„Verím v to, že láska ťa povznesie až k nebu, 

požiadať ťa o záchranu, keď sa začnem topiť. 

Verím v čakanie na nový deň,

a v to, že všetko čo je naše tu už bude navždy, 

nezáleží či sa nad tým pohoršuje osud, 

alebo či niekto tvrdí, že táto láska je nemožná.

Pochybnosti aj strach ma už opustili, 

nemám čo skrývať. 

A od tejto chvíle vyhlasujem, 

že niet na svete človeka, čo by ma mohol zastaviť!"

(Jennifer Lopez – Te voy a querrer)

6. jún 1994

Všetci hľadeli na Sophie, ktorej po tvári tiekli slzy a snažila sa vyhýbať Siriusovmu pohľadu. A to Siriusa veľmi bolelo. Vyslovila to s takou nenávisťou a hanbou. A jeho napadlo iba to, či to už Kaitleyn vie, že na to prišla.

„Sophie, naozaj?" potichu sa spýtal Harry a ona iba prikývla.

„Ak chcete zabiť Harryho, budete musieť zabiť aj nás!" skríkol Ron a od námahy bledol a trochu sa zatackal.

„Ľahni si," potichu prikázal Sirius Ronovi. „Ublížiš tej nohe ešte väčšmi."

„Počuli ste ma?" povedal Ron slabo, hoci sa musel pevne držať Harryho, aby stál vzpriamene. „Musíte nás zabiť všetkých."

„Dnes v noci sa stane iba jedna vražda," povedal Sirius.

„A to prečo?" vyhŕkol Harry a pokúšal sa vytrhnúť Hermione a Ronovi. „Minule vám to bolo jedno, či nie? Pokojne ste pozabíjali všetkých tých muklov, aby ste dostali Pettigrewa. Čo sa stalo? Zmäkli ste v tom Azkabane?"

„Harry!" fňukala Hermiona.. „Buď ticho!"

„ZABIL MOJU MAMU A OTCA!" zreval Harry a s obrovským úsilím sa vyslobodil z Hermioniných a Ronových rúk a vrhol sa dopredu. Zabudol na čary, zabudol, že on je len nízky, chudý trinásťročný chlapec, kým Sirius je vysoký dospelý muž.

„Harry, nie," zastavila ho Sophie, keď sa mu postavila do cesty. „Prosím."

„Zabili ste mojich rodičov," povedal Harry a hlas sa mu triasol, keď hľadel na Siriusa a pevne držal v ruke svoj prútik.

„Nepopieram to," povedal Sirius potichu, „ale keby si poznal celý príbeh."

„Celý príbeh?" zopakoval Harry. „Predali ste ich Voldemortovi. Viac nepotrebujem vedieť."

„Musíš ma vypočuť!" hovoril Sirius a v jeho hlase znel naliehajúci tón. „Oľutuješ, ak ma nevypočuješ. Nerozumieš tomu."

„Rozumiem oveľa lepšie, než si myslíte," povedal Harry a hlas sa mu triasol ešte väčšmi. „Vy ste ju nikdy nepočuli! Nepočuli ste moju mamičku, ako krčí, pokúša sa zabrániť Voldemortovi, aby ma zabil. A vy ste to urobili, urobili ste to!"

Ani jeden z nich nestihol nič povedať. Okolo Harryho preletelo niečo ryšavé, Krivolab skočil Siriusovi na prsia a usadil sa na mieste, kde mal srdce. Sirius zažmurkal a pozrel na mačku.

„Choď preč," zašepkal a pokúsil sa Krivolaba odohnať. No Krivolab si zaboril pazúry do jeho čierneho habitu a nechcel sa pohnúť. Kocúr obrátil svoju nepeknú sploštenú tvár k Harrymu a pozrel sa naňho tými svojimi veľkými žltými očami. Hermiona vpravo od neho vzlykla.

„Odíď," súril Sirius mačku, „choď k paničke, alebo choď nájsť Lolu. Len nie Kaily!"

„Kaily?" vyslovili Harry a Sophie naraz.

„Moju ženu," odvetil Sirius.

„Kaitleyn?" spýtala sa Sophie.

„Kto je do čerta Kaitleyn?" hneval sa Harry.

„Moja matka," povedala Sophie znova zahanbene.

„Čo? Ona je tu?"

„Áno, na Rokforte. Kate je Kaitleyn. Kaitleyn je moja matka," vysvetľovala mu Sophie a Harry na ňu neveriacky hľadel.

„Moja Kaily," doplnil Sirius hrdo.

Sirius videl, že Harry nevníma. Zodvihol svoj prútik a sekundy plynuli. Krivolab sa nepohol od Siriusa. Sophie po tvári tiekli slzy, Ron klesol na starú sedačku a Hermiona bola úplne ticho. A vtedy sa ozval ďalší zvuk. Spod podlahy bolo počuť tlmené kroky – niekto dolu chodil a Sirius dúfal, že to nie je Kaitleyn.

„SME TU HORE!" vykríkla odrazu Hermiona. „SME TU HORE. SIRIUS BLACK! RÝCHLO!"

Sirius sa trhol a Krivolab skočil na zem. Harry na neho stále mieril prútikom. Dvere sa otvorili a v spŕške červených iskier sa Harry zvrtol, keď sa do miestnosti vrútil Remus Lupin. Tvar mal bielu ako krieda a prútik pripravený. Šibol pohľadom na Rona, ležiaceho pri sedačke, na Hermionu, ktorá sa krčila pri dverách spoločne so Sophie a na Harryho, ktorý stále mieril prútikom na Siriusa.

„Expelliarmus!" vykríkol.

Harrymu, Hermione a Sophie vyleteli prútiky z rúk a Remus ich všetky tri šikovne chytil, potom vošiel do izby, hľadel na Siriusa.

„Kde je, Sirius?" spýtal sa Remus a nikto nerozumel, na čo sa pýta.

Siriusová tvár bola celkom bezvýrazná. Chvíľku sa vôbec nehýbal. Potom veľmi pomaly zodvihol ruku a ukázal na Rona.

„Ale," hundral Remus a tak uprene hľadel na Siriusa, akoby sa mu snažil čítať myšlienky, „prečo sa doteraz neukázal? Ibaže," Remus odrazu vyvalil oči, akoby videl za Siriusom niečo, čo ostatní nevideli, „ibaže on bol ten. Ibaže ste sa vymenili a mne ste to nepovedali!"

Sirius pomaly prikývol. „Nemohol som kvôli Kaily. Lily to nechcela tiež. Kvôli Kaily a deťom."

„Pán profesor," prerušil ich nahlas Harry, „nerozumiem tomu, čo sa tu deje!"

Remus odložil prútik a uprene hľadel na Siriusa a potom z ničoho nič ho objal, ako dávno strateného brata.

„JA TOMU NEVERÍM!" zvreskla Hermiona hystericky.

Remus pustil Siriusa a otočil sa k nej. Vstala zo zeme, pustila ruku Sophie a s vyvalenými očami ukazovala na Remusa. „Vy, vy!"

„Hermiona!"

„Vy a on!"

„Hermiona, upokoj sa!"

„Nikomu som to nepovedala!" vrieskala Hermiona. „Kryla som vás!"

„Hermiona, prosím ťa, vypočuj ma!" kričal už aj Remus. „Môžem to vysvetliť!"

„Veril som vám," kričal na Remusa už aj Harry. „A vy ste celý ten čas boli jeho priateľom!"

„Mýliš sa," povedal Remus. „Nebol som Siriusovým priateľom, ale teraz som. Vysvetlím to!"

„NIE!" kričala Hermiona. „Harry, never mu, pomáhal Blackovi preniknúť do hradu, aj on chce tvoju smrť. Je to vlkolak!"

Nastalo ohlušujúce ticho. Všetky oči sa upierali na Remusa, pozoruhodne pokojného, hoci dosť bledého.

„Vôbec nedosahuješ svoju zvyčajnú úroveň, Hermiona," povedal. „Žiaľ, správne je len jedno. Nepomáhal som Siriusovi dostať sa do hradu a rozhodne si neprajem Harryho smrť." A tvárou mu preletela čudná triaška. „No nepopieram, že som vlkolak! Ako dlho si to vedela?"

„Dávno," zašepkala Hermiona. „Odvtedy, ako som písala prácu pre profesora Snapa."

„Bude rád," chladne poznamenal Remus. „Zadal tú úlohu v nádeji, že niekto príde na to, čo znamenajú moje príznaky. Pozrela si sa do lunárnej tabuľky a uvedomila si si, že som vždy ochorel za splnu mesiaca? Alebo si prišla na to, že predo mnou sa prízrak vždy zmenil na mesiac?"

„Jedno i druhé," potichu povedala Hermiona.

Remus sa usmial: „Si najmúdrejšia čarodejnica v tvojom veku, s akou som sa v živote stretol, Hermiona. Dokonca ani Kaily, alebo Lily, také neboli!"

„Nie som," zašepkala Hermiona, „keby som bola trošku múdrejšia, bola by som to každému povedala, aby vedeli!"

„Ale oni to už vedia," odvetil Remus, „prinajmenšom učitelia."

„Dumbledore vás zamestnal, aj keď vedel, že ste vlkolak?" zhíkol Ron. „Zbláznil sa?"

„Niektorí členovia učiteľského zboru si to tiež mysleli," povedal Remus. „Dalo mu veľa práce, kým ich presvedčil, že som spoľahlivý."

„A MÝLIL SA!" skríkol Harry. „CELÝ ČAS STE POMÁHALI JEMU!" ukazoval na Siriusa, ktorý odrazu prešiel k starej sedačke, klesol na ňu a tvár si skryl do dlaní, ktoré sa mu triasli. Krivolab znova skočil k nemu, vyliezol mu na kolená a priadol. Ron sa od nich odtiahol, vlečúc nohu za sebou.

Sirius hľadel na svojho priateľa a tak veľmi si želal, aby sem náhodou neprišla Kaitleyn. Musí aj deti odtiaľto dostať. Len čo im všetko povie. Nemôžu ho vidieť, ako niekoho zabije. Je tu predsa jeho dcéra, jeho krstný syn a ich dvaja priatelia. Nie, nemôžu byť toho svedkami. Ale nech už to skončí. Nech sa to už stane.

„Ja som Siriusovi nepomáhal. Ak mi dáte príležitosť, vysvetlím vám to," vravel Remus. Rozdelil prútik a každý hodil jeho majiteľovi. „No vidíš," pokračoval, „vy ste ozbrojení a my nie. Budete teraz počúvať?"

„Ak ste mu nepomáhali," zlostne pozrel Harry na Siriusa, „ako ste vedeli, že sme tu?"

„Podľa mapy," odvetil Remus. „Záškodníckej mapy. Práve som si ju prezeral vo svojej pracovni."

„Viete, ako funguje?"

„Pravdaže," netrpezlivo Remus mávol rukou. „Pomáhal som ju tvoriť. Ja som Námesačník, tak ma volali priatelia v škole."

„Vy ste kreslili?"

„Dôležité je, že som si ju dnes večer pozorne prezeral, lebo mi zišli na um, že vy štyria sa možno pokúsite vykradnúť z hradu a pôjdete za Hagridom ešte pred popravou hipogrifa. A mal som pravdu, však?" Remus sa prechádzal sem a tam a hľadel na nich. „Mohol si sa skryť pod otcov starý plášť, Harry."

„Ako viete o plášti?"

„Koľko raz James pod ním zmizol," povedal Remus a znova netrpezlivo mávol rukou. „Ide o to, že aj keď máš neviditeľný plášť, aj tak ťa na Záškodníckej mape vidieť. Sledoval som, ako prechádzate cez dvor a vchádzate do Hagridovej chalupy. Asi o dvadsať minút ste z nej vyšli a pobrali ste sa naspäť k hradu. Ale niekto šiel s vami."

„Čože?" povedal Harry. „Nikto s nami nebol!"

„Neveril som vlastným očiam," pokračoval Remus, stále sa prechádzal a nevšímal si Harryho prerušenie. „Myslel som si, že sa mapa pokazila. Ako by mohol byť s vami?"

„Nikto s nami nebol!" zopakoval Harry hlasno.

„A vtedy som videl ďalšiu bodku, ako sa ponáhľa k vám – bolo pri nej napísané Sirius Black. Videl som, ako ste sa zrazili, a videl som, ako dvoch z vás vtiahol do Zúrivej vŕby!"

„Jedného!" nahnevane ho opravil Ron.

„Nie, Ron," odvetil Remus, „dvoch!" Prestal sa prechádzať a premeral si Rona pohľadom. „Mohol by som si pozrieť toho potkana?" spýtal sa bezvýrazným tónom.

„Prosím?" čudoval sa Ron. „Čo s tým má spoločné Prašivec?"

„Všetko," povedal Remus. „Mohol by som ho, prosím vidieť?"

Sirius sledoval, ako Ron váhal, ale potom strčil ruku do habitu. Vytiahol Prašivca, ktorý sa zúfalo trepal. Ron ho chytil za dlhý chvost, aby mu zabránil ujsť. Remus podišiel k Ronovi. Uprene, so zatajeným dychom hľadel na Prašivca.

„Čo? Čo s tým má môj potkan?" zopakoval Ron, tváril sa vyľakane a pritisol si Prašivca k sebe.

„To nie je potkan," zachrapčal Sirius odrazu.

„Ako to myslíte? Samozrejme, že to je potkan!"

„Nie, naozaj nie je," potichu potvrdil Remus. „Je to čarodejník!"

„Animágus," dodal Sirius, „volá sa Peter Pettigrew."

Chvíľu trvalo, kým sa absurdnosť tohto vyhlásenia uležala všetkým v hlave.

„Obaja ste sa zbláznili!" vykríkol Ron.

„Nezmysel!" slabo namietala Hermiona.

„Peter Pettigrew je mŕtvy!" skríkol Harry. „On ho pred dvanástimi rokmi zabil!" Ukazoval na Siriusa.

„Chcel som ho zabiť," prikývol Sirius pokojne, „ale Peter ma prekabátil. Tentoraz sa mu to už nepodarí. Už ma nikto neodlúči od Kaily!" A vrhol sa na Prašivca. Ron zreval od bolesti, keď sa Sirius omylom zvalil na jeho nohu.

„Sirius, nie!" skríkol Remus, hodil sa na Siriusa a odťahoval ho od Rona. „POČKAJ! Nemôžeš to urobiť len tak, musia to pochopiť. Musíme to vysvetliť. Dĺžiš to svojej dcére!"

„Môžeme to urobiť potom!" odsekol mu Sirius a usiloval sa zo seba zhodiť Remusa. Jednou rukou sa stále pokúšal dočiahnuť Prašivca, ktorý pišťal ako malé prasiatko, škriabal Rona po tvári a krku, ako sa usiloval ujsť.

„Majú právo vedieť všetko!" dychčal Remus a stále sa snažil udržať Siriusa. „Ron ho choval ako svoje zvieratko. Niektorým veciam ani ja nerozumiem. A Harry, dlhuješ pravdu Harrymu, Sirius! A Sophie. Kaily, Kaily by tiež chcela, aby si im povedal všetko."

Sirius sa prestal brániť. Remus mal pravdu. Dlhuje pravdu Harrymu a tiež aj svojej Sophie. A mal pravdu aj v tom, že Kaitleyn by tiež bola preto, aby najprv všetko vysvetlili. „Dobre teda," povedal napokon, „povedz im, ale rýchlo. Remus. Chcem spáchať vraždu, za ktorú som sedel vo väzení!"

„Obaja ste zošaleli," povedal Ron a obrátil sa, aby hľadal podporu u priateľov, ale tí pokrútili hlavou.

„Mlč, Ron!" okríkla ho Sophie.

„Vypočuješ ma, Ron," povedal Remus potichu, „no kým budem hovoriť, dobre Petra drž!"

„TO NIE JE PETER, TO JE PRAŠIVEC!" skríkol Ron a usiloval sa na silu strčiť potkana do náprsného vrecka, no ten sa priveľmi bránil.

„Plná ulica videla Pettigrewovú smrť," povedal Harry.

„Nevideli, čo si mysleli, že vidia!" vysvetli Sirius drsne a stále sledoval, ako sa potkan v Ronových rukách bráni.

„Všetci si mysleli, že Sirius Petra zabil," prikyvoval Remus.

„Okrem Kaily," opravil ho Sirius.

„Okrem Kaily," prikývol Remus, „a ja som si doteraz myslel, až kým som dnes večer nevidel mapu. Lebo Záškodnícka mapa nikdy neklame. Peter žije. Ron ho drží v rukách, Harry!"

„Ale, pán profesor, Prašivec nemôže byť Peter Pettigrew, to nemôže byť pravda, vy viete, že nemôže," ozvala sa Hermiona trasľavým hlasom.

„Prečo to nemôže byť pravda?"

„Keby bol Peter Pettigrew animágus, ľudia by to vedeli. Preberali sme animágov s profesorkou McGonagallovou. Aj ja som si ich vyhľadala pri jednej domácej úlohe – Ministerstvo mágie sleduje čarodejníkov a čarodejnice so schopnosťou premieňať sa na zvieratá, majú zoznam, na aké zvieratá sa premieňajú, ich zvláštne znaky a tak. Vyhľadala som si v tom zozname aj profesorku McGonagallovú a v tomto storočí bolo len sedem animágov a Pettigrewovo meno som na tom zozname nevidela!"

„Opäť správne, Hermiona," prikývol Remus. „Ale Ministerstvo mágie sa nikdy nedozvedelo, že na po Rokforte behali traja neregistrovaní animágovia."

Lupin zmĺkol. Za ním sa ozvalo hlasné zavŕzganie. Dvere sa sami otvorili. Všetci sa obrátili k ním. Remus vyšiel z izby a pozrel sa von. „Nikto tam nie je!"

„V tomto dome straší!" pripomenul Ron.

„V tomto dome nikdy nestrašilo," pokrútil hlavou Remus. „Ten krik a zavýjanie, ktoré počuli dedinčania, som vydával ja. Tým sa to celé začína – tým, že som sa stal vlkolakom. Vôbec by sa to nebolo stalo nebyť toho uhryznutia, keby som nebol taký pochabý." Tváril sa vážne a unavene a potom im vysvetlil ako sa stal vlkolakom, keď bol ešte malý. „Elixír, ktorý mi robieva profesor Snape, objavili len nedávno. Viete, vďaka nemu nie som nebezpečný. Pokiaľ si ho vezmem týždeň pred splnom, uchovám si pri transformácii normálnu myseľ a môžem sa schúliť vo svojej pracovni a prečkať spln mesiaca ako neškodný vlk. Kým však vynašli protivlkolačí elixír, raz za mesiac sa zo mňa stával nebezpečný netvor. Zdalo sa nemožné, aby som chodil na Rokfort. No v tom čase sa riaditeľom stal Dumbledore a on s nami súcitil. Povedal, že po určitých opatreniach nie je dôvod, prečo by som nemohol chodiť do školy," vysvetľoval im Remus a povedal im, že tento dom aj tunel postavili pre neho, keď začal chodiť do školy.

„Moje transformácie boli v tých časoch hrozné. Meniť sa na vlkolaka je veľmi bolestivé. Pretože som hrýzol, izolovali ma od ľudí, a tak som namiesto toho hrýzol a škrabal sám seba. Dedinčania počuli buchot a rev a mysleli si, že ho majú na svedomí nejakí zvlášť zlí duchovia. Dumbledore podporoval tie chýry. Ani teraz, hoci už roky je tu ticho, sa dedinčania neodvažujú k tomuto domu priblížiť. Odhliadnuc od mojich premien bol som oveľa šťastnejší ako predtým. Po prvý raz v živote som mal priateľov, troch výborných priateľov – Siriusa Blacka, Petra Pettigrewa a, pravdaže, tvojho otca, Harry, Jamesa Pottera. A okrem nich som spoznal aj dve úžasné čarodejnice a dievčatá – Kaitleyn, tvoju mamu, Sophie," pozrel sa na Sophie, „a Lily, jej najlepšiu priateľku. Tvoj mamu, Harry," a preniesol zrak zo Sophie na Harryho.

„Kaily a Lily boli ako sestry," dodal Sirius potichu.

„Moji priatelia si, pravdaže, museli všimnúť, že raz za mesiac vždy zmiznem. Vymýšľal som si všelijaké historky. Nahováral som im, že mama je chorá a že musím chodiť za ňou. Desil som sa toho, že ma opustia, len čo sa dozvedia, kto som. No oni, pravdaže, tak ako ty, Hermiona, odhalili pravdu. A vôbec ma neopustili. Namiesto toho urobili pre mňa niečo, vďaka čomu boli moje transformácie nielenže znesiteľnejšie, ale najlepšie za môjho života. Stali sa animágmi."

„Aj môj otec?" ohromne sa spýtal Harry.

„Áno," prikývol Remus. „Trvalo im to skoro celé štyri roky, kým prišli nato, ako sa to robí. Tvoj otec a tuto Sirius boli najšikovnejší študenti v škole a mali šťastie, lebo transformácia na animágov môže dopadnúť hrozne. Petrovi museli James a Sirius pomáhať. Napokon sa im to podarilo v piatom ročníku. Každý sa mohol zmeniť na zviera, kedy chcel."

„Ešte teraz si pamätám ako sa Kaily kvôli tomu nahnevala," znova šepol Sirius.

„Ale ako vám to pomohlo?" spýtala sa Hermiona Remusa.

„Nemohli byť so mnou v ľudskej podobe. No vlkolak je nebezpečný iba pre ľudí. Každý mesiac sa pod Jamesovým neviditeľným plášťom vykradli z hrad. Premenili sa a Peter ako najmenší mohol prekĺznuť popod útočiace konáre a dotknúť sa zmrazovacej hrče. Potom vkĺzli do tunela a pripojili sa ku mne. Pod ich vplyvom som nebol taký nebezpečný."

„Ponáhľaj sa, Remus," súril ho Sirius, ktorý stále sledoval potkana.

Remus začal opisovať, ako sa im otvárali možnosti a ako postupne opúšťali Škriekajúcu búdu a túlali sa po Rokville. „Pochybujem, že nejakí rokfortskí študenti poznali okolie Rokfortu a Rokvillu tak ako my. A preto sme urobili Záškodnícku mapu a podpísali ju svojimi prezývkami. Sirius je Tichošľap, Peter je Červochvost, James bol Paroháč." Remus pokračoval a spomínal im, ako cítil výčitky svedomia, že zradil Dumbledorovú dôveru.

„A ja som oklamal Kaily," hovoril si svoje Sirius a všimol si, že Sophie z neho nespúšťa oči. „Povedal som jej, že s tým prestaneme a neprestali sme."

Remus rozprával ďalej o tom, ako celý rok uvažoval, či povie Dumbledorovi, že Sirius je animágus a vďaka tomu sa pravdepodobne dostáva do školy. Ale nepovedal mu a spomenul tiež Snapa.

„Snape?" drsne prehovoril Sirius. „Čo s tým má Snape?"

„Je tu, Sirius," vzdychol si Remus. „Aj on tu učí!" pozrel sa na priateľa a ten iba pokrútil hlavou. „Profesor Snape s nami chodil do školy," vysvetľoval im a spomínal, ako ich Snape všade prenasledoval. „Viete tuto Sirius ma raz vyviedol takú vec, ktorá skoro skončila jeho smrťou a bol som do toho zapletený aj ja."

„Ja som to neurobil," pokrútil hlavou Sirius. „Prečo je Kaily jediná osoba na tomto svete, ktorá mi verí?"

Remus si to nevšímal a pokračoval o Snapovi, ktorý ich ako mladý sledoval a bonzoval na nich. Spomínal ako neznášal hlavne Jamesa a opísal im situáciu, ako raz pokladali za zábavne povedať mu, aby zmrazil hrču na Zúrivej vŕbe a uvidí, čo robia. A to sa skoro stalo osudnou chybou. Sirius znova spomenul, že on mu to nepovedal. *

„Preto vás Snape nemá rád," pomaly povedal Harry, „lebo si myslel, že v tom žarte máte prsty?"

„Presne tak," ozval sa hlas pri stene. Severus Snape si sťahoval neviditeľný plášť a jeho prútik mieril priamo na Remusa.

Dievčatá vykríkli a Sirius vyskočil. Harry mal pocit, že ho zasiahol elektrický šok.

„Toto som našiel pri kmeni Zúrivej vŕby," povedal Snape a hodil neviditeľný plášť na zem, „bolo to veľmi užitočné, Potter." A potom im povedal, že šiel zaniesť Remusovi elixír a nahliadol do mapy, ktorú Remus nestihol vymazať.

„Severus, robíš chybu. Nepočul si všetko. Sirius sem neprišiel zabiť Harryho," naliehal Remus.

„Dnes večer pribudnú v Azkabane dvaja väzni," hovoril Snape a oči mu fanaticky svietili. „Som zvedavý, o na to povie Dumbledore. Skrotený vlkolak!"

„Ty blázon," potichu povedal Remus, „chlapčenská nenávisť ti je hodna toho, aby si strčil nevinného človeka do Azkabanu!"

„Stačí zavolať dementorov, keď vyjdeme z pod vŕby. Potešia sa, že ťa konečne uvidia, Black. Tak sa potešia, že ťa pobozkajú. Dovoľujem si povedať, že možno aj viac, ako tvoja žena!"

„Sklapni, sviniar! Neber si moju ženu do svojich úst!"

„Poďme," zahlásil Snape.

Harry sa mu postavil do cesty a kričal na neho a nakoniec. „Expelliarmus!" vykríkol a nepočul iba svoj hlas. Na Snapa namierili aj Ron, Hermiona a Sophie sa presne v tej istej chvíli ako on, sa rozhodli Snapa odzbrojiť a ten vyletel do vzduchu, tresol sa o stenu a zosunul sa k zemi. Omráčili ho a Hermiona sa celá triasla.

„Chlapče daj mi Petra," žiadal Remus Rona, keď sa poďakoval Harrymu, že zabránil Snapovi, aby ich odviedol. „Rýchlo, predložíme vám dôkaz!"

„Dobre, povedzme, že Pettigrew sa vedel premeniť na potkana, ale sú milióny potkanov, ako môže vedieť," ukázal Harryho na Siriusa, „ktorého potkana hľadá, keď bol zatvorený v Azkabane?"

Sirius strčil ruku pod habit a vytiahol dva pokrčené zvitky papiera. Vyrovnal prvý a mládež si všimla, že tento novinový článok už videli. „Och, nie tento nie. To je moja Kaily," usmial sa pri pohľade Kaitleyn, ako študentky na fotografii. Roztvoril druhý novinový zvitok a ukázal im ho. Bola to fotografia Rona a jeho rodičov, ktorú minulé leto zverejnili v Dennom Prorokovi a tam, na Ronovom pleci, sedel Prašivec.

„Ako si sa k tomu dostal?" spýtal sa ho Remus ohromene.

„Mám to od Fudgea," odvetil Sirius, „na vlaňajšej kontrole v Azkabane mi dal svoje noviny. A v nich bol Peter, na prednej stránke. Na pleci tohto chlapca. Hneď som ho spoznal, veď koľko ráz som ho videl premieňať sa. A pod obrázkom sa písalo, že ten chlapec chodí do Rokfortu, tam kde Harry a Sophie."

„Och," potichu zhíkol Remus a hľadel na fotografiu, „jeho predná labka!"

„Chýba mu pazúr."

„Odsekol si ho sám?"

„Tesne predtým ako sa premenil," prikývol Sirius. „Keď som ho zahnal do kúta, vykrikoval tak, aby to počula celá ulica, že to ja som zradil Jamesa a Lily. Potom prv, ako som ho stihol prekliať, pobil všetkých okolo seba v dosahu piatich metrov a utiekol do kanála s ostatnými potkanmi."

„Nikdy si o tom nepočul, Ron? Najväčší kúsok, čo z Petra našli, bol jeho prst!" pýtal sa Lupin.

Ron začal protestovať a povedal svoju historku, ako jeho potkan prišiel o pazúr.

„Preto prestieral svoju smrť. Lebo vedel, že ho zabijete, rovnako ako mojich rodičov!" skríkol zrazu Harry.

„Nie, Harry," ozval sa Lupin.

„Nie!"

„Harry, nechápeš to? Celý čas sme si mysleli, že tvojich rodičov zradil Sirius a Peter ho vystopoval, ale bolo to presne naopak, nechápeš? Peter zradil tvoju mamu a otca. Sirius vystopoval Petra!"

„TO NIE JE PRAVDA! ON BOL ICH STRÁŽCA TAJOMSTVA! POVEDAL TO PREDTÝM, NEŽ STE SA ZJAVILI. POVEDAL, ŽE ICH ZABIL!"

„Harry, bolo to, akoby som ich sám zradil," hovoril Sirius smutne, „mal som byť strážcom ich tajomstva. Ale Lily s tým napokon nesúhlasila. Mal som rodinu. Vzal som si Kaily a mali sme malú dcérku a synčeka na ceste. A Lily nechcela, aby Voldemort šiel po mne a po mojej rodine. Tak som Jamesovi povedal, aby zvolil za strážcu Petra a on to urobil. V tú noc, čo zomreli, som vošiel do vášho domu. Bolo to hrozné. Kaily som našiel sedieť na zemi u tvojej postieľky. Držala ťa na rukách a za ruku držala tvoju mamu. Kaily veľmi chcela, nechať si ťa, ale Dumbledore rozhodol inak. Poslal som Kaily do Rokfortu a šiel za Petrom, skontrolovať, či je v bezpečí. Hľadal som ho v jeho úkryte, ale neboli tam stopy po boji a došlo mi to. Uvedomil som si, čo urobil Peter, čo som urobil ja, keď som Jamesovi navrhol, aby sa Peter stal strážcom ich tajomstva." Hlas sa mu zlomil a pozrel sa na fotografiu Kaitleyn v novinách. „Nevedela to ani len ona. Nemohol som jej to povedať. Nevrátil som sa k nej."

„Dosť bolo slov," prehlásil Remus a požiadal Rona, aby mu podal potkana. Ten váhal, ale nakoniec mu ho podal. Potkan začal bez prestania pišťať, krútiť sa a hádzať sa.

Sirius zobral zo zeme Snapov prútik a spoločne s Remusom namierili na potkana. Z oboch prútikov vyletel záblesk modrého svetla. Odrazu na mieste, kde bol potkan, stál nejaký muž, krčil sa a žmolil si ruky. Bol veľmi nízky, sotva vyšší od Harryho. Bolo vidieť, že to bol zavalitý človek, ktorý ale schudol a na hlave mal plešinu. Mal veľmi malé vodnaté oči, rovnako ako potkan. Rozhliadol sa okolo seba a veľmi ťažko dýchal.

„Vitaj, Peter," prihovoril sa mu Remus vľudne, ako keby sa okolo neho potkany menili na starých kamarátov zo školských čias. „Dlho ťa nebolo vidieť."

„S... Sirius, R... Remus," ešte aj Pettigrewov hlas bol piskľavý. „Moji priatelia, moji starí priatelia!"

„Sklapni!" zreval na neho Sirius.

„Prišiel si, aby si sa ma pokúsil znova zabiť!" zapišťal Pettigrew. „Zabil si Jamesa a Lily a teraz zabiješ aj mňa!"

„Nikoho som nezabil, ale áno teba zabijem. A budem konečne voľný. Budem znova žiť s Kaily!"

„Kaily je na Rokforte?" spýtal sa Pettigrew.

„To ťa vôbec nemusí zaujímať. Zničil si aj jej život. A život mojej dcéry. Zabil si mi syna!" kričal Sirius a Remus ho musel držať, aby sa na Pettgrewa nevyrútil.

„Kaily mala pravdu. Nedávno mi povedala, že to Peter nás všetkých zradil," spomenul si odrazu Remus, „ale myslela si, že sa zabil. Nezavoláš Kaily, Sirius?"

„Nie," pokrútil hlavou Sirius, „a to pre tvoje dobro, Peter. Keby sem prišla Kaily a videla by ťa, zabila by ťa veľmi ukrutnou smrťou. Viem si to predstaviť. Za to všetko, čo si mi urobil! Čo si urobil nám! Čo si urobil Jamesovi a Lily! Čo si urobil Harrymu!"

Sophie sa pozrela na Harryho, ktorý nespúšťal zrak z mužov pred sebou. Teraz tomu začínala rozumieť. Všetko vyzeralo tak, že Kaitleyn jej hovorila pravdu o Siriusovej nevine. Všetko nasvedčovalo tomu, že jej otec sedel vo väzení neprávom a že muž, ktorý pred nimi stojí, môže za ich utrpenie. Za to, že ona prišla o rodinu a za to, že Harry navždy prišiel o rodičov.

Sirius a Peter sa teraz dohadovali o Voldemortovi. Sirius si bol istý, že Voldemortoví ľudia nie sú vôbec spokojní, keď na echo Pettigrewa ich pán zmizol. Pettigrew všetko naďalej popieral a nazval Sirius špiónom lorda Voldemorta.

„Ja a Voldemortov špión?" zavrčal Sirius ako obrovský pes, na ktorého sa premieňal. „Lily a James ti zverili svoje tajomstvo, lebo som to navrhol ja. Musel to byť najkrajší okamih tvojho mizerného života, keď si sa Voldemortovi chvastal, že mu môžeš vydať Potterovcov!"

Pettigrew nesúvisle niečo hundral a Hermiona sa pýtala, ako je možné, že tento muž, sa za tie roky nepokúsil ublížiť Harrymu. Remus to vysvetlil veľmi jednoducho. Poukázal na fakt, že Pettigrew by nevraždil pre mŕtveho čarodejníka a už vôbec nie Dumbledorovi pod nosom.

„Ehm, pán Black, Sirius," oslovila ho Hermiona. „Ak dovolíte, chcela by som sa spýtať, ako ste sa dostali z Azkabanu, ak ste nepoužili čiernu mágiu?"

„Neviem ako sa mi to podarilo," povedal Sirius pomaly, „myslím, že dôvody prečo som neprišiel o rozum, bolo vedomie, že som nevinný a že ma vonku niekto čaká. Kaily a moje deti. Neboli to šťastné myšlienky, ktoré by dementori mohli zo mňa vysať, ale udržiavali ma pri zmysloch a vedomí, kto som. Pomáhali mi zachovať si silu, takže keď toho bolo už priveľa, mohol som sa v cele premeniť na psa. Viete, dementori nevidia," preglgol, „k človeku ich priťahujú city, ktorými sa živia. Zdalo sa im, že moje city v psej podobe sú menej ľudské, menej zložité, ale pravdaže mysleli si, že už strácam zmysly tak ako ostatní v Azkabane, takže ich to neznepokojovalo. Bol som však slabý, veľmi slabý a nemal som nádej bez prútika. A potom som videl Petra na fotografii, uvedomil som si, že je v Rokforte. Tam kde je moja Sophie a Harry. Na perfektnom mieste, aby mohol zasiahnuť. Stačil by jeden náznak, že Temná strana znova získava svoje sily. Mohol by dokonať svoje dielo a vydať Harryho Voldemortovi a ublížiť Sophie. Vedel, kto Sophie je. Vyzerá presne ako jej krásna mama. Taká nádherná. Musel som niečo urobiť. Ja jediný som vedel, že je Peter nažive."

Nikto takmer ani nedýchal a Sirius znova pokračoval: „Bolo to, akoby mi v hlave niekto rozložil oheň a dementori ho nemohli uhasiť. Nebol to šťastný pocit, ale bola to posadnutosť. Ale dávali mi silu, vyjasnila mi myseľ. A tak raz večer, keď otvorili moju celu a priniesli mi jedlo, prekĺzol som popri nich ako pes. Bol som veľmi chudý, taký chudý, že som sa prestrčil cez mreže a ako pes som preplával na pevninu. Šiel som na sever a vracali sa mi spomienky. Na moje školské časy, na lásku môjho života, na priateľov, na dcérku a tiež aj všetka bolesť. Len nedávno som zistil, že môj syn sa narodil mŕtvy. Povedal mi to Hagrid, keď ho minulý rok zatvorili. A tiež mi povedal, že roky nikto nevidel moju ženu. A to všetko ma hnalo. Ako pes som prekĺzol na pozemky Rokfortu a odvtedy žijem v lese a tu v tomto dome. Vychádzam iba na metlobalové zápasy. Lietaš rovnako dobre, ako lietal tvoj otec, Harry..." pozrel sa na Harryho a ten neodvrátil pohľad.

„Ver mi," pokračoval Sirius znova, „ver mi, Harry. Nikdy by som nezradil Jamesa a Lily. Radšej by som zomrel, než by som ich mal zradiť. James bol ako môj brat a Lily, ona bola ako sestra Kaily. A ja by som nikdy neurobil nič, čo by ublížilo Kaily. Možno to nechápete, ale Kaily-"

„Sirius a Kaily, to je veľká a osudová láska," skočil mu do rečí Remus, „nikdy som nestretol dvoch ľudí, ktorí by sa milovali toľko ako oni dvaja. Bola to láska na prvý pohľad. A vždy stáli pri sebe. Kaitleyn ani na okamih neverila tomu, že by Sirius bol vrah. Orodovala za neho. Aj na súde. Ale nepomohlo to. Zrútila sa a preto sa stalo, čo sa stalo." Uprel zrak na Sophie

„Kaily ťa veľmi miluje, princeznička. Rovnako ako ja. A viem, že urobila chybu. Nič by sa nebolo stalo, keby nebolo tohto tu," ukázal na Petra. „Je mi to tak veľmi ľúto, Sophie."

„Ja sa cítim veľmi zmätená," vravela Sophie pomaly. „Kate, ona hovorila pravdu."

„Kate?" nechápavo sa pozrel Sirius.

„Krycie meno Kaitleyn," vysvetlil mu Remus, „roky vystupovala ako Kate Smithová a Dumbledore chcel, aby si to meno tu ponechala. Aby nikto nevedel, že je Kaitleyn, že je tvoja žena. Decká by to vyľakalo."

„Hm, logické," pripustil Sirius, „ani mi to nepovedala."

„Ona vie, že si tu?" spýtala sa Sophie.

„Áno," prikývol Sirius, „Kaily vie takmer všetko, Sophie," pousmial sa, „našla ma a všetko mi vysvetlila. A ja som to pochopil. Pretože už nechcem byť ďaleko od nej. Kaily je to najlepšie, čo ma stretlo. Ani na chvíľku som ju neprestal milovať. Ani len dementori nedokázali vysať tú veľkú lásku, ktorú k nej cítim."

„Aj ona miluje teba," povedala Sophie šepotom, „povedala mi to. Vravela, že si nevinný a ja som jej neverila."

„Nikto jej neveril, nevyčítaj si to, princeznička," usmial sa na ňu Sirius a ona mu opätovala úsmev. „Mohli sme byť rodina, nebyť tohto," ukázal zamračene na Petra.

„Sirius, znova budete rodina," upokojoval ho Remus.

„Ale nevráti nám to roky utrpenia. Prišli sme o Jamesa a Lily, a tiež o nášho syna. Nevidel som svoju dcérku dvanásť rokov a tiež aj Harryho. A Kaily. Nikto nevie, čo som cítil. Nikto nebol v mojej koži a v koži mojej ženy. Musím ho už zabiť, Remus!"

Pozn. autorky:

V kapitole sú použité citácie z knihy Harry Potter a väzeň z Azkabanu (kapitoly: Mačka, potkan a pes; Námesačník, Červochvost, Tichošľap a Paroháč; Sluha lorda Voldemorta) nie sú však doslovne prebraté, preto som ich neoddeľovala hviezdičkami, sú upravené podľa príbehu.

Tak isto som neopisovala všetky veci, ktoré boli v knihe. Iba tie hlavné udalosti, na ktoré som keď tak doplnila svoj vlastný príbeh. Udalosti, ktoré neboli rozpísané (napríklad vtrhnutie Snapa do Škriekajúcej búdy) sa odohrali ak ako sú popisované v knihe.

Som naozaj zvedavá, ako sa Vám páčila táto kapitola, lebo z nej mám najväčšie obavy. Som zvedavá pokojne aj na kritiku. Snažila som sa, aby Sirius a aj Harry pôsobili rovnako ako v knihe, aj keď som si tam doplnila ešte nejaké svoje veci. Tak veru fakt som zvedavá na vaše názory. V ďalšej kapitole ešte samozrejme chvíľku ostaneme v Škriekajúcej búde. 

Znova Vám ďakujem za vaše prečítania, hlasovania a komentáre, vždy ma naozaj totálne potešia a aj vaše súkromné správičky, ktoré mi adresujete. Píšem hlavne pre Vás (trocha aj pre seba, ale keď sa moje dielo páči, tak prvoradí ste vy). Posúva ma to všetko veľmi ďalej, takže som Vám veľmi vďačná :)