„Hovoria, že láska je to, čo treba,

ale ja nemám odvahu vyrovnať sa s tým.

Ty si ten, kvôli ktorému plačem,

ale iba ty ma môžeš aj utíšiť.

Darujem ti moju lásku,

darujem ti môj život.

Aj napriek tomu, že ma to bolí,

ty si ten, ktorý ma inšpiruje.

Nie sme perfektní, sme iba opačné póly

veľmi ťa milujem, ale niekedy ťa neznášam."

(Malú – Blanco y negro)

31. máj 1976

Skúšky Vynikajúcej čarodejníckej úrovne boli v plnom prúde. Piataci už mali za sebou väčšinu predmetov. Dnes na nich čakala Obrana proti čiernej mágií a o dva dni na to Transfigurácia a potom už sladký oddych a dlhé čakanie na výsledky.

Kaitleyn si nebola vôbec istá, na akú známku sa jej podarilo urobiť skúšky, ktoré už mala za sebou. Herbológia a Elixíry sa jej videli v poriadku, ale také Dejiny Mágie určite neurobila na dostatočnú. Pri ostatných predmetoch bola na vážkach. To najhoršie však malo prísť.

Celú noc nespala, lebo sa tak veľmi obávala skúšky z Obrany proti čiernej mágií. Len čo zavrela oči a na okamih zaspala, snívalo sa jej, ako vybuchla na skúške, ako ju nestihla, alebo ako si nevedela spomenúť ani len na jedno jediné kúzlo. Preto sa radšej už ani nepokúšala spať. Obliekla si župan a v klubovni si čítala rozsiahle poznámky od Lily.

A pritom potláčala pocit, že sa jej chce plakať, alebo vracať. Triasla sa od zimy a dúfala, že počas testu neomdlie.

***

O deviatej už boli študenti pripravení pred Veľkou sieňou. Zmizli veľké stoly a namiesto toho sa zjavili stolíky so stoličkami pre každého študenta. Usadili sa podľa zasadacieho poriadku profesora Flitwicka, ktorý bol na tejto skúške prítomný.

Kaitleyn si sadla na svoje miesto. Rozhliadla sa a tri stoly pred ňou sedela Lily a dva stoly vedľa zase Alice. Kaitleyn nervózne hľadela pred seba a znova potláčala nutkanie na vracanie.

„Pripravení? Môžete začať!" oznámil im profesor Flitwick a na lavici sa zjavil pergamen a brko. Profesor otočil veľké presýpacie hodiny a Kaitleyn pergamen s otázkami. Nadýchla sa a pustila sa do čítania.

***

Sirius sa ponáhľal po skúške von z Veľkej siene. James, Remus a Peter už na neho čakali.

* „Páčila sa ti otázka číslo desať, Námesačník?" spýtal sa Sirius vo vstupnej hale.

„Zgustol som si," energeticky vyhlásil Remus. „Uveďte päť znakov, ktoré identifikujú vlkolaka. Vynikajúca otázka."

„Myslíš, že si napísal všetky znaky?" spýtal sa James.

„Myslím, že áno," vážne odpovedal Remus, keď sa pripojili k zástupu študentov hrnúcich sa cez bránu von na slnko. „Po prvé - sedí na mojej stoličke. Po druhé - nosí moje oblečenie. A po tretie - volá sa Remus Lupin."

Jediný Červochvost sa nezasmial. „Ja som napísal tvár nosa, zrenice očí a chumáčovitý chvost," povedal nervózne, „ale nevedel so si na nič iné spomenúť."

„Ako môže byť taký tupý Červochvost," podráždene sa spýtal James. „Každý mesiac máš pred sebou vlkolaka."

„Tichšie," prosil Remus. Kráčali po trávniku k jazeru.

„Podľa mňa bola tá písomka malina," povedal Sirius, „prekvapilo by ma, keby som nedostal vynikajúcu."

„Aj mňa," pridal sa James. Strčil ruku do vrecka a vytiahol brániacu sa ohnivú strelu.

„Odkiaľ ju máš?"

„Potiahol som ju," ľahostajne povedal James. Začal sa hrať s ohnivou strelou, nechal ju vždy pol metra odletieť a znova ju chytil. Mal vynikajúce reflexy. Červochvost ho užasnuto sledoval.

Zastali v tieni veľkého buka pri jazere. Slnečné svetlo sa oslepujúco odrážalo na hladine jazera, na brehu sedela skupinka rozosmiatych dievčat, tiež práve prišli z Veľkej siene, vyzuli sa a chladili si nohy vo vode.

Remus vytiahol knihu a čítal. Sirius pozoroval študentov roztrúsených po trávniku, James sa stále hral s ohnivou strelou a nechával ju odletieť stále ďalej a ďalej. Vždy mu skoro unikla, ale zakaždým ju v poslednej chvíli chytil. Zakaždým, keď sa Jamesovi podaril obzvlášť ťažký chmat, Červochvost zhíkol a zatlieskal.

„Odlož to, prosím ťa," požiadal ho Sirius, keď sa Jamesovi podarilo šikovne strelu chytiť, „lebo Červochvost sa dociká od vzrušenia." *

Sirius sa začal nudiť. Slnko silno pálilo a on v dave dievčat pri jazere hľadal Kaitleyn. Hoci sa s ním takmer vôbec nerozprávala, chcel vedieť, ako sa jej darilo pri písomke. Očkom na ňu počas písania odpovedí hodil a zdala sa mu zamyslená.

* „Nudím sa," vyhlásil Sirius, „škoda, že nie je spln."

„Toto ťa preberie, Tichošľap," zašepkal James. „Pozri, kto je tu."

Sirius otočil hlavu. „Výborne. Ufňukanec."

Sirius a James vstali, Remus a Peter zostali sedieť. Remus hľadel do knihy, hoci mu oči nebehali po texte a obočie sa mu trocha zvraštilo. Červochvost s očakávaním hľadel zo Siriusa na James a Snapa.

„Všetko v poriadku, Ufňukanec?"

Snape reagoval tak rýchlo, akoby očakával útok; pustil tašku, strčil ruku pod habit a prútik už mal skoro vo vzduchu, keď James vykríkol. „Expelliarmus!"

„Impedimenta!" zvolal Sirius a prútik namieril na Snapa, ktorého zrazilo z nôh.

Všetci študenti navôkol sa otočili a sledovali ich. Zopár ich vstalo a prichádzali bližšie. Niektorí sa tvárili znepokojene, iní pobavene.

„Ako dopadla skúška, Fňučko?" spýtal sa James.

„Sledoval som ho, písal nosom," zlomyseľne oznamoval Sirius. „Pergamen je určite celý zmastený, neprečítajú z neho ani slovo."

„Len počkajte," dychčal Snape, hľadiac na Jamesa s výrazom čírej nenávisti. „Počkajte!"

„Na čo máme čakať?" pokojne sa spýtal Sirius. „Čo spravíš, Fňučko? Utrieš si o nás nos?"

„Dajte mu POKOJ!" *

James a Sirius sa obzreli. Jamesová voľná ruka okamžite vletela do vlasov. Sirius sklopil prútik. Lily a Kaitleyn si razili cestu smerom k ním dvom a Snapovi. Obe sa priveľmi mračili a keď Sirius zachytil pohľad Kaitleyn, vážne pokrútila hlavou.

* „V pohode, Evansová?" spýtal sa James a jeho hlas bol zrazu príjemný, hlbší a zrelší.

„Dajte mu pokoj," opakovala Lily. „Čo vám urobil?"

„No ide skôr o to, že existuje," odvetil James, akoby o tom uvažoval, „ak vieš, čo tým myslím."

„Myslíš si, že si zábavný," povedala chladne. „No ty si iba arogantný, odporný tyran, Potter. Nechaj ho na pokoji."

„Ak budeš so mnou chodiť, Evansová," rýchlo vyjednával James. „No tak, poď so mnou na rande a už sa nikdy prútikom o Ufňukanca ani neobtriem."

„Nechodila by som s tebou, ani keby som mala na výber iba teba a obrovskú chobotnicu," vyhlásila Lily.

„Smola Paroháč," rázne poznamenal Sirius.

Snape namieril prútik na Jamesa, vyletel záblesk svetla a na spánku Jamesovej tváre sa zjavila rezná rana a habit mu oprskala krv. James sa zvrtol a po ďalšom záblesku Snape visel vo vzduchu hore nohami, habit mu ovisol cez hlavu a odhalil chudé bledé nohy a zosivené spodné nohavice.

Lilin nazlostený výraz na okamih zmäkol, aby sa chcela usmiať, a zvolala: „Dajte ho dolu!"

„Jasnačka," súhlasil James a mykol prútikom dohora. Snape žuchol na zem ako vrece.

Sirius zvolal: „Petrifikus totalus!"

„Nechajte ho na pokoji!" kričala Lily. Už vytiahla prútik aj ona. James a Sirius na ňu pozorne hľadeli.

„Ach, Evansová, nenúť ma použiť proti tebe zaklínadlo," vážne hovoril James.

„Tak teda snímte z neho to zaklínadlo!"

„Máš šťastie, že tu bola Evansová, Ufňukanec," povedal James, keď zahundral protizaklínadlo.

„Nepotrebujem pomoc od tej špinavej humusáčky!"

Lily zažmurkala. „Fajn," povedala pokojne. „Nabudúce sa nebudem obťažovať. A keby som bola na tvojom mieste, Ufňukanec, oprala by som si gate!"

„Ospravedlň sa Evansovej!" zreval James na Snapa a hrozivo na neho namieril prútikom.

„Nenúť ho, aby sa mi ospravedlnil!" kričala Lily na Jamesa. „Si rovnako zlý ako on!"

„Čo?" vyštekol James. „Ja by som ťa NIKDY nenazval – vieš ako!"

„Šuchoríš si vlasy, lebo si myslíš, že to vyzerá frajersky, akoby si práve zosadol z metly, predvádzaš sa s tou hlúpou strelou, premávaš sa po chodbách a začaruješ každého, kto sa ti znepáči len preto, že to vieš. Prekvapuje ma, že sa tvoja metla vôbec odlepí od zeme s takou centovou hlavou plnou blbostí. Je mi z teba na vracanie."

Otočil sa a ponáhľala sa preč. „Evansová, hej Evansová," kričal za ňou James.

Ale ona sa ani neobzrela. „Čo jej je?" spýtal sa James.

„Keď tak čítam medzi riadkami, povedal by som, že ťa považuje za nafúkanca, kamoško," odvetil Sirius.

„Jasne," povedal James a tváril sa už nazlostene. Znova sa zablyslo a Snape opäť visel vo vzduchu hore nohami. „Kto chce vidieť, ako Ufňukancovi sťahujem gate?" *

Objavil sa záblesk svetla a James spadol na zem a Snape tiež. Sirius prekvapene hľadel na Kaitleyn s prútikom v ruke. „Už stačilo," poznamenala tvrdo. „Ak neprestanete, oznámim to mame."

„Áno, Kaitleyn, vždy treba utekať za mamičkou!" uškrnul sa na ňu Sirius.

Kaitleyn namierila prútik na neho. „Ste odporní všetci traja. Je mi z vás na vracanie. Čo si vôbec o sebe myslíte? Lily má pravdu, ste rovnakí ako Snape. Možno nepoužívate tie urážlivé slová, ale to čo prevádzate je už neúnosne."

„Neporovnávaj ma so Snapom!" skríkol na ňu Sirius. „Nikto z nás nikdy nenazval Lily tak hrubo."

Kaitleyn ignorovala jeho odpoveď a namierila prútik z neho na Snapa. „Ešte raz nazveš moju najlepšiu priateľku tým hrozným slovom, postarám sa o to, aby si už nikdy v živote neprehovoril, lebo ti vytrhnem jazyk z úst. A teraz vstaň, vypadni a oper si tie gate, Ufňukanec!" prikázala mu.

Na všetkých prekvapenie si Snape vzal prútik a tašku zo zeme a rozbehol sa k hradu.

Kaitleyn namierila prútik znova na Siriusa. „A ty," zamračila sa na neho, „vyhýbaj sa mi. A nielen ty. Vy všetci štyria sa nám vyhýbajte. Lily a mne."

„Lebo čo?"

„Lebo sa moja mama a profesor Dumbledore dozvedia niečo, čo sa im nebude ani trocha páčiť," vážne odvetila Kaitleyn.

„To by si neurobila!"

„Urobila!"

„Z tvojej pochabej žiarlivosti?"

„O čom to zase trepeš?"

„Myslel som si, že si iná, Kaily," povedal jej Sirius a jeho hlas znel mierne smutne, „ale nie, nikdy by som nečakal, že by si toto vytiahla."

„Ja som tiež od teba isté veci nečakala, Black," odvetila mu, „a stali sa!"

„Nikdy s tým neprestaneš?"

„Nie, lebo ma to bolí!"

Sirius k nej pristúpil bližšie a zašepkal. „Pretože si stále do mňa zamilovaná."

Kaitleyn ho od seba odtisla. „Nepribližuj sa ku mne! Vyhýbaj sa mi! Nechaj ma žiť môj život, Black! Už stačilo!" A potom sa rozbehla do hradu aj ona.

„No tak, rozíďte sa, predstavenie sa skončilo!" zvolal James na ľudí, ktorí stále postávali okolo. Remus a Peter sa pridali k nemu. Sirius sa tváril veľmi znepokojene. Mal pocit, akoby práve stratil nádej, že Kaitleyn získa niekedy spať.

***

31. októbra 1994

„NIE!" zvreskla Kaitleyn. Práve vošla do miestnosti, kde sa nachádzali reprezentanti, ktorých práve vybrala ohnivá čaša. Jej otec, matka, Snape a Moody boli v miestnosti tiež. Rovnako aj madam Maxime a Igor Karkarov a organizátori turnaja Barty Crouch a Ludo Bagman. „Nie, v žiadnom prípade!"

„Kate!" oslovil ju Dumbledore. „Mohla by si počkaj vonku."

„Nie," rázne pokrútila hlavou. Ohnivá čaša pred pár minútami vyhlásila štvrtého reprezentanta Trojčarodejníckeho turnaja – Harryho Pottera.

„Kto je táto vážená slečna?" spýtal sa Ludo Bagman.

„Naša ošetrovateľka," povedala Minerva, ale Kaitleyn si všimla, že si ju Bagman a tiež aj Crouch so záujmom prezerajú. A v tejto chvíli jej bolo úplne jedno, či prídu na to, kým je naozaj.

Harry nemôže súťažiť v turnaji, to proste jednoducho nejde. Bol primladý a isto to je nejaké ďalšie sprisahanie. Zachytila najprv Snapov pohľad a potom aj pohľad Karkarova. Obaja bývalí smrťožrúti sa na ňu zamračili.

„Slečna, už je rozhodnuté. Harry Potter sa stáva štvrtým reprezentantom Trojčarodejníckeho turnaja!" oznámil jej Bagman.

„V žiadnom prípade," Kaitleyn si založila ruky v bok.

„Kto ste, že si myslíte, že o tom môžete rozhodovať?" spýtal sa jej Crouch.

„Nikto," odvetil namiesto nej Dumbledore, „profesorka McGonagallová, bola by ste taká láskavá a odviedla slečnu Smithovú do svojho kabinetu."

„Nikam nejdem!" prehlásila Kaitleyn.

„Kate, prosím," žiadala ju Minerva. Kaitleyn sa zagánila na otca a potom opustila miestnosť.

„Tá žena sa mi páčila, má poriadny temperament," počula Bagmanové slová.

Minerva ju vyviedla von a mlčky kráčali až do jej kabinetu. Tam už Kaitleyn stratila kontrolu.

„Mama, povedz mi, že to nie je pravda? To nie je normálne! Harry, on, nemôže!"

„Kaily, ja viem, ale Croch a Bagman sú organizátori turnaja a Ohnivá čaša je mocný magický predmet a jej rozhodnutie je ako čarodejnícka zmluva, ktorú nemožno porušiť!"

„Ale, Harry, on, on nedal isto svoje meno do tej čaše, nebolo to jeho vlastné rozhodnutie," zúfala Kaitleyn.

„Ja viem, zlatko," snažila sa ju upokojiť Minerva a vyčarovala čašu s tekvicovým džúsom a kekse. Donútila dcéru sadnúť si a napiť sa.

„Otec to nemôže dopustiť," Kaitleyn po tvári tiekli slzy.

„Kaily, ak tu máme nepriateľa, ak sa niečo chystá, zistíme to iba tak, že sa pokúsime tomu podriadiť. Ale budeme obozretní, všetci. Sľubujem ti, že Harrymu sa nič nestane. Tvoj otec by to nedopustil," vysvetľovala jej Minerva. „Už sa ti ozval Sirius?" zmenila tému.

„Áno, písal mi, že je v poriadku a že ma ľúbi. Ale mám pocit, akoby mi niečo tajil," vravela jej Kaitleyn.

„Tajil?"

„Neviem, jeho list bol akýsi zvláštny. Budem sa musieť spýtať Harryho a Sophie, čo napísal im," vravela jej Kaitleyn a vzala si keks. „Viem, že si s ním tiež píšu.

***

Sophie hľadela znepokojene na Harryho. Rovnako ako Hermiona si bola istá, že svoje meno do čaše nedal.

„Mal by si napísať Siriusovi," povedala mu Hermiona

* „Zabudni na to," nesúhlasil Harry a obzeral sa, či ich niekto nemohol počuť, ale okolie školy bolo celkom prázdne. „Vrátil sa iba preto, lebo ma pichlo v jazve. A keď mu napíšem, že ma niekto prihlásil do Trojčarodejníckeho turnaja, pravdepodobne sa prirúti priamo do hradu."

„Chcel by, aby si mu to napísal," prísne pripomínala Hermiona. „Aj tak sa to dozvie." *

„Áno, Kate mu to povie," povedala mu Sophie.

„Zaujímalo by ma, prečo Sirius nechce, aby sa Kaitleyn dozvedela, že je niekde tu," povedal Harry, keď si spomenul na dodatok v poslednom Siriusovom liste.

„Pretože je Kate tvrdohlavá a prchká a mohla by niečo pokaziť," odvetila mu Sophie.

„Ako si na to prišla?"

„Kate vôbec nedáva pozor. Pripadá mi, že sa čoskoro sama prezradí. Pravdepodobne jej to je jedno, ale aj tak si myslím, že to nie je správne. Okrem toho by za Siriusom stále chodila a mohlo by to byť nebezpečné. Asi preto nechce, aby to vedela. Zrejme ju chce ochrániť. Veď ani nám nenapísal, kde presne sa nachádza."

„Snáď je dosť dobre ukrytý," zhodnotil Harry.

Pozn. autorky:

Hviezdičkami v minulosti sú označené citácie z knihy Harry Potter a Fénixov Rád (Kapitola Snapová najhoršia spomienka, str. 616-621) a prítomnosti z knihy Harry Potter a Ohnivá čaša (Kapitola Váženie prútikov, str. 291).

V kapitole je najviac toho, čo už dobre poznáte, len trocha prerobené, čo sa minulosti týka, ale tak dúfam, že sa Vám kapitola páčila. 

Kapitola mala byť síce až zajtra, ale zajtra odchádzam na pár dní do ČR, kde nebude internet, takže pridám ju už dnes. Ostatné poviedky potom budúci týždeň :)