„Počkám ťa,

vždy tu budem.

Po tvojom boku budem chodiť,

budem bojovať a budem lietať,

splníme si sny spolu.

Nie, nie, nie, neodchádzaj,

vráť sa,

budem ťa čakať!"

(Belinda feat. Juan Magán – Te voy a esperar)

2. január 1976

Skončili sa Vianočné prázdniny a Kaitleyn nemala na výber. Musela sa vrátiť do internátu a začať chodiť na vyučovacie hodiny, čo znamenalo aj stretávať sa so Siriusom. Lily a Alice sa ju snažili znova prehovoriť, že to isto nie je tak, ako to vyzeralo, ale ona z toho bola už unavená.

Ráno vstala Kaitleyn skôr, aby na Siriusa a jeho priateľov nenarazila pri raňajkách. Sama si sadla k Chrabromilskému stolu, vybrala poznámky z Transfigurácie, ktoré mala pripravené na učenie sa na VČU a chcela sa pokojne naraňajkovať. A hoci sa Sirius neobjavil vo dverách a ani jej priateľky, objavil sa niekto iný.

Kúsok od nej sa posadila Arantza a jej priateľky. Kaitleyn okamžite prešla chuť do jedla, pretože dievčatá sa tak nahlas chichotali, že počula takmer celý ich rozhovor.

„Ach, Arantza, kedy myslíš, že ťa pozve na rande?"

„Neviem, Aimee, ale budúci víkend je Rokville, možno ma pozve tam," odvetila Arantza a vybrala z batoha malé zrkadielko a kontrolovala svoj vzhľad. „Tak dobre sa bozkáva."

Kaitleyn sa v očiach zaleskli slzy. Ale pokúšala sa ďalej venovať svojmu jedlu a nepočúvať tie dievčatá, ale nedarilo sa jej to.

„Ťažko povedať, či ťa vôbec niekam pozve," doliehal k nej hlas aj tretieho dievčaťa zo skupinky - Maddison, „nevyzeralo, že jemu by sa to páčilo a okrem toho sa potom rozbehol za tou dcérou McGonagallky," dodala.

Ani jedno z dievčat si nevšimlo Kaitleyn, ktorá raňajkovala iba kúsok od nich.

„Čo ma po nej," zhodnotila Arantza, „určite je taká prudérna a prísna ako McGonagallka, čo by na nej Siri videl?"

Kaitleyn sa hlboko dotklo, čo tá otravná blondína povedala o jej matke. Starostlivo schovala svoje poznámky do batohu a potom vstala od stola a prešla pár krokov priamo k Arantze a jej dvom priateľkám.

„Zopakuješ mi, čo si povedala o mojej matke?" spýtala sa jej nahlas a nahnevane na ňu hľadela.

Arantza sa na ňu pozrela a na tvári sa jej značil úškrn. „Ach, Kaily, však? Nevidela som ťa."

„Kaitleyn," opravila ju. „Kaily mi môžu hovoriť iba moji priatelia a ty moja priateľka nie si!"

„Vieš, Kaitleyn," Arantza vstala od stola. Bolo o niečo vyššia ako Kaitleyn, ale tá sa nedala zastrašiť. „Mamka ťa neučila, že počúvať cudzie rozhovory sa nemá?"

„Učila," odvetila jej pokojne Kaitleyn, „ale teba mama neučila, že nemáš kričať na celú sieň a že nemáš klebetiť o ľuďoch, ktorých nepoznáš? A urážať školských profesorov? Chceš našu fakultu pripraviť o body?"

„Chceš to na mňa nabonzovať?"

„Možno," uškrnula sa na ňu Kailteyn, „alebo ťa môžem prekliať priamo tu na mieste." Vybrala svoj prútik z vrecka habitu, ale v tej sekunde jej vyletel z ruky. Otočila sa a hľadela na Lily.

„Čo sa to tu deje?" pýtala sa Lily a podišla k dievčatám.

„Chcela ma prekliať!" zvreskla Arantza.

„Áno, nepopieram to," zhodnotila Kaitleyn. „Urážala moju mamu," dodala a pozrela sa na Lily.

„Počuj, ty!" Lily sa zamračila na Arantzu. „Posledné dni ma štveš."

„Strhneš mi body, Evansová? Len preto, lebo si prefektka a táto tu je tvoja priateľka?"

„Nie, také ľahké to nebude," zamračila sa Lily. Potom schmatla Kaitleyn za ruku a viedla ju von z Veľkej siene. Podala jej prútik.

„Vďaka."

„Kaily, šibe ti?"

„Nie!"

„Chceš dostať trest len preto, lebo žiarliš!"

„Nežiarlim!"

„Ale áno, chcela si ju zakliať preto, lebo pobozkala Siriusa a nie preto, lebo urazila tvoju mamu," vyčítala jej Lily.

„Povedala, že som isto taká prudérna a prísna ako moja mama. A to sa ma dotklo. Lebo moja mama nie je prudérna a ja tiež nie. A nemohla som počúvať tie jej reči o tom, ako sa Sirius dobre bozkáva a," v očiach sa jej leskli slzy, „ako čaká, že ju pozve do Rokvillu."

„To sa nestane," prehlásila Lily a vyčarovala vreckovku. Podala ju najlepšej priateľke. „Ona pobozkala Siriusa, on to nechcel. On má chuť jej vytrhať tie blonďavé vlasy. Proste si s ním pohovor, konečne."

„Nemôžem," pokrútila hlavou. „Bozkával inú."

„Si ako pokazený kolovrátok, Kaily," zhodnotila Lily.

„Čo je kolovrátok?"

„Nepodstatné, je to z muklovskej rozprávky. Proste stále hovoríš to isté. Opakuješ sa, ako obohraná platňa!"

„Platňa?"

„Mala by si sa zapísať na Život a zvyky muklov!" zhodnotila Lily.

„Dobre, Lily, pochopila som," zamračila sa na ňu Kaitleyn, „nie si na mojej strane. A vôbec tomu nechápem. Myslela som si, že Siriusa neznášaš!"

„Nemám ho rada," povedala Lily, „a nie je pravda, že nie som na tvojej strane. Ide skorej o to, že nikomu z nás neveríš. A to ma trápi. Asi to je smutné, vidieť niekoho koho ľúbiš v náručí inej, ale videla som, čo sa stalo potom, keď si ušla. Videla som, aký bol smutný a ty mu nedáš ani len šancu."

„Kašli na to, Lily, nechápeš to," odvetila jej Kaitleyn smutne a vybrala sa hore schodmi. Priateľka za ňou nešla.

Zamierila pred triedu Transfigurácie. Sadla si na zem a vybrala zošit s poznámkami. Vypočula si názor Lily a naozaj to chápala, ale nedokázala sa mu viac pozrieť do očí. Príliš ju to bolelo. Keď zavrela oči, mala ten obraz pred sebou a nedokázala sa toho zbaviť.

***

Kaitleyn sa celý deň vyhýbala pohľadu Siriusa a taktiež sa snažila na neho vôbec nehľadieť. Vždy po hodine sa ju snažil dobehnúť, ale ona bola šikovnejšia a podarilo sa jej zakaždým ujsť.

Nakoniec sa uchýlila do knižnice, pretože sa chcela učiť. Ale myšlienkami bola stále niekde inde a vôbec sa nesústredila.

„Pohovorme si," pritiahol si k nej z ničoho nič stoličku James a zavrel knihu, ktorá ležala pred ňou na stole. „Sirius hovoril, že si neznesiteľne tvrdohlavá a priznávam, že mal pravdu. To, že neveríš jemu, to by som chápal, ale to, že neveríš Evansovej a ešte ste sa viac menej aj pohádali a ona je smutná, to je už trocha moc."

„Odkiaľ to vieš?"

„Sotva sa spolu bavíte a videl som ju pred chvíľkou plakať v klubovni."

„Nepohádali sme sa!"

„Asi má ona na to iný názor. Takže, Kaily," nadýchol sa James a pokračoval, „Sirius k tej tupej bloncke nič necíti, to je prvá vec. Druhá vec, že sa chce s tebou pozhovárať a tretia vec sa má tak, že je do teba blázon. Som jeho najlepší kamoš, mala by si mi veriť!"

„James, ak si si nevšimol, tak sa práve učím. VČU je teraz pre mňa ďaleko dôležitejšie ako to, že Sirius sa cíti dotknutý tým, že sa s ním nerozprávam."

„Vieš, iba sa ti snažím povedať, že čím viac budeš tvrdohlavejšia a nedostupná, tým skorej sa môže stať to, že jeho to prestane baviť. A veľmi rýchlo si nájde novú babu. Nie si jediná na svete, Kaily. Možno to znie kruto, ale je to realita."

„Preto si si doteraz nenašiel frajerku? Lebo pokiaľ to nebude Lily, tak to nebude žiadna?"

„Čože?"

„Netvár sa, že nevieš o čom hovorím," zhodnotila Kaitleyn, „uprac si pred svojím prahom, Potter a potom kritizuj mňa!" pobrala si svoje veci a opustila knižnicu.

***

Kaitleyn sa vrátila do klubovne. Lily sedela v jednom z kresiel a pozerala do zošita s poznámkami. Z jej pohľadu ale vycítila, že sa tiež nevie sústrediť. Pritiahla si stoličku k nej.

„Lily, mrzí ma to. Nechcem sa s tebou hádať. Ak som sa ťa nejako dotkla, tak ma to mrzí," vravela jej Kaitleyn.

„To nič, Kaily, mňa to mrzí, nemala by som na teba tlačiť. Ty najlepšie vieš, ako sa správať v tejto situácií a ty vieš, ako sa cítiš," odvetila jej Lily, „a okrem toho som smutná pre viac vecí. Dostala som list od našich. Chýbala som im cez Vianoce, ale pochybujem, že som chýbala Petunii. A bojím sa, že neurobím VČU. Nejako to všetko na ma doľahlo."

„To s Petuniou ma ako obyčajne mrzí, Lil," Kaitleyn sa na ňu smutne usmiala, „neviem si predstaviť, že by som mala súrodenca a on by so mnou nevychádzal. Asi by som bola tiež veľmi smutná, rovnako ako ty. A VČU, no áno, aj ja sa bojím."

„Ako si došla na to, že som smutná?"

„Hm, videla som to na tebe. Okrem toho ma otravoval James v knižnici. Že vraj sa mu nepáči, že si kvôli mne smutná. Videl ťa plakať," vravela jej Kaitleyn.

„Ach, áno, keď som dočítala ten list, ostalo mi smutno," odvetila Lily a zavrela zošit, ktorý mala položený na kolenách. „Asi ma videl vtedy."

„Asi áno," prikývla Kaitleyn, „bude to dobré, Lily," nahla sa k priateľke a potom ju objala. „Sľubujem."

***

16. august 1994

„Kaily,

ani nevieš, ako mi chýbaš. A nemusíš sa o mňa báť, poradím si, ako vždy. Nuž, aj tak by som najradšej bol s tebou a deťmi. Je mi ľúto, že som ťa znova sklamal, že si smutná a že sa cítiš sama. Tiež sa cítim sám. Mal som ťa na dosah a zase som tak ďaleko od teba. Ale ty vieš, že sa vrátim a že budem bojovať za našu rodinu.

Mimochodom písala mi Sophie a písala mi aj o tebe. Vraj ti žiaria oči, keď jej rozprávaš príbeh našej lásky. Myslím, že by mi žiarili podobne a možno ešte viac, keby som to mal rozprávať z môjho pohľadu.

Viem, že ma Ministerstvo stále hľadá a som naozaj rád, že teba z toho vynecháva (tvoj otec nie je až taký zlý, ako si stále myslíš, chráni ťa), ale som tak ďaleko, že ma nenájdu.

Písal mi aj Harry, Dursleyovci ho nútia držať nejakú diétu. Poslal som mu sladkosti. Som si istý, že ty si mu poslala ešte viac a že si musela veľmi prekonávať sama seba, aby si nešla po neho. Som na teba hrdý, Kaily.

Ľúbi ťa,

Tichošľap"

„Láska,

Aj ty mi chýbaš, viac ako si možno myslíš. Dúfam, že si naozaj dobre ukrytý a že ťa nenájdu, lebo každý deň mám obavy.

Áno, rozprávam Sophie o nás dvoch, keď sme boli mladí a keď sme sa do seba zaľúbili. A myslím, že ma už viac rešpektuje a možno si čoskoro zaslúžim aj jej odpustenie. Pevne tomu verím.

K názoru na môjho otca sa znova vyjadrovať nebudem. Ty najlepšie vieš, čo to všetko obnáša.

Harrymu som poslala aj normálne jedlo, nielen sladkosti. A chýba mi. Samozrejme, že som mala chuť pre neho ísť a povedať Petunii niečo poriadne od srdca. Ešte aj kvôli veciam s Lily. Vždy bola kvôli nej taká smutná.

Aj ja ťa ľúbim, Tichošľap, ani nevieš ako veľmi.

Tvoja Kaily

***

„Milá slečna Smithová,

ako asi viete, bude sa konať Svetový pohár v metlobale a môj manžel zohnal lístky. Radi by sme pozvali vašu chránenkyňu Sophie k nám do konca prázdnin.

Môj manžel pôjde spoločne s deťmi na Svetový pohár v metlobale a môj syn Ron ma požiadal, aby som od Vás vypýtala aj Sophie a dodala, že príde aj Hermiona a Harry. Pevne verím, že Sophie k nám pustíte.

S úctou,

Molly Weasleyová"

„Milá pani Weasleyová,

samozrejme, že Sophie k vám pustím. Už sa nevie dočkať. Ďakujem, že ste mi napísali, je to od Vás veľmi milé. A veľmi pekne ďakujem, že Váš manžel zohnal aj lístok pre Sophie. Dajte mi prosím vedieť cenu lístka, aby som Vám po Sophie poslala peniaze.

Celú vašu rodinu zdraví,

Kate Smithová"

„Drahá slečna Smithová,

Nerobte si starosti. Môj manžel dostal tie lístky zadarmo. Už sa na Sophie všetci veľmi tešíme.

S pozdravom,

Molly Weasleyová"

Kaitleyn založila list od Molly Weasleyovej ku korešpondencii, ktorú za posledné mesiace dostala. Bola vďačná jej synovi, Ronovi, že neprezradil jej skutočnú identitu. Hoci sa za ňu nehanbila, práve naopak, vedela, že pre všetkých je to zatiaľ takto lepšie. Obzvlášť pre Sophie.

„Už som pobalená," oznámila jej Sophie. „Neviem sa dočkať, kedy uvidím svojich priateľov."

„Budeš mi chýbať," povedala Kaitleyn a dokázala pochopiť to, ako sa cíti. Presne takto sa cez prázdniny cítila aj ona. Sama. Ale teraz to bolo ešte horšie. Odíde do konca prázdnin aj Sophie a ona zase bude ponorená do spomienok a myšlienok na Siriusa. „Napíšeš mi hneď ako prídeš?"

„Samozrejme," odvetila jej Sophie. „Zvládnem to. Odprevadíš ma na Rytiersky autobus, pôjde o pol hodinu."

„Áno," prikývla Kaitleyn.

„Neboj sa o mňa, stretnem sa v ňom s Hermionou. Bude to v poriadku."

***

20. august 1994

Nič nebolo v poriadku. Kaitleyn zúfalo sedela a čítala články v Dennom Prorokovi. Stále písali o útokoch na Svetovom pohári v metlobale a ona bola nervózna. Vedela, že Sophie i Harry sú v poriadku, ale ocitli sa v nebezpečenstve a ona bola bezmocná. Nebola tam, nemohla zasiahnuť.

Matka sa ju snažila upokojiť, ale ona si stále hovorila iba svoje. „Ako sa to mohlo stať? Ministerstvo nemá veci pod kontrolou! Deťom sa mohlo niečo stať. Smťožrúti! Mama, niečo sa chystá. Viem, to cítim to. Môže za to Červochvost! Čo ak sa mu podarilo nájsť jeho pána? Čo ak mala profesorka Trelawneyová pravdu? Čo ak jej veštba bola skutočná?"

Omieľala dookola niekoľko dní tieto otázky a zhodnotenia. Okrem toho sa jej Siriusa už niekoľko dní neozval.

„Už aby sa začal školský rok a Sophie i Harry boli tu. Pod mojím dohľadom!"

„Už len pár dní, Kaily!"

„Každý deň sa bojím otvoriť tie hlúpe noviny," hodila Denného Proroka na zem. „Bojím sa, že tam nájdem správu o tom, že ho chytili."

„Ale zatiaľ sa tak nestalo. Sirius nie je hlúpy, Kaitleyn. Už ušiel, nenechá sa dolapiť znova, hlavne keď vie, čo sa deje. Nerob si toľko starostí!"

„Kiežby to bolo také jednoduché, mama," odvetila jej dcéra.

„Poviem ti, čo sa bude tento rok konať na Rokforte. Ale nesmieš povedať Albusovi, že som ti to prezradila."

„Áno, to by som naozaj rada vedela, čo sa bude konať, lebo on mi to načrtol a nechcel dopovedať," prikývla Kaitleyn.

„Trojčarodejnícky turnaj," povedala jej Minerva, „a príde výber študentov z Durmstrangu a Beauxbatonsu!"

„Aha, preto to bude učiť tento rok krstný," zhodnotia Kaitleyn okamžite, „lebo Karkarov je odporný smrťožrút, ktorého treba mať pod kontrolou."

„Prečo si vo všetkom taká negatívna, Kaily?"

„Lebo mi chýba Sirius!"

Pozn. autorky:

Ahojte, takže ako som sľúbila, každý týždeň nová kapitolka. Dúfam, že sa Vám páčila. Nabudúce budeme pokračovať rozbrojmi medzi Kaily a Siriusom v minulosti a v prítomnosti sa začne školský rok. Teším sa na Vaše reakcie.