„Myslím, že neexistuje žiadny iný spôsob,

dnes som sa zamilovala,

od hlavy až po päty.

Cítim, že je to perfektné

a iba ťa žiadam.

Vezmi si ma pomaly,

ochraňuj sekundy,

bozkávaj moje pery.

Čakal na nás svet,

aby sme sa do seba zamilovali.

Nech čas neplynie,

nech nič nepresahuje lásku."

(Paulina Goto – Llévame despacio)

25. decembra 1975

Sirius už nervózne postával pred Veľkou sieňou. Na sebe mal nový slávnostný habit a čakal na Kaitleyn. Jeho priatelia už boli vo Veľkej sieni a on práve zazrel, ako dole schádza Lily.

„Lily," oslovil, „a Kaily?"

„Je na ceste," zasmiala sa Lily, „daj jej ešte tak päť minút, prezerá sa v zrkadle z každej strany, vieš," dodala. Sirius prikývol.

Lily vyzerala veľmi pekne v zelených šatoch, ktoré ladili k jej ohnivočerveným vlasom. Vykročila k tomu, kto ju pozval na ples a nebol to nikto iný ako Snape. Ale to teraz Sirius vôbec nechcel riešiť. Dnes pre neho neexistoval a ani nikto okolo. Chcel stráviť celý večer s Kaitleyn. Už dávno pochopil, že nemôžu byť iba priatelia a že on k nej cíti niečo ďaleko viac, ako len obyčajne priateľstvo.

Na chvíľku sa zamyslel a potom sa obzrel hore na schody a konečne ju uvidel. Kráčala dole schodmi a usmievala sa. Na sebe mala krásne ružové šaty a vyzerala ako skutočná princezná. Dokonca mala aj čelenku, ktorá vyzerala ako korunka. Sirius cítil, že sa celý červená a že isto na ňu zíza viac, ako je povolené, ale bolo mu to jedno. Nemohol sa vynadívať na to, aká je krásna, tá jeho princezná.

Keď zišla posledný schod, tak sa na neho usmiala a podišla k nemu. „Ahoj."

„Ahoj," vykoktal zo seba, „vyzeráš, vyzeráš tak krásne."

„Ďakujem," usmiala sa na neho. „Páčia sa ti moje šaty?" spýtala sa ho.

„Veľmi," prikývol, „si naozaj nádherná," zopakoval a stále od nej nemohol odtrhnúť zrak.

„Aj ty si fešák, Tichošľap," pošepkala mu. Sirius sa zasmial a ponúkol jej svoje rameno, aby mohli vojsť spoločne do Veľkej siene. Urobila tak a teraz keď sa otočil, tak si všimol, ako ľudia stoja a iba na nich hľadia. Všimol si ako sa Lily sprisahanecky usmiala na Kaitleyn. A bol si istý, že takmer každý mu jeho nádhernú partnerku, teraz závidí.

***

Spoločne vošli do Veľkej siene a zaviedol ju ku stolu. Sedeli tam jeho priatelia. James pozval jednu mladšiu Chrabromilčanku, ktorú si Kaitleyn pamätala iba z videnia a vedela, že sa volá Aime. Remus a Peter si partnerky nezohnali. Kaitleyn si sadla a pozdravila sa so všetkými.

Bolo jej ľúto iba toho, že dnes nebude sedieť pri Lily. Naozaj nechápala, prečo šla na ples práve so Severusom, ale nezazlievala jej to. Bolo to jej rozhodnutie a ona ho nemohla zmeniť, ani keby chcela. Aj tak jej zakývala a pohľadom naznačila, že jej potom všetko porozprávala.

Sirius si sadol vedľa nej a usmial sa na ňu znova tak, ako sa dokázal usmievať iba na ňu.

„Čo je?" spýtala sa ho.

„Nič, len sa nemôžem na teba vynadívať, vyzeráš ako skutočná princezná," vravel jej Sirius, „moja princezná," doplnil.

„Ale vieš jednu vec, Sirius," žmurkla na neho, „princezné nechodia na slávnosti so služobníkmi," zasmiala sa.

„Och!"

„Čo keby si pre dnešný večer nebol, ako to ty hovoríš," oblizla si pery, „verný služobník, tak?" pýtala sa a on prikývol. „Ale čo keby si dnes večer, bol princ?"

„Ja a princ? Neblázni, Kaily," zasmial sa Sirius.

„Myslím to vážne," chytila ho za ruku, „úplne vážne."

„Dobre," prikývol napokon.

***

Hudba začala hrať a Sirius ju pozval do tanca. Ihneď súhlasila a okrem toho to nebol ich prvý skutočný tanec. Iba prvý slávnostný tanec. Ešte teraz si vedela dokonale vybaviť, ako minulé Vianoce spolu tancovali pod týmto istým stropom vo Veľkej sieni. Nehrala vtedy síce hudba a ani výzdoba nebola taká dokonalá ako dnes.

Ale čarovný strop sa nezmenil. Snežilo z neho ako minulý rok. Vo Veľkej sieni bolo o niekoľko vianočných stromčekov viac a výzdoba bola trocha honosnejšia, okrem toho mali aj ľadové sochy a fakultné stoly zmizli. Namiesto nich boli po celej sieni menšie biele stolíky a stoličky, ktoré ladili z atmosférou zimy a Vianoc. Zo stropov viselo aj imelo, ihličie a na stoloch sa nachádzali vianočné ruže.

Sirius si pritiahol Kaitleyn do náručia a jednu ruku jej nežne položil na pás a druhou chytil tu jej. Usmial sa na ňu a žmurkol. Melódia bola pomalá a ju prekvapilo, že Sirius ju pozná, lebo si pohmkával do rytmu a potom s ňou urobil veľkú otočku. Zasmiala sa.

Všimla si, že jej mama práve tancuje s profesorom Dumbledorom a vznášali sa takou jemnosťou, akoby spolu tancovali snáď každý večer. Ona a Sirius si občas pomýlili kroky a potom sa na tom s chuti zasmiali.

Pohľadom hľadala Lily. Netancovala. Sedela pri stole so Snapom, ktorý sa na všetko mračil a Lily vyzerala mierne znudene a Kaitleyn to bolo ľúto. James tancoval kúsok ďalej so svojou partnerkou. A potom sa usadili k stolu, kde sa pridali aj ďalšie dve Chrabromilčanky z nižších ročníkov. Kaitleyn si po mene pamätala iba tu vyššiu a peknú blondínu. Volala sa Arantza Davilová, ale jej priateľku poznala iba matne z videnia. James im práve rozprával niečo vtipné, lebo všetky tri dievčatá vybuchli do smiechu. Ani nevedela, prečo ich sleduje. Možno preto, že James sa zjavne výborne bavil a Lily sa cítila znudene.

Odtrhla od nich pohľad a zadívala sa Siriusovi do očí. „Čo plánuje James dnes?"

„Ako to myslíš?"

„Lily ho odmietla, tak sa pýtam, aký je plán, ako jej ublíži?" zopakovala svoju otázku Kaitleyn a presne mu ju vyšpecifikovala.

„Kaily, nemyslím si, že má James v pláne Lily nejako ublížiť. Ver mi," žiadal ju Sirius a jeho pohľad bol veľmi vľúdny. „Zranilo ho, že odmietla jeho pozvanie, hoci je to logické, že ho odmietla. Myslím si, že Lily sa mu naozaj páči."

„Vážne?"

„Áno, stále o nej rozpráva. Bol smutný, že sa rozhodla ísť na ples radšej s tým šaškom," vravel jej Sirius.

„Ach, no prepáč, že som sa pýtala. Mali by sme sa venovať nám, priateľov môžeme riešiť aj ďalšie dni," pousmiala sa.

„Súhlasím," prikývol a urobil s ňou ďalšiu otočku.

***

Kaitleyn zjedla koláčik a potom Siriusovi pošepkala, že pôjde na chvíľku za Lily. Ten prikývol a ešte stále jedol svoj dezert. Vstala zo stoličky a šla k stolu, kde momentálne sedela iba Lily. Všetky dvojice od stolu tancovali a Snape pravdepodobne niekam šiel.

„Nebavíš sa," povedala Kaitleyn len čo si sadla vedľa priateľky. „Ešte ani raz ste netancovali."

„Severus nerád tancuje na verejnosti," odvetila jej Lily a zakrývala sklamanie so svojho prvého plesu. „A ja to chápem."

„Aj tak je to škoda."

„Ale ty sa bavíš, to som rada. Tancovali ste skoro na každú pieseň," usmiala sa na ňu Lily.

„No, áno," prikývla Kaitleyn a nechcela dať najavo až príliš svoju radosť, lebo nechcela, aby sa Lily cítila ešte viac smutne. „Rada tancujem a Sirius tiež."

Chvíľku sa zhovárali a Snape sa stále nevrátil. O pár minút sa však pri nich objavil niekto iný. Bol to James a pozrel sa na Lily.

„Evansová, nebudeš tu celý večer sedieť ako päť galeónov * len preto, lebo ten pako ťa ani nepozve do tanca. Poďme," podal jej svoju ruku.

„Nepotrebujem tvoju charitu, Potter," odvrkla Lily, „pozval ma do tanca. Nerada tancujem," zaklamala Lily.

„Neverím ti, Evansová, poď si zatancovať. Ja nehryziem," ponúkol sa jej znova James.

„Vieš že to je neslušné voči tvojej partnerke?" spýtala sa ho Lily.

„Evansová, nehľadaj možnosti ako sa z toho vykrútiť. Pozývam ťa do tanca, ako tvoj spolužiak. Môžeš byť taká milá a ísť si so mnou zatancovať?"

„Lily, choď," pobádala ju aj Kaitleyn.

Lily si premerala Jamesa od hlavy až po päty a tvárila sa stále veľmi pochybovačne. Vo dverách sa však objavil Snape a razil si cestu priamo k ním.

„Čo sa tu deje?" spýtal sa.

„Nič, Ufňukanec," odvetil mu James, „iba žiadam svoju spolužiačku, aby mi venovala jeden tanec."

Snape sa pozrel na Lily a čakal, čo urobí. Lily hľadela z jedného chlapca na druhého.

„Lily, tak poď," pozrel sa na ňu znova James a všetci si všimli, že ju nazval jej krstným menom. „Som si istý, že tuto tvoju partnerovi nebude vadiť, ak mi venuješ jeden tanec, však, Snape?"

Snape váhal, ale napokon pokrútil hlavou. „Lily, ak chceš ísť," vravel jej a ona napokon prikývla.

„Dobre," postavila sa zo stoličky a uhladila si šaty. „Jeden tanec, James," podala mu svoju ruku. James sa na ňu usmial a viedol ju na parket. Kaitleyn ich spokojne sledovala a potom si uvedomila, že sedí pri stole so Snapom, ktorý sa pri pohľade na Lily a Jamesa až priveľmi mračil. Bez slov sa postavila a odišla k svojmu stolu.

„Kde je Sirius?" spýtala sa, keď ho nevidela pri stole.

„Nevieme," odvetil jej Peter.

„To ti mám dať," povedal Remus a podal jej obálku.

Kaitleyn si ju vzala a otvorila ju okamžite, lebo sa jej nepáčilo, že len tak zmizol a nechal tu iba obálku. Bol v nej kus pergamenu a tam bolo napísane iba. „Čakám pred Hagridovou chalupou za 5 minút! S"

Schovala pergamen späť do obálky a vybehla z Veľkej siene rovno do klubovne a do spálne. Našla som svoj biely kabát, lebo vonku bola zima a obliekla si ho na šaty. Obálku hodila na posteľ a potom sa ponáhľala von.

Vyšla z hradu a šla smerom k Hagridovej chalupe, ktorá bola teraz opustená, lebo ho videla tancovať s jej mamou vo Veľkej sieni. Všade bolo ticho a Siriusa nikde nevidela.

Keď došla ku chalupe, všimla si na rohožke ležať bielu ružu. Zodvihla ju a zistila, že je umelá, hoci voňala ako skutočná. Bolo to nejaké krásne kúzlo. „Sirius?" obzrela sa okolo seba, ale stále ho nevidela. A potom si všimla stopy, ktoré viedli k lesu a naozaj dúfala, že ho nenapadlo ísť až tam.

Urobila krok smerom k lesu a zrazu sneh pod jej nohami zmenil farbu. Už nebol biely. Svietil ako dúha a pred ňou sa objavila celá cesta, ktorá sa hemžila farbami. Kaitleyn ledva dýchala a šla po nej.

Cestička skončila takmer pri vstupe do Zakázaného lesa a na konci nej ležala na zemi ďalšia ruža, tento raz červená. Kaitleyn sa pre ňu zohla a privoňala k nej. Otočila sa a zrazu stál priamo pred ňou na tej dúhovej cestičke.

„Ahoj," usmial sa na ňu.

„Ahoj," opätovala mu úsmev.

„Pre teba," podal jej tretiu ružu, tá bola ružová ako jej šaty.

„Sú nádherné," povedala a hlas sa jej triasol, „ako si to urobil, to kúzlo?"

„Majster neprezrádza svoje triky, Kaily," žmurkol na ňu Sirius, „dôležité je, že sa ti to páči."

„Páči," usmiala sa na neho, „všetko, je to prekrásne. A hoci je zima, je mi to jedno."

„Asi by som ti mal vysvetliť, čo tu robíme, uprostred zimy, keby sme mali tancovať vo vnútri v teple. Lenže tam je priveľmi veľa ľudí, no nie?" pýtal sa jej.

„To veru je," prikývla.

„Ale nie vážne, Kaily, to nie je ten dôvod. Ten dôvod je iný. Chcel som byť s tebou sám, pretože už dlhšie je niečo, čo ti chcem povedať," vravel jej Sirius a ona visela na každom jeho slove. „Naozaj sa mi páči, že my dvaja sme takí dobrí priatelia odkedy sa poznáme, ach, nie som veľmi na hovorenie," zasmial sa.

„Asi viem, čo chceš povedať," usmiala sa na neho. „Už nechcem byť iba kamarátka."

„Veď to je práve to, čo nechcem ani ja, aby si bola iba kamarátka," žmurkol na ňu. „Každopádne si môžeme ešte raz zatancovať. Smiem prosiť?" uklonil sa jej.

Kaitleyn sa zasmiala a prikývla. Podišla k nemu a on ju pritiahol k sebe. „Znova budeš spievať?" spýtala sa ho a pozrela sa mu do očí.

„Spievam otrasne, však?"

„Ani nie," zasmiala sa. „Ale nečakaj, že ja budem spievať," vravela mu, keď s ňou urobil otočku, celkom prudkú, že sa jej takmer podlomili kolená, ktoré sa jej už síce podlamovali zo všetkého, čo sa dnes večer stalo.

„Chceš vedieť tajomstvo?" spýtal sa jej, keď ju pritiahol ešte kúsok viac k sebe. Ona iba prikývla a nespúšťala z neho oči. „Si neuveriteľne pekná."

„Akými synonymami mi to dnes ešte povieš?" žmurkla na neho.

„Všetkými, ktoré poznám," odvetil jej. Usmiala sa na neho a nechala sa unášať jeho rytmom. Znova si začal hmkať nejakú pieseň a ona si oprela hlavu o jeho rameno. Ešte nikdy v živote sa necítila taká šťastná.

A potom ani nevedela, ako sa to stalo, pozrela sa mu znova do očí a boli tak blízko. Zrazu ucítila jeho pery na tých svojich a aj keď spočiatku nevedela, čo má robiť, trvalo to iba chvíľku, kým zistila, že to nie je nič zložité. Opätovala mu bozk a vedela, že tento prvý bozk si zapamätá do konca svojho života.

Keď bozk spontánne skončil, Sirius na ňu žmurkol. „Chceš vedieť ďalšie tajomstvo?"

„Jasné," keby ju nebol stále držal, asi by sa jej nohy naozaj podlomili.

„Čakal na nás svet, aby sme sa do seba zamilovali," povedal jej nežne a odhrnul jej neposlušný vlas z tváre. „Je to tá najkrajšia mágia, ktorú nám môže ponúknuť!"

„Čakal na nás svet, aby sme sa do seba zamilovali," jemne zopakovala, „to je to najkrajšie, čo mi kedy kto povedal."

„Chcela si, aby som bol dneska ako princ, takže som veľmi dlho uvažoval, ako ti mám povedať, že som do teba zamilovaný," hovoril tak rýchlo, že sotva vnímala tie slová. Bolo na ňom vidieť nervozitu z toho, čo jej práve adresoval. A tiež sa červenal.

Kaitleyn sa zasmiala. „Sirius," pohladila ho po líci, „tiež som sa do teba zamilovala. A bolo to už dobre dávno. Asi pred rokom. Vtedy na Vianoce."

„Áno, presne vtedy. Celý rok som to vydržal, nepobozkať ťa? To je vážne zaujímavé!" zasmial sa sám sebe.

„Keby si to dnes nebol urobil, asi by som to konečne urobila ja!" zasmiala sa aj ona.

„Úplne ti rozumiem," žmurkol na ňu, „celá sa trasieš, pôjdeme dnu?"

„Asi áno," prikývla, aj keď si nebola istá, či sa trasie od zimy, alebo od toho všetkého, čo sa tu stalo. Sirius ju chytil za ruku a ako kráčali, dúhová cestička mizla pod ich nohami. Bol to ten najčarovnejší večer.

Čakal na nich svet, aby sa do seba zamilovali ...

***

6. jún 1994

Kaitleyn zbehla dole po schodoch, ale zastavila sa, keď začula známe hlasy.

„Úžasné, neuveriteľné, nikdy som o niečom takom ešte nepočul. Hrom do toho! Šťastie, že ste tam boli, Snape."

„Ďakujem, pán minister."

„Merlinov rad druhého stupňa, povedal by som. Prvého stupňa, ak sa mi to podarí zariadiť."

„Naozaj veľmi pekne ďakujem, pán Minister."

„Máte tu nepeknú ranu, predpokladám, že to je Blacková robota."

„Vlastne Potterova, Weasleyho, Grangerovej a Normanovej, pán minister."

„Nie!"

„Black ich očaroval, to som hneď videl. Súdiac podľa ich správania to bolo Kúzlo pomätenia. Zrejme im vsugeroval myšlienku, že je možno nevinný. Nezodpovedali za svoje konanie. Na druhej strane, ich zásah takmer pomohol Blackovi ujsť. Očividne si mysleli, že chytia Blacka sami. V minulosti sa im už veľa prepieklo. Obávam sa, že vďaka tomu im priveľmi stúplo sebavedomie a pravdaže, Potterovi riaditeľ vždy mimoriadne dovoľoval."

Kaitelyn sa musela pridržať steny, aby dokázala spracovať to, čo práve počula. Ten zlý sen zjavne nebol iba sen, ale bola to predtucha. Niečo zlé sa stalo. Snape spomínal Siriusa a deti. A ešte k tomu všetkému tu bol aj Minister mágie. Triasli sa jej kolená a počúvala ďalej.

„Naozaj ma prekvapuje, ako sa správali dementori, naozaj netušíte, čo ich donútilo ustúpiť, Snape?"

„Nie, pán minister. Kým som ta prišiel, už sa vracali na svoje posty pri vchodoch."

„Nezvyčajné. A predsa Black, Harry a tie dievčatá."

„Keď som tam prišiel, všetci boli v bezvedomí. Blacka som, prirodzene, zviazal, vyčaril som nosidlá a všetkých som ich priniesol rovno do hradu!"

Kaitleyn zhíkla. Dlane sa jej priveľmi potili a nemohla uveriť tomu, čo počuje. Chytili Siriusa a deti boli v bezvedomí a za všetko môže Snape.

Zrazu začula krik a Fudge so Snapom vošli do Nemocničného krídla. Podišla kúsok bližšie, aby počula, čo sa bude diať ďalej. Rozliehal sa k nej hlas Harryho.

„Pán, minister, vypočujte ma!" požiadal chlapec. „Sirius Black je nevinný. Peter Pettigrew predstieral svoju smrť! Videli sme ho dnes v noci! Nesmiete dovoliť, aby to dementori Blackovi urobili, je..."

Kaitleyn znova zalapala po dychu. Pettigrew žije? Preboha, čo sa to udialo dnes večer? A čo chcú dementori urobiť jej manželovi?

„MY NIE SME OČAROVANÍ!" kričal Harry, lebo Snape znova hovoril o tom, že ich Sirius očaroval a Harry už vybuchol. Počula hlas Sophie aj Hermiony, ako hovoria to isté, čo Harry. Pettigrew je nažive, predstieral svoju smrť a Sirius je nevinný.

Kaitleyn to už nevydržala a vtrhla do nemocničného krídla. „Kde je, Sirius?"

„Nebesá!" zvolal Minister mágie. „Kaitleyn Blacková!"

„Kde je môj manžel? Prosím, potrebujem vidieť svojho manžela!" Kaitleyn sa rozplakala. „On je nevinný, vždy bol." Pozrela sa okolo seba.

Harry, Hermiona a Sophie boli na posteliach a vyzerala zničene. Ron ležal na štvrtej posteli a zjavne bol stále v bezvedomí. Snapovi zamrzol úsmev, keď ju zbadal a Fudge na ňu neveriacky hľadel.

„Čo sa to tu deje?" pýtala sa znova Kaitleyn.

„Tuto, Snapovi sa podarilo zachrániť mládež. Sirius Black ich očaroval, aby si mysleli, že je nevinný a že nebodaj Peter Pettigrew žije. A okrem toho boli v sprievode Remusa Lupina, ktorý je vlkolak. Snape sa zachoval veľmi hrdinsky a zachránil ich pred týmito dvoma zločincami. Dementori sa pokúsili aplikovať Blackovi bozk. Ale nepodarilo sa im to, zatiaľ. Väzníme ho a moji ľudia už šli po dementorov."

Kaitleyn sa snažila spracovať to, čo jej práve povedal Minister mágie a po tvári jej tiekli zúfalé slzy.

„NIE!"

„Celý rok sme po tebe pátrali, Kaitleyn. Čo tu robíš? Pomáhala si Blackovi ujsť?"

„Nie," ozvalo sa za ňou. Otočila sa a videla vojsť Dumbledora. „Včera som ju priviedol," pokračoval pokojne, „bola mimo kontinentu, celé tie roky, Kornelius. Nepomáhala Blackovi ujsť a ani s ním nebola v kontakte potom, čo ušiel. Budem rád, ak moju dcéru vynecháte z vášho vyšetrovania."

„Profesor, Dumbledore," dožadoval sa pozornosti Harry, „Sirius Black!"

„Dementori by už mali byť tu," prehlásil Fudge a v tej chvíli Kaitleyn stratila rovnováhu. Pred očami sa jej zatmelo.

***

Sirius nevedel koľko času ubehlo. Ani sa nemohol. Myšlienkami sa práve dostal po ples v piatom ročníku. Ples, kedy si s Kaitleyn dali prvý, už dlhšie očakávaný bozk. Bola vtedy dokonalo nádherná. Ešte teraz si ju presne vedel vybaviť. Jej šaty, tú korunku vo vlasoch, ľahkosť akou s ním tancovala, jej čarovnú vôňu, jednoducho všetko. Bol to jeden z momentov, na ktoré sa nezabúda.

Bol nervózny, keď jej vyznával svoju lásku. Ale už to nemohol dlhšie tajiť. V ten večer bol veľmi šťastný. Boli ďalšie spomienky, ku ktorým sa chcel dostať ešte predtým, kým mu vysajú jeho dušu. Ale potom počul, ako niečo zaklopalo na okno.

Zodvihol hlavu a prekvapene otvoril ústa, keď zbadal Harryho. Okno sa otvorilo. Všimol si, že sedia na čudnom tvorovi. Pamätal si ho z hodín Starostlivosti o zázračne tvory. Bol to určite hipogrif.

„Ako, ako?" pýtal sa Sirius, keď zbadal, že okrem Harryho na hipogrifovi sedia obe dievčatá. Sophie a Hermiona.

„Nasadnite, nemáme čas," súril ho Harry a pevne chytil hipogrifa na oboch stranách hladkého krku, aby ho udržal rovno. „Musíte odtiaľto odísť. Každú chvíľu prídu dementori. Macnair už išiel po nich."

Hermiona namierila na Siriusa svoj prútik a jeho okovy zmizli. Rýchlo sa ponáhľal k oknu a chytil sa oboma rukami okenného rámu a vystrčil z okna hlavu aj plecia. Ešte šťastie, že bol taký chudý. Vzápätí sa mu podarilo prehodiť jednu nohu cez chrbát hipogrifa a vytiahol sa na neho za Sophie.

„Dobre, Hrdozobec, teraz hore!" zavelil Harry a potriasol povrazom. „Hore k veži – rýchlo!"

Hipogrif mávol mohutnými krídlami a už leteli nahor k vrcholu Západnej veže. Hipogrif šuchotavo pristál a Harry, Hermiona a Sophie z neho ihneď skĺzli.

„Sirius, už radšej choďte," dychčal Harry. „Každú chvíľku budú vo Flitwickovej pracovni a zistia, že ste preč."

„Čo je s tým druhým chlapcom, s Ronom?" spýtal sa Sirius.

„Bude v poriadku. Ešte stále je v bezvedomí, ale madam Pomfreyová hovorí, že ho dá do poriadku. Rýchlo, choďte."

Sirius nemohol. Stále hľadel na Harryho a potom na Sophie. „Vyzeráš presne ako tvoj otec, až na oči, tie máš-"

„Po mame, ja viem," usmial sa na neho Harry.

„Si skutočne syn svojho otca, Harry," opätoval mu Sirius úsmev a potom mal oči iba pre to krásne dievča, ktoré stálo hneď vedľa neho.

„Naozaj by si už mal ísť," súrila ho aj ona.

„Si taká krásna, princeznička moja," v očiach sa mu zaleskli slzy. „Čoskoro sa uvidíme, sľubujem. Tento raz už naozaj. Sophie, ja viem, že sa na to dívaš inak, ale skús pochopiť, čo si musela Kaily prežiť. Ona ťa miluje viac ako svoj život a vždy ťa chcela iba chrániť. Prosím, uvažuj nad tým. Kaily je tá najlepšia a najkrajšia žena na tomto svete. Iba ju veľmi ranili."

„Viem," prikývla.

„Prosím, skús jej odpustiť. Potrebujete teraz jedna druhú," vravel jej Sirius. „A prosím, povedz jej, povezte všetci, mojej Kaily, že ju milujem a že sa čoskoro uvidíme."

Pätami stisol Hrdozobcove boky. Keď sa obrovské krídla znova zdvihli, Harry, Hermiona a Sophie odskočili. Hipogrif sa zniesol do vzduchu. Sirius hľadel stále na bok, aby videl deti, až kým mu zmizli z dohľadu. Uvažoval, koľko zase potrvá, kým ich uvidí...

Pozn. autorky:

* U nás sa hovorí „ako päť peňazí" a ja som si to upravila na čarodejnícky spôsob, čiže „ako päť galeónov".

V prítomnosti sú opäť použité citácie z knihy Harry Potter a väzeň z Azkabanu (kapitola Hermionino tajomstvo), ale opäť nie sú úplne doslovné, takže som ich neoddeľovala hviezdičkami.

Hore na fotografií máte Kaily a jej róbu na vianočnom plese a tiež som tam pridala aj pieseň, z ktorej je citát na začiatku kapitoly. Je vážne krásna, určite si ju vypočujte :)

Ako ste si všimli, doteraz som pridávala kapitoly dvakrát za týždeň, keď sa skončí prvá časť poviedky, čiže 30 kapitolou, ktorá bude niekedy behom týždňa, potom začnem pridávať už iba jednu kapitolu týždne. Mám ich predpísané dopredu, ale akosi sa mi už míňajú, tak aby sme nedošli k hluchému miestu, a aby ste nečakali na kapitolu vyše mesiaca. 

Ďakujem za vaše prečítania, hlasovania a komentáre :) a teším sa na ďalšie, ktoré mi venujete. 

Mimochodom som si založila ASK, tak keby ste mali nejakú otázku ohľadom mojej tvorby, alebo aj mojej osoby, jednoducho hocičo, dajte mi vedieť ---> http://ask.fm/NinaLomeliFF