieš mi."

„Presne tak," venovala mu úsmev. „Rozopni mi šaty," postavila sa pred neho chrbtom.

„S radosťou."

„Sirius!"

„Áno?"

„Ako si môžeš myslieť, že si sa zmenil?"

„Už som ti raz povedal, dievčatko. Áno, zmenil som sa, ale to čo cítim k tebe, to sa nikdy nezmení. Zapamätaj si to."

Pozn. autorky:

Ahojte, dúfam, že sa Vám nová kapitola páčila :) čo hovoríte na Siriusa, ako žiarli na Remusa? Haha :D Som zvedavá na Vaše názory k tejto kapitole.