„Plakala som za tebou tak,

ako to len bolo možné,

myslela som si, že som neporaziteľná.

No nič zlé netrvá večne,

a nieto človeka, čo by to vydržal,

veď to najlepšie na nás vždy ešte len čaká."

(Shakira – Sale el sol)

27. december 1975

Sirius sa túlal po škole a potom zamieril späť do klubovne. Bola takmer úplne prázdna, len jeho priatelia sedeli pri stole a zrejme čakali na neho.

„Evansová jej skoro vyšklbala vlasy," povedal pobavene James.

„Nemám náladu," odvrkol Sirus.

„Kaily sa hnevá?" spýtal sa ho opatrne Remus.

Sirius sa zvalil do kresla. „Hnevá? Povedala, že ma nikdy viac nechce vidieť, čo je samozrejme nemožné a že mala veriť ľuďom, keď jej hovorili, že som sukničkár. Zaujímalo by ma, ktorý kretén jej to povedal. Nie je to pravda. Kaily je jediná!"

„Kaily to pochopí. Okrem toho Lily si všimla, ako to bolo, určite jej to povie," snažil sa ho povzbudiť Remus, ale Sirius sa stále tváril váhavo. Veľmi na neho kričala a jej slová ho trápili. Ale asi bude lepšie, keď ju teraz nechá tak a pohovorí si s ňou až ráno.

„A to som bol včera taký šťastný," dodal nahlas. Spomenul si na bozk, ktorý si dali a na to, ako jej vyznal lásku. Ako si môže myslieť, že ju využil? Necítila, že to bolo úprimné? Bolo mu z toho smutno. Ale potom si uvedomil, že asi ani on by nebol šťastný zo situácie, akou bola táto. Keby ju videl, ako bozkáva iného, asi by sa zbláznil od žiarlivosti. Ale stalo sa to. A on to nechcel. Keby len tak vedel vrátiť čas a nedovoliť, aby sa to stalo.

„No tak, Tichošľap, veď sa nezrútil svet," pobúchal ho po pleci Peter. Sirius sa na neho zamračil.

„Peter, to bolo veľmi netaktné," oznámil mu James.

„Idem spať," zodvihol sa Sirius z kresla. „Dobrú noc!"

***

Kaitleyn sa nevrátila do klubovne. Namiesto toho zamierila do komnát svojej mamy. Našla ju ako opravuje domáce úlohy a tak si iba na sadla na koberec ku krbu a hľadela ako oheň plápolá. Lola jej skočila do náručia a Kaitleyn sa snažila zadržiavať slzy.

„Kaily, stalo sa niečo?" spýtala sa jej Minerva.

„Nie," zaklamala.

„Kaily, ja ťa poznám," Minerva odložila domáce úlohy na bok a podišla k svojej dcére. Podala jej ruku, aby jej pomohla postaviť sa na nohy. „Čo sa stalo?"

„Nič vážne, mami," Kaitleyn pokrútila hlavou, „iba pubertiacké problémy."

„A to sú aké?" pýtala sa jej Minerva.

„S láskou," odvetila jej smutne Kaitleyn.

„Takže s pánom Blackom to je vážne?"

„Nie," pokrútila Kaitleyn hlavou, „s ním som skončila. Nadobro. Nechcem ani len vidieť, hoci musím, keďže je môj spolužiak. Ale on," hlas sa jej triasol.

„Ublížil ti?"

„Ja neviem," znova pokrútila hlavou, „prečo je láska taká zložitá?"

„Pretože vždy býva," odvetila jej Minerva, „ale myslela som si, že ste len priatelia. Videla som vás síce včera spolu na plese."

„Už nie som malá, mama," Kaitleyn smutne prikývla, „už túžim po láske a áno, zaľúbila som sa do neho, ale on nie, hoci mi tvrdil, že áno. Včera sme sa pobozkali a dnes som ho videla, ako bozkáva inú. Môžeš mu strhnúť za to nejaké body?"

Minerva nevedela, či sa pri tom poslednom má zasmiať. Kaitleyn na ňu hľadela tak vážne. „Kaily, pozri, nestrhnem mu body, lebo celá fakulta za to nemôže," a pokračovala, „je mi ľúto, že včera to vyzeralo tak pekne a dnes si sa sklamala."

„Myslela som si, že Sirius je ten pravý. Boli sme štyri roky najlepší priatelia a teraz ho ani nechcem vidieť. Prečo sa ľudia zaľúbia do nesprávnych?"

Minerva objala svoju dcéru. „To sa stáva, Kaily. Ale jedného dňa príde niekto, kto za to bude stáť a všetky slzy, ktoré teraz roníš, budú preč. Všetko bude v poriadku a budeš šťastná."

„Aj s otcom to tak bolo? Oklamal ťa?"

„Nie," pokrútila Minerva hlavou, „to bolo niečo iné."

„Čo?"

„Kaily, teraz na to nie je vhodná doba. Si smutná a sklamaná, naozaj sa chceš teraz hádať ešte aj so mnou?"

„Nie," pripustila Kaitleyn, „len sa obávam, že nebude nikdy vhodná doba. Môžem tu ostať spať?"

„Samozrejme," prikývla Minerva.

„A čo tak keby si ho nechala po škole?"

„Kaitleyn!"

„Len nápad," mierne sa uškrnula, hoci mala pocit, že ju priveľmi bolí srdce. Stále mala pred očami tú scénu, ako Sirius bozkáva iné dievča, keď len pred pár hodinami bozkával ju a vyznával jej svoju lásku. Teraz sa cítila ako úplná hlupaňa.

***

28. decembra 1975

Kaitleyn nespala celú noc. Bolo jej smutno a aj si poplakala. Možno na pár hodín zaspala, ale keď ráno vyliezla z postele, cítila sa príšerne. Bola rada, že sú prázdniny a tak bola pevne rozhodnutá, že dnes neopustí komnaty svojej mamy.

Otvorili sa dvere na spálni a Minerva dnu vpustila jej priateľky. „Dievčatá ťa hľadali," oznámila jej a potom, keď Lily a Alice vošli dnu, zatvorila za nimi dvere. Obe sa posadili na kraj postele a všetky tri na seba pár minút hľadeli potichu.

„Kaily, pozri, asi to vyzeralo divne, áno, vyzeralo to divne, ale keď si odišla, videla som, ako ju Sirius od seba odtisol a vynadal jej. A potom hneď utekal za tebou," začala ako prvá Lily, „nepobozkal ju on, ona sa zrejme vrhla na neho. A možno videla, že prichádzame a urobila to schválne."

„Hej, je to možné, tá baba je divná," prikývla Alice.

„Nechcem sa o tom baviť. Celú noc som nespala. Cítim sa podvedená. Myslela som si, že to so mnou myslel vážne, ale nie, on mi klamal. Myslela som si, že budeme pár," vravela smutne a nehľadela priateľkám do očí.

„Podľa mňa preháňaš. Jasne som videla to, čo Lily. Ona pobozkala jeho a on to očividne naozaj nechcel," nesúhlasila s ňou Alice. „Rozbehol sa hneď za tebou. Podľa mňa tie jeho city ktoré ti vyznal sú pravda."

„Nechcem sa o tom baviť!"

„Chceš sa tu schovávať do konca prázdnin?" spýtala sa jej Lily.

„Možno," mykla plecami Kaitleyn. „neviem, naozaj neviem. Viem iba to, že som veľmi smutná."

„To sa vyrieši, Kaily, uvidíš," usmiala sa na ňu Lily a potom svoju priateľku objala.

***

Sirius celé doobedie hľadal Kaitleyn, alebo aspoň Lily s Alice, aby sa ich mohol spýtať, kde má hľadať. Ale nevidel ich nikde. Domyslel si, že Kaitleyn pravdepodobne bude v komnatách svojej mamy, ale nemal odvahu ísť tam. Čeliť profesorke McGonagallovej, ktorá si o ňom teraz isto myslí to najhoršie, nebolo niečo, čo mal chuť práve teraz zažiť. Namiesto toho si našiel útočisko v knižnici, kde začal učiť na skúšky VČU. Nemal chuť sa s nikým rozprávať a nemal náladu ani vidieť Arantzu v klubovni. Radšej chcel byť úplne sám.

Neušiel však pred Jamesom, ktorý položil knihy vedľa neho na stôl a potom si prisadol. „No tak, Tichošľap, na učenie ešte bude času!"

„Nemám náladu na nič, James," odvetil mu Sirius.

„Kaily to prejde, veď je do teba zamilovaná roky, asi tak ako ty do nej," snažil sa ho povzbudiť James. „Vždy ste boli pre seba ako stvorení."

„Myslel som si, že ju nemáš rád," uvedomil si Sirius.

„Ale čo by. Kaily je fajn. Hlavne bola vždy tvoja priateľka a podvedome ste k sebe niečo určite cítili celé tie roky. A už som ti povedal, že Evansová narobila poriadok s tou blonckou. A isto je teraz s Kaily a hovorí jej, ako to celé bolo potom, čo ušla."

„A čo ak jej neuverí?"

„Prečo by neverila svojej najlepšej priateľke?"

„Nuž, neviem," odvetil smutne Sirius, „Kaily je príšerne tvrdohlavá a koná veľmi impulzívne."

„Tak vyzeralo to blbo z jej pohľadu, čo si budeme hovoriť," vravel mu James, „čo by si urobil ty, keby si došiel do klubovne a videl ju, ako sa bozkáva s iným? Asi by ťa hodilo o zem a buď by si toho magora zaklial, alebo rovno zbil na muklovský spôsob."

„Alebo oboje," prikývol Sirius.

„Pozri, kamoško, môžeš urobiť iba jednu vec. Ak tú babu máš tak veľmi rád, môžeš o ňu iba bojovať. To je celé. Nič viac a nič menej."

„Odkedy si ty odborník na lásku a ženy?"

„Niekto musí byť," uškrnul sa James.

***

12. júl 1994

Kaitleyn dodržala sľub, ktorý dala Sophie a odkedy začali prázdniny rozprávala jej o Rokforte za jej čias a tiež o všetkom, čo sa kedy udialo medzi ňou a Siriusom, hoci vynechala určité detaily, ktoré boli priveľmi intímne.

Práve sa dostali k piatemu ročníku a Kaitleyn sa teraz musela smiať na tom, keď si spomenula na to, čo ich rozdelilo a ako veľmi sa na Siriusa hnevala. Aj keď stále cítila miernu žiarlivosť, na tie roky jej to prišlo už priveľmi malicherné. Stali sa im aj omnoho horšie veci, ktoré ich rozdelili.

Teraz bol na úteku, znova sa museli odlúčiť a Kaitleyn bola nešťastná. Jedine, čo ju tešilo bolo, že Sophie sa k nej správala zase milo a naozaj rada počúvala všetko, čo jej Kaitleyn hovorila o svojom živote so Siriusom.

Sirius jej posielal listy vždy, keď sa dalo. Ale niekedy na ne čakala aj dlhé týždne. Menili sovy a pár listov jej priniesli aj rôzne farbené vtáky, takže usúdila, že bude niekde v Afrike, dosť ďaleko od ich sveta. V listoch spomínal aj Harryho. Aj ona sama mu celé leto písala, chcela vedieť, ako sa k nemu správajú a potláčala nutkanie ísť k Dursleyovcom a zobrať Harryho na prázdniny späť na Rokfort, ale vedela, že nemôže.

Kaitleyn bola smutná. Už si myslela, že so Siriusom budú zase konečne spolu a znova sa to celé rozpadlo. Bol niekde ďaleko. Ale na druhej strane bola so svojou dcérou a to jej vyčarovalo každé ráno úsmev na tvári a dodalo silu ísť ďalej. Sophie vyzerala spokojnejšia. Vyzeralo to, že znova nadobudla dôveru ku Kaitleyn a trávila s ňou väčšinu voľných chvíľ a tiež s Minervou. O pár dní sa ale chystala k Weasleyovcom, pretože mali ísť na Svetový pohár v metlobale. Sophie sa už náramne tešila a to hlavne na svojich priateľov, lebo jej veľmi chýbali. A to Kaitleyn pripomenulo, ako jej každé prázdniny chýbali jej priatelia.

Pár listov jej napísal aj Remus, ale všetky boli priveľmi smutné a plné ospravedlňovania za to, čo sa stalo v tú noc, keď Sirius znova ušiel. A ona mu spätne v listoch písala, že nič z toho nebola jeho vina.

„Je možné, aby tá veštba, ak to tak môžeme nazvať, bola pravdivá?" Kaitleyn sedela v riaditeľni a spomínala Dumbledorovi o veštbe, ktorú profesorka Trelawneyová povedala Harrymu počas skúšok a jej to Sophie len tak povedala medzi rečou.

„Nuž áno, Kaitleyn," odvetil jej Dumbledore a zatváril sa veľmi vážne. „Profesorka Trelawneyová pravdepodobne povedala skutočnú veštbu. Už druhú."

„Druhú?"

„Áno, už raz povedala niečo, čo sa ukázalo ako pravda," povedala jej Dumbledore.

„Čože? Chceš mi povedať, že to Trelawneyová vyslovila veštbu o Harrym a Voldemortovi?"

„Áno," prikývol pokojne riaditeľ.

„Neuveriteľné, vždy som si myslela, že je iba stará podvodníčka a nikdy som nechápala, prečo si ju zamestnal a za tento rok, čo som tu strávila, som počula od študentov, ako stále iba predpovedá smrť Harrymu," vravela Kaitleyn, „ako si to stále niečo vymýšľa."

„Nuž, Kaitleyn, zrejme má niekedy aj skutočné schopnosti," odvetil jej Dumbledore.

„Už chápem prečo si ju zamestnal. Potreboval si, aby bola na Rokforte, kde dáš na ňu pozor, aby sa Voldemort nedozvedel celú veštbu," uvedomila si Kaitleyn. „Ale teraz musíme riešiť tú novú. Tá krysa už určite všade hľadá Voldemorta a podľa tej veštby sa vráti."

„Vždy som počítal s tým, že sa jedného dňa vráti, Kaitleyn," povedal jej Dumbledore.

„Len nech sa vráti, prisahám, že budem rada. Potrebujem si s ním vybaviť všetky účty!"

„Asi ťa sklamem, Kaitleyn, ale situácia bude dosť vážna, keď sa jedného dňa vráti, aby si si to s ním vybavovala sama. Iba ti chcem povedať, že to, čo sa jeho vinou stalo tvojej rodine, je hrozné. Ale Voldemort je hrozba pre všetkých a predovšetkým budeme musieť ochrániť Harryho."

„S tým nemám problém," odvetila mu Kaitleyn rozhodne, „chcela som sa o neho starať, pamätáš sa?" spýtala sa ironicky. „Ale to ty si trval na tom, že pôjde k Petunii a ja som nemohla plniť sľub, ktorý som dala Lily."

„Mrzí ma to, Kaitleyn, ale bolo to nevyhnutné."

„A povieš mi niekedy prečo?" pýtala sa ho Kaitleyn.

„Lily zomrela, aby ochránila svojho syna. Vytvorila medzi nimi puto. Bola to jej materinská láska. A ak bude Harry v dome, kde stále prúdi krv Lily, Voldemort by ho tam nikdy nenašiel. Rozumieš už tomu?"

Kaitleyn privrela oči, ale napokon musela prikývnuť. Rozumela tomu až priveľmi. „Vždy si vedel, že sa jedného dňa vráti, však?"

„A čo ty?"

„Neviem, bolo by to príliš neuveriteľne, keby ho malý chlapček zastavil. Ak sa vráti, bude ďalšia vojna," vravela smutne.

„Ale na túto vojnu budeme lepšie pripravení," povedal jej Dumbledore. „Sľubujem."

„Áno," prikývla. „Pôjdeš na Svetový pohár v metlobale?"

„Nie, mám iné povinnosti," povedal jej riaditeľ, „na Rokforte plánujeme tento rok niečo veľké."

„Čo?"

„To ti nemôžem povedať," pokrútil hlavou.

„Klasika," mykla plecami. „Už si našiel nového učiteľa Obrany proti čiernej mágií?"

„Áno," prikývol.

„Koho?"

„A nechceš sa nechať prekvapiť?"

„Ani nie," uškrnula sa.

„Alastor," odvetil jej Dumbledore.

„Vážne?" Na tvári Kaitleyn sa objavil úsmev. „Nie je už na dôchodku?"

„Je, ale súhlasil tento rok, že bude učiť na Rokforte," rozprával jej Dumbledore. „A keď som mu povedal, že ho tu čaká prekvapenie v podobe teba, bol nadšený."

„To je milé," Kaitleyn sa usmiala. „Pamätám si, kedy som ho videla naposledy. Na súde. Nehlasoval za Siriusovú vinu. Musel to tušiť, že Sirius nie je čierny mág, no nie?"

„To sa budeš musieť spýtať jeho, Kaitleyn," povedal jej Dumbledore.

„Alebo to bolo iba z úcty ku mne, tak ako v prípade teba a mamy?" spýtala sa ho Kaitleyn.

„Už sme tomu uverili, Kaitleyn a naozaj nás to mrzí. Ale už som ti povedal veľakrát, že bez dôkazov o jeho nevinne sa nikam ďalej nepohneme. Je mi to ľúto, ale je to pravda," vravel jej Dumbledore, „mala by si zvážiť ten Svetový pohár v metlobale. A zobrať so sebou matku."

„Prekvapivo nechce ísť," odvetila mu Kaitleyn.

„To sa mi ani nechce veriť."

„Môžeš sa jej na to spýtať," povedala mu Kaitleyn, „alebo možno nechce ísť so mnou, ale s niekým iným. Pouvažuj nad tým," uškrnula sa na neho a potom opustila riaditeľňu.

Pozn. autorky:

Ahojte, takže sme sa v príbehu posunuli do deja 4 knihy (Harry Potter a ohnivá čaša) a v tomto diely sa odohráva ďalších 10 kapitol v prítomnosti. Čo sa týka minulosti tak ešte pár kapitol bude predstavovať piati ročník štúdia Kaily a Siriusa a potom sa prehupneme do šiesteho, ktorý bude dosť bohatý na udalosti, čo sa netýka iba ich vzťahu, aj keď ten je prvoradý. 

Budem rada za každú vašu reakciu, určite mi dajte vedieť, ako sa Vám páči pokračovanie príbehu :) som vďačná za každú reakciu.