„Bolesť nás priniesla na toto miesto,

na ktorom ja už nemôžem byť bez teba,

ak ty si bezo mňa.

A je to sila osudu,

ktorá ťa priniesla znova ku mne,

kvôli láske."

(Sandra Echeverría feat. Marc Anthony – La Fuerza del destino)

12. október 1975

Kaitleyn postávala pred pracovňou svojej mamy s hŕstkou spolužiakov. Dnes prebiehal ich pohovor o voľbe budúceho povolania, aby si určili, ktoré predmety sú pre nich prvoradé pri skúškach VČU.

Bola nervózna. Bude to prvýkrát, čo sa bude so svojou mamou rozprávať o plánoch do budúcnosti. A veľmi sa bála, že ju svojím rozhodnutím sklame, hoci cítila, že si zvolila správne. Samozrejme, že si vypočuje názor svojej mamy a bude ho brať do úvahy, ale vedela, že potrebuje v budúcnosti robiť niečo, čo ju naplní a už dávnejšie sa rozhodla, že by chcela byť liečiteľkou.

Sirius, Lily i Alice už mali pohovor za sebou a všetci traja vyšli celkom spokojní z pracovne jej mamy. Teraz bol vo vnútri Remus. Aj on o chvíľku vyšiel, ale tváril sa zmätenejšie, ako keď šiel dnu.

„Koho máme ďalej," pozrela sa profesorka McGonagallová do zoznamu, ktorý držala v rukách a potom sa usmiala. „Kaily," pozrela sa na svoju dcéru a odstúpila od dverí, aby mohla vojsť dnu.

Kaitleyn vošla do jej pracovne a sadla si na stoličku, ktorá bola pred jej stolom. Na stole boli keksíky, ale ona mala tak sucho v krku, že si bola istá, že by jej tam uviazli, keby si čo i len odhrýzla. Dlane sa jej potili a cítila zvláštnu úzkosť, ako keby mala zložiť nejakú skúšku.

Jej mama si sadla oproti nej, pozrela sa do papierov, ktoré mala pred sebou a potom sa znova usmiala na dcéru. „Tak, Kaily, rozmýšľala si, aké povolanie by si chcela robiť, keď doštuduješ na Rokforte?" spýtala sa jej.

„Áno," odvetila jej Kaitleyn a mala pocit, že viac slov zo seba nedostane.

„Takže," Minerva nadvihla obočie, „prezradíš mi to."

„Áno," prikývla Kaitleyn, „vieš, mama, ja, chcela by som," hlas sa jej triasol, „chcela by som byť liečiteľka."

„Liečiteľka?" Minerva sa na ňu síce pozrela prekvapene, ale z tónu jej hlasu vycítila, že sa nehnevá a že sa nemusí toľko báť.

„Áno, mami," prikývla Kaitleyn, „už dávnejšie som si uvedomila, že by som chcela pomáhať ľuďom a že ma veľmi baví Herbológia, preto by som chcela byť liečiteľkou. Hneváš sa?"

„Prečo by som sa mala hnevať?"

„Ja neviem," Kaitleyn si vydýchla, „myslela som si, že ťa možno voľbou môjho povolania sklamem, že odo mňa očakávaš niečo iné."

„Akoby si ma mohla sklamať, keď si si vybrala povolanie, ktorým budeš pomáhať ľuďom?" spýtala sa jej Minerva, ale bola to iba rečnícka otázka a ďalej pokračovala: „Kaitleyn si pomaly dospelá, rozhoduješ sa samostatne a ja ťa môžem iba podporiť. Pravda je, že si ma troška prekvapila, hoci mi profesorka Sproutová spomínala, ako na Herbológii exceluješ. A to ma veľmi teší. Vybrala si si veľmi úctyhodné povolanie a ja môžem byť na teba iba hrdá."

„Ďakujem, mami," Kaitleyn sa konečne uvoľnila a opätovala mame úsmev.

Minerva sa znova pozrela do papierov pred sebou. „Tak teda liečiteľka," vravela, „čo sa týka skúšok VČU, tak jednoznačne Herbológia a Elixíry. To sú dva najdôležitejšie predmety, ktoré budeš musieť urobiť na vynikajúcu. Potom je dôležité aj Čarovanie, Transfigurácia a Starostlivosť o zázračné tvory. Je dôležité tvory veľmi dobre poznať. Všetky tieto predmety ti skutočne idú, podľa tvojich výsledkov za minulé ročníky. Ak sa budeš dostatočne pripravovať na VČU myslím, že to bude v poriadku. Čo tu máš ešte," hľadala do papierov, „Obrana proti čiernej mágií, aj to bude dôležitý profilový predmet, treba poznať aké kúzlo zasiahlo raneného, tam budeš musieť zapracovať."

„Áno, viem," prikývla Kaitleyn a mala z toho troška obavu.

„Veštenie, Astronómia, tieto predmety také dôležité nie sú, ani Dejiny mágie, ale samozrejme, že prepadnúť by si z nich nemala. Ale nemyslím si, že by to hrozilo v tvojom prípade," pokračovala Minerva. „Ste zvláštny ročník," dodala.

„Prečo?" spýtala sa jej Kaitleyn.

„Vyberáte si veľmi dôležité povolania," vravela jej Minerva, „čo ma úprimne veľmi teší. Ste veľmi šikovný ročník a myslím si, že vám vôbec nechýba zapálenie. Naozaj, som veľmi spokojná tento rok. Kiežby vám to všetkým vyšlo."

„Ešte niekto okrem mňa ťa prekvapil?"

„Ani nie že prekvapil. Myslela som si, že známa dvojka Sirius Black a James Potter chcú byť aurori. Hoci Jamesa mám až po tebe, som si istá, že mi povie to isté, čo pred chvíľkou pán Black. A aj tvoja kamarátka Alice mi povedala, že by bolo fajn byť auror," vravela jej Minerva.

„Vážne? To, to mi ani nepovedala. Povedala mi, že ešte nevie, čím chce byť," uvedomila si Kaitleyn.

„Rozhodla sa, že to vyskúša," odvetila jej Minerva. „Dobre, Kaitleyn, myslím si, že sme skončili. Môžem ti iba držať palce. A ver mi, že sa veľmi teším z toho, ako si sa rozhodla."

„Ďakujem, mama, mala som trocha strach," priznala sa jej Kaitleyn, „nikdy sme sa nebavili o budúcnosti. Som rada, že sa tešíš."

„Si moje šikovné dievčatko," usmiala sa na ňu Minerva. „Pošli mi sem pána Pottera," dodala.

Kaitleyn sa postavila zo stoličky, vzala si keksík z misky a potom vyšla z pracovne a pousmiala sa na Jamesa. „Si na rade."

James prikývol a potom vošiel dnu. Kaitleyn sa pobrala smerom k Chrabromilskej veži. Vo vnútri na ňu čakala Lily, ale keď zbadala jej úsmev, vyskočila z kresla.

„Hovorila som ti, že sa zbytočne obávaš a že tvoja mama bude rada," objala priateľku. „Čo ti povedala?"

„Že je na mňa hrdá. Ani nevieš, aká som šťastná, Lily. Veľmi šťastná, že ma podporuje v tom, čo som si vybrala. Povedala mi, že sa sama rozhodujem a že hoci som ju prekvapila, veľmi sa teší, že som vybrala pomáhať ľuďom. Zadala mi profilové predmety, ktoré až na Obranu proti čiernej mágií, sú fajn."

„Ty to zvládneš," usmiala sa na ňu Lily.

„Lily, vedela si, že Alice chce byť auror?"

„Čože? Nie, nevedela." Pokrútil Lily hlavou a prekvapene sa pozrela na priateľku.

Alice práve schádzala zo schodov z dievčenských spálni. „Ako pohovor, Kaily?"

„V poriadku a čo tvoj? Mama mi povedala, že chceš byť auror," vravela Kaitleyn.

„Nuž, nevedela som sa dlho rozhodnúť, čo by som chcela byť. A naposledy pri obede, keď sme sa o tom všetci bavili, tak mi Sirius vnukol túto myšlienku a nemohla som sa jej zbaviť. A okrem toho som nedávno zistila, že aj Frank chce byť auror," vravela im Alice.

„Frank Longbottom, ten šiestak?" spýtala sa jej Lily.

„Áno, ten krásavec," odvetila Alice zasnene, „veľmi sa mi páči. A je taký múdry. Takže aj preto a hlavne preto, že som vždy mala pocit, že chcem zachraňovať svet. Tak ako ty, Kaily, len ty iným smerom."

„Chápeme," prikývla Kaitleyn. „Kedy si nám ale chcela oznámiť tieto dve veci?"

„Práve teraz," uškrnula sa Alice. „Hovorím, dlho som uvažovala, čím chcem byť a keď som dnes prekročila prach pracovne tvojej mamy, bolo mi to jasné. A Frank no, nechcela som to zakríknuť. Minule sa na mňa tak pekne usmial."

„Ach," usmiala sa Lily. „Vy dve ste zamilované. Kedy sa konečne zamilujem aj ja?"

„Ale veď ty si zamilovaná, iba to nevidíš," zasmiala sa Alice.

„Čo prosím?" pozrela sa na ňu Lily.

„Pozri, tváriš sa, že ho nenávidíš, ale skutočnosti to nie je žiadna nenávisť, ale je to láska," vravela jej Alice a žmurkla na ňu.

„A o kom to hovoríme?" Lily sa stále tvárila prekvapene.

„O Potterovi predsa," zasmiala sa Alice.

„Čo? Fuj!"

„Ach, Lils, nehraj to furt na nás," Alice sa držala za brucho z toho, ako sa smiala. „Možno ti to tvoje srdce ešte neoznámilo, ale tak ver, že raz to príde."

„Alice, táraš," odvetila jej Lily pokojne, hoci sa tvárila, že má chuť niečo roztrhať. A potom sa zamračila a spustila hlasno: „Potter je jeden namyslený idiot, ktorý si myslí, že ho zhltol všetku múdrosť sveta a že je najväčší boss na škole a pritom je to iba obyčajný idiot, ktorý na každom rohu zaklína slabších a necháva si strhnúť body za všetko. Neznášam ho!"

„Tiež ťa milujem, Evansová," ozvalo sa za ňou. James Potter sa práve vrátil do klubovne v sprievode svojich priateľov. „O tvojej namyslenosti nehovorím síce často, ale dovoľ, aby som ti niečo povedal," postavil sa pre ňu. „Možno jedného dňa otvoríš oči a zistíš, že sa priatelíš s nesprávnym človekom. Možno jedného dňa pochopíš, že ľudia majú dve tváre. A možno jedného dňa budeš ľutovať to, čo si mi teraz povedala. Ale nie, ja ťa urážať nebudem. Pretože ja si myslím, že si veľmi inteligentné dievča a si aj veľmi pekná."

Lily stála ako obarená a iba na neho hľadela. Do tváre jej stúpala červeň. „Potter, ja-"

„Nesnaž sa mi povedať, že si to tak nemyslela. Myslela. Iba som to nemal počuť. Ale nie, neurazilo ma to. Nikdy si mi nedala šancu, aby si ma lepšie spoznala. Pretože stále veríš všetkému čo ti ten ufňukaný debil povie. Ale ešte niečo ti poviem, Evansová. Ten debil zle dopadne. A možno so sebou stiahne aj teba."

„James," Lily ho prvýkrát oslovila jeho krstným menom. „Prepáč."

„Nie, neospravedlňuj sa, aj tak si to budeš ďalej myslieť," povedal jej a potom vybehol hore schodmi a jeho priatelia za nimi.

Lily sa otočila na svoje priateľky a v očiach mala slzy. „Prehnala som to."

„Možno trochu," povedala jej Alice.

„No tak, Lily," Kaitleyn ju objala.

„Je to moja vina, Lily," povzdychla si Alice, „nemala som povedať to, čo som povedala. Mrzí ma to."

„Nie, Alice, to nie je tvoja vina," Lily sa na ňu smutne usmiala. „Cítim sa teraz hrozne. Musím sa ísť prejsť," povedala a potom opustila Chrabromilskú klubovňu.

„Ani nezareagovala na to, že jej James povedal, že je veľmi pekná," uvedomila si Alice, „a cíti sa hrozne preto, lebo niekde v hĺbke svojej duše vie, že mám pravdu, no nie? Nemyslíš si to aj ty, Kaily?"

„Že sa jej James páči?" spýtala sa Kaitleyn a Alice prikývla. „Už dlhšie si to myslím," odvetila napokon.

„A čo ty a tvoj fešák?"

„Psst!" Kaitleyn sa na ňu vážne pozrela. „Ale nič nové," dodala mierne smutne.

***

24. apríl 1994

Veľkonočné prázdniny ubehli ako voda a všetci sa pripravovali na finálny zápas tejto sezóny. Chrabromil proti Slizolinu. Kaitleyn mala v Nemocničnom krídle veľa práce, lebo často sa objavili hráči z jednej, alebo druhej fakulty s menšími zraneniami, alebo boli postihnutí nejakou ľahšou kliatbou.

Ráno sa Kaitleyn prebudila s tým, že konečne nastal ten veľký deň a snáď nikto nepríde k vážnejšiemu úrazu. Jej mama bola už tiež celá nabudená a bola stopercentne presvedčená, že tentokrát Chrabromil konečne vyhrá metlobalový pohár. Snape bol opačného názoru.

Všetci stávkovali. Nakoniec si aj Kaitleyn vsadila na Chrabromil, ale hlavne z dôvodu, aby umlčala svoju mamu. Napriek tomu mala celkom dobrú náladu, aj keď zase dva týždne nevidela Siriusa. Ale bola si istá, že dnes ho uvidí. Síce v jeho zvieracej podobe, ale uvidí.

„Už si hore," Minerva vošla do jej spálne. Na sebe mala tmavočervený habit, ktorý mal pri vrecku vyšitého zlatého leva. V rukách držala dve Chrabromilské zástavy. „Rýchlo sa obleč, zápas začne za hodinu."

„Posadlo ťa niečo?"

„Iba skvelý pocit. Som si istá, že dnes vyhráme. Už sa veľmi teším, ako mi bude musieť Severus odovzdať ten pohár. Nehovoriac o tom, že konečne získam od neho späť peniaze, ktoré som s ním prehrala v pokri. Dám ti radu, Kaily, nikdy nehraj so Severusom poker," vravela Minerva.

„Myslíš, že by som niekedy mala na to chuť? Som rada, že ho nevidím," odvrkla jej Kaitleyn a prehodila si na nočnú košeľu župan.

„Ani rachotiacu sedmu a v žiadnom prípade šach. Ten chlap sa vážne nezdá. A pritom v pokri som dobrá," vravela Minerva.

Kaitleyn nad ňou iba pokrútila hlavou. Mala na hazardné hry svoj názor. Hlavne ak zahŕňali aj fľašu ohnivej whisky.

Zamierila do kúpeľne, aby sa pripravila a potom keď bola hotová, vybrala sa spoločne s mamou na štadión. Minerva jej strčila do ruky Chrabromilskú zástavu a Kaitleyn po ceste hľadela na Zakázaný les a snažila sa zbadať Siriusa.

Sadli si do lóže pre profesorov a na zápase bola určite celá škola. Práve vyvolávali mená hráčov. Kaitleyn zbadala Harryho. Urobil bravúrnu otočku, presne takú, akú ovládal aj James. Znova sa jej to tak jasne vybavilo v mysli a potlačila smútok.

Zápas sa začal a hralo sa veľmi tvrdo. Každý tím chcel silou mocou vyhrať. Chrabromil hral rozhodne čistejšie ako Slizolin, ale aj tak to nebol typický pekný metlobalový zážitok. Kaitleyn si vybavovala, že aj v dobách, keď bola ona študentka, tak zápasy Chrabromil proti Slizolinu sa niesli v tomto duchu a hlavne keď šlo o finálnej zápasy. Žiadne dve fakulty si nikdy nekonkurovali tak, ako Chrabromil a Slizolin.

Strieľalo sa aj niekoľko penált a Chrabromil tesne vyhrával. Hra bola stále tvrdšia a Kaitleyn sa miestami už na to nemohla dívať. Minerva ju chytila za ruku pri jednom fakt ťažkom zákroku. Jej ruka bola celá spotená. „Ach," poznamenala.

Kaitleyn chcela, aby to už skončilo. Harry lietal a hľadal ohnivú strelu. Hráči vyzerali vyčerpaní a niektorí boli doráňaní. Chrabromil viedol o šesťdesiat bodov a keby Harry teraz chytil ohnivú strelu vyhrali by. Ale po strele nebolo ani stopy. Kaitleyn sa zahľadela znova na les a konečne ho zbadala.

Veľký čierny pes sledoval hru. Sedel veľmi meravo a hlavou otáčal zo strany na stranu. Pousmiala sa. Čo by dala za to, keby teraz sedel pri nej a mohli to sledovať spolu. Aspoň by mohla zatvoriť oči a on by jej hovoril, čo sa deje. Pretože sa naozaj začínala báť, aby niekto nedošiel k vážnejšiemu úrazu. Aby Harry nedošiel k nejakému úrazu.

Harry zamieril dole a veľmi rýchlo a Slizolinsky stíhač * ho nasledoval. Trvalo to iba chvíľku a vypukol jasot.

Minerva vyskočila a vzápätí plakala. Chrabromil vyhral. Taký potlesk si Kaitleyn nepamätala. Všade bolo počuť Chrabromilský pokrik a Minerva si utierala slzy zástavou. Kaitleyn zbadala Snapa. Vyzeral akoby ho niekto práve obaril horúcou vodou. Mračil sa, zdvihol sa zo stoličky a opustil štadión.

Pridala sa k potlesku. A znova pomyslela na Jamesa a Lily. Určite by boli teraz na svojho syna pyšní. A nielen teraz. Zbadala dole v dave aj Sophie, ako gratuluje Harrymu a ostatným hráčom k tomu veľkému úspechu.

„Myslíš na to, na čo ja?" ozval sa za ňou Remusov hlas.

„Áno," otočila sa na neho a usmiala sa. „Je to syn svojho otca."

„Miestami som mal pocit, že vidím Jamesa," priznal sa jej Remus a stále tlieskal.

„Ja tiež," pripustila Kaitleyn a Minerva ju práve objala. „Ale no tak, mama."

„Som taká šťastná, taká šťastná," vravela Minerva a hopsala okolo nej. „Pozývam vás všetkých na pohárik Ohnivej whisky a chcem oslavovať, čo sa bude dať." A potom sa rozbehla dole pogratulovať hráčom.

„Nie je to naša prísna paní profesorka?" zasmiala sa Kaitleyn. „Prečo vždy, keď sa hrá metlobal, mám pocit, že ju niečo posadlo?"

„Vždy mala správneho metlobalového ducha," usmiala sa na ňu profesorka Sproutová. „Odjakživa."

„Aj ja som si dnes vsadil na Chrabromil," potešil sa profesor Flitwick.

***

Kaitleyn nezabudla na sľub, ktorý dala Siriusovi, že keď Chrabromil vyhrá, tak to spoločne oslávia. Preto sa v noci vyparila z hradu. Všimla si, že v Chrabromilskej veži sa stále svieti. Ale neverila tomu, že by si niekto v tme všimol ju, ako mieri k tajnej chodbe v Zúrivej vŕbe.

Sirius už na ňu čakal. Použil opravenú kúpeľňu a ona mu zaklínadlom očistila oblečenie. Z kuchyne vzala pár koláčikov a ďatelinové pivo. Opravila malý stolík pri sedačke a spoločne si sadli.

„Lietal ako James," povedal jej Sirius. „Presne ako on. Mal som pocit, že vidím Jamesa. Asi som sa zbláznil."

„Nezbláznil," pousmiala sa a podala mu koláčik na tanieriku. „Mala som rovnaký pocit a Remus tiež."

„Nepovedala si dúfam Remusovi, že som tu," vážne sa na ňu pozrel. „Trávite spolu veľa času?"

„Žiarliš?" zasmiala sa. „Samozrejme, že som mu nič nepovedala. Iba toľko, že cítim, že si blízko a že pátraš po pravde."

„Nie, nežiarlim," odvetil jej Sirius a odpil z ďatelinového piva. „Aj keď by si mi to nemohla zazlievať."

„Boli sme deti, Sirius," usmiala sa na neho. „Remus a ja sme sa nevideli 12 rokov a viem, že ku mne už nič necíti. A pozri, vrátil mi náramok," ukázala na svoju ruku.

„Nikdy som nepochopil, prečo si mu ho dala," odvetil jej Sirius a znelo to mierne urazene.

„Ach, Tichošľap," usmiala sa znova na neho, „dala som mu ho vtedy preto, lebo bol smutný. Trápil ho jeho problém a ja som ho vždy mala rada ako priateľa. A ty by si vážne nemal žiarliť. Čo nevidíš, že umieram láskou k tebe, tak ako som umierala, odkedy ťa poznám?"

„Bol som roky zavretý, Kaily. Netušil som, čo sa deje vonku. Čo sa deje s tebou. Mal som strach. Bál som sa, že sa možno jedného dňa z tade dostanem a zistím, že si si našla iného a že si šťastná. Že si na mňa zabudla."

„Nikdy by som nemohla byť s iným a nikdy by som na teba nezabudla. Nikdy, Sirius, jednoducho to nejde," vravela mu a chytila ho za ruku a silno ju stisla. „Si jediný muž na svete, ktorého som milovala, milujem a budem milovať. Nikdy sa to nezmení. Kvôli tebe som ochotná bojovať. Ty, Sophie a Harry ste zmysel môjho života."

„Vždy som si pokladal otázku, čo také dobré som v živote urobil, že som si zaslúžil teba," pohrával sa z prameňom jej vlasov.

„A tiež aj otázku, čo také zle sme urobili, že sa nám stalo toľko zla, však?" zosmutnela.

„Áno, ale vždy som sa nevzdával nádeje, že sa mám ku komu vrátiť a mám o čo bojovať. Vždy," pohladil ju po líci. „Nikdy by som nedokázal na teba zabudnúť. Ani keby som mal prežiť zvyšok života v inej koži, ani keby som mal byť po zvyšok života psom. Asi ani keby mi niekto vyrval srdce z tela. Ani vtedy, Kaily."

„Och, ty môj romantik," žmurkla na neho. „Už nás nikto nikdy nerozdelí, sľúb mi to, Tichošľap."

„Kiežby som ti to mohol sľúbiť, Kaily," povedal jej Sirius a postavil sa zo sedačky. Urobil pár krokov. „Ale raz si mi povedala, že ti radšej nemám nič sľubovať."

„Asi máš pravdu," povzdychla si, postavila sa podišla k nemu.

„Ale sľubujem ti, že urobím všetko preto, aby nás nikto nikdy nerozdelil a že budem bojovať o teba, o náš život a šťastie. Po zvyšok môjho života," usmial sa na ňu a potom vyhľadal jej sladké pery a nežne ju pobozkal.

„Naozaj si si myslel, že by som mohla byť s niekým iným?" spýtala sa ho Kaitleyn medzi bozkami.

„Bol som zavretý v Azkabane, Kaily, mal som rôzne hrozné myšlienky a predstavy," povedal jej smutne.

„Nikdy, zlatko," nežne ho pohladila po vlasoch, „už keď som ťa prvýkrát videla, tak som vedela, že raz budeš môj."

„Vážne?" pritiahol si ju do náruče a v očiach sa mu mihli jeho povestné iskričky.

„Áno," pripustila. „Netvár sa takto namyslene, áno. Ty si to tak necítil?"

„Mal som jedenásť, Kaily. Iba som vedel, že si krásne dievča," zasmial sa. „Žartujem," dodal, keď sa na neho urazene pozrela. „Samozrejme, že som vedel, že raz budeš moja a navždy."

„Ešteže rak," pobozkala ho na líce. „Chcela by som vymazať všetko to zlé, čo sme si museli prežiť."

„Vynahradíme si to," usmial sa na ňu Sirius.

„Po ničom inom netúžim," opätovala mu úsmev a on znova vyhľadal jej pery a nežne ju bozkával a hladil po vlasoch. Kaitleyn rozopínala gombíky na jeho košeli a on si ju pritisol ešte viac do náruče. Zobral ju na ruky a odniesol späť k zničenej sedačke, na ktorú ju položil.

„Ako za starých čias," zasmial sa.

„Kde inde by sme mohli byť sami, hm?" žmurkla na neho. „Škriekajúca búda bolo útočisko pre našu lásku."

„A stále je," pripomenul jej a vyzliekol si košeľu, ktorá dopadla na zem. Kaitleyn znova sledovala jeho tetovania a zastavila sa na tom, kde mal iniciálky ich mien a mena ich dcéry. Nahol sa nad ňu a pobozkal ju na líce. „Máš strach?"

„Sirius," zasmiala sa a nahmatala zips na svojich šatách.

„Iba sa pýtam," zasmial sa aj on, „za starých čias si mala."

„Iba prvýkrát, joj ty," uškrnula sa na neho. „Zaseklo sa mi to."

„Ukáž," Sirius siahol po jej prútiku, ktorý ležal na stole a neverbálnym zaklínadlom ju zbavil šiat.

„Mal si rozopnúť zips, nie nechať zmiznúť šaty," vybuchla do smiechu.

„Nezmizli," oznámil jej a ukázal na kreslo, na ktorom boli šaty prehodené. „Iba som ich odsunul stranou."

„Ako môžeme v tejto situácií toľko žartovať?"

„A to vadí?"

„Nie," pripustila. „Som šťastná, že si stále rovnaký."

„Nie som rovnaký, Kaily," povedal jej, keď si ju privinul do náruče, „veľa sa zmenilo a zmení, ale nikdy sa nezmení to, že ťa milujem. A že chcem byť iba s tebou. Aj keď všetko okolo nás sa zmenilo veľmi a my dvaja už nemáme šestnásť a nie sme deti, ktoré majú pred sebou celý svet. Sme dvaja ľudia, ktorým veľmi ublížili, ktorých veľmi zlomili. Ale máme jeden druhého a niekoľko dôvodov, prečo bojovať."

„Áno," prikývla a hladila ho po ruke, „láska vždy vyhrá, Tichošľap."

„Kaily, ty moja," pobozkal ju do vlasov.

Usmiala sa na neho a pobozkala ho na pery. Keby mohla, tak by v tejto chvíli zastavila čas. Bola by navždy v jeho náručí, tu, kde ich nikto nikdy nenájde. Boli by šťastní. Jeden pri druhom, tak ako to malo byť vždy. Lenže čas nešiel zastaviť. Chvíle boli, sú a budú. Obaja dlho čakali na moment, ako bol tento. Kedy budú spolu celým svojím srdcom a dušou. Sami, oddávajúci sa svojej láske. Po celú noc. Táto chvíľa, bola ďalším momentom v ich živote, ktorý bol magický, rovnako ako ich láska. Pretože láska je tá najkrajšia mágia, akú nám svet môže ponúknuť.

„Prečo mi pohľad na teba vždy vezme dych?" spýtal sa jej Sirius, keď sa od nej odtiahol a hľadel na jej nahé útle telo.

„Mal si pravdu," vzdychla, „tie tetovania pôsobia drsne a sexy," žmurkla na neho.

„Milujem ťa, Kaily."

„Aj ja teba, pán Black," stiahla ho znova na seba a vášnivo ho pobozkala. „Budeš sa so mnou milovať celú noc?" nežne mu pošepkala do ucha.

„Tvoje prianie je mi ako vždy rozkazom!"

Pozn. autorky:

* Slizolinský stíhač je samozrejme v tomto prípade Draco Malfoy. Ale Kaitleyn s ním do kontaktu zatiaľ nedošla, hoci určite vie, že ide o Luciusového syna. A keďže to je písané z jej pohľadu, nie je to pre ňu podstatná informácia, kto hrá na poste slizolinského stiháča.

Čo sa týka tej milostnej scény, dúfam, že ste neostali sklamaní, že nebola podrobne popísaná. Avšak som názoru, že toto nie je erotická poviedka, kde by malo byť presne napísané, ako a čo. Chcela som, aby to bolo romantické. Takže dúfam, že mi to odpustíte, že to nie je ako v iných poviedkach, kde sú sexuálne scény naozaj podrobne popísané. Ja to ponechám vašej fantázií a takisto má poviedka aj mladších čitateľov.

Blížime sa už pomaly, ale iste k záveru tretej knihy v prítomnosti. Príbeh bude pokračovať aj ďalšími knihami. A vás čaká ešte veľa z minulosti Kaily a Siriusa a takisto aj z ich prítomnosti. Nabudúce nás čaká veľmi silná scéna a potom sa už ocitneme v kapitole „Mačka, potkan a pes" a tieto kapitoly budú prevažne z pohľadu Siriusa.