„Ubehlo už mnoho dní,

mne sa to zdalo ako celá večnosť.

Na nič z toho, čo sme spolu prežili,

som však nezabudla.

Chcem, aby si ma pevne objal

a chvejúc sa mi povedal -

nemôžem bez teba žiť."

(Mayré Martinéz – Vivir sin ti)

26. december 1976

Keď sa Kaitleyn vracala od Hagrida, hneď vo vstupnej hale narazila na Siriusa, ktorý ju tam očividne čakal. „Remus mi povedal, čo sa stalo. A totálne ma to mrzí."

„Nestojí to za reč," odvetila mu a kráčala hore po schodoch do Chrabromilskej klubovne a Sirius ju nasledoval.

„Ale áno stojí! Tá hlúpa Mía si ma ešte vypočuje. Keby som tam bol," vravel jej Sirius.

„Kašli na to, Sirius, áno, nič mi nie je," vravela mu Kaitleyn.

„Vidím tu modrinu, Kaily," zastavil ju na vrchu schodiska, postavil sa pred ňu a smutne sa jej zahľadel na tvár. Kaitleyn sa vytvorila tmavá modrina pod okom, kde ju trafila snehová guľa. „A je to moja vina a je mi to ľúto. Môžeš mi to odpustiť?"

„Nie je to tvoja vina," povedala pokojne. „Len si sa k nej zrejme nezachoval najlepšie. Tancoval si s inou, keď si bol na plese s ňou. To by sa zrejme dotklo každého dievčaťa."

„Ale videla, čo sa ti stalo. Chcel som, aby si sa cítila lepšie a okrem toho, Kaily, nehrajme sa na to, že tento hrad nevie, ako to medzi nami je. Dobre vieš, že by som dal čokoľvek za to, aby sme zase boli spolu. Všetci to vedia. V skutočnosti som sa na tom plese s Míou vôbec nebavil, ani nevie tancovať. Keď som mal možnosť tancovať s tebou, bol som šťastný," vravel jej Sirius. „Pri tebe som šťastný."

„Sirius, prosím ťa," pokrútila hlavou, „keby si chcel, aby sme boli znova spolu, pozval by si ma na ten hlúpy ples. A čo si urobil ty? Pozval si inú pred mojimi očami!" skríkla na neho. Po tvári jej začali tiecť slzy. „Vedome si mi ublížil a dobre si to vedel. Tak sa nehraj na to, že ti na mne tak veľmi záleží."

Využila chvíľku jeho neprítomnosti a potom sa rozbehla na dievčenské toalety. Tam klesla na studenú zem a rozplakala sa. Pekne sa počúvali jeho slová, ale jeho skutky hovorili niečo úplne iné a z toho jej bolo veľmi smutno.

***

Sirius kráčal sám po chodbe, nahnevaný sám na seba, lebo Kaitleyn mala ako obyčajne pravdu. Takmer prešiel cez ducha Zloducha, lebo si ho vôbec nevšimol.

„Čo tak smutne, priateľu?" pýtal sa ho duch Zloduch.

„Zloduch, prepáč, nevidel som ťa," ospravedlnil sa mu Sirius.

„Zloduch to začne brať osobne, pane. Viete, že Zloduch má pre vás a vašich priateľov slabosť. Ste moji obľúbenci. Tak, čo nové vyvedieme?"

„Ja ti neviem, Zloduch. Nemám náladu," vravel mu Sirius.

„Ale pane," dožadoval sa Zloduch pozornosti, „už dávno sme neurobili spoločný žartík."

„Mrzí ma to, Zloduch. Ale máme toho veľa. Škola a hlavne dievčatá," vravel mu Sirius.

„Ja viem presne aké dievča," uškrnul sa na neho Zloduch. „Zloduch to dievča pozná celý čas, pane a viem o nej veci, ktoré málokto vie."

„O čom hovoríš?"

„Ale, pane, to by potom nebolo tajomstvo," zasmial sa Zloduch.

„Vymením tie informácie za nejaký žart," napadlo hneď Siriusa.

„To bohužiaľ nepôjde, pane. Tieto informácie sú prísne tajné a Zloduch by naozaj nerád mal opletačky s Krvavým barónom. My duchovia sme verní tomuto hradu a sme verní aktuálnemu pánovi tohto hradu a preto nemôžem prezradiť nič, čo som sa dopočul počas svojho života tu."

„Rozumiem ti, Zloduch, to je veľmi správne. Byť verný," žmurkol na neho Sirius. „Pozri, sľubujem ti, ak vymyslíme s chalanmi nejaký žart, pomôžeš nám s tým."

Duch mu zatlieskal. „Jupí!"

Sirius sa na neho usmial a potom sa vybral do Chrabromilskej veže. Napadla ho iba jedna jediná vec. Veľa dospelých ľudí a duchov zrejme poznajú totožnosť otca Kaitleyn.

***

Kaitleyn opustila dievčenské toalety a nechcelo sa jej ísť do klubovne, hoci si bola istá, že Lily s Alice ju hľadajú. Chvíľu sa len tak túlala po chodbách a potom narazila na ducha Zloducha, ktorý si niečo pospevoval a uškieral sa.

„Čo si zase vyviedol, Zloduch?" pýtala sa ho.

Duch priletel až k nej. Na hlave mal farebný cylinder a potom sa jej uklonil. „Nič, čo by vaše oči museli vidieť, princezná tohto hradu."

„Neskúšaj to na mňa, Zloduch."

„Zloduch by nikdy nebol neúctivý," znova jej poklonil. „Ale pred chvíľou mal Zloduch rozhovor so svojím najlepším priateľom. Zloduch ich má štyroch."

„O vážne?"

„Prirodzene sú to moji favoriti," rozplýval sa Zloduch, „pretože sú plní zábavy a žartíkov a to má Zloduch rád."

„Je mi úplne jasné o kom sa bavíme," pousmiala sa Kaitleyn.

„Sirius Black a cíti veľmi zle a nemá náladu na žartíky a všetko je to vaša vina, princezná tohto hradu," uškrnul sa na ňu.

„Nehovor. Prečo mi hovoríš princezná tohto hradu?"

„Pretože Zloduch na tomto svete počúva iba dve osoby na slovo. Krvavého Baróna, lebo sa ho neskutočne bojí a kráľa tohto hradu," uklonil sa jej duch a potom zmizol cez stenu.

Kaitleyn sa zamyslela. Vôbec nevedela pochopiť, čo tým duch Zloduch myslel. Nikdy si totižto ani nevšimla, že by poslúchal niekoho iného ako Krvavého Baróna, zlostného ducha Slizolinu, ktorý bol celý od krvi. A ako toto celé súviselo s ňou vôbec nevedela.

***

31. december 1976

Bol Silvestrovský večer a v klubovni Chrabromilu vypukla oslava. Všetci sa tešili na ukončenie starého roka a privítanie toho nového. Iba jedna osoba bojkotovala túto oslavu, hoci sa ju jej kamarátky márne snažili presvedčiť, aby sa šla trocha zabaviť.

Kaitleyn sa pri tom hluku nemohla ale učiť, ako mala pôvodne naplánované. Bola z toho nervózna a tak sa rozhodla, že predsa len na chvíľku zájde dole do klubovne a zúčastní sa tej smiešnej oslavy, ktorú pripravili James, Sirius, Remus a Peter. Pokiaľ šlo o oslavy, oni boli vždy hlavnými aktérmi.

Najprv vošla do kúpeľne, kde si prečesala vlasy, umyla si zuby a trocha sa domaľovala, lebo bola biela ako stena za ňou. Potom otvorila veľkú skriňu a hľadala niečo vhodné na oblečenie. Do izby vošla Alice a prekvapene sa na ňu pozrela.

„Čo hľadáš, slečna?" pýtala sa jej.

„Niečo na oblečenie, niečo na tú trápnu oslavu," odvetila jej Kaitleyn.

„Rozhodla si sa poctiť nás tvojou prítomnosťou?" pýtala sa jej Alice celkom pobavene.

„Iba som sa rozhodla, že naštvem Siriusa, takže," siahla do skrine a vybrala krátke béžové šaty, „toto si požičiam."

Alice nevedela, či sa má smiať, ale tak iba prikývla. Kaitleyn išla do kúpeľne a ona sa rozhodla, že na ňu počká. Keď o pár minút vyšla Kaitleyn z kúpeľne, Alice mala pocit, že vypila už veľmi veľa ohnivej whisky.

„Takto nemôžeš ísť!" zhodnotila. „Tie šaty sú ti krátke. Si odo mňa vyššia."

„Zakrývajú všetko, čo majú," prezerala sa Kaitleyn v zrkadle. „Požičiaš mi tie kruhové náušnice?"

„Kaily, preháňaš to," varovala ju Alice, ale Kaitleyn nad tým iba mávla rukou. Alice vybrala zo svojej šperkovnice zlaté kruhy a podala ich priateľke. Tak si ich okamžite pripla na uši a sledovala svoj obraz vo všetkom zrkadle. Alice si bola istá, že Sirius nebude jediný chlapec, ktorý opadne, keď takto zíde dole. „Kaily," oslovila ju znova, „nechcem, aby si bola potom zase smutná, aby si plakala."

„Nebudem smutná, ani nebudem plakať," kývla na ňu Kaitleyn. „Vyzerám hrozne?"

„Nie, vyzeráš pekne, ale odvážne," odvetila jej Alice. „Ty toto naozaj nepotrebuješ, Kaily."

„Nuž, uvidíme," zasmiala sa Kaitleyn a Alice mala pocit, že to skorej jej najlepšia priateľka je trocha opitá a nie ona sama.

Kaitleyn vyšla z izby a Alice ju nasledovala. Keď sa objavila na schodoch, Alice mala pravdu, väčšina mužských pohľadov sa za ňou otočila. A Sirius Black naozaj nebol výnimkou. Práve si prikladal čašu s ohnivou whisky k ústam, keď zamrzol a iba na ňu hľadel.

Keďže celá miestnosť, akoby ustála, ticho prevalila iba Lily, ktorá okamžite podišla ku Kaitleyn a postavila sa tak, aby ostatní prestali tak čučať.

„Čo robíš?" spýtala sa.

„Pomsta je sladká, Lily," uškrnula sa Kaitleyn.

„Dobre," Lily zalamentovala, „ešte raz. Šibe ti?"

„Ak vyzerám ako lacná žena, tak mi to povedzte do očí, áno?" zasmiala sa Kaitleyn na svojich kamarátkach. „Lebo ak áno, tak to presne bol môj zámer. Hoci mi chýba červený rúž, ktorý som nenašla ani u jednej z vás, takže až také desné to nebude."

„Nevyzeráš lacno," odvetila jej Lily, „vyzeráš dospelo."

„Div sa svet, veď som pred pár dňami mala sedemnásť, ale ani sme to poriadne nestihli osláviť po tom všetkom, čo sa na tom plese stalo," vravela Kaitleyn. „Tak to oslávime teraz."

Lily a Alice nemali na výber a museli prikývnuť. Kaitleyn sa podarilo dostať k jedlu a nabrala si niekoľko zákuskov a potom zamierila k svojim obľúbeným kreslám pri kozube, kde ale sedeli Sirius, James, Remus a Peter.

„Black, čo keby si bol taký galantný a pustil ma sadnúť si?" postavila sa priamo pred neho.

Sirius si ju premeral od hlavy až po päty, pričom sa mu v očiach pohrávali iskričky a usmial sa na ňu. „Ehm, dobre," postavil sa a ona si spokojne sadla do kresla. „Vyzeráš," hľadal Sirius tie správne slová, „ohromne."

„Pozbieraj si tie svoje vypadnuté oči, Black, lebo dnes večer nezaboduješ u svojich obdivovateliek," uškrnula sa na neho Kaitleyn a všetci okolo vybuchli smiechom.

„Teraz ti fakt dala, kamoško," štuchol do Siriusa James.

„Uvedomujete si, že zajtra je už prvý január a nás už čaká iba polka šiesteho ročníka a potom už iba siedmy tu na Rokforte," zmenil tému Remus, aby pravdepodobne zabránil hádke medzi Kaitleyn a Siriusom. Oni dvaja ho však zjavne vôbec nepočúvali. Kaitleyn sa venovala svojmu koláčiku a Sirius sa venoval iba jej. Stále na ňu hľadel, ústa mal otvorené a ona ho dokonale ignorovala, hoci jeho pohľady na sebe musela cítiť.

„Ten čas tak hrozne letí," vzdychla si Lily.

„Ale potom nás čaká skutočný svet," žmurkol James. „Poďme zložiť prísahu," dodal a znova drgoľ do Siriusa. „Tichošľap! Klubovňa volá Tichošľapa!"

„Čože?" Sirius zaklapol ústa a pozrel sa na Jamesa.

„Ideme zložiť prísahu, ale nie neporušiteľnú, nerád by som mal na svedomí niekoho smrť. Len takú kamarátsku," vravel im James.

„Akú?" pýtala sa Lily.

„Sľúbme si, že keď tu skončíme na Rokforte a verte, že im budeme hrozne chýbať. Hlavne Filchovi určite, tak že ostane naďalej kamaráti," vravel James.

„Okey, ale s Blackom sa kamošiť odmietam teraz a aj po škole," Kaitleyn položila nedojedený tanier na stôl.

„To je nám úplne jasné, pani Blacková," zasmial sa James, ale oľutoval to vo chvíli, keď sa na neho Kaitleyn pozrela neskutočne nahnevane, až mala Lily pocit, že vybuchne a začaruje ho. Ale James tomu ešte dopomohol. „Všetkým nám je jasné, že medzi vami dvoma to nie je iba o kamarátstve."

„Zopakuj to, Potter!" Kaitleyn vstala z kresla a uvedomila si, že svoj prútik nechala hore v izbe. „To, že nazývaš Lily pani Potterová je vcelku vtipné, ale zo mňa si srandu robiť nebudeš, je ti to jasné?"

„Kaily, pokoj," snažil sa ju upokojiť Remus. „Bol to len žart."

„Fajn," Kaitleyn si sadla späť do kresla, ale stále prepaľovala ako Jamesa, tak aj Siriusa nahnevanými pohľadmi.

„Myslím si, že James mal skvelý nápad, nerád by som o vás, decká prišiel, len čo skončí škola," vravel im Remus.

„To sa nikdy nestane," povedal Sirius, „budeme priatelia navždy."

„A čo vy dámy?" spýtal sa James.

„My s Lily a Alice budeme kamošky na vždy," odvetila mu Kaitleyn.

„Myslel som, čo sa týka nás," povedal jej James.

„V tomto prípade nie je žiadne my, James," rázne mu odvetila Kaitleyn.

„Tak prečo potom neustále vyhľadávaš moju spoločnosť?" zaplietol sa do rozhovoru aj Sirius. „Myslel som si, že po tom plese sa zase rozprávame a sme v pohode."

„Ja nevyhľadávam tvoju spoločnosť, Black," Kaitleyn sa znova nahnevane postavila zo sedačky, že Sirius musel trocha cúvnuť. „A na tom plese si mi vážne pomohol a ja som poďakovala a som ti za to vďačná aj teraz, vždy, ale tým to zase medzi nami skončilo. Obaja dobre vieme, že nemôžeme byť kamaráti."

„Ale môžeme byť niečo viac," povedal jej Sirius.

„Lenže to ja nechcem," odvetila.

„Nie som typ chlapa, čo by sa vzdával, vážená," vravel jej Sirius.

„Vzdaj to skorej, kým nebude neskoro!"

„Risknem to!" oznámil jej.

„Budeš iba zbytočne sklamaný."

„Aj tak to risknem," zopakoval a na tvári sa mu pohrával úsmev. „Okrem toho, ešte síce nie je polnoc, ale na niečo sme pred pár dňami zabudli. Takže, všetko najlepšie k narodkám!"

Okolo nich vybuchol ohňostroj. Hoci bol Silvester, bol na neho ešte čas. Delobuchy búchali skoro všade, študenti vyskočili, lebo sa zľakli a ustúpili stranou prskavkám a farebným hviezdičkám, ktoré vyčarovali nápis. „Všetko najlepšie, Kaily!"

Nielen samotná oslávenkyňa, ale aj ostatní na to hľadeli ako na zázrak. Kaitleyn sa potili ruky a ešte nikdy nemala svoj vlastný ohňostroj. Túžila sa hneď teraz na Siriusa vrhnúť a objať ho, ale jej hrdosť jej to nedovolila.

„Hm, pekné," poznamenala. „Ďakujem."

Sirius ostal mierne sklamaný po jej reakcii, hoci mal pocit, že mu klame. Jej oči sa jasne smiali a v tvári bola mierne červená. Všimla si to, že na ňu hľadí a stále bola v rozpakoch. Nakoniec vstala z kresla a pobrala sa smerom k východu z klubovne. Nepočula hlas Lily ani Alice ako na ňu volajú, ale Sirius jej bol v pätách, keď vyšla na chodbu.

„Čo to s tebou je?" spýtal sa jej a chytil ju za ruku. „Nevidíš, ako ťa mám rád?"

„Bol to pekný darček, Sirius, ďakujem," zopakovala. „Ale chcela som byť chvíľku sama."

„Naozaj som si myslel, že po tom plese bude medzi nami zase všetko v poriadku," vravel jej Sirius. „Tak, čo sa zase stalo?"

„Nič," odvetila.

„Nebudeš sa po chodbe potulovať sama v týchto hriešne krátkych šatách," oznámil jej Sirius a dal si dole ležérne sako, pod ktorým mal bielu košeľu. Sako prehodil cez ňu a bolo dokonca dlhšie ako jej šaty. „Určite ti bola zima, triasla si sa," dodal nevinne.

„Chcela som ísť iba do kuchyne," povedala mu Kaitleyn, „nemyslím si, že by mi domáci škriatkovia ublížili."

„Poznám ťa, drahá a viem, že si mala zamierené do prázdnej učebne Transfigurácie, lebo tam chodíš vždy, keď chceš byť sama," uškrnul sa na ňu Sirius a vykročil. „Tak poď, odprevadím ťa tam, aby som sa uistil, že sa ti nič nestane."

Kaitleyn sa na neho zamračila, ale nakoniec šla za ním, lebo odhalil jej plány. Rozhodla sa hrať jeho hru a tak ho nechala, nech ju tam zavedie. V jeho saku jej bolo príjemne teplo a k tomu ešte cítila z neho aj jeho voňavku. Preto sa do neho zavinula ešte viac.

Ocitli sa pred prázdnou triedou a on jej otvoril dvere. Vošla dnu a triedu znova osvetľovalo iba mesačné svetlo. „Je dvadsať minút do Nového roka," oznámil jej Sirius.

„Nemám rada, Silvester," priznala sa mu, „je to hrozný sviatok, ale páčia sa mi ohňostroje. Ale je tu stále nový a potom ďalší nový rok a stále máme viac a viac rokov a okrem toho viem, čo sa deje vo svete, Sirius. Všetko je stále horšie a horšie. Čítala som noviny a počula som o tom hovoriť aj profesorov. A mám strach."

„Ty sa nemáš prečo báť, Kaily," povedal jej Sirius a podišiel k nej bližšie. „Sme na Rokforte a tu nám nikto neublíži, lebo tu je Dumbledore."

„Lenže o polka roka budú prázdniny a ja viem, že on ide hlavne po muklorodených a Lily," v očiach sa jej zaleskli slzy, „a iní, sú v nebezpečenstve."

„Časy sú temné," prikývol Sirius, „nemá zmysel si klamať, ale pokiaľ máme jeden druhého, pokiaľ sme všetci spolu, nič nám nehrozí. Myslíš, že by James dovolil, aby sa Lily niečo stalo?"

„Lenže James o tom nerozhoduje. James nie je s Lily dvadsaťštyri hodín denne a už vôbec nie cez prázdniny," vravela mu Kaitleyn smutne. „Profesor Flitwick povedal, že už sme vo vojne."

„Možno áno," povedal jej Sirius smutne, „ale vojna sa dá vyhrať."

„Chcela by som mať tvoj optimizmus," mierne sa na neho usmiala. „A odhodlanie."

„Pozri, Kaily, sľubujem ti, že sa nič zlé nestane, áno," chytil ju za ruku, „a ak raz budeme musieť v tejto vojne bojovať, tak budeme spolu a keby to bolo veľmi zlé, pokojne umriem, len aby som ťa zachránil."

„Prestaň hovoriť také veci," okríkla ho a v očiach sa jej znova zjavili slzy. „Ty neumrieš a už vôbec nie kvôli mne. Na to ihneď zabudni, Sirius Black."

„Ale áno, keby som mal prísť o teba, radšej dobrovoľne umriem, lebo čo by bol život bez teba, pani Blacková?" žmurkol na ňu.

„Nikdy si ťa nevezmem! Na to hneď zabudni!"

„Veď ako myslíš, môžeme mať aj moderný vzťah, že budeme spolu iba žiť, bez svadby," vravel jej Sirius a svoje búrkovo-šedé oči upieral priamo na ňu, „a chcem tri deti."

„Tri deti? Tebe šibe?"

„Najprv by som, čuduj sa svete, chcel dievča," vravel jej Sirius, „asi som divný, však? Všetci chalani chcú synov, ale ja by som chcel dievčatko. Malo by tvoje oči, tvoj úsmev, tvoje vlasy, jednoducho by bolo krásne a milé po tebe. Ani by nemuselo mať nič zo mňa," zasmial sa. „A potom by sme mohli mať chlapca, ten by sa podobal na mňa, ale tiež by mohol byť pokojnejšej povahy, aby sme s nimi nemali toľko problémov. Hoci, ty tiež nie si žiaden anjel, keď si dnes na seba dala tieto hriešne šaty."

„Nie sú hriešne a nie sú ani moje. Sú požičané od Alice," vravela mu.

Sirius ale mávol rukou nad touto poznámkou a pokračoval v príbehu, ktorý jej rozprával ďalej: „No tretie dieťa by zase bolo dievčatko. Ale to by sme mali až neskôr, keď už by tí dvaja starší boli väčší, aby nám s ním pomohli. To by bol môj maznáčik a toto dievča by mohlo byť zase úplne po mne. Bola by to zábava, no nie?"

„Keď poviem tvojim kamošom, že snívaš o deťoch, tak sa zasmejú, lebo toto robia iba dievčatá," doberala si ho Kaitleyn, ale v skutočnosti ju jeho slová hlboko dojali. A najviac zo všetkého preto, lebo to všetko plánoval s ňou.

„Ešte dve minúty," oznámil jej.

„A?"

„Bude Nový rok a vieš čo, treba si niečo želať," usmial sa na ňu a zaviedol ju oknu z výhľadom na hviezdy. „Ja už svoje prianie mám, čo ty?"

Kaitleyn privrela oči a rozmýšľala. Áno, želala by si to, čo pred chvíľkou vymenoval. Byť s ním a mať rodinu, ale na to boli ešte veľmi mladí. Myšlienky ju znova zaviedli k strachu o Lily a z vojny. Áno, to si bude želať, aby vyhrali vojnu. Aby ich svet bol zase v poriadku. Lenže to by isto hviezdy neovplyvnili. Musí si želať niečo jednoduchšie.

„Chcem nájsť svojho otca," pomyslela si Kaitleyn. Zrazu bolo všade počuť buchot a triedu osvetlilo niečo iné ako mesačné svetlo. Boli to ohňostroje. Otvorila oči a vychutnávala si túto krásu.

„Dostanem novoročný bozk?" šepol jej Sirius do ucha.

„Zabudni!" našpúlila pery a cmukla do vzduchu.

„Tak keď nie ja, tak ty áno," Sirius je behom sekundy schytil do náruče a všetko sa to odohralo tak veľmi rýchlo, že to nestihla ovplyvniť, ani keby chcela. Pozrel sa jej hlboko do očí a potom priložil svoje teplé pery na tie jej a pobozkal ju. Nechcela to nijako ovplyvniť. Jediné čo chcela bolo, aby sa to stalo presne takto, ako sa to práve dialo. Dlho mu opätovala jeho bozk a rukou mu vošla do vlasov. Cítila jeho ruku na svojom chrbte, ako ju pevne pridržiava a akoby ju nemal nikdy pustiť. A ako sa hovorí – ako na Nový rok, tak po celý rok.

30. júna 1995

Kaitleyn nemohla uveriť tomu, že to je už päť dní, ktoré strávila naozaj dvadsaťštyri hodín so Siriusom. Hoci boli zatvorení na jednom mieste, v skutočnosti bola šťastná. Cez soviu poštu boli v kontakte so Sophie, ale aj s Dumbledorom, ktorý im posielal odkazy. Dnes sa skončil školský rok a hoci Sophie ostávala na Rokforte, Harry sa musel vrátiť k Dursleyovcom a to ju dosť hnevalo.

Remus sa zatiaľ spojil s Arabellou Figgovou a odkázal jej všetko, čo po nej Dumbledore žiadal. Nenechal Harryho samého, mali na neho viacerí dozerať.

Voldemort zatiaľ mlčal. Zrejme sa už dozvedel, že Minister mágie neverí jeho návratu a preto neurobil nič, aby sa prezradil. Ale určite plánoval všetko veľmi podrobne. Kaitleyn z toho bola nervózna. A nebola sama.

Remus bol jediný, ktorý bol trocha nad vecou a väčšinu vecí, ktoré im Dumbledore prikázal vykonal on sám. Sirius nemohol malý domček poriadne opustiť, jedine ako pes a Kaitleyn si tiež na Dumbledorov príkaz mala dávať pozor.

Sirius dal trocha do poriadku svoj vzhľad. Oholil si dlhú bradu, požičal si od Remusa nejaké oblečenie, ale dlhé vlasy si ostrihať nechcel. Kaitleyn to nevadilo. Bol to jej milovaný manžel a bola taká šťastná, že je s ním, ako už dávno nie.

„Na čo myslíš, láska?" Sirius ju objal zozadu, keď stála pri okne a vyzerala, kedy sa Remus vráti.

„Pamätáš si na šiesty ročník?"

„Samozrejme, ten bol bohatý na udalosti," pobozkal ju na líce, „na čo si myslela konkrétne?"

„Na Silvester," odvetila mu a potom sa otočila k nemu. Vzala jeho tvár do svojich dlaní. „Hovoril si mi vtedy o našich deťoch."

„Viem," pousmial sa nad tou spomienkou, „a mal som tak trocha pravdu."

„Hm, to áno," smutne prikývla pri myšlienke na synčeka, ktorý zomrel. „Všetko, čo si mi hovoril, bolo také krásne a ja som sa ti chcela vrhnúť do náručia, ale bola som hlupaňa tvrdohlavá. Prečo som taká bola? Mohli sme byť už dávno spolu a šťastní."

„Aspoň som o teba poriadne bojoval a naučil som sa nevzdávať sa, Kaily," usmial sa na ňu. „Ale už si ma celkom štvala. Už som dokonca myslel, že ťa začnem prosiť na kolenách, aby si bola so mnou. V ten večer si bola prekrásna."

„Neblázni, tie šaty boli hrozne krátke."

„No to áno, nepáčilo sa mi, ako ostatní na teba čumia, ale pre mňa si bola nádherná," vravel jej, „a to sa nikdy nezmenilo. Si nádherná."

„Ach, ty môj romantik," nežne ho pobozkala na pery. „Ale už vtedy sme boli vo vojne a prehrali sme ju."

„Nebral by som to ako prehru, Kaily," vravel jej Sirius, „Voldemort tiež nevyhral. Prišli sme o ľudí, ktorých sme milovali a tiež na dlhú dobu aj jeden o druhého, ale v skutočnosti nevyhrala ani jedna strana. Ale teraz sme v druhej vojne. Viem, že to bude náročné a vieš to aj ty. Ale ako som ti povedal pred rokmi, zomrel by som kvôli tebe."

„Sirius, prestaň!" zatvorila oči a keď ich otvorila boli plné sĺz. „Nechcem si už predstavovať svet bez teba."

„To je práve to, Kaily, ani ja si nechcem predstaviť svet bez teba," odvetil jej Sirius a zotieral jej slzy. „Preto by som sa vždy obetoval za teba a za naše deti."

„Nechcem na to myslieť," pokrútila zúfalo hlavou. „Žijeme, obaja žijeme a sme teraz spolu. Na tom teraz záleží. Áno?"

„Ako povieš, láska," žmurkol na ňu.

Dvere na dome sa otvorili a dnu nevošiel iba Remus, ale spoločnosť mu robil Albus Dumbledore. „Dobrý večer," pozdravil ich.

„Dobrý večer, profesor," pozdravil ho Sirius a Kaitleyn iba mykla hlavou na pozdrav.

„Sirius, ja už dávno nie som tvoj profesor," oznámil mu Dumbledore. „Okrem toho nás spája aj iný vzťah, takže by si sa možno mal naučiť hovoriť mi iba Albus."

„Ako chcete, Albus," prikývol Sirius.

„Sadnite si, všetci traja, prosím," požiadal ich.

Sirius chytil Kaitleyn za ruku a viedol ju k stolu, kde jej odsunul stoličku, aby si mohla sadnúť.

„Ako sa má Sophie?" pýtala sa hneď Kaitleyn.

„V poriadku," odvetil jej.

„A Harry?"

„Aj on," prikývol Dumbledore. „Už čoskoro bude zase všetci spolu. Práve preto som prišiel. Chcem s vami hovoriť o Fénixovom Ráde."

„Znova je zvolaný?" spýtala sa Kaitleyn.

„Samozrejme, Kaitleyn. A pridáva sa stále viac a viac ľudí. Napríklad tvoja matka, Weasleyovci a iní. Rozmýšľal som nad hlavným stanom Rádu."

„A prišiel si na čo?" pýtala sa ďalej.

„Sirius," otočil sa Dumbledore k nemu, „tvoj otec urobil v tvojom rodnom dome všetky kúzla voči muklom, myslíš, že by si mohol svoj dom ponúknuť na tieto účely?"

„Neznášam ten dom, Albus," vravel mu Sirius, „ale áno, je to pravda. Ten dom je veľmi dobre chránený."

„Práve preto by bol ako hlavný stan ideálny," pokračoval Dumbledore.

„Zrejme viac teraz urobiť nemôžem," povzdychol si Sirius, „ale, Albus, chcem pomôcť, chcem bojovať."

„Zatiaľ nebudeme bojovať," povedal Dumbledore, „a ty si na úteku, musíš ostať dobre skrytý. Viem, že nevieš obsedieť na mieste a chceš pomôcť dobrej veci, ale musím ti požiadať, aby si prestal riskovať, aby si počúval moje rozkazy a aby si nevychádzal. Chcem, aby ste sa tam zajtra premiestnili. Stretneme sa tam, urobím ďalšie dôležité kúzla a budete tam bývať. Postupne sa tam budú stretávať viacerí a bude to hlavný stan. Remus, ty tam budeš bývať s nimi."

„Áno, pane," prikývol Remus.

„Nejaké otázky?" spýtal sa Dumbledore.

„Sophie a Harry prídu za nami?"

„Sophie áno, ale Harry bude musieť ešte ostať u Dursleyovcov, ale nie celé leto, nebojte sa."

„Dobre, tak ja súhlasím," prikývla Kaitleyn. „Miláčik?" otočila sa na Siriusa.

Na jeho tvári sa pohrávalo znepokojenie. Neznášal ten dom, neznášal všetko, čo bolo spojené z jeho rodinou a neznášal, keď mu niekto niečo prikazoval. Lenže tento raz nemal na výber a bolo dôležité, aby bola Kaitleyn v bezpečí. Hoci nevedel, ako dlho to tam vydrží a či nevybuchne, ale teraz nebolo nič dôležitejšie. Prikývol.

„Áno, v poriadku. Môj rodičovský dom sa stane hlavným sídlom Fénixovho Rádu."

Pozn. autorky:

Ahojte, je tu nová kapitola FM, som ako obyčajne zvedavá na Vaše názory :) dúfam, že sa páčila ... blížime sa k dvom podstatným veciam v deji - ako som Vám mnohým avizovala v komentároch, Sirius a Kaily sa dajú čoskoro zase dokopy a takisto sa Kaily už pomaličky dozvie, kto je jej otec :)

A ešte mám pre Vás na mojom profile novinku zo sveta HP FF - I CAN'T BREATHE ... hlavnou postavou je Hermiona :) tak pozrite, ak máte radi príbehy odo mňa, bude to zaujímavé :)