„Mal som veľa démonov, ktorých môžem nechať zmiznúť,

pretože vidím v tvojich očiach to, kým chcem byť.

Ak si pri mne, nič viac mi nechýba,

už nie je viac, čo hľadať.

Si prítomnosť a tu chcem byť."

(Camila – Este momento)

1. september 1976

Kaitleyn sledovala zaraďovanie prvákov do fakúlt a mračila sa. Aj keď sa objavilo jedlo, stále bola nahnevaná. Sirius a jeho partia sedeli kúsok ďalej, ale aj tak mala pocit, že jeho oči stále smerujú na ňu. Príhovor riaditeľa absolútne nepočúvala. Keď ich konečne pustili z Veľkej siene, bola neskutočne unavená. Aj tak však zamierila za matkou.

„Ahoj, mami," objala ju. „Chýbala si mi."

„Veď aj ty mne. Tak, aké boli prázdniny?" pýtala sa jej Minerva.

„Skvelé, zažila som toľko nových vecí," vravela jej Kaitleyn a pustila sa do opisu všetkého, čo zažila po boku Lily a jej rodičov. Minerva ju počúvala, občas jej položila nejakú doplňujúcu otázku a bolo vidieť, že sa jej zážitkom teší.

„Mala by si ísť spať, aj zajtra je deň," pobozkala ju potom na líce.

„Áno, dobrú noc, mami," rozlúčila sa s ňou Kaitleyn a pobrala sa do klubovne. Mama jej stihla prezradiť nové heslo, lebo inak by sa dnu nedostala.

Klubovňa vyzerala presne tak ako vždy. Teplá, útulná, zladená do šarlatovo-zlatej. Bola prázdna až na jedno kreslo, v ktorom sedel známy chlapec.

„Chcem sa ti ospravedlniť," postavil sa z kresla, len čo ju zbadal.

„Nemám náladu, Sirius," odbila ho. „Je mi to jedno. Ty si mi jedno."

„Kaily, no tak," snažil sa ju presvedčiť, aby ho vypočula, ale ona bola odmietavá. Postavil sa jej do cesty. „Nechcel som nový školský rok začať takto."

„Tak si si to mal rozmyslieť predtým, ako si sa ku mne choval ako kretén," zhodnotila Kaitleyn, „a teraz uhni, Black, lebo budem kričať."

„Fajn," prikývol. „Keď to chceš takto," dodal a potom jej uhol z cesty, aby mohla vybehnúť do dievčenských spálni.

***

2. september 1976

Kaitleyn ráno prebudilo bubnovanie dažďa do okna. Zakryla si hlavu paplónom, lebo jej deň už bol pokazený.

„Kaily, musíš vstať, začína vyučovanie," vravela jej Lily.

„Veď už idem," vyhrabala sa z perín, hoci veľmi neochotne. Zamierila do kúpeľne, kde hneď vošla do sprchy a pustila na seba teplú vodu. Potom si umyla zuby, rýchlo prečesala vlasy, naniesla riasenku a lesk na pery. Prezliekla sa do uniformy a habitu a vybrala sa spoločne s Lily a Alice na raňajky. Tam už na nich čakala Minerva a rozdávala nové rozvrhy.

„Výborne, dve hodiny Obrany proti čiernej mágií hneď z rána, po ničom inom ani netúžim," zamračila sa Kaitleyn na nový rozvrh. „Včera som nedávala pozor, kto je nový učiteľ Obrany proti čiernej mágií?"

„Fabián Prewett," * odvetila jej Lily.

„Čože?"

„Ty ho poznáš?" spýtala sa jej Alice.

„Samozrejme, že ho poznám," odvetila Kaitleyn a stále bola mierne prekvapená, „je to jeden z najznámejších aurorov. Stretla som sa s ním párkrát, keď tu bol aj môj krstný otec. Alastor Moody, poznáte ho, nie?"

„Áno," prikývla Alice.

„Nie," pokrútila hlavou Lily.

Kaitleyn sa preto podujala vysvetliť jej, kto je Alastor Moody a pritom nadviazala aj na Fabiána Prewetta. „So svojím bratom Gideonom patria medzi známych aurorov. A obaja sú veľmi milí. Majú aj sestru, volá sa Molly. Nedávno jej narodil tretí syn. Pred pár dňami. Je tiež veľmi milá. A videla som tých chlapcov, všetci sú ryšaví a majú pehy. Rozkošné deti, tuším sa volajú Bill, Charlie a ten najmladší neviem, myslím, že som nepočula ani jeho meno. Spýtam sa na to potom nášho nového profesora."

Lily aj Alice ju napäto počúvali. Dojedli raňajky a potom sa pobrali na prvú hodinu tohto nového školského roka. Kaitleyn prešla zlá nálada z dažďa aj z toho, že prvé dve hodiny majú zrovna Obranu proti čiernej mágií, ktorá sa stále nestala jej obľúbeným predmetom.

Vošli do triedy a Fabián Prewett tam už bol. Na sebe mal nový habit a vyzeral veľmi prívetivo. Kaitleyn sa posadila k Lily a keď bola trieda plná, Fabián prehovoril.

„Vitajte, tento rok sa budeme spolu stretávať na hodinách Obrany proti čiernej mágií. Dopredu vás musím upozorniť na fakt, že to bude len tento rok. Bohužiaľ na dlhšiu dobu tu pracovať nemôžem, ale dlžil som jednu službičku nášmu riaditeľovi, takže som tu. Volám sa Fabián Prewett a mnohí z vás možno viete, že pracujem pre Ministerstvo mágie ako auror. Keďže mi Minerva, prepáčte, keďže mi profesorka McGongallová rozpovedala, že mnohí z vás uvažujú o tomto povolaní, myslím, že si budeme mať čo povedať. Rád by som s vami začal so zložitým kúzlom, volá sa Patronus. Ochráni vás pred azkabanskými strážcami -dementormi a je to veľmi náročné kúzlo. Dobrý Patronus vám môže pomôcť posielať aj správy, keď sa nachádzate v nebezpečenstve. Každý Patronus je jedinečný ako čarodejník, ktorý ho vyčaruje. Dôležité pri tomto kúzle je, že si budete musieť nájsť šťastnú myšlienku. Tá vás musí celých pohltiť," vysvetľoval im.

Kaitleyn už o tomto kúzle počula, veľa o ňom čítala a dokonca ho videla vyčarovať svoju matku. Bola to naozaj pokročilá mágia a jej bolo už dopredu jasné, že pohorí neskutočným spôsobom ako obyčajne.

Fabián Prewett ich požiadal, aby vstala z lavíc a mávnutím prútika ich nechal všetky zmiznúť.

„Vyskúšame si to," povedal im. „Samozrejme, že sem neprivediem skutočného dementora, zatiaľ si to vyskúšame na nečisto. Uvidíme, ako vám to pôjde. Dopredu vás upozorňujem na fakt, že to je veľmi náročné kúzlo, ktoré neovláda mnoho čarodejníkov. Dokonca aj čarodejníci starší ako ja s tým majú problémy. Spočiatku sa vám maximálne podarí vyčarovať bielu hmlu, ale to je dobré znamenie."

Študenti sa rozostavili po celej triede a profesor im povedal zaklínadlo – Expecto Patronum.

Mali si premyslieť šťastnú myšlienku. Kaitleyn zatvorila oči a premýšľala. Bola veľmi šťastná teraz cez leto s Lily. Ale bolo to až také silné? Premýšľala ďalej. Prvý deň ako študentka na Rokforte? Nie, aj to razantne zamietla. A potom tu boli všetky spomienky na Siriusa a hoci sa ich snažila potlačiť, vedela, že sú silné. Vianočný ples a ich prvý bozk. Do oči sa jej hnali slzy, ale nemohla klamať samú seba. Bola to jej najšťastnejšia spomienka.

„Kaitleyn, si v poriadku?" prebral ju z myšlienok hlas profesora.

„Áno," otvorila oči a všimla si, že všetci na ňu hľadia.

„Plakala si," povedal jej a vyčaroval jej vreckovku.

„Silné spomienky," odvetila a utrela si slzy. „Ospravedlňujem sa."

„V poriadku," prikývol profesor, „všetci majú spomienku?" Trieda prikývla. „Pôjdeme pekne postupne."

Začal u Petra Pettigrewa, ktorému sa nepodarilo vyčarovať vôbec nič. Prvý úspech zaznamenala až Alice, keď z jej prútika vyletelo čosi bledé. Profesor ju odmenil piatimi bodmi pre Chrabromil. Podobný úspech zaznamenali aj Sirius a James. Remusovi ani Lily sa nepodarilo vyčarovať ani bielu hmlu. Kaitleyn si všimla, že Lily to mierne sklamalo. Povzbudivo sa na ňu usmiala a prestala mať z tohto celého strach. Pretože ak dneska neuspeje, nebude jediná a to ju trocha tešilo. Väčšinou sa jej kúzla na Obrane proti čiernej mágií nedarili ako jedinej. No ešte vždy tu bol aj Peter, ale aj tak.

„Kaitleyn, môžeme?" spýtal sa jej profesor.

Prikývla. Zavrela oči a nechala spomienku na Vianočný ples, aby ju dokonale pohltila. Hoci jej to lámalo srdce, mala pocit, že je znova na okraji Zakázaného lesa, v Siriusovom náručí a on jej vyznáva lásku a bozkáva ju na pery. „EXPECTO PATRONUM!"

Trieda zhíkla od prekvapenia. Z prútika Kaitleyn vyletelo čosi biele, čo sa postupne transformovalo do veľkého psa.

„Výborne, vskutku výborne!" tlieskal jej profesor.

Kaitleyn otvorila oči a nemohla uveriť tomu, čo videla. Podarilo sa jej vyčarovať Patronusa. Prvýkrát sa jej na hodine podarilo niečo ako prvej. A bol to krásny pohľad. Veľký biely pes pribehol k nej a potom zmizol. Stále bola šokovaná.

„Výborne, Kaitleyn. 10 bodov pre Chrabormil," usmial sa na ňu profesor Prewett. „Naozaj chceš byť liečiteľka?"

„Naozaj," usmiala sa.

„Budeš dobrá," prikývol. „Takže, mládež, takto vyzerá skutočný Patronus, ktorý pevne verím, sa čoskoro podarí vyčarovať každému z vás. Na dnes sme skončili. A žiadam vás, aby ste si to neprecvičovali. Iba na hodinách. Pretože to je náročné kúzlo. Skúste si ale v knihách o tom vyhľadať, čo najviac. To je vaša domáca úloha."

„Kaitleyn, to bolo skvelé," chválila ju Lily.

„Konečne som zaznamenala úspech na hodine Obrany," zasmiala sa Kaitleyn.

„Prečo je tvoj Patronus pes?" pýtala sa Alice. „Keby to bola mačka, pochopila by som to."

Kaitleyn sa doteraz nad tým nezamyslela, ale potom jej to všetko prišlo príliš jednoduché. Zachytila Siriusov pohľad. Usmial sa na ňu nie provokatívne, ale úprimne. A ona vedela odkiaľ vietor fúka. Hlavne to vedelo jej srdce.

***

23. februára 1995

Kaitleyn vošla do pracovne svojej matky a posadila sa na stoličku. „Tak?"

„Tak," Minerva sa zamračila, lebo sa jej nepáčil tón jej dcéry. „Albus to vyriešil. Prišlo síce mnoho listov od rozhnevaných rodičov, ale Albus dal všetko do poriadku."

„Svätý Dumbledore," poznamenala Kaitleyn.

„Ti ako obyčajne zachránil kožu," doplnila ju matka, „všetci dobre vieme, že ten článok bol hlúposť, ale môžeš si za to sama. Nedávala si si pozor. Tebe to bolo úplne jedno, Kaitelyn, či niekto vie, alebo nevie, kto naozaj si."

„Takže to je vlastne celé moja vina?"

„Nuž áno," prikývla Minerva, „ale nechcem sa s tebou hádať. A teraz poďme," postavila sa a otvorila dvere do svojich komnát. Kaitleyn prevrátila očami a nasledovala ju dnu. V obývačke sedela Sophie s Hermionou.

„Sophie," Kaitleyn klesla na kolená pred ňu. „Tak veľmi ma to mrzí, srdiečko."

„Všetci si myslia, že som dcéra vraha," Sophie sa rozplakala ešte viac, „nemôžem im povedať, že to nie je pravda. Že on nie je vrah!"

„Dôležité je, že ty to vieš, srdiečko," Kaitleyn ju chytila za ruky, „a na ničom inom nezáleží. Okrem toho deti by nemali trpieť za chyby svojich rodičov."

„Ja viem," prikývla Sophie, „ale pozerajú sa na mňa ako na niečo hrozné."

„Pamätáš si ako v druhom ročníku všetci pozerali na Harryho ako na niečo hrozné? Keď si mysleli, že je Slizolinov potomok?" pýtala sa jej Hermiona a Sophie prikývla. „Alebo teraz, keď si všetci mysleli, že dal svoje meno do Ohnivej čaše? Ich to prejde. Príde nová senzácia. Uvidíš."

„Hermiona má pravdu," prikývla Kaitleyn. „Tvoji skutoční priatelia aj tak stoja pri tebe."

***

9. marec 1995

Sirius vedel, že by ho Kaitleyn zabila za to, čo práve chystal, ale nemohol inak. Veci boli príliš zložité a on musel hovoriť so Sophie a varovať Harryho. Ako pes stál pri plote a potom spozoroval štvoricu priateľov. Viedol ich hore po ceste, ktorá bola samý balvan a skala. V skale sa zjavila úzka trhlina a Sirius do nej vliezol. Potom na seba zobral svoju ľudskú podobu a počkal na deti.

Okamžite sa potešil jedlu, ktoré mu deti priniesli, lebo bol už veľmi hladný. Vybral si z úst Denného Proroka, ktorého našiel pri koši.

„Čo tu robíš, Sirius?" spýtal sa ho Harry.

„Plním si povinnosti otca, krstného otca, trocha manžela, ale nehovorte to Kaily, zabila by ma. Ani slovo o tom, že sme sa stretli," usmieval sa Sirius a deti prikývli. „Neboj sa, tvárim sa, že som milý bastard." Stále sa usmieval, ale keď videl Harryho ustarostenú tvár, vážnym tónom dodal: „Chcem byť tu. Tvoj posledný list. Povedzme, že situácia začína byť čoraz podozrivejšia. Zakaždým, keď niekto zahodí noviny, uchmatnem si ich, a mám pocit, že sa neznepokojujem iba sám."

Potom pozrel na Sophie. Neusmievala sa, bola priveľmi vážna. „Ten posledný článok," vravel, „je mi to ľúto, Sophie."

„Je to v poriadku," odvetila mu, „ja viem pravdu. Moji priatelia ju vedia. To je dôležité."

„To je moje dievčatko," prikývol Sirius.

„Čo keby ťa chytili? Čo keby ťa niekto videl?" Harry na neho zosypal množstvo otázok.

„Iba vy, Kaily a Dumbledore viete, že som animágus," pokrčil plecami Sirius a napchával sa jedlom.

Ron im podal noviny, kde sa písalo o pánovi Crouchovi. Prestal chodiť do úradu a jeho asistent, Ronov brat Percy, tvrdil, že je chorý. Ale Siriusovi sa to akosi nezdalo. Začal im rozprávať príbeh o Crouchovej rodine. O tom, ako sa slávny Barty Crouch mal stať Ministrom mágie, ale prekazil to incident.

„Crouch bol na mojom súde," vravel im Sirius. „Barty Crouch bol veľký čarodejník s veľkou čarodejnou mocou a – veľkou túžbou po moci. Nie, nikdy nebol Voldemortovým stúpencom," vravel im. Rozprával im všetko, čo vedel o tomto čarodejníkovi.

„Keď Voldemort zmizol, zdalo sa, že je už len otázkou času, kedy sa dostane na najvyšší post. Lenže vtedy sa stala taká nešťastná vec," Sirius sa smutne usmial, „Crouchovho vlastného syna chytili so skupinkou smrťožrútov, ktorým sa podarilo vyhnúť sa Azkabanu. Zjavne sa pokúšali nájsť Voldemorta a vrátiť mu silu."

„Chytili Crouchovho syna?" zhíkla Hermiona.

„Uhm," prikývol Sirius, hodil kuraciu kosť Hrdozobcovi a zase si sadol na zem k pecňu chleba a roztrhol ho napoly. „Nepríjemný šok pre milého Bartyho, viem si to predstaviť. Asi mal viac času tráviť doma s rodinou, však? Aspoň by občas mal prísť z práce zavčasu, aby poznal vlastného syna."

Sirius im rozprával ďalej o Crouchovom synovi. O tom, ako ho priviedli do Azkabanu, keď tam on už bol, ako zo sna volal mamu a ako krátko na to zomrel. Chlapec sa zbláznil príliš skoro. Sirius si pamätal, ako z okna sledoval dementorov, keď zakopávali jeho telo, pre ktoré si Crouch ani len neprišiel. Hermiona a Sophie sa tvárili veľmi smutne, keď im to rozpovedal. Potom pokračoval tým, že krátko na to zomrela aj Crouchová manželka.

„Bol odo mňa mladší o rok, pamätal som si ho zo školy, veľmi dobre som si ho pamätal," vravel Sirius a na jeho tvári sa zjavil úškrn.

„Prečo to hovoríš?" pýtala sa ho Sophie.

„Och, mladý Barty sa cpal tam, kde nemal," zasmial sa Sirius.

„Kam?" spýtal sa Harry.

„Povedzme, že sa mu zapáčilo dievča, ktoré sa mu zapáčiť ani náhodou nemalo," pobavene odvetil Sirius. „A povedzme, že som mu raz rozbil nos."

„Kaitleyn," zasmiala sa Sophie.

„Ale to je iný príbeh. Barty Crouch prišiel o všetko, práve keď si myslel, že dosiahol svoj cieľ," pokračoval Sirius. „V jednej chvíli hrdina, už takmer minister mágie a vzápätí – syn mŕtvy, manželka mŕtva, meno rodiny zneuctené a, ako som počul už teraz na slobode, jeho popularita klesla."

Deti začali rozprávať o Severusovi Snapovi a to nebola Siriusová obľúbená téma. Hermiona sa oborila na Harryho s tým, že Dumbledore Snapovi verí vo všetkom.

„Prestaň s tým, Hermiona," netrpezlivo ju zahriakol Ron. „Viem, že Dumbledore je skvelý, ale to neznamená, že prefíkaný čierny mág by ho nemohol oklamať."

„Prečo teda v prvom ročníku Snape zachránil Harrymu život? Prečo ho jednoducho nenechal zomrieť?"

„Neviem – možno si myslel, že by Dumbledore by ho vyhodil."

„Čo si myslíš ty, Sirius?" nahlas sa spýtal Harry a Ron s Hermionou sa prestali škriepiť.

„Myslím, že obaja majú v niečom pravdu," Sirius zamyslene pozrel na Rona a Hermionu. „Keď som sa dozvedel, že Snape tu učí, čudoval som sa, prečo ho Dumbledore zamestnal. Snapa vždy fascinovala čierna mágia, v škole bol tým známy. Slizký, úlisný chlapčisko s večne mastnými vlasmi," dodal a Harry s Ronom sa na seba uškrnuli. „Keď Snape prišiel do školy, pozval viac kliatob ako hociktorý iný siedmak a patril do partie Slizolinčanov, z ktorých sa vykľuli smrťožrúti."

Sirius ich začal vyratúvať na prstoch. „Rosier a Wilkes – oboch zabili aurori pred Voldemortovým pádom. Manželia Lestrangeovci sú v Azkabane. Avery – počul som, vraj sa z toho vykrútil tvrdením, že konal pod Impreriusom – ten je stále na slobode. Ale pokiaľ viem, Snapa nikdy neobvinili, že bol smrťožrútom – niežeby to malo nejaký význam. Mnohých ani nechytili. A Snape je rozhodne natoľko šikovný a prefíkaný, že sa vedel vyhnúť problémom."

Reč sa zvrhla na Divookého Moodyho. „Nie som si istý, či vôbec niekomu verí. Musím povedať, že Moody nikdy nezabíjal, ak sa tomu dalo vyhnúť. Vždy, keď to bolo možné, priviedol podozrivých radšej živých. Bol tvrdý, ale nikdy neklesol na úroveň smrťožrútov. Ale Crouch, to je iná vec. Čo sa ale týka Moodyho, mám ho rád. Viete, on vtedy na mojom súde, nehlasoval za moju vinu," vravel im Sirius, „možno to urobil z úcty ku Kaitleyn a možno naozaj veril, že som nevinný."

„Koľko je hodín?" opýtal sa po chvíľke, keď deti premýšľali nad všetkým, o čom sa rozprávali. Pokladal za dôležité im niektoré tieto veci povedať. Musia byť v strehu.

„Pol štvrtej," povedala Hermiona.

„Radšej sa vráťte do školy," Sirius vstal. „Počúvajte ma," zvlášť prísne sa pozrel na Harryho, „nechcem, aby si ma potajomky chodil navštevovať, dobre? Len mi sem posielaj správy. Stále ma informuj o všetkom nezvyčajnom. Ale bez dovolenia Rokfort neopúšťaj – pre niekoho by to mohla byť vhodná príležitosť, aby ťa napadol."

„Zatiaľ sa ma nepokúsil nikto napadnúť, okrem draka a niekoľkých hlbočníkov," poznamenal Harry, ale Sirius sa naňho zamračil.

„Sophie," pobozkal dcéru na líce, „netráp sa tými vecami z Proroka. Pravda vždy vyjde najavo."

„Ja viem," usmiala sa na neho. „Som rada, že som ťa mohla vidieť."

„Aj ja teba, srdiečko moje," pohladila ju po vláskoch. „Ako sa má mama?"

„Od Vianočného plesu je ako vymenená, usmieva sa, samozrejme, že zúrila na ten článok," vravela mu Sophie.

„Dávajte na seba pozor, odprevadím vás na okraj dediny, možno niekde nájdem nejaké noviny."

Sirius vzal na seba znova podobu psa a veselo vrtel chvostom, keď ich viedol dole do Rokvillu. Dúfal, že čoskoro ich znova uvidí. Už teraz mu zase toľko chýbali.

Rozmýšľal, či nastane konečne ten deň, kedy budú skutočná rodina. Kedy v očiach svojej dcéry neuvidí bolesť, ktorú videl v očiach svojej manželky. Ale vedel, že ich ešte čaká dlhá cesta. Už prehrali veľa bojov, ale vojnu, tú nie.

Pozn. autorky:

Názov kapitoly rovnaký ako v knihe Harry Potter a Ohnivá čaša.

* Fabián Prewett bol Mollyn brat. Zabil ho Voldemort, čo určite viete. Prišlo mi fajn, aby sme sa v príbehu stretli s ďalšou postavou, ktorá bola v kanóne len načrtnutá. Preto som Fabiána na šiesty ročník zvolila ako profesora Obrany proti čiernej mágií.

Kaitleyn prvýkrát zažiarlila na Obrane proti čiernej mágií, tento rok sa jej to podarí ešte niekoľkokrát, zrejme sa už prejavujú gény jej otca. Ale nie, nechcela som, aby bola priveľmi slabá v kúzlení, tak nech pre zmenu jej niečo aj ide. Jej Patronus vám je známy už aj zo skorších kapitol.

Príbeh v prítomnosti sa odohráva podľa kapitoly Tichošľap sa vracia z knihy Harry Potter a Ohnivá čaša, nechcelo sa mi opisovať všetko, vytiahla som iba dôležité veci pre príbeh. V knihe samozrejme Sirius bol odsúdený bez súdu, takže veci, ktoré sa tu spomínajú inak, sú súčasťou môjho príbehu – napr. to, že Crouch bol na jeho súde, poznámka o Moodym, že nehlasoval za jeho vinu. Ale s tým ste sa už stretli na začiatku môjho príbehu. Ohľadom mladého Bartyho Croucha v minulosti – objaví sa v príbehu už čoskoro a uvidíte, aké trampoty spôsobí mladému Siriusovi. 

Nabudúce čakajte dosť akčnú minulosť :) ďakujem za doterajšie prečítania, hlasovania a komentáre.