„Prisahám ti, že cítim,

strach, z ktorého sa nevraciaš,

strach z toho znovu poznať, že umieram.

Že bez teba mi uteká život,

strach, obava, že sa strácam."

(Thalía – Heridas en el alma)

1. september 1975

Kaitleyn si odniesla svoje veci do spálne v Chrabromilskej klubovni. Lola jej bola v pätách a potom vyskočila na jej posteľ a schúlila sa do klbka. Kaitleyn otvorila skriňu a ukladala si tam svoje šaty. Nakoniec jedny vybrala. Kratšie bledoružové s mašličkou na boku. Uvažovala, čo by sa stalo, keby si na ne nedala svoj habit, ale nakoniec to zamietla. Prezliekla sa a potom si mierne nakučeravila vlasy. Mala pocit, že vyzerá nejako inak. Staršie. Vlasy jej cez leto mierne vybledli a neboli také tmavé. A nedávno si v Rokville kúpila svoje prvé šminky. Mama síce chvíľku protestovala, ale potom povolila. Kaitleyn sa jej spýtala kedy sa začala maľovať ona a keďže o tom zjavne rozprávať nechcela, kúpila jej, čo sa jej páčilo.

Naniesla si púder a ružové očné tiene a potom si prešla dlhé mihalnice špirálou. Znova sa pozrela na seba do zrkadla a usmiala sa. Vybrala si spod šiat svoju retiazku, aby ju bolo vidieť a napravila si náramok. Darčeky, ktoré dostala od Siriusa na Vianoce.

Celé leto si písali. Vravel jej ako sa doma nudí, ale vedela, že posledné tri týždne strávil u Jamesa doma. Vtedy jej posielal veselšie listy o tom, ako hrajú metlobal u Jamesa v záhrade, alebo hrajú rachotiacu sedmu a dokonca jej napísal, že si robia aj úlohy. Nad tým sa pousmiala. Aj tak sa už nevedela dočkať, kedy ho uvidí.

Aj s Lily si písala celé leto, takmer každý deň. Lily bola smutná celá prázdniny. Opisovala jej, ako jej Petunia robí rôzne veci naschvál a že ju to už vážne nebaví. Rozoberali spolu cez listy aj domáce úlohy a Kaitleyn nemohla uveriť, že už o necelú hodinu Lily znova objíme a budú spolu dlhých 10 mesiacov.

A že znova uvidí Siriusa. Pretrela si pery leskom s malinovou príchuťou. „Lola, ideš?" pozrela sa na svoju mačičku. Mačka otvorila jedno oko a potom ho znova zavrela. „Nuž ako myslíš," pokrútila hlavou Kaitleyn.

***

Kaitleyn sedela vo Veľkej sieni a postupne dnu chodili študenti. Hľadala v dave Lily s Alice, alebo chlapcov, ale zatiaľ neúspešne. Dokonca mala pocit, že už dnu vošli takmer všetci. A potom ich zbadala. Najprv Lily, za ňou Alice a tiež aj štvoricu chlapcov. Všimla si, že Lily a James sa zase na niečom hádajú a nemohla sa ubrániť úsmevu. Konečne sú všetci tu. Konečne bude zábava. Konečne nebude sama.

Postavila sa a vtedy si ju Lily všimla a vybrala smerom k nej a potom ju silno objala. „Ach, Kaily, konečne sme tu," usmiala sa na ňu. „Aha, som prefektka!" *

„Ahoj, Lily. Viem, viem, mama mi to spomínala," žmurkla na ňu Kaitleyn a potom objala Alice, „ahoj, Alice."

Dievčatá sa usadili k stolu a Kaitleyn si všimla, že Sirius sa na ňu usmieva. Zatiaľ jej James, Remus a Peter kývli na pozdrav a sadli si kúsok ďalej od dievčat. Kaitleyn si všimla, že Lily vrhla nepekný pohľad na Jamesa.

„Ahoj, Kaily," Sirius podišiel až k nej. „Objatie nedostanem?" spýtal sa jej.

„Ehm," zasmiala sa a potom ho objala. „Vitaj doma," pošepkala mu a cítila, ako si ju privinul do náručia.

„Ďakujem," odvetil rovnako pošepky, „už som sa domov veľmi tešil," dodal, keď sa od nej odtiahol. „Potom pokecáme, som hladný ako vlk." A odišiel si sadnúť k svojim priateľom.

Kaitleyn si sadla vedľa Lily: „Čo sa zase stalo s Jamesom?"

„Ani sa nepýtaj," Lily bola stále nahnevaná, „vystupovali sme z vlaku a James sotil do Seva a ten spadol na zem," ukázala na chlapca pri Slizolinskom stole. Tváril sa zmätene, akoby ani nevedel, kde je. „A ten debil Potter sa na tom smial a jeho úžasná partička s ním. Tak som mu povedala, že ho začarujem, ak sa bude tento rok správať ako kretén!"

„A čo povedal on?"

„Že som stále krajšia a krajšia," odsekla Lily. „Neznášam Pottera najviac na svete. Je to otrasný chalan, prisahám, naozaj prisahám, že ho tento rok zabijem!"

„Uvidíme, čo tento rok prinesie," povedala Alice a na stole sa začali objavovať dobroty.

„Určite kopec zaujímavých vecí," odvetila Lily a naberala si jedlo a potom sa otočila ku Kaitleyn, „všimla si si, ako Sirius z teba nevie spustiť oči?" spýtala sa jej.

Kaitleyn sa pozrela smerom k Siriusovi. Hľadel na ňu a usmial sa. Siahla po čaši s tekvicovým džúsom a odpila si. „Všimla," žmurkla na Lily. „Presne o to som sa dnes snažila."

„Vidím, vidím, vyzeráš naozaj krásne," usmiala sa na ňu Lily a upriamila svoje zelené oči na ňu.

„Veď aj ty," prikývla Kaitleyn. Tiež jej neušlo, že jej priateľka mala namaľované oči. Takisto mala vlasy zase dlhšie, akoby jej rástli neuveriteľnou rýchlosťou. Tie jej nádherne žiarivo červené vlasy, ktoré jej Kaitleyn tak troška v dobrom závidela. Tie jej ju často neposlúchali a nikdy neboli také dlhé, akoby chcela. Pozrela sa na plný tanier, ktorý mala pred sebou a pustila sa do slávnostnej večere.

***

Keď po večeri vošli dievčatá do svojich spálni, Kaitleyn si vyzliekla habit a uložila ho do skrine. Lola spozornela, keď zbadala Lily a Alice a potom sa s nimi šla privítať.

„Ona je tak prítulná," mazlila sa s ňou Lily. „Naše mačiatko."

„Hej," zasmiala sa Kaitleyn, „moje!"

„Nebuď taká sebecká, áno," odvrkla akoby urazene Lily a potom sa všetky tri rozosmiali.

„Ach, nechala som si na stole v klubovni dve učebnice. Doobeda som si ešte niečo čítala," uvedomila si Kaitleyn, keď sa pozrela do svojej školskej tašky a dve nové učebnice chýbali. „Hneď som tu," dodala a potom vyšla zo spálni a utekala dole schodmi.

Do klubovne práve vošli Sirius, James, Remus a Peter. „Stretneme sa hore, Tichošľap," povedal James potichu, ale Kaitleyn to tak či tak počula.

„Aké boli prázdniny, Kaily?" spýtal sa jej Remus a ona si všimla prefektský odznak na jeho habite. Mohla to očakávať, nikto pri zmysloch by prefekta neurobil z Jamesa, alebo Siriusa a tobôž nie z Petra.

„Ušli a čo tvoje?"

„Nič extra, potom ti poviem," usmial sa na ňu a odišiel hore po schodoch do chlapčenských spálni rovnako ako James a Peter.

Siriusové oči si stále premeriavali ju. „Nebudem sa ťa pýtať aké boli prázdniny," zasmial sa.

„Áno, o tom vieme obaja svoje, však?" zasmiala sa aj ona.

„Krásne šaty," žmurkol na ňu. „Krásna ty!"

„Ďakujem," usmiala sa na neho. „Chcela som byť dnes pekná. Prehovorila som dokonca mamu, aby mi kúpila nejaké šminky, veril by si tomu, že som ju vážne prehovorila," stále sa smiala, ruky sa jej potili a cítila červeň v tvári.

„Všimol som si," prikývol, „chcel som sa ťa spýtať, ako sa ti to podarilo. Ale potom som si uvedomil, že ty máš v sebe nejaké kúzlo a prehovorila by si hocikoho na hocičo," dodal.

„Vážne?" prekvapene sa na neho pozrela. „Kúzlo?"

„Viac kúziel," urobil k nej krok bližšie, „po prvé si čarodejnica, po druhé máš v sebe kúzlo Vianoc, keďže si sa vtedy narodila a po tretie máš v sebe kúzlo, lebo si dievča, veľmi pekné dievča."

„Sirius, ty so mnou flirtuješ?" spýtala sa ho na rovinu.

„Som gentleman, Kaily, koľkokrát ti to mám opakovať?"

„Veľmi vtipné," zasmiala sa. „Ale ďakujem." Podišla k stolu a vzala si z neho svoje dve učebnice. „Povedal si mi už za tie štyri roky veľa pekných vecí, ale toto je zatiaľ najkrajšie."

„Trénoval som celé leto komplimenty."

„Aha, tým sa to vysvetľuje," nemohla sa ubrániť smiechu. „Som rada, že si späť. Myslím, že my nie sme veľmi normálni, keď sa tešíme na školský rok a nie na prázdniny."

„Kaily, neviem ako tebe, ale mne sa nikdy nepáčilo byť normálny," podišiel k nej Sirius a upravil jej neposlušný prameň vlasov, ktorý jej padal do tváre. „Byť iný je zábavnejšie a lepšie, nemyslíš?"

„Som o tom presvedčená," prikývla, jednou rukou držala svoje učebnice a druhou mu napravila lem na košeli pod habitom, „správaj sa slušne, Sirius Black, žiadne vilomeniny tento rok!"

„To ti sľúbiť nemôžem. Čo by bol život bez vilomenín a rizika?"

„Tipujem, že tento rok bude zábavný," zasmiala sa.

„Tento rok bude špica, Kaily, ver mi. Vidíme sa zajtra, som unavený," zazíval, „dobrú noc, kráska."

„Ach ty," zasmiala sa. „Teraz budem od teba povinne čakať komplimenty každý deň, keď si tak usilovne trénoval celé leto!"

„Máš to mať, ale na dnes si si ich už vyčerpala," žmurkol na ňu a potom zmizol na schodoch smerom do chlapčenských spálni. Kaitleyn cítila, že sa musí celá červenať. Vykročila smerom k dievčenským spálňam a stále mala úsmev na perách.

***

16. február 1994

Kamenná príšera vpustila Kaitleyn do riaditeľovej kancelárie. Otvorila dvere a vošla dnu ako veľká voda. „Chcem s tebou hovoriť," pozrela sa na Dumbledora, ktorý sedel za svojim stolom a čítal si Denného Proroka.

„Áno, Kailteyn?" zatvoril noviny, zložil ich a potom sa na ňu pozrel spod svojich okuliarov. „Ako ti môžem pomôcť?"

„Čo sa stalo s Alice a Frankom?" spýtala sa ho a sadla si na stoličku pred jeho stolom. „Viem, že ich mučili, ale čo sa stalo?"

„Sú v nemocnici u sv. Munga. Poškodili sa im pamäť. Nespoznávajú nikoho okolo seba," vysvetľoval jej Dumbledore, „ani vlastného syna. Pochybujem, že by si Alice spomenula na teba."

„O to nejde," pokrútila hlavou Kaitleyn a po tvári jej stekali slzy, „boli to skvelí ľudia, skvelí aurori. Dnes som sa zhovárala s ich synom. Nevedela som, že chodí do ročníka so Sophie. A to je záležitosť, prečo som tu. Tomu chlapcovi ubližujú decká so Slizolinu. Sophie mi povedala, že je za tým syn Luciusa Malfoya."

„Draco Malfoy," povedal Dumbledore, „áno, je jeho synom a chodí do rovnakého ročníka. Sú rivali s Harrym. Niečo ako James a Severus."

„Ale prosím ťa," uškrnula sa Kaitleyn, „chcem počuť odpoveď na jednu moju otázku. A chcem, aby si mi odpovedal úprimne."

„Počúvam ťa, Kaitleyn," prikývol.

„Ako je možné, že taká krysa ako Malfoy je na slobode? Veď bol jedným z najväčších stúpencov Voldemorta! Ako je to možné?"

„Nikdy sa to nepreukázalo, Kaitleyn, že by bol jeho stúpencom. Sú to iba naše domnienky. Okrem toho Lucius Malfoy tvrdil, že konal pod kúzlom a má veľa majetku, ktorým sa mohol vykúpiť."

„To snáď ani nie je pravda!" V Kaitleyn to vrelo.

„Nemôžeš s tým nič urobiť," povedal jej Dumbledore, „Malfoy zasadal do minulého roka aj v Rade školy. Potom ho ale vylúčili na základe toho, čo sa stalo minulý rok. Myslím, že ti to tvoja matka vravela," Kaitleyn prikývla. „Kaitleyn, viem, že všetko, čo sa stalo, je pre teba ťažké. Tvoje najlepšie priateľky dopadli veľmi smutne – jedna je mŕtva a jedna prišla o rozum. Ale teraz nemôžeš nič urobiť. Je dôležité, aby si bola v bezpečí. Ty a Sophie."

„Chápem," prikývla, „a ďakujem za to všetko ohľadom Sophie. Že sa ti podarilo vymazať jej skutočné záznamy."

„Ty a Sophie ste to najdôležitejšie, čo v živote mám, Kaitleyn a vždy vás budem ochraňovať. Ste moja rodina."

„Mama hovorila, že Ministerstvo po nás pátra."

„Áno," prikývol Dumbledore, „preto som ťa žiadal, aby si nevychádzala zo školy. Hocikto ťa môže spoznať."

„Nevychádzam. A ešte jedna vec, čo sa týka Siriusa," pozrela sa na neho, „Remus o ňom tiež nič nevie. Neželám si, aby Ufňukanec na neho vyskakoval."

„Kaitleyn!" Dumbledore pokrútil hlavou.

„Neželám si, aby Snape na neho vyskakoval," opravila sa Kaitleyn, ale v jej hlase bolo počuť veľkú nechuť. Zazrela obraz Phineasa Blacka sa ten sa na ňu uškrnul.

„Pohovorím si so Severusom," prikývol Dumbledore, „aj ohľadom mladého pána Malfoya."

„Ďakujem," prikývla Kaitleyn a vstala zo stoličky. „Nechcem, aby si syn Alice trpel ešte aj navyše. Musí to byť pre neho príšerne, že jeho rodičia ho sotva poznajú."

„Máš pravdu, Kaitleyn," prikývol. „Je to veľmi smutné."

„Voldemort nám všetkým zničil životy behom pár sekúnd," zadržiavala slzy, „jedného dňa mi za to zaplatí." A potom vyšla z riaditeľne skôr, než by jej stačil dať jednu zo svojich kázni.

***

23. marca 1994

„Kaily!"

Kaitleyn otvorila oči. Skláňala sa nad ňou jej mama v kockovanom nočnom župane a tvárila sa veľmi vážne. Okamžite sa posadila na posteli a cítila chlad, akoby sa stalo niečo vážne. Hodiny ukazovali, že je pol 4 ráno. Spomenula si na predošlý deň. Bol metlobalový zápas. Chrabromil porazil Bystrohlav.

„Čo sa deje, mama?" spýtala sa jej.

„Stalo sa niečo divné," povedala jej Minerva. „Obleč si župan a poď so mnou."

Kaitleyn urobila, čo jej prikázala a hnala sa za ňou do riaditeľne. Boli tam takmer všetci profesori, Filch a všetci tvárili sa veľmi vážne.

„Poviete mi, čo sa stalo?"

„Tvoj drahý manžel sa vlámal znova do školy," oznámil jej Snape.

„Čože?"

„Do Chrabromilskej klubovne," pokračovala namiesto Snapa Minerva, „mal všetky heslá, lebo Neville Longbottom si ich napísal na papier a stratil ho. Dostal sa do izby tretiakov a podľa opisu Ronalda Weasleyoho sa nad ním skláňal s nožom v ruke!"

„To je absurdné," Kaitleyn pokrútia hlavou. „Muselo sa mu to snívať!"

„Nesnívalo sa mu to," pokračoval Dumbledore, „vypočúvali sme sira Cadogana, ktorý teraz stráži vchod do Chrabromilskej klubovne a on nám povedal, že ho vpustil dnu, lebo mal heslo."

„Už mám toho vážne dosť!" skríkla Kaitleyn, otočila sa a chcela vyjsť, ale dvere sa pred ňou zavreli. Otočila sa späť a videla nešťastný pohľad svojej matky a Dumbledora s prútikom v ruke.

„Kam si myslíš, že ideš?"

„Spať?" povedala pobavene. „Nemám náladu na tieto hlúposti. Stalo sa niečo mladému Weasleymu? Hm?"

„Nie, nestalo," povedala Minerva, „povedal, že len čo ho videl, tak potom zmizol."

„Tak potom?"

„Kaitleyn, ty si vážne neuvedomuješ vážnosť situácie?" pýtal sa jej Dumbledore.

„Neviem, kde je Sirius!" povedala rozhodne.

„Ak dovolíte, pán profesor," zapojil sa do rozhovoru znova Snape, „môžem doniesť elixír, ktorý nám povie, či madam hovorí pravdu, alebo nie!"

„Nie, Severus, ďakujem," odvetil Dumbledore pokojne, „nemám dôvod neveriť jej. Môžeš odísť," dodal a pozrel sa na Kaitleyn.

„Dobrú noc," odvetila nahnevane a potom odišla z riaditeľne. Chvíľku uvažovala, že sa tam vráti a premení Snapa na veľkú ropuchu, ale potom si to rozmyslela, keď sa ocitla na prázdnej chodbe.

Sirius zase konal a ona si nevedela vysvetliť, prečo práve takto. Čo asi hľadal v Chrabromilskej klubovni a prečo mieril nožom na Rona Weasleyho? Všetko bolo veľmi divné a ona potrebovala odpovede. Ale teraz za ním ísť nemôže. Vedela, že ju niekto sleduje, rovnako ako vedela, že jej Dumbledore neverí. Veď on aj tak vie všetko. Ale na druhej strane sa neobáva, ak by to znamenalo, že jej začína veriť v tom, že Sirius je nevinný.

Mala pocit, že už nič jej nedáva zmysel. Zamierila k Chrabromilskej klubovni. Obraz starého rytiera sa na ňu uškrnul. „Vzácna to návšteva, slečna."

„Zdravím, sir Cadogan. Urobíte mi láskavosť a vpustíte ma dnu?" spýtala sa a nahodila svoj úsmev, aby jej pomohol.

„Slečna sa vedela vždy tak veľmi pekne usmievať," zhodnotil rytier. „Ale nemôžem vám vyhovieť. Dnes som už dostal vynadané, že som dnu vpustil vášho milého a ten mal všetky heslá."

„Viem," prikývla. „ale ja som teraz súčasťou tejto školy. Pracujem v Nemocničnom krídle ako ošetrovateľka, takže ma musíte vpustiť dnu."

„Drahá slečna," sir Cadogan vybral svoj meč a pohladil strakatého poníka, „tým pádom sa okolnosti menia. Ráčte vstúpiť!"

Kaitleyn poďakovala a potom vošla do Chrabromilskej klubovne. Nikto v nej nespal. Všetci vyzerali byť unavení a čakali na nejaké správy.

„Viete niečo nové, madam Smithová?" spýtal sa jej rýchlo Percy Weasley a dokonca aj na pyžame sa mu leskol jeho prefektský odznak.

„Hrad prehľadávajú," povedala Kaitleyn a v dave hľadala jeho mladšieho brata. Sedel v jednom z kresiel a pri ňom sedeli Hermiona so Sophie. Harry sedel hneď vedľa neho a hľadel von oknom. „Ron, mohla by som s vami hovoriť?"

Ron Weasley sa na ňu pozrel vyľakane. Prikývol a potom ju nasledoval von z klubovne. Zaviedla ho kúsok ďalej na chodbe, pretože nechcela, aby Sir Cadogan počul ich rozhovor.

„Môžete mi povedať, čo presne sa stalo?"

„Spal som a náhle som sa prebudil. Nado mnou stál Sirius Black s nožom," vravel jej Ron a hlas sa mu stále triasol, „keď som vykríkol, tak zmizol. Vyzeral presne ako na obrázkoch z novín. Bledá tvár, dlhé mastné vlasy a ten nôž."

„Chcete odvar na upokojenie?" spýtala sa ho Kaitleyn.

„Nie, nie," pokrútil chlapec hlavou.

„A nič nepovedal? Iba tam stál a mieril na vás nožom?" vypytovala sa ho.

„Nemieril na mňa," pokračoval Ron, „mal iba ten nôž v ruke a keď som sa prebral a môj pohľad sa stretol s tým jeho, tak zmizol."

„Nič sa ale nestalo, nič vážne," prikývla Kaitleyn, „naozaj nechcete ten odvar?"

„Nie," pokrútil znova hlavou.

„Chcela som vedieť, či ste v poriadku, pán Weasley," prikývla ona, „môžete sa vrátiť do klubovne. Odprevadím vás," povedala mu a viedla ho späť k obrazu. Ron povedal heslo a potom zmizol v klubovni.

„Vášho drahého som sotva spoznal," uškrnul sa Sir Cadogan, „taký pekný mladý muž to býval a teraz troska!"

„Zavri si klapačku!" zanadávala Kaitleyn a rozbehla sa po chodbe a vrátila sa do riaditeľne.

„Chceš nám ešte niečo nebodaj povedať, Kaitleyn?" spýtal sa jej Dumbledore. V riaditeľni bol už iba on, jej mama, Remus a Snape.

„Áno," zatvárila sa pobavene, „tvrdia, že Sirius Black zabil 12 muklov a Petra Pettigrewa. Dnes v noci vošiel do Chrabromilskej klubovne plnej žiakov a nikomu sa nič nestalo. Pritom keby bol masový vrah, určite by mu nevadilo zabiť pár deciek a potom Harry Pottera, no nie? Však po ňom ide! Spal iba o posteľ vedľa! Ako mi vysvetlíte, že sa nič z toho nestalo!?"

Všetci na ňu prekvapene hľadeli. „Sirius je nevinný a vždy bol. A dokážem to. Dokáže to on. Dokážeme to spolu. Pretože my sme vždy spolu," a potom sa otočila a odišla von z riaditeľne.

Pozn. autorky:

* Nepodarilo sa mi nájsť, či bola Lily naozaj prefektka, ale tak potrebovala som jednu z dievčat urobiť prefektkou a Lily mi prišla na to vhodnejšie ako Kaitleyn. Remus bol prefekt určite, spomínal to Harrymu v 5 knihe.