„Netuším prečo,

ma všetko stojí toľko.

Netuším prečo,

som ťa musela stratiť.

Pre jeden dotyk tvojej lásky,

dala by som všetko, čím som."

(Lola Ponce – Por una caricia de amor)

14. november 1975

Chladný november so sebou priniesol studené počasie a dosť častý dážď. Piataci toho mali veľa. Na konci ročníka robili skúšky VČU a profesori im dávali veľmi veľa úloh. Niektorí už museli dostať aj upokojujúci elixír, lebo sa už predčasne zrútili, že skúšky určite neurobia.

Kaitleyn si robila ťažkú hlavu iba z Obrany proti čiernej mágií. Ten rok dostali veľmi starého učiteľa, pána Benitéza, ktorý sa narodil v Španielsku a súčasťou jeho hodín sa stávali aj isté dejiny jeho života, čo študentov takmer vôbec nebavilo. James tvrdil, že starý pán to v hlave už určite nemá v poriadku a väčšina spolužiakov s ním súhlasila.

Mali toľko úloh, že sotva si našla čas na rozhovory s Lily, nieto ešte so Siriusom. Občas ju požiadal, aby mu skontrolovala úlohu z Transfigurácie a on jej na oplátku pomohol s nejakým zaklínadlom na Obranu proti čiernej mágií. Ale viac spolu nemali možnosť hovoriť.

Bol večer a študenti si v klubovni dorábali posledné úlohy na zajtrajší náročný deň, keď ich prekvapila návšteva profesorky McGonagallovej. Chvíľku počkala, kým prídu všetci študenti do spoločenskej miestnosti a potom na nich prehovorila: „Tento rok má pre vás profesor Dumbledore na Vianoce prekvapenie."

V klubovni zavládol šum a všetci boli zvedaví, o čo sa jedná. „Predpokladám, že vás tento rok ostane cez vianočné prázdniny pomerne viacej. Profesor Dumbledore sa totižto rozhodol, že usporiada vianočný ples, ktorý sa bude konať 25. decembra od siedmej hodiny večernej. Bude to istá forma odmeny pre vás, aby ste sa aj zabavili a nielen študovali," vravela a pár študentov na seba mrklo. „Keďže ide o spoločensky významnú udalosť, kde sa bude tancovať, mali by ste mať každý svojho partnera."

„A môžeme sa plesu zúčastniť všetci?" spýtala sa jedna druháčka.

„Áno, slečna Wintová, sú pozvaní všetci," odvetila jej profesorka McGonagallová. „Vianočný ples býval výsadou turnajov, ako je napríklad Trojčarodejnícky turnaj, ktorý sa už síce na Rokforte dávno nekonal, ale kedysi bol pomerne obľúbený. Chcem vám iba povedať toľko, že fakulta Richarda Chrabromila má veľmi dobrú povesť a preto verím, že žiaden Chrabromilčan nás na plese nestrápni. Vyžaduje sa slušne správanie! Je to všetkým jasné?" prísne sa na nich pozrela.

Študenti prikývli. „Dobrú noc," popriala im a potom odišla z klubovne. V klubovni vypukla vrava. Všetci začali riešiť nadchádzajúci ples. A hlavne možných partnerov.

Kaitleyn si vedela pri sebe predstaviť iba jediného partnera, ale Sirius sa na ňu vôbec nepozrel. Riešil niečo s Jamesom a rozhodne podľa výrazu ich tvári to nevyzeralo, že diskutujú o nadchádzajúcom plese. Kaitleyn sa sklamane vybrala za Lily do spálni. Alice došla po chvíľke a oznámila im, že ju práve Frank Longbottom pozval na ten ples a ona nadšene súhlasila.

Dievčatá sa na ňu usmiali, ale každá si ľahla so svojimi myšlienkami. Kaitleyn ani nevedela, či sa má na ples tešiť. Keby ju Sirius pozval, asi by sa tešila, ale ak ju nepozve, tak pravdepodobne ani nepôjde. Pretože možno sa on rozhodne pozvať nejakú inú a to by neprežila, pozerať sa na nich. Nespokojná s hlavou plnou víriacich myšlienok napokon zaspala.

***

15. november 1975

Ráno Kaitleyn vstala zavčasu. V hlave ju pichalo a hneď vedela, že to nebude veľmi dobrý deň. Pripravila si učebnice na ráno, rýchlo sa osprchovala, obliekla a potom vyrazila na raňajky skôr.

Sadla si k takmer prázdnemu chrabromilskému stolu, vytiahla knižku (Čarovné vodné rastliny Stredného mora) a začítala sa. Pritom jedla jogurt s jahodami a smotanou. O chvíľku do Veľkej siene vošla Lily, hodila učebnice na stôl a vyzerala, akoby práve chcela niekoho prinajmenšom mučiť.

„Čo sa stalo?" spýtala sa jej Kaitleyn.

„Potter ma práve pozval na Vianočný ples," oznámila jej Lily a jej tvár nadobudla rovnaký odtieň ako jej vlasy.

„Predpokladám, že si nepovedala áno," poznamenala Kaitleyn a pozrela sa na priateľku.

„Samozrejme, že nie. Čo si to dovoľuje? Chápeš, tak pred pár dňami sa urazil na to, čo som o ňom povedala a teraz sa zase tvári, akoby sa nič nestalo a pozve ma na ples? On si vážne myslí, že som taká hlúpa a neodhalila som jeho plán?" vravela Lily tak rýchlo, že Kaitleyn to po ránu ledva stihla spracovať.

„Jeho plán?" spýtala sa jej nechápavo.

„Áno, určite ma pozval iba preto, aby mi potom vyviedol nejaký jeho super žartík a strápnil ma pred celou školou, aby sa mi pomstil za to, čo som o ňom povedala," vychrlila so seba Lily.

„Ale, Lily," Kaitleyn pokrútila hlavou, „som si istá, že to by James neurobil."

„Och, Kaily, ty len príliš dôveruješ ľuďom," zhodnotila Lily a nabrala si na tanier ovsené vločky. „Nech si Potter nemyslí, že mu skočím do náručia, akoby sa nič nestalo. Je to taký kretén!"

„Podľa mňa už preháňaš, Lily," odvetila jej Kaitleyn úprimne. „Pozri, poznáme Jamesa päť rokov a áno, ste zvyčajne na nože, ale myslím si, že by ti nič také neurobil. James nie je zákerný, je síce troška svojský a hrá sa na frajera, aby bol zaujímavý, ale musíš uznať, že je vážne inteligentný a myslí na dobro druhých."

„Kaily, na tomto sa asi nikdy nezhodneme," Lily sa zamračila, „Potter je pre mňa idiot, ktorý iba trápi slabších."

„Vieš, Lily, možno má James pravdu a ty dôveruješ nesprávnej osobe. Ja ťa chápem, že Snapa poznáš dlho a že ti ozrejmil všetko o našom svete a že istým spôsobom ťa to k nemu viaže, zrejme z vďačnosti. Ale osobne si myslím, že to nie je dobrý človek a dopadne raz veľmi zle. Vidím to v jeho očiach. Zakráda sa, kamaráti sa nesprávnymi ľuďmi, podporuje to, čo šíri ten temný čarodejník a to nie je správne, Lily. A ty to vieš!"

„Sev taký nie je," pokrútila hlavou Lily.

„Nechcem, aby si sa niekedy vo svojom priateľovi sklamala, Lily. Ale bohužiaľ zatváraš pred tým oči. Každý máme právo vybrať si stranu, na ktorej chceme stáť a všetci dobre vieme, že Slizolinčania si často vyberajú tú nesprávnu. A Snape je veľmi zvláštny chlapec. Je mi ho na jednej strane naozaj ľúto, podľa toho, čo všetko si mi o ňom povedala, ale na druhej, každý si sami vyberáme, ako som už povedala. A myslím, že on si vybral zle. Ale nebudem sa do toho starať, Lily, vážne nie. Pretože sa nechcem s tebou hádať a naozaj ti nechcem diktovať s kým sa máš a nemáš kamarátiť."

„Ja to chápem, Kaily," prikývla Lily, „ale ty Seva nepoznáš tak, ako ja."

„A ani nechcem, ak mám byť úprimná, Lily," zhodnotila Kaitleyn a vložila si knižku späť do batoha. „Idem ešte za mamou, uvidíme sa na Herbológií." A potom vstala od stola a odišla.

***

„No tak smola, Paroháč," zasmial sa Sirius, keď James ešte stále v izbe zúril, lebo Lily ho odmietla. „Možno si to mal podať nejako krajšie."

„Čo mám robiť, aby som Evansovú konečne zaujal?" pýtal sa James.

„Nesprávať sa ako kretén?" navrhol Remus.

„Ja sa správam ako kretén?" oboril sa na neho James.

„Podľa nej určite. Pozri sa, však ona ti nikdy neodpustí, ako sa správaš k Snapovi. Možno keby si pár týždňov sekal dobrotu, tak by aj Lily zmäkla," vravel mu Remus. „A fakt sa ti páči?"

„Vždy sa mi páčila," pripustil James, „ale poslednú dobu myslím iba na ňu."

„Tomu sa hovorí láska," usmial sa Remus.

„Ak pôjde na ten ples s tým Ufňukancom, prisahám, že ma hodím o zem a potom ho premením na tchora," hneval sa stále James, „a ja by som pritom tak rád s ňou šiel. Tancujem skvelo, som zábavný, krásny a milý, kde je problém?"

Sirius sa rozosmial. „Problémov je viac, kamoško!"

„Ty máš, čo hovoriť! Už si pozval svoju vyvolenú na ples?"

„Nie," pokrútil hlavou Sirius, „ale mám to niekde v zozname vecí, čo treba tento týždeň urobiť!"

„A nemáš to na prvom mieste?" spýtal sa ho Remus.

„Mám, mám," zazíval Sirius, „len som ešte nevymyslel spôsob, ako ju veľmi čarovne a elegantne pozvať."

„No ja by som veľmi neotáľal, lebo ti ju preberie niekto iný," hádzal James učebnice do školskej tašky. „A ani nebudeš vedieť ako."

„James má pravdu," prikývol Remus.

„Nemyslím, že by šla s iným," oznámil im Sirius, „to, čo je medzi mnou a Kaily je možno troška nepochopiteľne a zložité, ale som si istý, že čaká iba na to, kedy ju pozvem ja. A odmietne každého iného."

„Nie je to zložité, ani nepochopiteľné, iba si idiot, ktorý ju nevie takmer rok pozvať na rande," hodil James po ňom zošiť s Transfigurácie, lebo od neho včera opisoval úlohu.

„Nestarajte sa. Uvidíte, že na plese zažiarim s Kaily!" Sirius si pobalil tiež učebnice a obliekol si habit. „Starajte sa o to, aby ste vy mali partnerky, priatelia!"

***

„Dnes budeme pracovať vo dvojiciach," povedala profesorka McGonagallová, keď vošla do triedy. Piataci si vymenili prekvapené pohľady, lebo na jej hodinách zvyčajne v dvojici nepracovali. „Rozdelím vás."

Rozdelila ich do dvojíc. Lily sa veľmi mračila, keď si musela sadnúť vedľa Jamesa, ktorý sa na ňu silene usmial. Po ich rannej hádke, to určite bude stále vrieť. Alice sa dostala do dvojice s Remusom a bola spokojná, lebo na hodinách Transfigurácie nevynikala až tak, ako iní.

„Pán Black," oslovila ho profesorka McGonagallová, „vy sadnite ku Kaitleyn," dodala.

Sirius si zobral svoje veci a sadol si do lavice ku Kaitleyn, ktorá sa na neho usmiala a on jej úsmev opätoval.

Keď boli študenti roztriedení do dvojíc, profesorka sa na nich prísne pozrela: „Dnes som vás zámerne rozdelila do dvojíc, aby ste sa pokúsili spolu spolupracovať. Viem, že to pre vás nie je novinka, pretože na niektorých predmetoch v dvojiciach pracuje. Podelila som vás, tak aby v dvojici bolo jedno dievča a jeden chlapec. Ako som vám minule sľúbila, prejdeme na transfiguráciu vecí na cicavce. Prešli sme si jednoduchšie živočíchy. Cicavce bývajú najzložitejšie, ale som si istá, že sa vám to spoločne podarí. Najprv si opíšte poznámky z tabule." Na čiernej tabuli sa zjavili rozsiahle poznámky.

Kaitleyn aj Sirius si otvorili svoje zošity a začali písať. Keď bola pri piatej vete, Sirius sa k nej nahol: „Ako sa dnes máš?"

„Fajn," odvetila mu a pokračovala v písaní. „A ty?"

„Ráno som ťa nevidel v klubovni, keď Lily poslala Jamesa do hája," vravel jej Sirius.

„Bola som už na raňajkách, vstala som skorej," odvetila mu, „ale je mi ľúto, že som to nevidela, ale počula som už o tom," dodala a mierne sa zasmiala.

„Bolo to zábavne, ako vždy. Ale je to škoda, že Lily nesúhlasila, pretože James to myslel až priveľmi vážne, čo je na neho mierne nezvyk, ale asi dospieva a uvedomuje si, že má Lily rád, no chápeš, čo tým myslím," vravel jej Sirius.

„Pán Black, máte písať poznámky a nie rozprávať lovestory vašej spolužiačke," napomenula ho profesorka.

„Prepáčte, pani profesorka," odvetil jej Sirus a potom stíšil hlas. „No ako som ti povedal, bola to sranda."

„Viem si predstaviť, Sirius a už mlč a píš!" napomenula ho aj Kaitleyn. A pokračovala v písaní a ostalo jej smutno. Sirius spomína to, ako James pozval Lily, ale vôbec ho nenapadlo, aby pozval na ples ju. A možno ani nechce. Aj to si musela pripustiť vo svojej hlave. Veď od minulých Vianoc sa medzi nimi nič neudialo. Vtedy sa skoro pobozkali a už to bude takmer rok a stále sa to nikam nepohlo. Kaitleyn sa cítila už mierne sklamane.

„Kaily," po pár minútach ju Sirius znova oslovil.

„Áno?" prestala písať a obrátila tvár k nemu. Usmieval sa. A v mysli jej prebehlo, že si možno konečne uvedomil, že ju chce pozvať na ples.

„Požičiaš mi brko, môjmu nejako šibe," mykal svojim brkom, ale atrament z neho nevytiekol.

„Iste," odvetila veľmi sklamane a zohla sa do tašky pre náhradné brko, ktoré so sebou nosila. V očiach sa jej zaleskli slzy.

„Ďakujem," poďakoval sa, keď mu ho podala.

„Pán Black, už ma hneváte, strhávam Chrabromilu 5 bodov!" zamračila sa na neho profesorka McGonagallová.

„Iba som si od nej požičiaval brko," bránil sa Sirius. „Však, Kaily?"

„Celú hodinu kecáte, ako nejaká klebetná baba!" prísne na neho hľadela profesorka.

Kaitleyn sa ho chcela zastať, ale bola smutná z toho, že ignoruje myšlienku plesu. A tak iba mlčala. Sirius sa jej po zbytok hodiny už neprihovoril. Kúzlo im takmer vôbec nešlo a keď zazvonilo, bez slov si zbalil svoje veci a opustil ako prvý učebňu. A Kaitleyn to znova veľmi zamrzelo.

***

30. máj 1994

Kaitleyn sedela smutne v Nemocničnom krídle a sledovala študentov, ktorí trávili deň vonku, lebo bolo veľmi krásne. Teraz by tak veľmi potrebovala Siriusovo objatie, ale nemala odvahu za ním ísť. Akoby mu mohla vôbec povedať o tom, čo sa práve stalo so Sophie, keď vedela, že ich dcéra ma pravdu. Bola slabá a opustila ju. Nebojovala ani o ňu, o nič. Príliš skoro to vzdala. A nikto ju nechápal. Vedela, že Sophie sa bude hnevať a že bude sklamaná, ale dúfala, že to nebude až také nepochopiteľne a smutné. Ale mýlila sa. V jej očiach videla veľký smútok a neuveriteľne sklamanie. Zlyhala.

Tri mačky sa od nej nepohli, spokojne jej spali pri nohách, iba Lola bola v jej náručí. Kaitleyn ju hladila a stále v hlave počula výčitky Sophie. A to ju bodalo do srdca.

„Hľadala som ťa," ozval sa za ňou matkin hlas a cítila jej ruku na svojom ramene. „Nebola si na večeri, čo sa stalo?"

„Sophie!" Kaitleyn sa otočila a pozrela sa na svoju matku. „Vie pravdu. Našla to všetko v starých ročenkách, aj tento článok," podala jej kus novín, ktorý stále zvierala v ruke.

Minerva si článok rýchlo prečítala. „Je mi to ľúto, Kaily," prisadla si na nemocničnú posteľ k nej. „Ale musela si rátať s tým, že jedného dňa sa to dozvie," vravela jej.

„Rátala, ale bolo to kruté. Myslela si, že som ju opustila preto, lebo som sa hanbila, že mám dieťa s vrahom. Nechcela veriť, ani len nechcela počuť o tom, že Sirius je nevinný," rozprávala jej smutne Kaitleyn. „A to ma bolí najviac. Ja viem, že to čo som urobila, je hrozné, ale robila som to pre jej dobro. Nebola som sebecká, mama. Nevedela som, čo bude, čo sa stane. Bála som sa. Nikdy som jej nechcela ublížiť."

„Ja viem, že nie, Kaily," mama ju chytila za ruku, „niekedy robíme rozhodnutia, ktoré neskôr ľutujeme. Ja som ti mala tiež od začiatku povedať, kto je tvoj otec. Tiež si nikdy nechcela pochopiť dôvody, ktoré sme s Albusom mali, prečo sme ti to nepovedali. Sophie je iba tvrdohlavá, po tebe."

„Čo ak mi nikdy neopustí?"

„Ak vychádzaš z vlastnej skúsenosti, tak veru je to možné," povedala jej Minerva smutne.

„To je ale niečo iné, mama. On mi nikdy neprejavil lásku a ja som Sophie celý ten čas milovala. Bola to jediné, čo som mala. Bála som sa, že keď bude pri mne, tak nebudem dobrá mama. Bez Siriusa môj život strácal zmysel. Bolo to pre mňa veľmi ťažké. Nikto to nevie pochopiť."

„Ja to chápem, Kaily. Už som ti povedala, že niekedy robíme rozhodnutia, ktoré ľutujeme. A sme nespravodliví a snažíme sa svojich blízkych nadmieru chrániť. A oni to nechápu."

„Ale ja to chápem. Chápem tie dôvody, mama. Len jednoducho nemôžem, nedokážem to. Stratila som dôveru k nemu," smutne jej odvetila Kaitleyn, „a veľmi sa bojím, že Sophie stratí dôveru ku mne. Už som prišla o syna, nemôžem prísť aj o dcérku."

„Daj jej čas, Kaily," pousmiala sa Minerva, „ten zvykne zahojiť všetky rany."

„Prepáč, mama," Kaitleyn po tvári tiekli slzy.

„A čo ti mám prepáčiť?"

„Že si mojou vinou prišla tiež o dcéru. O mňa. Na dlhých dvanásť rokov. Musela si sa cítiť hrozne, keď si nevedela, čo so mnou je. A tiež, že som ťa pripravila o vnučku. Nikdy som nechcela nikomu ublížiť. Dokážeš mi to odpustiť?"

„Vždy som vedela, kde si a že si v poriadku," priznala sa Minerva, „Albus to vedel. On vie všetko. Dopriala som ti čas. Nemám ti čo odpúšťať, Kaily."

„Ďakujem, mama," Kaitleyn sa k nej nahla a potom ju objala. „Aj tak ma to mrzí. Ale nechcela by som už vrátiť čas. Pretože keby som mala ďalších dvanásť rokov prežívať muky bez Siriusa, asi by som sa zbláznila. Urobila som veľkú chybu a pykala som dvanásť rokov. Už stačilo, nie?"

„Nikdy som si pre teba nepredstavovala tento život plný bolesti," Minerva ju silno objala. „Vždy som chcela, aby si bola šťastná. Vždy som chcela vidieť iba tvoj úsmev."

„Každý deň si pokladám tú istú otázku, mama," riekla jej Kaitleyn, „čo sme so Siriusom urobili také zlé, že sa nám život takto vysmieva? A odpoveď neprichádza."

***

Sophie sedela na brehu jazera a hádzala kamene do vody. Hermiona si prisadla k nej a hodila si kamienok do vody tiež. „Ako sa cítiš?"

„Hrozne," odvetila jej Sophie, „je to všetko pravda. Je moja matka a spustila veľa rečí o tom, ako sa ma snažila chrániť, ale ja som mala pocit, že to všetko urobila so sebeckého dôvodu. A niekoľkokrát mi povedala, že Black je nevinný."

„Asi by si veľmi želala, aby bol nevinný," zhodnotila Hermiona.

„Ale on je vrah, Hermiona," Sophie sťažka vydýchla, „vždy som chcela spoznať svoju rodinu. Ale teraz neviem, čo cítim. Som asi sklamaná. Môj otec je vrah a moja matka je žena, ktorá po tom všetkom toho vraha obraňuje a je najsebeckejšia osoba na tomto svete."

„Je mi to veľmi ľúto, Sophie," smutne sa na ňu usmiala Hermiona.

„Sľúb mi, že to nikomu nepovieš. Nechcem, aby to chlapci vedeli. Harry by ma neznášal. Keby len vedel, kto som," rozplakala sa Sophie.

„Harry by ťa nikdy nesúdil, Sophie," snažila sa ju upokojiť Hermiona, „Harry by ťa nevinil z hriechov tvojich rodičov. Taký Harry nie je."

„Ja viem, že nie," smutne prikývla Sophie, „ale aj tak bude lepšie, keď to nebudú vedieť. Prosím ťa, sľúb mi to, Hermiona," žiadala ju.

„Nikomu to nepoviem," prikývla Hermiona. „Poďme do klubovne. Chcem si prebehnúť poznámky."

„Áno, v pondelok nám začínajú skúšky a ja som taká rozrušená. Ale keď sa pustím do učenia, aspoň nebudem myslieť na toto všetko," Sophie sa postavila z trávy a Hermiona tiež.

Obe dievčatá sa vrátili do klubovne a pustila si do čítania poznámok. Sophie stále hľadela von oknom a nemohla sa sústrediť. Stále myslela na všetko, čo jej dnes povedala, jej matka. A pohrávala sa s myšlienkou, že možno hovorí o Blackovi pravdu. Kaitleyn jej všetko rozprávala s takou veľkou bolesťou a smútkom. Ak by to bola pravda, niekto zavinil, že sa toto všetko stalo. Niekto jej zničil rodinu. V hlave mala zmätok a nevedela, čomu má veriť.

* Vtom sa pri okne ozval šuchot, vletela dnu Hedviga a v zobáku pevne držala lístok.

„To je od Hagrida," oznámil Harry a otvoril ho. „Hrdozobcovo odvolanie – stanovili ho na šiesteho."

„Práve v posledný deň skúšok," poznamenala Hermiona.

„A prídu to vykonať sem," povedal Harry, pričom ešte čítal lístok. „Niekto z Ministerstva mágie a... a kat."

Hermiona sa zdesene pozrela na neho. „Na odvolacie konanie privedú kata?! Ale to je, ako keby sa už rozhodli!"

„Áno, vyzerá to tak," pomaly potvrdil Harry.

„To nemôžu!" zakričal Ron. „Veď som strávil celú večnosť nad knihami, kým som preňho niečo našiel, nemôžu to jednoducho všetko ignorovať!" *

Sophie ich počúvala iba letmo. Nechcela sa momentálne trápiť aj vecou s Hrdozobcom. Aj to bola záležitosť, ktorá ju mrzela, hlavne preto, že mala Hagrida rada a on sa k nej správal tiež veľmi pekne. A toho divného tvora si obľúbila rovnako, ako jej priatelia. S Hermionou strávili pol roka nad knihami, aby niečo našli. Bolo to naozaj nespravodlivé.

„Môžem si požičať tvoju knižku z Dejín mágie, Sophie?" spýtal sa jej a prisadol si k nej Neville. „Neviem tú svoju zase nájsť."

„Iste," odvetila Sophie a podala mu knihu zo stola. „Nechceš si radšej prejsť moje poznámky?"

„Rád," prikývol Neville, „ešte že ty a Hermiona si píšte poznámky."

„Áno," prikývol aj Ron, „keby ste to vy dve nerobili, všetci by sme už dávno prepadli."

Harry sa zasmial, ale Sophie znova obrátila tvár smerom von oknom. Vonku sa rozpršalo. A potom sa vyľakala, lebo jej niečo skočilo do lona. Bola to mačka. Mačka, ktorá patrila Kaitleyn.

„Tie mačky sú všade," zamračil sa Ron.

„Ron, prestaň!" napomenula ho Hermiona.

Lola sa schúlila v lone Sophie a čakala, kedy ju pohladí. Sophie sa nakoniec odhodlala a pohladila mačku po kožúšku. Lola pokojne zapriadla. „Si veľmi pekná, mačička." Prihovárala sa jej nežne. Bola si istá, že mačka prišla orodovať za Kaitleyn.

„Sophie, si v poriadku?" spýtal sa jej Harry, keď si všimol, že je niekde mimo.

„Áno, len je toho na mňa moc. Bojím sa, že neurobím skúšky," odvetila mu Sophie. „Tento rok sa nám toho veľa nazbieralo, no nie?"

„Hej je toho celom dosť," prikývol Ron, „fuj, najmenej sa teším na skúšku z Veštenia. Normálne som to mal vzdať, ako ty, Hermiona," uškrnul sa na ňu.

„Tá stará podvodníčka!" zanadávala Hermiona.

„Som tak rád, že sa so mnou znova bavíš, Hermiona. Milujem, keď so mnou súhlasíš, lebo to sa často nestáva," zasmial sa Ron. Hermiona ho udrela knihou Numerológie, ktorú práve držala v ruke. Harry sa zasmial, ale Sophie ostala smutná.

Pozn. autorky:

Hviezdičkami je označená citácia z knihy Harry Potter a väzeň z Azkabanu, str. 317-318, kapitola Predpoveď profesorky Trelawneyovej.