„Žila som plávajúc v smútku,

a moja horkosť otočila kormidlo,

zrazu si sa objavil ako prekvapenie,

a v búrke si zmizol"

(Maite Perroni – Inexplicable)

31. október 1971

Kaitleyn nemohla uveriť tomu, že už dva mesiace študuje na Rokforte a tiež aj tomu, že konečne má priateľku – Lily Evansovú. Všetko zrazu robili spoločne. Chodili do Veľkej siene a na hodiny, robili si spolu úlohy, rozprávali sa niekedy dlho do noci o všetkom možnom. 

Ráno na Halloween sa Kaitleyn zobudila skoro. Vonku zúrila búrka. Pozrela na Lily, ktorá ešte pokojne spala na posteli. Posadila sa na posteli a hľadela von oknom. Premietla si uplynulé mesiace. 

V škole jej to nakoniec predsa len išlo. Hlavne Transfigurácia. Akoby sama mala pravdu, že zdedila nejaké gény po svojej mame, ktorá sa k nej na hodinách správala rovnako prísne ako k ostatným. Všetci ale vedeli, že je Kaitleyn jej dcéra. Niektorí si mysleli, že je tým vo výhode, ale keď videli vyučovaciu hodinu profesorky McGonagallovej, pochopili, že nie. 

Ostatné predmety jej ako tak šli. Problémy mala ale pri Obrane proti čiernej mágií. Tá jej zo všetkých predmetov šla najmenej. Aj domáce úlohy z toho predmetu jej robili značné problémy. Občas jej pomohla Lily, ale ani ona nebola hviezdou tohto predmetu.

Lily vynikala v Elixíroch, veľmi ju bavili. Dokonca si o všetkých uvarených elixírov písala do zvláštneho denníka. Jediný kto bol na tejto hodine lepší, bol chlapec zo Slizolinu. Práve Elixíry a Obranu proti čiernej mágií mali tieto dve fakulty spoločné. Lily chlapca zo Slizolinu poznala. Býval na rovnakej ulici ako ona. Hoci jeho mama bola čarodejnica (to jej Lily prezradila), chlapec býval s rodinou na muklovskej ulici. 

Kaitleyn toho chlapca nemala ani trocha rada. Prišiel jej divný, ale rešpektovala priateľstvo Lily s ním. 

O chlapca sa zaujímala aj Siriusová partia. Teraz po dvoch mesiacoch Kaitleyn poznala nielen jeho meno, ale aj mená jeho troch najlepších priateľov – James Potter, Remus Lupin a Peter Pettigrew. James bol zo slávnej čarodejníckej rodiny a bol značne uznávaný. Mal čierne vlasy ako uhol, tmavé oči a okuliare. Remus vyzeral stále ako chorý. Vlasy mal hnedé, rovnako ako aj oči a pohľad mal často taký prázdny a smutný. Peter bol z priateľov najmenší, zavalitý a podľa Kaitleyn do ich partie vôbec nezapadal. Pretože všetci traja chlapci boli veľmi šikovní, ale Peter zaostával skoro na každom predmete. Mal vodnaté oči a vlasy myšacej farby. 

Sirius Black sa jej z partie páčil najviac. A nebola jediná. Všimla si ako sa dievčatá, niekedy aj z ostatných fakúlt, na neho usmievajú. Rovnako si všimla, že on si to náramne užíva. 

Bol nevídaný chlapec. Dozvedala sa o ňom to, že celá jeho rodina študovala v Slizoline a že to je veľkým prekvapením, že sa práve on dostal do Chrabromilu. Bol mierne hyperaktívny, záhadný a s partiou kamarátov neraz prišli o vzácne body, ktoré Chrabromil nazbieral a často sedeli aj po škole. A to všetko len za dva mesiace. 

Išlo o pár žartíkov, alebo výtržností. Niekedy na hodinách, niekedy na chodbách a čoraz častejšie sa tieto udalosti začínali týkať aj kamaráta Lily zo Slizolinu – Severusa Snapa.

Medzi chlapcami to vrelo, nepadli si do noty a Kaitleyn vtedy ani netušila, čo všetko sa ešte udeje. 

***

Halloweenská výzdoba vyzerala úžasné. Kaitleyn vedela, že sa o ňu postaral Hagrid, pretože to tak bolo vždy. Tento rok jej prišla ešte krajšia a jedlo bolo vynikajúce. Cítila sa veľmi dobre. 

Na záver sa rokfortskí duchovia postarali o skvelú zábavu a všetkým sa ich vystúpenie náramne páčilo. Kaitleyn a Lily im tlieskali ako o život. 

Keď sa spoločne vracali do klubovne, obe si všimli Siriusovú partiu na chodbe, ako o niečom živo diskutovali. 

„Znova uvažujete, ako budete ubližovať nevinnému?" nahnevala sa Lily a podišla k chlapcom. Chlapci si vymenili prekvapené pohľady. 

„O čom to zase točíš, Evansová?" pokrútil hlavou James Potter a šibalsky si rukou prešiel do čiernych vlasov a mierne si ich našuchoril. „My nikomu neubližujeme."

„Nie ste na škole ani dva mesiace a už ste na ňom skúšali nejaké zakázané čary. Čo vám urobil?"

„Evansová, prosím ťa," zasmial sa James, „nezaujíma nás tvoj Slizolinský kamoš. Riešime tu dôležitejšie záležitosti."

„Och vážne, Potter?" pobavene sa na neho pozrela Lily. „Dôležitejšie záležitosti? Prestaňte sa navážať do Severusa lebo to poviem profesorke McGonagallovej!" 

„Lily," podišla k nej Kaitleyn, „nehádaj sa s nimi!"

„Ja to už iba neznesiem, Kaily, nemám rada, keď niekto ubližuje mojim priateľom," povedala Lily hrdo a pozrela sa na Jamesa. Potom sa otočila a odišla do klubovne. 

Kaitleyn sa chcela rozbehnúť za ňou a pohovoriť si, keď ju Sirius stiahol za ruku: „Kaily, počkaj!"

„Čo je?"

„Nebavíme sa o ničom, čo by súviselo s tým magorom zo Slizolinu, vážne, prisahám," riekol jej Sirius a ona ani netušila prečo, „riešime naozaj niečo iné. Tak vysvetli Evansovej, aby to nechala tak. Netreba do toho zaťahovať ešte aj tvoju mamu."

„V poriadku, Sirius," prikývla. „Ale keď zistím, že si mi práve klamal a vy niečo tomu chalanovi dneska vyvediete, tak to ja pôjdem za svojou mamou!"

„Platí," žmurkol na ňu Sirius. Kaitleyn mu venovala ešte jeden pohľad a potom sa rozbehla za Lily. 

Nenašla ju v klubovni ani v dievčenských spálňach. Objavila sa až o dve hodiny. Bola smutná. Povedala jej, že sa zhovárala so Severusom. Kaitleyn jej odovzdala správu od Siriusa.

„A ty mu veríš, Kaily?" spýtala sa jej Lily.

„Áno," prikývla.

„Dúfam, že veríš správnej osobe," povzdychla si Lily. 

***

31. august 1993

„Kaily!" Minerva na ňu prekvapene hľadela a potom k nej rýchlo podišla. So slzami v očiach ju objala. „Vedela som, že sa po mojom liste vrátiš. Tak veľmi si mi chýbala. Kde si tie roky bola? Ako sa máš? Kaily, zlatko!"

„Na zodpovedanie tejto hory otázok ešte bude čas, mama," riekla jej Kaitleyn smutne. Vedela, že sa tomu jedného dňa nevyhne a bude musieť mame porozprávať, čo všetko sa stalo, keď odišla. Čo robila, kde žila a prečo sa vôbec neozvala.

„Vitaj doma, drahá Kaitleyn," pozrel sa spod svojich polmesiačikových okuliarov na ňu Albus Dumbledore. Sedel za svojim stolom a ona si za ním všimla všetky portréty bývalých riaditeľov a riaditeliek Rokfortu. Všetky boli zrazu vo svojich rámoch a hoci sa pokúšali tváriť, že rozhovor po rokoch nevnímajú, opak bol pravdou. 

Dumbledore sa usmieval, ruky mal položené na jednej knihe a prsty prepletené. Nevstal však, aby ju objal, iba na ňu hľadel, akoby ho to ani vôbec neprekvapovalo, že prišla. 

Kaitleyn sa za tie roky naučila, že on vie takmer všetko. Dokonca si celý ten čas myslela, že presne vie, kde sa nachádza. Či na ňu ale dohliadal, alebo dával pozor, to ju takmer vôbec nezaujímalo. Kedysi ho toľko obdivovala a teraz k nemu cítila hnev. Veľmi veľký hnev. Z časti preto, že jej dlhé roky tajil, že je jej otec a z časti preto, čo urobil v dobe, kedy ho najviac potrebovala. 

„Ja domov nemám, Dumbledore," odvetila mu podráždene. Nikdy mu nehovorila otec. Spočiatku mu vykala, ale keď sa dozvedela pravdu, bol pre ňu iba Dumbledore. „A ak som sa vrátila, tak to je len kvôli tomu, čo som sa dočítala v Dennom Prorokovi, ktorého mi poslala mama."

„Tak potom už isto vieš, že Black ušiel z väzenia v Azkabane. Nikto nevie ako, ale stopy vedú sem," vravel jej pokojne. 

„Sem?"

„Že vraj zo sna vravel vetu 'Je v Rokforte'," odvetil jej.

„Kto?"

„Harry Potter," odpovedala namiesto Dumbledora Minerva. 

Kaitleyn sa na ňu otočila a rozmýšľala, či sa začne smiať. Nechcela, ale svoju matku uraziť. Bola z nej sklamaná a bola na ňu aj nahnevaná, ale v skutočnosti jej veľmi chýbala a teraz bola rada, že ju môže po toľkých rokoch znova vidieť. 

„To je absurdné," zhodnotila napokon, keď si v duchu narátala do desať „povedala som vám to snáď už tisíckrát. Sirius je nevinný. On nezradil Jamesa a Lily. On nespolupracuje s Tým-čo-ho-netreba-menovať! Nie jeho prívrženec. Sú to výmysly. Veci, ktoré o ňom padli. Súd rozhodol v jeho neprospech. Veď si ani poriadne nevypočuli, čo som tam vtedy hovorila!"

„Sirius za bieleho dňa zabili veľa ľudí, miláčik," vravela jej Minerva, „aj svojho priateľa Petra Pettigrewa. Videlo to niekoľko muklov. Ja viem, že si ho ľúbila, ale je to zločinec!"

„On nie je zločinec, mama!" skríkla Kaitleyn. „Nevrátila som sa sem, aby som počúvala, že je Sirius vrah a že zabil svojho najlepšieho priateľa a jeho ženu! Nie! Pretože, to nie je pravda! Nič z toho nie je pravda!"

„Kaitleyn, upokoj sa," žiadal ju Dumbledore.

„Nie! A ty mi nemáš, čo hovoriť, čo mám robiť. Všetko je to tvoja vina!" rozplakala sa. „Nezastal si sa ma. Dovolil si, aby ho odvliekli do Azkabanu. Vôbec vás nikoho nezaujímalo, že som tehotná. Dovolil si, aby z môjho manžela urobili zločinca a vraha. Aj toto bolo pre tvoje vyššie dobro? Tak, ako to, že si roky nepriznal, že si môj otec, tak bolo?"

„Kaitleyn!" napomenula ju Minerva.

„Kaitleyn, mal som veľa povinností ku škole, k Ministerstvu, ale aj k ľuďom. Nikdy som ťa neopustil. Bol som tu vždy pre teba, aj keď si spočiatku nevedela, kto som. A tvoja láska k Siriusovi bola taká veľká, že jednoducho si možno prehliadla, že ti klame!"

„Neklamal mi, nikdy," pokrútila hlavou. „Je nevinný a vždy bol. Možno si myslí, že som v Rokforte ja a nie Harry. Prečo by hľadal Harryho?"

„Aby dokončil dielo svojho Pána," odvetila jej matka.

„Preboha, mama. Sirius Harryho zbožňoval. Mal ho rád ako vlastného syna. Nikdy by mu neskrivil ani len vlások. Toto všetko je zvrátené. Chceli sme sa potom všetkom o neho dokonca starať. Lenže sám veľký Albus Dumbledore mi zabránil aj v tomto!"

„Ty si sa po tom všetko nevedela postarať ani o vlastné dieťa!" postavil sa Dumbledore zo stoličky. „Ušla si a dieťa si zobrala so sebou. Keď to dieťa pred dvoma rokmi vošlo do tejto školy, ani len netušilo a doteraz netuší kto vlastne je. Má iné priezvisko a je sirota. Zistili sme si, že si dcéru nechala v sirotinci. Prečo si zopakovala moje chyby, Kaitleyn?"

Kaitleyn sa rukami oprela o stôl a pozrela sa svojmu otcovi do očí: „Ja som Sophie neopustila. Áno, dala som ju do sirotinca a napísala som falošné priezvisko, keď som ju tam nechávala. Urobila som to, aby som ju ochránila. V našom svete by sa na ňu pozerali ako na dieťa vraha. Okrem toho prívrženci Toho-čoho-netreba-menovať tu vonku stále sú. Ale ja som ju neopustila. V tom sirotinci som požiadala o prácu zdravotnej sestry, keďže som bola liečiteľka v našom svete. Až kým Sophie nenastúpila na Rokfort, som bola pri nej každý deň. Hoci netušila, že som jej mama. Vedela som, že ako bude na Rokforte, že sa jej nič nestane. Ale príšerne mi chýbala."

„Spojil sa s tebou Sirius?" spýtal sa jej Dumbledore.

„Ako rýchlo meníme tému," poznamenala Kaitleyn, „ale odpoveď je NIE!"

„Ostaneš na škole. Budeš pomáhať v Nemocničnom krídle madam Pomfreyovej. Bez akýchkoľvek výhovoriek!" prikázal jej. Kaitleyn iba pokrčila ramenami a potom chcela vyjsť z riaditeľovej kancelárie.

Do cesty sa jej ale postavil jeden muž. Dlhé čierne vlasy mu ostali, aj viditeľný orlí nos. Aj ten zákerný pohľad. „Čo tu robíš, Ufňukanec?" prekvapene sa na neho pozrela. Aj po rokoch k nemu cítila zvláštne zlý pocit. Nemohla uveriť tomu, že tento chlap stojí oproti nej. Tento zlý človek. 

„Ja tu učím, Kaitleyn," odvetil a samozrejme, že ju spoznal. Nie preto, že ho nazvala tak, ako to zvykol robiť Sirius, ale aj podľa toho, že sa až tak veľmi nezmenila.

„Čože?" Kaitleyn sa prekvapene pozrela na svojho otca. ,,Toto je nejaký veľmi divný vtip, však? Tento prekliaty poskok Veď-viete-koho tu učí? Ty si sa fakt zbláznil, Dumbledore. Siriusa necháš zavrieť do Azkabanu a tohto idiota z tade dostaneš? Tento svet sa zbláznil!"

Nečakala na jeho odpoveď, prešla s pohŕdavým pohľadom okolo Severusa Snapa a utekala von z hradu. Zastavila sa až pri Hagridovej chalupe. Nechcela ísť za ním, chcela iba do niečoho udrieť, chcela si na niečom vybiť zlosť. Sadla si do trávy a sledovala les pred sebou. Zakázaný les. Želala si, aby odtiaľ vyšla nejaká príšera a ukončila jej mizerný život. 

Nad lesom sa zjavil blesk a nasledoval dlhý hrom. Vo svetle blesku si niečo všimla. Akoby ju pozoroval pes. Veľký a čierny. Kaitleyn sa zahniezdila a hľadela tým smerom. Vonku bola tma a potom sa na oblohe zjavil nový blesk a osvetlil kúsok aj z toho istého miesta. Pes tam ležal a sledoval ju. A takto to bolo pár minút. Kým sa nespustil hustý dážď.

Zrazu bol fuč. 

„Zajtra," pomyslela si Kaitleyn ignorujúc kvapky dažďa, ktoré na ňu dopadali, „budeme v Rokforte všetci. Ty, Sophie, Harry a ja. Všetci okrem tvojho syna," rukou sa dotkla svojho lona. „Umrel skôr ako vôbec stihol otvoriť oči, ktoré by mal určite po tebe. Chýbaš mi. A neviem, čo sa stane a neviem, čo urobíš, keď sa o tomto všetkom dozvieš. O Sophie a o synovi. Ale aj tak by som teraz chcela, aby si prišiel a aspoň ma objal."

***

O niekoľko kilometrov ďalej v centre Londýna sa Sophie Normanová chystala do postele. Už zajtra bude sedieť v Rokfortskom exprese spoločne s Hermionou, Harrym a Ronom a vydajú sa na svoje nové dobrodružstva. 

Ani len netušila, že tento rok sa zmení veľa z toho, čo o sebe doteraz vedela. A to isté netušil ani Chlapec-ktorý-prežil. 

Pozn. autorky:

Viem, že sme sa o „vyššom" dobre Albusa Dumbledora ako čitatelia dozvedeli až v 7 diely kanónu, ale jednoducho ide o to, že o tom aj tak všetci už viete a o tomto všetkom sa v kanóne dozvedel Harry. Kaitleyn pozná minulosť Albusa Dumbledora už samozrejme skorej. Všetko o tom, prečo sa nepriznal k tomu, že je jej otec sa však ešte dozviete. 

A takisto aj podrobnosti, prečo Kaitleyn dala svoju dcéru do sirotinca, pretože teraz odpovedala Dumbledorovi veľmi povrchne. Dumbledore v tejto poviedke urobil viac svojich „stareckých" chýb. 

Hore mám pre vás fotografiu ako vyzerá Sophie Normanová.