,,Celý môj život,

sa môj svet zosypáva!“

(Thalía – Una alma sentenciada)

1. september 1972

„Tak veľmi si mi chýbala!“ Kaitleyn a Lily sa zvítali pri chrabromilskom stole. Postupne do Veľkej siene vchádzali starší študenti. Kaitleyn v dave hľadala aj Siriusa, ale zatiaľ ho nevidela. Teraz bola veľmi rada, že tu má konečne Lily a bude sa mať s kým po nociach zase rozprávať. Znova je so svojou najlepšou priateľkou.

„Aj ty mne, veľmi Kaily. S Tuni je to stále horšie, veď potom ti porozprávam,“ vravela jej priateľka veľmi smutne, „teraz som rada, že som zase tu. A som hladná ako vlk. Mala som pocit, že cesta sem je nekonečná!“

Lily sa posadila k nej a zúfalo hľadela na stále prázdne stoly. Kaitleyn si v dave všimla Siriusa a jeho partiu. Keď si chlapci sadli oproti ním dvom, Lily niečo potichu poznamenala.

„Hovorila si niečo, Evansová?“ spýtal sa jej James a Kaitleyn si všimla, že mu od júna zase podrástli vlasy, ktoré mu stáli na všetky smery, až to pôsobilo neupravene. 

„Nie,“ odvrkla mu Lily a z tváre si odhrnula neposlušný pramienok svojich ohnivo-červených vlasov. To bolo na Lily to najkrajšie. Vždy vytŕčala z davu vďaka svojim krásnym vlasom, ktoré jej nie jedno dievča závidelo. A ešte jej zelené oči, ktoré žiarili ako smaragdy.

„Hádaj, čo je nové, Kaily,“ žmurkol na ňu Sirius.

„Nemám ani tušenia,“ odvetila mu Kaitleyn.

„Tento rok začína aj môj brat, Regulus. Tak veľmi sa teší. Som zvedavý, kam ho Triediaci klobúk zaradí,“ rozprával jej a potom chcel ešte niečo povedať, ale to už Minerva McGonagallová vchádzala dnu aj s prvákmi.

Regulusa Blacka si Kaitleyn hneď všimla, keď prechádzal okolo stola a usmial sa na staršieho brata. 

Minerva čítala zoznam študentov a Regulus bol zaradený medzi prvými. Avšak do Slizolinu. Sirius mu napriek všetkému ukázal vztýčené prsty a tlieskal, hoci málokto od chrabromilského stola tlieskal novému Slizolinčanovi. Kaitleyn sa samozrejme pridala ku Siriusovi, rovnako ako jeho partia. Dokonca aj Lily mierne zatlieskala.

***

Po výdatnej slávnostnej večeri, spoločne s Lily vychádzali von z Veľkej siene a pobrali sa ku svojmu internátu. Už boli obe skoro pri obraze Tučnej panej, keď niekto Kaitleyn stiahol za ruku. 

„Môžem s tebou na chvíľku hovoriť?“ počula Siriusov hlas. 

Lily jej kývla, že ide do spálni a Kaitleyn sa otočila na Siriusa: „Jasné!“

„Aké boli prázky?“

„Na hrade,“ odvetila mu, „nič extra, stále to isté. Ale mala som výhodu. Pri úlohách mi často pomáhal Takmer bezhlavný Nick.“

„Paráda,“ žmurkol na ňu Sirius, „moje boli vážne desné, Kaily. Pre rodičov som momentálne nikto. Neprehrýzli to, že som sa dostal do Chrabromilu. Akoby som poškvrnil meno rodiny. Neuveriteľne, vážne. Dobre pre Regulusa, že sa dostal do Slizolinu. Aspoň kvôli rodine. Hoci mám obavy. Predstav si, že by sa začal kamošiť s tým idiotom.“

„Severusom?“

„Vravíme mu Ufňukanec,“ zasmial sa Sirius. „Výstižné, nie?“

„Lily bude zúriť,“ odvetila mu Kaitleyn, „má toho chlapca rada, bývajú na rovnakej ulici, tak sa spriatelili ešte pred školou.“

„Som taký rád, že som v Chrabromile,“ vravel jej, „mám skvelých kamošov a mám pocit, že sem naozaj patrím. Všetko je také super.“

„Samozrejme, že sem patríš,“ prikývla a potom si spomenula na to, že ho chcela požiadať o pomoc s Obranou proti čiernej mágií. Ich rozhovor sa jej zdal milý a pomyslela na to, že asi nemá čo stratiť, ak sa ho na to spýta. „Sirius?“

„Áno, Kaily?“

„Vieš, určite si si všimol, že som hrozné drevo, čo sa týka Obrany proti čiernej mágií,“ začala mu rozprávať.

„Netáraj. Si dobrá! Jediný, kto je úplne mimo je Peter.“

„Nie, vážne, ide mi to hrozne a chcela som sa ťa spýtať, či by si mi nemohol pomôcť. Požiadala by som Lily, ale tá mi pomáha už s Elixírmi a okrem toho, ty si v Obrane proti čiernej mágií najlepší. Pomohol by si mi, občas?“

„Jasné, Kaily,“ usmial sa na ňu, „ale hovorím ti, nejde ti to hrozne. Len možno nemáš na to bunky. Ale rozhodne si myslím, že nie si hrozná. Rád ti pomôžem.“

„Ďakujem ti, Sirius,“ opätovala mu úsmev.

„Hoci kedy, Kaily, veď som ti povedal, že som vždy k tvojim službám,“ opäť na ňu žmurkol a obaja sa pobrali do klubovne. 

Sirius povedal nové heslo a obaja vošli dnu. Na schodoch si popriali dobrú noc. 

***

Keď Sirius vošiel do chlapčenských spálni, jeho priatelia sa už chystali do postelí. Nasmeroval si to k tej svojej a už sa tešil ako padne do teplých a voňavých perín. Konečne bol zase na Rokforte, so svojimi priateľmi a bol šťastný.

„Čo sa tak hlúpo usmievaš, Sirius?“ uškrnul sa na neho James z vedľajšej postele v modrom pyžame. 

„Povedzme, že mi niečo vyšlo,“ odvetil mu Sirius.

„Ale nehovor a čo?“ vyzvedal jeden z jeho najlepších priateľov. 

„James, si zvedavý, budeš skoro starý,“ zasmial sa Remus, „zajtra je tiež deň, mali by sme ísť spať. Je hrozne neskoro a ja mám pocit, že keď zavriem oči, tak v tej sekunde spím.“

„Fajn,“ prikývol James, „iba mi povedz, či sa to týka nejakej baby?“

„Áno,“ odvetil mu Sirius a kľakol si ku svojmu kufru, ktorý mal pri posteli, aby z neho vybral svoje pyžamo. 

„Môžeme trikrát hádať, že ktorej?“ zapojil sa do rozhovoru Peter.

„Kaily,“ povedala automaticky Remus a pritom hlasno zazíval. 

„McGonagallka nás už teraz neznáša, Sirius. Musel si sa zapozerať práve do jej dcéry?“ spýtal sa ho James a prikrýval sa perinou. 

„Kaily je jednoducho skvelá,“ vravel Sirius, ale nebol si istý, či ho niektorí s jeho priateľov ešte vôbec počúva. Nakoniec sa aj on prezliekol do pyžama a ľahol si do postele. 

***

1. september 1993

Kaitleyn sa doobeda musela zúčastniť dlhej prednášky o novom školskom roku. Nebolo to z jej pohľadu vôbec dôležité. Hnevalo ju, že musí byť zatvorená v miestnosti so svojím otcom a hlavne so Severusom Snapom, ktorého z duše nenávidela. Napriek tomu sa potešila iným ľuďom a to hlavne Hagridovi a profesorovi Flitwickovi.

„Kaily,“ Hagrid ju objímal tak silno, že si myslela, že ju pukne, „šmária, snažím sa neplakať. Myslel som si, že ťa už nikdy neuvidíme.“

„Hagrid, pomliaždiš mi kosti,“ zasmiala sa a pobozkala ho na líce. 

Ostatok porady bol vážne veľmi nudný. Kaitleyn sa neskôr dohodla na nejakých záležitostiach s madam Pomfreyovou a Dumbledore všetkých požiadal, aby ju nazývali jej staro-novým menom – Kate Smithová. 

***

Do Veľkej siene sa nahrnuli študenti. Kaitleyn mala oči len pre chrabromilský stôl a nechýbalo dlho a zbadala v dave svoje dievčatko. Jej srdce akoby zase vynechalo jeden úder. Sophie vyzerala krásne. Dlhé hnedé vlasy mala učesané do dvoch vrkočov, oči jej žiarili a s úsmevom sa o niečom zhovárala s ďalším hnedovlasým dievčaťom a spoločne si sadli k stolu. O malú chvíľku sa k ním pripojili dvaja chlapci. Ihneď spoznala svojho krstného syna. Vyzeral úplne ako James. Keď sa chlapec pozrel smerom k učiteľskému stolu, všimla si aj na tú diaľku tie zelené oči po Lily. Jej srdce zaplakalo. Druhý chlapec bol ryšavý a Kaitleyn bolo úplne zrejmé ku komu patrí. Vždy si veľmi vážila rodinu Weasleyovcov. 

Kým hľadela na chrabromilský stôl, vôbec si nevšimla, že len o pár stoličiek ďalej si sadol niekto, kto jej bol dôverne známy. Keď sa len letmo obzrela, keby nebola sedela, odpadla by. 

Muž zachytil jej pohľad a hľadel na ňu rovnako prekvapene, akoby neveril vlastným očiam. 

***

Po hostine sa všetci rozpŕchli. Kaitleyn počkala, kým všetci odišli a potom sa vybrala von z Veľkej siene, ale nie do svojich komnát, ale niekam inam. Ani len nezaklopala, rovno vtrhla do jedného z kabinetov. 

Prútik mala v ruke a keď sa muž na ňu vystrašene pozrel, skríkla: „Ako si mohol, Remus! Viem, že to ty si bol strážcom tajomstva! To ty si zabil Jamesa a Lily a dostal môjho manžela do väzenia! Boli to tvoji priatelia!“

„Kaily!“ zvolal na ňu Remus Lupin. „To nie je pravda. Prisahám ti, Kaily, že som nebol strážcom tajomstva. Myslel som si, že to Sirius!“

„On nie,“ pokrútila hlavou Kaitleyn a sklopila prútik, keď sa na neho pozrela. Vyzeral veľmi zle. Bol bledý ako stena za ním. Vlasy mal miestami šedivé a oči vpadnuté. Vyzeral, že aj po finančnej stránke je na tom zle, keď si všimla jeho obnosený habit a topánky. 

„Kaily, ja som to vážne nebol. Je mi to tak ľúto, veľmi ľúto. Po tom, čo Siriusa zatvorili do Azkabanu, hľadal som ťa. Vedel som, že som jediný, kto ti môže pomôcť. On bol zatvorený, James a Lily boli mŕtvi a Peter tiež. A ty si bola sama, tehotná a dcérkou. Ale zmizla si,“ vravel jej Remus, „navštívil som Dumbledora, myslela som si, že si si zobrala aj Harryho, ale on mi vysvetlil, prečo si sa o neho nemohla starať a povedal mi, čo sa stálo krátko po procese. A že si zmizla aj so Sophie. Nemohol som ťa vypátrať. Chcel som dávať na vás pozor, viem, že by si to Sirius želal. Hoci som nebol pre váš bezpečný priateľ!“

„Kto to urobil, Remus?“ spýtala sa ho.

„Ja neviem, Kaily,“ odvetil jej smutne. 

„James chcel, aby bol strážcom tajomstva Sirius, ale ja som sa bála a Lily nakoniec uznala, že by Veď-Vieš-Kto šiel po mojej rodine a že vyberú niekoho iného. Mohol si to byť iba ty, alebo Peter. Alebo niekto tretí a nepovedala mi to,“ vravela mu.

„Kaily, ja som to naozaj nebol,“ pozrel sa jej do očí, „prisahám ti. A Peter to tiež nebol. Zomrel predsa a on bol príliš zbabelý, aby pracoval pre niekoho ako je Veď-Vieš-Koho a človeka, poločloveka ako som ja, by vo svojich radoch ani neprijal.“

„Prečo si tu?“ spýtala sa ho.

„A prečo si tu ty? Tiež hľadám pravdu, Kaily. James a Lily sú mŕtvi. Nemal som ani tušenie, kde sa nachádzaš ty a Sirius ušiel. A potreboval som prácu a tvoj otec bol ako vždy taký dobrý,“ odvetil jej starý priateľ.

„Ako ku komu,“ poznamenala trpko Kaitleyn.

„Vieš niečo o Siriusovi?“ spýtal sa jej.

„Nie,“ zaklamala. Stále neverila, či mu môže veriť. Roky bola presvedčená, že to je možno on, kto za toto všetko môže, ale ako ho teraz videla, mala pocit, že sa mýlila. Celé to bolo ešte záhadnejšie.

„A Sophie?“

„Život v našom svete by bol pre ňu peklo. Sophie ani len netuší, kto sú jej rodičia,“ porozprávala mu smutne svoj príbeh. „Keď sa Sirius dozvie, čo som urobila, bude ma nenávidieť. A keď sa dozvie, že som to nezvládla a prišla som aj o syna, bude ma nenávidieť ešte viac!“

„Sirius by ťa nikdy nedokázal nenávidieť, ver mi, Kaily,“ usmial sa na ňu Remus, „ty jediná si mu vždy verila. Vo všetkom!“

***

V Chrabromilskej klubovni ostali iba štyri študenti, sediac v kreslách – Harry Potter, Ron Weasley, Hermiona Grangerová a Sophie Normanová.

„Nemôžem uveriť, že tu je Kate,“ vravela mi Sophie a porozprávala im o tom, že ju pozná zo sirotinca, kde žila do jedenástich rokov a kam sa stále vracia na prázdniny. „Nikdy mi ani nenaznačila, že by mohla byť čarodejnica. Pritom isto vedela, že ja som,“ dodala.

„A vravíš, že ako si nastúpila na Rokfort, tak si ju viac nevidela?“ spýtala sa jej Hermiona.

„Áno a bola som z toho veľmi smutná. Kate je vážne super,“ odvetila im Sophie. 

„Harry, si v poriadku?“ spýtala sa ho Hermiona starostlivo, keď videla jeho prázdny pohľad. Vedela, že sa stále trápi preto, čo sa stalo vo vlaku s azkabanskými strážcami a tiež aj preto, čo si včera večer vypočul od Ronovych rodičov o Siriusovi Blackovi.

„Tento rok bude zrejme ťažký, kamoško, ale my nedovolíme nijakému vrahovi, aby ťa zabil,“ poťapkal ho po pleci Ron.

„Sirius Black musí byť hrozný človek, keď dokázal za bieleho dňa zabiť trinásť ľudí a ešte sa tomu smiať,“ pozrela sa do plápolajúceho ohňa znepokojujúc Sophie.