„Dnes budem k tebe úprimný,

odkedy som ťa stratil

jedna časť zo mňa pomaly umierala.

Dnes sa mi potvrdilo,

že kúsok po kúsku,

moje sebectvo zabilo všetky naše sny.

Dnes sa schoval mesiac

a pochopil som, že nikto nezaberie miesto,

ktorého paňou je iba jedna.

Ak sa ťa budú pýtať na mňa

povedz im, že tvoju lásku som si nikdy nezaslúžil.

Pretože som ťa mal, ale stratil som ťa."

(Mane de la Parra – Te tuve y te perdí)

29. november 1976

Kaitleyn a Sirius sa niekoľko týždňov nerozprávali. O ich hádke ale vedela celá škola. James sa dokonca aj chvíľku Siriusovi smial, že ho Kaitleyn porazila. Prestal s tým, až keď jeho najlepší kamarát po ňom hodil knihu Elixírov.

Kaitleyn si presťahovala svoje veci do komnát svojej mamy a musela Bartymu Crouchovi oznámiť, že s ním do Rokvillu nepôjde, lebo má výlety do dedinky zakázané. S Lily a Alice mohla byť počas vyučovania a cez prestávky. Potom sa musela ísť učiť. Chýbali jej. Ale rozhodne to nebolo také hrozné, ako trest Siriusa. Stále sa na to hnevala. Nebolo to ani trocha fér a keď z okna sledovala tréningy, bola smutná.

Chrabromil prehral s Bystrohlavom pred dvoma dňami. „Hovorila som ti to, mama."

„Nemôžem s tým nič urobiť, Kaitleyn. Musím rešpektovať rodičov pána Blacka a tiež aj príkaz od Albusa," povedala jej Minerva, keď jej podala šálku horúcej čokolády.

„Ale celé to bola moja vina," priznala sa Kaitleyn. „On na mňa neútočil. Nikdy by to neurobil."

„Už je neskoro, Kaitleyn," oznámila jej matka. „Už máš hotové úlohy?"

„Nie," pokrútila hlavou.

„Tak na čo čakáš?" spýtala sa jej Minerva. Kaitleyn sa zamračila a vrátila sa do svojej izby a pustila sa do úlohy z Dejín mágie a mala pocit, že nad tým o chvíľku zaspí.

***

„Celé to bolo dobré iba kvôli jednej veci," prehlásil Sirius. „Nešla do Rokvillu s tým dementom!"

„Ktorým?" spýtal sa ho Peter.

„Crouchom," povedal Sirius a zahryzol si do pery. „Jediná výhoda toho cirkusu."

„Porazil by si ju, keby si chcel," uisťoval ho James. „Všetci štyria vieme, aký si gentleman pokiaľ ide o ňu. Nebol si schopný na ňu zaútočiť."

„Najprv ma prekvapila, ale potom som ju nechal vyhrať," prikývol Sirius. „Akoby som mohol zaútočiť na niečo tak krásne a nevinné?"

James sa rozosmial. „Ona je veľmi nevinná, keď na teba kričí."

„Prejdime na inú tému. Čo ty a Evansová?"

„Neviem, je to nejaké zvláštne," vravel James a nasypal si plnú hrsť Fazuliek každej chuti. „Rozprávala sa so mnou ako s priateľom, je na mňa milá. Netuším, čo sa deje."

„Možno to, že sa k nej už nechováš ako kretén," poznamenal Sirius a zasmial sa. „A ona tým pádom zistila, že si celkom milý chalan."

„Ďakujem ti vážne, Tichošľap," James sa na neho zamračil. „Mám ju rád, vy to viete najlepšie. Možno by som ju mohol skúsiť pozvať na rande."

„Za ďalší zo svojich tisíc pokusov nič nedáš," zasmial sa Sirius.

„Ty, mlč! Staraj sa o svoju životnú lásku, áno?"

„Ako povieš, Paroháč."

***

2. december 1976

Kaitleyn sa necítila veľmi dobre, keď im včera večer profesor Dumbledore oznámil, že tento rok sa tiež uskutoční vianočný ples. Vedela si vybaviť každú jednu chvíľku z toho minuloročného a možno preto bola ešte viac smutná. Myslela si, že od tej chvíle bude už navždy šťastná, ale to šťastie pominulo tak rýchlo. Hneď na druhý deň už bozkával inú. Cítila zlosť a smútok. Hnevala sa sama na seba, že sa znova trápi týmito myšlienkami.

Vyučovacia hodina Čarovania mala končiť za desať minúť. Profesor Flitwick ich nechal v učebni samostatne pracovať, lebo mu prišiel odkaz od profesorky Sproutovej ohľadom krátkej porady. Boli šiestaci a boli zodpovední. Aspoň v jeho očiach. Hodiny čarovania mali aj tento rok s Bystrohlavom.

Kaitleyn opisovala posledné riadky poznámok, ktoré boli na tabuli a bola ponorená do vlastných myšlienok. Lily vedľa nej tiež písala. V triede bol hluk, lebo väčšina sa neriadila pokynmi drobného profesora, aby sedeli na svojich miestach a boli ticho.

Kaitleyn sa obzrela a zbadala Siriusa, ako si sadol oproti Bystrohlavčanke Mii Romanonovej. Usmial sa na ňu a žmurkol. „Pôjdeš so mnou na ples, Mia?" spýtal sa jej.

„Áno!" vykríkla Mia nadšene a pobozkala Siriusa na líce. „Potom ti poviem, akej farby budem mať šaty, aby si si mohol zladiť kravatu k ním," nadšene mu rozprávala.

Kaitleyn zachytila Siriusov pohľad a okamžite sa odvrátila. Snažila sa hľadieť do zošita, čítať tie písmenka pred sebou, ale rozmazávali sa jej, pretože slzy sa jej hnali do očí, hoci sa snažila potláčať ich. Lily sa jej potichu prihovárala, ale ignorovala ju. Stále počula iba nadšený hlas Mii Romanonovej, ako niečo líči Siriusovi. Už nevládala. Vzala svoje veci, rýchlo ich nahádzala do školského batoha a potom vyšla z triedy. Hoci nezvonilo. Bolo jej to jedno, aj keby stretla samotného profesora Flitwicka na chodbe, alebo niekoho iného. Potrebovala byť sama. Chcela plakať.

„Kaily!" začula za sebou niekoho volať. Spoznala ten hlas a spočiatku sa nechcela otočiť, ale počula jeho kroky a tak sa zastavila.

„Iba som potrebovala ísť na toaletu," zahovárala.

„On k tej Mii nič necíti, urobil to, aby ťa nahneval," vravel jej Remus. „Preto ju pozval na ples. Nie preto, že by sa mu páčila."

„Kašli na to, Remus," odvetila mu, „nezaujíma ma to. Black si môže robiť, čo chce. Ísť na rande s kým chce. Medzi ním a mnou bol iba jeden okamih. Nič viac a nič menej. Už sme každý niekde inde."

„Skorej si to iba myslíš," povedal jej Remus, „ale je to pochopiteľne. Každopádne, pôjdeš so mnou na ples?"

Kaitleyn ostala zaskočená z jeho otázkou. „Nemusíš to robiť z ľútosti."

„Nie je to z ľútosti, Kaily," odvetil jej okamžite.

„Prepáč, ale nemôžem," povedala smutne, „niekto ma už pozval," vymýšľala si. Nechcela ho raniť, ale vedela, že takto to bude lepšie. Len musela zohnať niekoho, s kým by šla na ples, aby to nevyzeralo ako jeden veľký výmysel. Niekoho koho Sirius nemá rád. Len aby mu to oplatila rovnakou mincou.

„Aha, no tak nič."

„Mrzí ma to, Remus," smutne sa na neho usmiala Kaitleyn.

„To nič a nebuď smutná," odvetil jej.

„Naozaj nie som," veselo klamala ďalej. Remus prikývol vo chvíli, keď zazvonilo. Využila to a rozbehla sa preč.

***

Zazvonilo a chlapci si pobalili svoje veci. Remusa našli v izbe. „Myslím, že si to prehnal, Tichošľap," oznámil Siriusovi, len čo vošiel.

„Žiarlila?" spýtal sa ho Sirius, hodil batoh na zem, lebo to na dnešný deň bola posledná hodina a potom sa hodil do postele.

„Ona takmer plakala, Sirius! Musel si to urobiť pre jej očami? Nemohol si sa iba postarať o to, aby sa k nej tá správa doniesla?" pýtal sa ho Remus.

„Nemá byť taká neznesiteľne tvrdohlavá," poznamenal Sirius. „Keby ma vypočula, alebo vypočula aspoň Lily a vás ostatných, vedela by, že to celé pred rokom bolo inak. Ale už je neskoro. A mám právo na svoj vlastný život!"

„Ale nemusíš jej toľko ubližovať," hneval sa na neho Remus.

„Tak utekaj, pozvi ju ty na ten prekliaty ples. Povedz jej, že si do nej zamilovaný. Budete krásny pár a ja vám budem fandiť," naštvane sa na neho pozrel Sirius.

Remus nepovedal ani slovo. Odvrátil pohľad od svojho kamaráta. Ale stále sa mračil.

„Je mi to jasné," zasmial sa Sirius. „Ty si ju pozval! A ona povedala nie! Ach smutné."

„Sirius," napomenul ho tento raz James, že už zase zašiel priďaleko.

„Čo zase? Čo mám vlastne robiť? Ona sa ku mne správa, akoby som idiot najväčší pod slnkom. Nepočúva ma, hnevá sa na mňa. Nebudem donekonečna čakať, kým jej dôjde, že nie som idiot. Sú aj iné baby. Nie sú síce ani z polovice ako ona, ale sú. A nejdem sa predsa s Miou ženiť, ideme len na ples-"

„Povedala, že ju už niekto pozval," skočil mu do reči Remus.

„ČO?"

„Počul si, Sirius. Niekto ju pozval," zopakoval Remus.

„Kto?"

„To mi nepovedala."

„Takže on sa chce hrať," uškrnul sa Sirius, „no tak to úplne mení plány. Prečo sú tie ženské také zložité?"

„Aby si sa mal na čo pýtať," zasmial sa James.

***

25. december 1976

Kaitleyn stála pred zrkadlom v dlhých žltých šatách. Vyzerala veľmi pekne, ale na tvári nemala úsmev. Bola smutná. Nakoniec sa jej síce podarilo, aby šla na ples s niekým, koho Sirius neznáša, ale aj tak z toho nemala dobrý pocit.

„Stále nemôžem uveriť tomu, že ideš na ples s Jamesom," počula Alice a Lily v kúpeľni.

„Posledné dni bol na mňa milý a okrem toho, ja neviem, James-"

„Sa ti celé roky páči," dopovedala za ňu Alice. „Nemusíš už klamať, Lily, viem to."

Potom obe vyšli z kúpeľne. „Fajn," prikývla nakoniec Lily a obula si bledé topánky, ktoré ladili k jej krásnym šatom na jemné ramienka. „Páči sa mi. Preto som konečne prijala jeho pozvanie na rande. Ale to neznamená, že z toho niečo bude. Stále sa na neho hnevám kvôli niektorým veciam. Chcem mu ale dať šancu. Chcem poznať skutočného Jamesa Pottera."

„To je dobré, Lily," usmiala sa na ňu Kaitleyn.

„Škoda len, že Kaily nejde na ples so svojím vysneným princom," poznamenala Alice.

„Ak hovoríš o Blackovi-"

„O kom inom by som hovorila?" zasmiala sa Alice, keď jej skočila do reči. „No poďme už, Frank ma už isto čaká."

Alice vybehla z izby ako prvá. Lily sa usmiala na Kaitleyn. „Si v poriadku?"

„Ale áno," prikývla a potom spoločne vyšli z klubovne. James čakal na Lily v klubovni a keď ju zbadal, skoro mu vypadli oči. Hľadel na ňu tak pekne, že Kaitleyn mala za nich oboch veľkú radosť. Siriusa nikde nevidela a preto radšej rýchlo odišla. Vo vstupnej hale pod schodmi na ňu čakal jej dnešný partner. Barty Crouch sa na ňu usmieval. Nebola schopná mu opätovať úsmev.

***

Kaitleyn sledovala ako Sirius tancuje na takmer každú pieseň s Miou. Dúfala, že si nevšimol, že ho celý čas sleduje. Dávalo jej to naozaj zabrať, aby neutiekla s plačom. Pred rokom držal takto v náručí ju, tancoval s ňou a šepkal jej do ucha všelijaké nezmysly. Tento raz bol s Miou.

Odvrátila od nich pohľad a videla tancovať Lily s Jamesom. Vyzerali tak sladko. A ona bola za Lily šťastná. Konečne prijala jeho pozvanie a už teraz jej prišli ako dokonalý pár. Len dúfala, že James nijako Lily neublíži, inak ho bude musieť začarovať, alebo mu niečo urobiť.

„Nezatancujeme si už, Kaily?" nahol sa k nej jej spoločník.

„O chvíľku, len si pôjdem pre niečo na pitie. Chceš aj ty, Barty?" spýtala sa ho.

„Áno, jedno ďatelinové pivo," odvetil jej.

Kaitleyn vstala, napravila si svoje žlté šaty. Jej spoločník nebol ani trocha šarmantný, ani trocha galantný. Každý iný chlapec by jej povedal, že pre to pitie zájde. Nuž čo už. Snažila sa nahnevať Siriusa a takto to dopadlo.

Pobrala sa teda smerom k stolu s občerstvením a nápojmi a zobrala dve ďatelinové pivá. Keď sa vracala smerom k svojmu stolu, cestu jej skrížil Sirius.

„Ahoj," pozdravil ju.

„Čau," odvetila mu.

„Pekné šaty," žmurkol na ňu. „Čo tvoj frajer?"

„A čo tvoja frajerka?"

„Pýtal som sa prvý, zlatko," uškrnul sa na ňu, „myslím, že sa viac venuje svojim kamošom ako tebe, čo je škoda. Keby som tu dnes bol s tebou ja, tak sa ti venujem celý čas. Také krásne dievča, v takých krásnych šatoch."

„Ale ty tu dnes so mnou nie si," odvetila mu, hoci tá myšlienka ju bolela. Vedela, že si z nej zase len uťahuje a nejako nevedela prísť na to, akoby mu to vrátila. „Myslíš, že by sa tvojej frajerke páčilo, že so mnou flirtuješ?"

„Prečo si vždy myslíš, že s tebou flirtujem?"

„Lebo ťa poznám, Black," odvetila mu, „a teraz keď dovolíš, idem k svojmu stolu."

„Vidím, že Crouch je ohromný gentleman, ktorý ani nevie obslúžiť svoje dievča. Čo by som vôbec čakal od Slizolinčana," zamračil sa.

„Omyl, Barty je z Bifľomoru."

„Ach ešte väčšie poleno," zasmial sa Sirius.

„Choď si za svojou frajerkou a uhni mi z cesty!" rozkázala mu Kaitleyn.

„Tvoje prianie, milady, mi je rozkazom," odvetil jej Sirius pobavene a ustúpil z cesty.

Kaitleyn na neho vrhla znechutený pohľad a potom kráčala priamo k stolu. Podala Bartymu jeho pohár. Sotva jej poďakoval. Sadla si preto späť k stolu a len tak sledovala Lily a Jamesa, ktorý tancovali na pomalú pieseň. A bolo jej smutno, cítila sa sama. Radšej mala prijať pozvanie Remusa na ples. Lenže tým by si moc nepomohla. Iba by sa k nej nesprával, akoby neexistovala. A doniesol by jej to hlúpe pitie.

„Poď so mnou na chvíľku von," otočil sa k nej Barty. „Prejdeme sa, je tu moc teplo."

„Fajn," prikývla, hoci nemala náladu na prechádzku. Ale všimla si Siriusa a Miu a nemala chuť sa na nich znova pozerať. Vstala a nasledovala Bartyho Croucha von z Veľkej siene.

Vyšli na nádvorie a on jej rozprával niečo o svojich rodičoch. Sotva ho počúvala. Až kým zmenil tému a chytil ju za ruku.

„Takže je toto rande?" spýtal sa jej.

„Čože?"

„Pýtal som sa ťa, či je toto rande?" zopakoval svoju otázku.

„Hm, ja neviem. Pozval si ma na ples a ja som súhlasila," odvetila mu. Hoci nepovedala pravý dôvod, prečo súhlasila. Iba vedela, že Sirius moc Croucha nemusel. Síce najprv myslela, že by skúsila zaujať nejakého Slizolinčana, aby ho nahnevala, ale nakoniec si uvedomila, že tak ďaleko zájsť nemusí. Netušila, čo sa stalo medzi Siriusom a Bartym, ale vedela, že Sirius ho neznáša. A to jej stačilo.

Ako chlapec sa jej Barty Crouch nepáčil. Bol od nej o rok mladší, mal krátke hnedé vlasy a tmavé oči, ale v jeho pohľade nebola žiadna neha. Skorej sa vždy mračil. Nepáčil sa jej fyzicky a už vôbec nie nejako inak, ako sa aj mohla presvedčiť. Ako rande to určite nebrala a rozhodne nechala pokračovať v nejakom vzťahu. Hoci by to bola pekná pomsta Siriusovi. Nie, to určite nie!

„Páčiš sa mi, Kaitleyn," povedal jej Barty a vytrhol ju z myšlienok. Kým stihla zareagovať, pokúsil sa ju pobozkať. Bránila sa, neopätovala mu bozk, ale on bol stále viac násilníckejší. Chytil ju do svojej náruče a snažil sa ju na silu pobozkať. Podarilo sa jej pohrýzť ho do pery.

„Au!" zanadával, keď sa mu vytrhla z náručia. Dolná pera mu krvácala, ale stihol ju zachytiť rukou, aby mu neušla. A znova ju pritiahol k sebe. Snažila sa, aby povolil zovretie, dokonca aj vykríkla, ale mal oveľa viac sily.

Zrazu, ale pocítila, ako ju niečo od neho odtrhlo. Bol to niekto. Sirius chytil Croucha pod krk a potom mu päsťou vrazil priamo do nosa. Na muklovský spôsob. Crouch vytiahol prútik, ale Sirius sa na neho znova vrhol a prútik odletel o niekoľko metrov ďalej.

„Už nikdy viac," kričal Sirius, hodil Croucha na zem a kopol do neho, „na ňu nepoložíš svoje špinavé paprče," potom sa zohol a znova mu uštedril ranu priamo do tváre, „lebo inak, ťa zabijem! Je ti to jasné?"

Okolo už bol hluk. Kaitleyn cítila, ako ju objíma Lily, ale stále hľadel na scénu pred sebou. Barty Crouch ležal na zemi, všade bola krv a James s Remusom museli držať Siriusa, aby ho viac nebil. Kaitleyn sa celá triasla.

„Čo sa to tu do pekla robí?" pribehla Minerva. „Panebože!" zhíkla, keď uvidela dobitého Croucha a Siriusa, ktorý vyzeral, že ho na mieste zabije. „Do riaditeľne! Obaja!"

A potom jej pohľad spočinul na Kaitleyn. „Slečna Evansová, odprevaďte Kaitleyn do mojej pracovne," požiadala Lily.

Kaitleyn cítila ako ju ruky Lily ťahajú preč z nádvoria smerom do hradu. Ale nestíhala vnímať realitu, ani nič čo sa práve stalo. Triasla sa a stále sa bála, hoci jej už Barty nemohol ublížiť. Keby ale nebolo Siriusa. Zachránil ju. Znova bol v jej očiach hrdinom.

***

Kaitleyn sedela v pracovni svojej mamy. Tá pred chvíľkou vtrhla dnu a vyzerala rozrušená. Podala Kaitleyn čašu a donútila ju vypiť to. Keď Kaitleyn dopila, cítila, že jej telo zalialo teplo a bolo jej o niečo lepšie. Minimálne nadobúdala vlastné vedomie a vybavovala si, čo práve udialo.

„Bola som v riaditeľni. Black spustil niečo o tom, ako sa ti snažil Crouch ublížiť. Môžeš mi povedať, čo sa stalo?"

„Je to pravda," povedala potichu Kaitleyn, ale nehľadela mame do očí. Hanbila sa. „Keby nebolo Siriusa, ja neviem."

„Kaily, čo sa stalo?"

„Neviem," pokrútila hlavou a rozplakala sa. „Chcel ma pobozkať a ja som nechcela. Bol násilný. Netuším, čo sa mu stalo. Bolo to," plakala, „hrozné."

„Lily, ostaňte tu s ňou, kým sa neupokojí. Ja pôjdem za Albusom," prikázala Minerva Lily a potom vstala od svojho stola a podišla k dcére. Pohladila ju po vlasoch. „Pán Black mu celkom slušne napravil fasádu. Nuž, aspoň to nemusím robiť ja," a potom odišla von.

Kaitleyn počula, ako sa Lily na okamih zasmiala. Potom sa k nej však zohla a silno ju objala.

***

Sirius sedel na stoličke v riaditeľni. Nebol tam ani zďaleka prvýkrát, ale aj tak ho táto miestnosť vždy dokonale fascinovala. Profesorka McGonagallová sa pred pár minútami vrátila a hrozne kričala na Croucha. Ale Sirius aj tak vedel, že ho trest neminie.

„Odíďte do Nemocničného krídla," vravela McGonagallová, „strhávam Bifľomoru 50 bodov a profesorka Sproutová vám určí osobný trest," dodala.

Crouch sa zdvihol zo stoličky, pozrel sa na Siriusa a zamračil sa.

„Čo sa týka vás, pán Black," začala McGonagallová, „strhávam Chrabromilu rovnako 50 bodov za bitku na nádvorí, na území školy a ešte k tomu na muklovský spôsob!" Sirius iba prikývol. „Môžete odísť, pán Crouch a osobne napíšem vášmu otcovi. Ale nie ako profesorka, ale ako matka! Odchod!"

Crouch nakoniec opustil riaditeľňu. Pohľad Minervy McGonagallovej aj Albusa Dumbledora teraz spočinul na Siriusovi. „Pán Black," oslovila ho Minerva, „nedostanete trest. Boli ste v správnom čase na správnom mieste, ale veci sa neriešia bitkou. Strhla som vám body, aby ste si to uvedomili!"

„Ja to chápem, pani profesorka," odvetil jej Sirius, „a uvedomujem si to. Ale nemôžem vám dať za pravdu. Keby ste to videli, sama by ste mu jednu strelili. Verte mi."

„Pán Black, trocha úcty," napomenul ho Dumbledore.

„Prepáčte," ospravedlnil sa Sirius.

„To bolo z mojej strany profesorky všetko. Zo strany matky vám dĺžim poďakovanie. Ďakujem, Sirius," venovala mu úsmev.

„To nestojí za reč, pani profesorka. Ako ste povedali, bol som v správnom čase na správnom mieste a okrem toho, vaša dcéra," prestal rozprávať. Už toho povedal až dosť.

„Pán Black," oslovil ho Dumbledore a Sirius preniesol celú svoju pozornosť na neho. „Ako riaditeľ školy, tiež nesúhlasím s vaším správaním. Bitky na muklovský spôsob problémy nevyriešia. Avšak zabránili ste niečomu hroznému. Preto ruším váš trest, ktorý ste dostali. Môžete sa znova pripojiť k metlobalovému tímu."

Sirius sa na neho pozrel prekvapene a McGonagallová rovnako. „Albus, ale-"

„Myslím, že nie je žiadne ale, moja drahá Minerva. Len mi nevrav, že z toho nemáš radosť," pousmial sa Dumbledore. „A teraz pán Black, v kancelárií profesorky McGonagallovej je jedna mladá dáma, ktorá celý večer čaká na to, kedy ju pozvete do tanca. Nekazme si ples nepríjemnosťami. Skúste ho spríjemniť aj jej, v rámci možností. A môžete odísť," dodal Dumbledore.

Sirius chvíľku na neho prekvapene hľadel. „Áno, ja, ďakujem vám, pán profesor," vykoktal zo seba a potom sa pobral von z riaditeľne. Zbehol schody dole a prekvapilo ho, že na chodbe na neho čakala.

Oči mala stále trocha červené, ale stále vyzerala krásne. Tie dlhé žlté šaty jej neuveriteľne svedčali.

„Ahoj," pozdravila ho.

„Ahoj," odvetil jej.

„Ako veľmi zlé to je?" spýtala sa ho.

„Len 50 bodov dole," odvetil jej, „a Dumbledore mi dovolil hrať metlobal."

„Skvelý trest," pokúsila sa o úsmev. „Sirius, ja-"

„To nič, áno. Je to bastard. Už nikdy na teba nepoloží ani ruku, lebo ho zabijem. Ver mi, bojí sa ma!"

„Ďakujem ti," dopovedala. „Keby si nebol šiel okolo, bohvie, čo by sa stalo. Naozaj ďakujem."

„Urob pre mňa niečo," žmurkol na ňu Sirius, „na oplátku."

„A čo také?"

„Venuj mi tanec."

„Sirius, ja sa tam nechcem vrátiť," vravela smutne, „cítim sa hrozne a navyše už o tom všetci vedia a ty si na plese s niekým iným."

„Nemôžeš sa skrývať, Kaily. Ty si neurobila nič zlé. Je to vianočný ples a ty si si ho vôbec neužila. Tak mi venuj jeden jediný tanec. Nič viac. Naozaj si nechceš ani raz zatancovať?"

Kaitleyn chvíľku rozmýšľala a napokon prikývla. „Máš pravdu. Ale iba jeden tanec."

„Rozkaz, madam," usmial sa na ňu. „Hoci sme si mohli v pohode zatancovať aj tu na chodbe, keď na tom trváš," zasmial sa.

A ona sa zasmiala tiež. Potešil sa, že vyčaroval na jej tvári znova úsmev. Chytil ju za ruku a spoločne sa vybrali späť do Veľkej siene. Ani jednému neušlo, že ples už po tomto incidente nestál za veľa. Veľa študentov tam už ani nebolo. A nikto netancoval.

Sirius zastavil uprostred parketu a pritiahol Kaitleyn do svojho náručia. Cítil ako si oprela hlavu o jeho rameno a počul jej dych. Opakovala jeho tanečné kroky.

„Sirius, šepkaj mi nejaké nezmysly do ucha, prosím," požiadala ho.

„Nezmysly?" pobavene sa jej spýtal. „Vedela si, že to bol duch Zloduch a nie my, kto pred dvoma dňami zhodil tie hnojové bomby na Filcha?"

Kaitleyn sa iba zasmiala a on sa cítil spokojne. Znova bola v jeho náručí, smiala sa v jeho prítomnosti a on si takto dnešný večer vôbec nepredstavoval. Niekedy veci vyjdú dokonca lepšie, ako si prajeme.

Pozn. autorky:

Takže dúfam, že fanúšikov Kaily a Siriusa táto kapitola potešila :) ako som sľúbila, svitá na lepšie časy, vážne. Mimochodom ďalšia kapitola bude posledná s dejom zo štvrtej knihy a celá bude iba o prítomnosti. A potom sa presunieme pomaly ale isto na Grimmauldovo námestie č. 12. 

Som zvedavá na Vaše názory, ako obyčajne :)