„Povedz mi, že to nie je tak,

že sa nič nestalo,

že všetko bola iba krutá hra medzi nami.

Prekrížil sa osud

a nás nakoniec noc vtiahla dnu."

(Thalía - Fuego Gruzado)

3. november 1976

Šiesti ročník začínal byť náročný. Nebolo ani veľa času myslieť na iné veci ako na učenie. Profesori ich vôbec nešetrili a hodiny Obrany proti čiernej mágií boli stále zložitejšie. Stále pracovali na Patronusovi a Kaitleyn bola stále jediná, ktorej sa podaril vyčarovať jasný Patronus. Študenti začínali byť už dosť nešťastní zo svojich výkonov. Väčšine sa podarilo dopracovať sa k bielej nejasnej hmle.

Dnes na hodine, ale boli svedkami ďalšieho úspechu. Sirius nechápavo hľadel na svojho Patronusa, ktorý práve prešiel okolo neho a potom zmizol.

„Výborne, pán Black," pochválil ho profesor Prewett.

„Veľmi mužný Patronus, kamoško," James sa zasmial. Sirius mu venoval zamračený úškrn a pohľadom vyhľadal inú osobu.

„Hodina sa skončila," oznámil im profesor Prewett, „ako obyčajne platí, aby ste Patronusa sami neskúšali. Trénujeme vždy iba na hodine."

Študenti postupne odchádzali. Sirius dobehol Kaitleyn na schodisku. „Aký dôkaz ešte chceš?" spýtal sa jej.

„O čom to hovoríš, Black?" otočila sa na neho, dlhé vlasy si prehodila na jednu stranu.

„O tom, že ťa mám rád," povedal jej Sirius.

„Videla som včera, ako ma máš rád, keď som ťa videla v hlúčiku prváčok a potom po vyučovaní s Arantzou a potom ešte s tou vysokou Bystrohlavčankou, čo má ksicht ako kôň. Tak o čo ti ide, Sirius?"

„Je to mačka," povedal jej.

„Nezaujíma ma to," pokrútila hlavou.

„Môj Patronus je mačka a tvoj je pes, čo to asi znamená?" spýtal sa jej.

„Vôbec nič," povedala smutne. „Už musím ísť," dodala a rozbehla sa dole schodmi. Chcel ísť za ňou, ale nemalo to zmysel. Jednala s ním veľmi škaredo a možno na to aj mala právo.

„Si v pohode, kamoško?" dobehol ho James. „Vysnívaná žena ti zase dala košom?"

„Klasika," poznamenal Sirius. „Poďme do kuchyne, chcem sa prejesť, aby mi bolo zle a aby som nemusel myslieť na to, že to s ňou nejde."

„Nič si z toho nerob, kamoško," zamračil sa James, „ja som tiež nijako nepokročil."

Na schodisku sa zjavila Lily, ktorá sa ponáhľala do knižnice. „Čo sa vy dvaja tak tvárite?" spýtala sa, keď ich zbadala.

„Sirius zase dostal košom od tvojej drahej kamošky. A pritom jej dal obrovský dôkaz lásky, keďže jeho Patronus je mačka. Má to iba dve vysvetlenia. Je to tak kvôli nej, alebo preto, že Sirius miluje profesorku McGonagallovú," zasmial sa James.

„Ty si ale magor, Paroháč," pokrútil Sirius hlavou.

„A ty ako, Evansová?" spýtal sa jej James.

„Chcela som si ísť vypracovať úlohu na Elixíry," vravela mu.

„Ani ja ju ešte nemám. Môžem sa pridať?" opýtal sa jej James. Na tvári Lily sa zjavil úsmev a prikývla. „Kamoško, tak idem s Lily," otočil sa James na Siriusa. „V pohode?"

„Jasnačka," povedal Sirius. „Uvidíme sa neskôr."

***

25. november 1976

Kaitleyn sa túlala po rokfortských chodbách. Znova videla Siriusa v prítomnosti nejakých dievčat a znova ju to zranilo. Pred pár týždňami sa tváril, že pre neho niečo stále znamená a od tej doby s ňou sotva prehovoril. A ešte k tomu sa v jednom kuse predvádzal a flirtoval skoro s každou, ktorá mu vošla do cesty. Lámalo jej to srdce a nevedela, ako ďalej.

Ak Sirius neriešil dievčatá, na radu sa dostával Snape. Bolo to stále horšie a horšie. Ku skupinke Slizolinčanov, s ktorými sa Severus Snape rozprával, sa pridal jeden mladší chlapec. Bol o rok mladší od Kaitleyn. Matne si pamätala, že je z Bifľomoru. Aj tento chlapec sa stal obeťou útokov Siriusa Blacka a jeho partie. Kaitleyn netušila prečo. Barty Crouch jej prišiel ako milý chlapec. Raz mu pomáhala v knižnici s úlohou z Transfigurácie, lebo chlapec vyzeral už naozaj zúfalo. A vtedy do knižnice prišiel aj Sirius s Jamesom. Na druhý deň ráno skončil Crouch v Nemocničnom krídle, lebo celé jeho telo pokrývali hrozne vyrážky. Kaitleyn vedela, že to je určite práca Siriusa a Jamesa.

„Kaily, ahoj," spomínaný chlapec práve prišiel okolo nej a ona si ho takmer nevšimla.

„Ahoj, Barty," zastavila sa a mierne sa na neho usmiala. „Ako dopadla tá úloha?"

„Dobre, keby nebolo teba, určite by som ju nezvládol," opätoval jej úsmev. „Ďakujem ti. Keby som ti to mohol nejako oplatiť? Napríklad by som ťa vzal do Rokvillu?" pýtal sa jej.

„Môže byť," usmiala sa na neho.

„Tak sme dohodnutí," prikývol. „Musím bežať, metlobalový tréning," žmurkol na ňu a ona si až teraz všimla, že má v ruke metlu. Prikývla a on odišiel. Chvíľku stála na mieste a keď sa chcela znova pohnúť, niekto ju chytil za ruku.

Zľakla sa a takmer padla, ale nakoniec sa ocitla v Siriusovom náručí. „Čo si s ním robila?"

„Dohadovala som si s ním rande," odvetila mu nahnevane, „pusti ma!"

„Zabudni, na žiadne rande s ním nepôjdeš!" Sirius sa na ňu mračil. „V žiadnom prípade, neprichádza to do úvahy!"

„Prosím?" nadvihla obočie. „Nenapadlo ťa, že ťa do toho nič?"

„Povedal som, že nie!"

„Pusti ma, Black!" snažila sa dostať z neho zovretia, ale nepomohlo to. Bol silnejší.

„Až keď mi sľúbiš, že s ním nikam nepôjdeš!"

„Zabudni!"

„Myslím to vážne, Kaily," Sirius sa znova zamračil. „Nepáči sa mi. Je to chudák."

„Ale mňa vôbec nezaujíma, či sa ti páči, alebo nie. Ja ti tiež neprikazujem s kým máš, alebo nemáš chodiť na rande. Okamžite ma pustiť, Sirius, lebo budem kričať!"

„Nie," pokrútil hlavou. Pritiahol ju ešte bližšie k sebe a potom ju začal bozkávať. Kaitleyn sa chvíľku bránila, dokonca ho aj kopla, ale on na to vôbec nereagoval. Nakoniec podľahla jeho bozku. Srdce jej bilo ako splašené a nohy sa jej triasli. Bolo to znova také dokonalé. Nechcela, aby sa táto chvíľa niekedy skončila. Ale potom bozk prerušila a odstrčila ho od seba.

„Čo si myslíš, že robíš?"

„Netvár sa, že sa ti to nepáčilo. Celá si sa chvela v mojom náručí," uškrnul sa na ňu a frajersky si prehrabol vlasy. V očiach mu iskrilo.

„Už nikdy viac ma nepobozkáš!"

„To sa ešte uvidí, slečna," zasmial sa Sirius.

Venovala mu nahnevaný pohľad a potom sa rozbehla preč. Sirius jej, ale bol v pätách. Stále na ňu kričal niečo o tom, že nepôjde na žiadne rande, že jej to prekazí. Kaitleyn už bola nahnevaná a tak sa otočila späť na Siriusa.

„Si otravný!" skríkla na neho. Ocitli sa vo vstupnej hale, kde sa nachádzalo viac študentov. „Daj mi pokoj, Black!"

„Až keď mi sľúbiš, že nikam nepôjdeš!"

„Nie som tvoja bábka!" skríkla opäť.

„To ako vážne ma chceš vymeniť za takého chudáka?"

„Ja s tebou nič nemám. A on nie je chudák. Black, už ma vážne hneváš. Daj mi pokoj, lebo inak!"

„Inak čo?"

Kaitleyn vybrala prútik. Sirius sa na ňu pobavene pozrel. „Čo s tým chceš robiť, Kaily? Prosím ťa," ruky si zložil na prsiach a zasmial sa ešte viac. „Začaruješ ma? Ty?"

Znova sa vysmieval z jej schopností a to sa jej dotklo. „Impedimenta!" Vo vstupnej hale sa objavilo ešte viac ľudí a všetci ich pozorne sledovali.

Siriusa zrazilo z nôh. Na okamih ostal zaskočený, ale potom vyskočil na rovné nohy. Vybral svoj prútik. Ale ona na neho znova použila zaklínadlo. Opäť spadol. Potom vstal, oprášil si nohavice a zamračil sa na ňu. „To ako vážne?"

„Smrteľne vážne. Bojíš sa ma?" spýtala sa ho. Niekoľko študentov sa zasmialo.

„Nie," odvetil jej.

Skôr, ako stihol niečo povedať, znova na neho použila zaklínadlo. „Aguamenti!"

Siriusa oblial prúd studenej vody a potom ostal úplne mokrý. „Už stačilo, slečna!"

„Určite?"

„Samozrejme," uškrnul sa na ňu Sirius. Zodvihol svoj prútik a chcel jej to oplatiť rovnakou mincou, ale ona bola zase rýchlejšia.

„Expelliarmus!" Siriusovi vyletel prútik z ruky a ona ho šikovne chytila. „Čo, zlatko?" zasmiala sa. „Hanbíš sa, že ťa práve porazila žena? Nemal si ma to naučiť." Zasmiala sa.

Ale v tej chvíli jej oba prútiky vyleteli z ruky. Na schodoch sa objavila profesorka McGonagallová a tvárila sa vážne. „Okamžite! Do mojej pracovne! Obaja!" A vyšla znova hore schodmi.

Kaitleyn a Sirius nemali na výber. Obaja sa vybrali za ňou. Keď vošli do jej kabinetu, veľmi sa mračila. Vrátila im prútiky.

„Opovážte ich na seba znova namieriť!" povedala tvrdo. „Pokiaľ viem, za desať minút vám začína hodina Elixírov. Odíďte!"

„A čo trest?" spýtal sa Sirius.

„Ten preberiem s profesorom Dumbledorom a dám vám vedieť, pán Black. Nebojte sa, trestu neujdete!"

„Iba som chcel upozorniť na to, že ona útočila na mňa," poznamenal Sirius.

„Odchod!" Minerva sa na oboch zamračila. Kaitleyn vybehla ako prvá a doslova utekala. V očiach ju pálili slzy.

***

Kaitleyn a Sirius vyšli zo žalárov. „Všetko je to tvoja vina," zhodnotila Kaitleyn, keď kráčali do riaditeľne. Práve si ich tam zavolali. „Určite si pre nás pripravili príšerný trest za to, že si idiot!"

„Ty si zaútočila prvá, Kaily," pripomenul jej Sirius.

„Lebo si idiot!" zamračila sa. Sirius iba pokrčil ramenami a zbytok cesty do riaditeľne šli mlčky.

Nakoniec zastali pred kamennou príšerou. „Šumivé bzučalky," povedala Kaitleyn ľahostajne a kamenná príšera ožila a odhalila točivé schodisko. Kaitleyn sa nadýchla a vybrala sa po schodoch ako prvá a Sirius ju nasledoval. Obaja zastali pred drevenými dverami a potom Kaitleyn zaklopala.

„Ďalej," počuli obaja hlas Albusa Dumbledora. Kaitleyn stlačila kľučku a otvorila dvere. Obaja so Siriusom vošli dnu. Albus Dumbledore, ale nebol sám. Spoločnosť mu robil manželský pár.

„To je v keli!" Kaitleyn počula zanadávať potichu Siriusa. V tej chvíli jej došlo, že to zrejme budú jeho rodičia. To urobili riadny prúser, keď Dumbledore zavolal aj jeho rodičov. Svoju mamu však nevidela.

„Tu ste vy dvaja," Dumbledore sa tváril mierne nahnevane. Potom sa dvere na riaditeľni otvorili a dnu predsa len vošla aj Minerva McGonagallová. Vrhla veľmi nahnevaný pohľad na svoju dcéru, čím jej dala najavo, že sa na ňu vážne priveľmi hnevá.

„Minerva, predstavujem ti Oriona a Walburgu Blackových, rodičov pána Blacka," prehovoril Dumbledore, „profesorka Minerva McGonagallová, matka Kaitleyn," predstavil ich navzájom.

Minerva si oboma podala ruky. A potom sa všetci pozreli smerom k mladým rebelantom.

„Ak mi poviete normálny dôvod, prečo sa to celé stalo, zvážim vaše tresty," povedal im Dumbledore.

„Sirius, ešte v živote som sa za teba tak nehanbila," mračila sa na neho jeho vlastná matka.

„Ale hanbila, keď som sa dostal do Chrabromilu," odvrkol Sirius.

„Sirius, mlč!" napomenul ho jeho otec.

Kaitleyn ich sledovala a boli jej vrcholne nesympatickí. Všimla si, že Walburga zachytila jej pohľad a ohrnula nad ňou nos. Kaitleyn sklopila okamžite pohľad. Sirius zrejme neklamal, keď hovoril, že jeho rodičia sa k nemu príšerne správajú.

„Kaitleyn, Sirius, ja stále čakám," vravel im Dumbledore.

„Urazil ma, vybrali sme prútiky a trocha sme to prehnali."

„Trocha?" Minerva nadvihla obočie. „Niekto mohol prísť k úrazu."

„Ale neprišiel," pripomenul jej dcéra.

„Ako si slečnu urazil?" spýtal sa Siriusov otec.

„To nie je dôležité, už sa ospravedlnil," odvetila okamžite Kaitleyn, ale bola to úplná lož. Iba nechcela dospelým povedať o tom, čo sa stalo. Vybuchla preto, lebo sa znova posmieval jej schopnostiam a ešte ju aj nasilu pobozkal chvíľku predtým. A jej sa to páčilo! A to ju hnevalo najviac.

„Aký trest navrhujete, Dumbledore?" spýtala sa Siriusová matka.

„Preto som vás zavolal. Vy ste rodičia detí, poznáte ich najlepšie, môžete ich potrestať ako chcete," povedal Dumbledore.

Kaitleyn si všimla, že Sirius ešte viac zbledol. A jej sa táto predstava výberu trestu vôbec nepáčila.

„Navrhujem, aby ste zakázali nášmu synovi hrať metlobal!" povedala Walburga.

„NIE!" vykríkla okamžite Kaitleyn. „Mama, to nemôžeš dovoliť. To nie je trest pre Siriusa, to je trest pre celú fakultu. Náš tím ho potrebuje," okamžite sa ho zastávala.

„Náš syn najviac miluje metlobal, myslím rovnako ako moja žena, že to bude pre neho dokonalý trest," pridal sa aj Orion.

Kaitleyn zachytila pohľad svojej matky. Vedela, že ani ona s tým nesúhlasí, ale zjavne nemohla nič urobiť. Dumbledore sa vyjadril jasne.

„V poriadku," povedal Dumbledore, „pán Black do konca školského roka máte zakázané hrať za družstvo a aj trénovať."

Sirius nepovedal ani slovo, za to Kaitleyn áno. „Nie je to fér!"

„O tom sa nebudeme baviť, mladá dáma, čo je, alebo nie je fér. Je to náš syn a bude robiť, čo povieme," zamračila sa na ňu Walburga. „A nie to, čo povieš ty!"

„Minerva," oslovil ju Dumbledore, aby povedala svoj trest pre Kaitleyn.

„Kaitleyn, do konca roka máš zakázané navštevovať Rokville a ešte dnes večer si presťahuješ veci ku mne do komnát. Do konca školského roka! Po vyučovaní tam budeš tráviť svoj čas a pripravovať na výučbu. Žiadni kamaráti, žiadne iné vilomeniny!"

„To je nejako veľmi veľa trestov," zhodnotila Kaitleyn.

„Správaj sa slušne!" napomenula ju Minerva.

„To je všetko?" spýtala sa Kaitleyn. „Môžeme ísť späť na vyučovanie a vzdelávať sa?" dodala sladko.

„Máte sa obaja poučiť z toho, že nemáte porúšať školský poriadok. To, čo ste obaja urobili, bolo neprípustné. A aby som nezabudla," Minerva sa na oboch mračila, „strhávam Chrabromilu 50 bodov!"

„Chrabromil za to nemôže!" vykríkla Kaitleyn. „Ako môžeš byť schopná strhnúť svojej fakulte body."

„50 bodov za každého!"

„Mama, to nemyslíš vážne! Potápaš vlastnú fakultu! Zbláznila si sa?"

„Kaitleyn!" skríkol na ňu Albus Dumbledore. „Ospravedlň sa matke!"

„Nie," odvrkla Kaitleyn. „Nie je to spravodlivé. Neznášam nespravodlivosť a to dobre viete. Už sme dostali trest. A Siriusov trest sa mi vôbec nepáči. Náš spor bol osobný a nebol to problém Chrabromilu!" Potom vstala zo stoličky a namierila k dverám. Nešli však otvoriť. Obrátila sa.

„Body sa nestrhnú," povedal Dumbledore.

„Ďakujem," odvetila Kaitleyn a potom dvere povolili a ona sa rozbehla dole schodmi. Začula za sebou kroky a Sirius ju dobehol na chodbe.

„Ty sa veru vieš biť, keď sa ti niečo nepáči, zlatko," žmurkol na ňu.

„Nerozprávaj na mňa! Už nikdy na mňa nerozprávaj! Rob, že som vzduch!" do oči sa jej tisli slzy.

„Zastala si sa ma," vravel jej Sirius. „Prečo?"

„Nie teba. Ale tímu a už mi daj pokoj!" rozbehla sa do dievčenských záchodov.

„Ty si zaútočila na mňa!"

„Nehovor, že si si to nezaslúžil!" zakričala na neho.

***

10. apríl 1995

Kaitleyn vyšla na Astronomickú vežu. Stmievalo sa a vonku pofukoval mierny vetrík. Dnes v noci bol spln. Jej myšlienky zablúdili k Remusovi, len čo zbadala mesiac. Už viac ako mesiac jej neodpovedal na list a Sirius tiež nie. Znova sa cítila veľmi sama. Okrem toho sa jej hneď vybavila aj Lily a James. A po chvíľke aj Alice s Frankom. Všetci jej priatelia boli preč. Mŕtvi, ďaleko, alebo už možno navždy stratení. A jediná láska jej života možno bola blízko, ale nemohla byť s ňou.

Chvíľku tam stála, nechala si slzy tiecť po lícach, až ich mala celé mokré. Až potom sa ich zotrela a zišla dole. Na chodbe narazila na Hagrida.

„Šmária, princeznička," takmer do nej vrazil.

„Čo sa zase stalo?" spýtala sa ho, keď videla jeho rozrušený pohľad.

„Niekto napadol Victora Kruma," vravel jej Hagrid. „Zhováral sa s Harrym a potom sa tam že vraj starý Crouch. Hovoril nejaké nezmysly o Berte Jorkinsovej a podobne. Zatiaľ, čo Harry šiel pre tvojho otca, tak niekto omráčil Kruma a Crouch zmizol."

„Nemá byť Crouch chorý?"

„Ako vidíš, tak sa zatúlal do Rokfortu a zase je fuč."

„To je ale vážne divné," pokrútila hlavou.

Ozvalo sa hlasné klop-klop a objavil sa pri nich Divooký Moody. „Čo sa deje, krstný? Hagrid mi povedal-"

„Nenašli sme ho," povedal Moody a tváril sa znepokojene.

„A Harry? Je v poriadku?"

„Áno, ale Karkarov nás obvinil z prisahania, že sme napadli jeho študenta," vravel jej Moody.

„Karkarov je prekliaty smrťožrút!"

„Doplatí na to. Neznášam smrťožrútov na slobode," Moody sa tváril vážne.

„Musím už ísť," povedal Hagrid. „Dobrú noc, princeznička. Profesor Moody," pozdravil ich a potom odišiel.

„Čo ťa trápi, Kaitleyn?" spýtal sa jej Moody.

„Nič," pokrútila hlavou. „Všetko, čo sa deje je také zvláštne."

„Už čoskoro sa to skončí," sľúbil jej Moody. Kaitleyn prikývla a potom ho objala. „Sľubujem ti to, Kaitleyn."

Pozn. autorky:

Ahojte, v dnešný neskutočne upršaný deň a tiež nie veľmi dobrý, no :( ale prinášam Vám novú kapitolku, dúfam, že sa Vám páčila. Medzi Kaily a Siriusom sa niečo stalo a za chvíľku sa pomaly blížime k dôležitým okamihom. Prezradím Vám toľko, že v ďalšej kapitole bude iba minulosť.

Čo poviete na Siriusov trest? Troška kruté nie? :( Chudák ... naozaj sľubujem, že medzi nimi svitá na lepšie časy (aj čo sa prítomnosti týka). Teraz ako píšem túto poznámku, tak ma napadá taká vtipná vec, že som im práve vymyslela shipp meno - SIRLY :D

Užite si ešte zvyšok dňa, zajtra piatoček, no zvíkendieva sa priatelia. A mne urobíte radosť hviezdičkou, alebo komentárom k tejto novej kapitole.