Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

19. Pravda, na ktorú čakáme

„Som niekto, v koho si toľko verila,

toľko strasti a radosti.

Som ten, kto pozná všetky tvoje tajomstvá,

tvoje najviac smutné pocity."

(Max Pizzolante - Se me olvida)

2. januára 1975

Kaitleyn už netrpezlivo čakala na Lily. Dnes sa študenti vracali domov z vianočných prázdnin. Prázdninové dni od Vianoc väčšinou trávila s mamou, ale občas sa vyparila spoločne s Lolou a sedeli so Siriusom v prázdnej klubovni a rozprávali sa, alebo hrali rachotiacu sedmu, v ktorej ho skoro zakaždým porazila. Tak isto si stále písali listy s Lily.

Ale teraz mala už každú chvíľku doraziť. Kaitleyn upratala ich spoločnú izbu, kde si znova preniesla všetky svoje veci, pretože sa zajtra malo začať znova vyučovanie. Mala hotové všetky úlohy, aj keď si tú z Elixírov chcela porovnať s Lily.

O pár minút sa objavila Lily. Líca mala celé červené od zimy, ktorá vládla vonku. „Ahoj, Kaily," ponáhľala sa k nej, aby ju objala. „Tak," žmurkla na ňu.

„Konečne si tu, Lily," usmiala sa na ňu Kaily. Lily si sadla vedľa nej na posteľ a netrpezlivo čakala, kým jej priateľka porozprávala všetko osobne.

A tak Kaitleyn spustila a porozprávala jej o celých prázdninách a všetkom, čo sa udialo v ten vianočný večer a noc. Lily ju napäto počúvala.

„Ach, Kaily, to je také super," povedala, keď Kaitleyn skončila v rozprávaní, „veľmi sa teším s tebou. Ak sa so Siriusom dáte dokopy, tak to znamená jednu hroznú vec. Že budeme mať Pottera viac na blízku!"

„My sa ale nedávame dokopy, Lily," zasmiala sa Kaitleyn.

„Ale k tomu príde, podľa mňa. Skôr či neskôr," odvetila jej Lily, „pozri, tebe sa páči a ja som si istá, že ty sa páčiš jemu, to som si všimla už dávno. Takže kde je problém?"

„Vôbec som na to nemyslela, Lily," priznala sa jej Kaitleyn, „nie sme na to ešte mladé, aby sme mali frajerov."

„O tom pochybujem," zasmiala sa Lily. „Sme už dosť staré. A ty budeš mať frajera asi za chvíľku, keď to ja. Neviem, či si niekoho nájdem."

„Ale nájdeš," snažila sa ju povzbudiť Kaitleyn, „a povedz mi, čo nové teda doma?"

„Hrôza," povedala Lily smutne, „Petunia sa nevie zmieriť s tým, že som čarodejnica. Je mi to tak ľúto, Kaily. Kedysi sme spolu skvelo vychádzali, ale ako som dostala ten list z Rokfortu. Nenávidí ma. Som z toho nešťastná. Myslela som si, že ju to prejde, ale pochybujem. Už sú to štyri roky a je to stále horšie a horšie."

„Mrzí ma to, Lily," povedala jej Kaitleyn súcitne a objala ju. „Tvoja sestra nevie o čo prichádza. Si skvelá osoba. Čo ja by som dala za to, keby si bola moja skutočná sestra."

„Kaily, dohodneme sa," chytila ju Lily za ruku a usmiala sa, „budeme skutočné sestry, áno? Už navždy. Veď aj tak sme najlepšie priateľky, môžeme byť ako sestry."

„Som za," rýchlo prikývla Kailteyn, „sestrička," a potom Lily objala.

***

Do chlapčenskej spálne vošli James, Remus a Peter a všetci traja sa zvalili na svoje postele. „Už nech je večera," poznamenal James.

„Veď si vo vlaku zjedol tónu sladkostí," divil sa tomu Remus, „ako môžeš byť hladný?"

„Ja som stále hladný," odvetil mu James, „čo nové, Tichošľap?" obrátil sa na Siriusa.

„Počuli ste už o Núdzovej miestnosti?" spýtal sa ich a všetci traja na neho vyvalili oči. „Myslel som si. Nuž ja som sa o nej dozvedel a viem kde je a predpokladám, že by sme ju dnes v noci mohli ísť omrknúť."

„Počkaj, kto ti o tom povedal?" spýtal sa ho James.

„Kaily," odvetil mu Sirius.

„A nie je to trik? Pasca? Aby nás dostala do problémov?"

„Samozrejme, že nie," pokojne mu odvetil Sirius, „ale ak tu miestnosť, nechcete vidieť, mne to je jedno," mykol plecami.

„Chceme ju vidieť," povedal Peter, „Remus a ja, určite, však Remus?"

„Áno," prikývol Remus.

„James?" pozrel sa na neho Sirius.

„Jasnačka, že ju chcem vidieť," prikývol James. „Ale akosi mi nejde do hlavy to, že Kaily by ti to len tak povedala."

„Chcela mi ukázať niečo, čo som ešte nevidel. Je tak troška nahnevaná, že vieme o troch tajných chodbách, o ktorých ona nevedela a pritom tu vyrástla," povedal mu Sirius.

„Počkaj!" zastavil ho James a mierne nahnevane sa na neho pozrel. „Ako je možné, Kaily vie o troch tajných chodbách?"

„Ukázal som jej mapu!"

„Tichošľap, do pekla s tebou!" zanadával James. „Viem, že chceš urobiť na tú babu dojem, ale musíš jej hovoriť o našich veciach?! Uvedomuješ si, koho to je dcéra!"

„Kaily by ma nikdy nezradila, viem to," povedal mu Sirius pokojne, „poznám ju, viem, že by nikdy neurobila nič, aby nás dostala do problémov, ver mi, Paroháč!"

„Musím sa ísť prejsť," zoskočil James z postele, „dúfam, že narazím na Ufňukanca a použijem na neho nejaké pekné kúzlo, ktoré si premyslím, kým ho stretnem. Uvidíme sa na večeri," a potom vyšiel z chlapčenských spálni.

„Idem za ním, zrejme, je dosť najedovaný," zoskočil z postele aj Peter a vydal sa za priateľom.

Sirius sa obrátil na Remusa a pýtal sa ho: „Aj ty sa na mňa hneváš, že som Kaily povedal o mape?"

„Nie," pokrútil hlavou Remus.

„To som rád," usmial sa na neho Sirius a spomenul si, ako sa ho pýtala na súkromnú záležitosť ohľadom Remusa. „Námesačník, ale máme problém."

„Aký?"

„Kaily pravdepodobne vie o tvojom malom chlpatom probléme," povedal mu Sirius, „ale prisahám, že toto som jej nepovedal. Dokonca som jej povedal, že jej na to nemôžem odpovedať, keď sa ma na to pýtala, lebo je to tvoja súkromná vec."

„Myslíš, že to naozaj vie?" pýtal sa ho Remus. Sirius prikývol.

***

Kaitleyn si ešte pred večerou uvedomila, že si nechala jednu z učebníc u mamy. Ponáhľala sa po chodbe do komnát svojej mamy, keď omylom do niekoho narazila. „Ach, prepáč, Remus," ospravedlnila sa mu. „Nevidela som ťa."

„To nič," odvetil jej a zbieral zo zeme knihy, ktoré mu spadli, pretože bol na ceste z knižnice dorobiť si ešte jednu úlohu, ktorú nestihol cez prázdniny. „Kam tak utekáš?"

„Nechala som si učebnicu u mamy," odvetila mu. „Aké boli prázdniny? Mame je už lepšie?"

„Prázdniny boli pekné," povedal jej Remus, „čo sa týka mamy, nemusíme sa už asi na to hrať, nie? Nič jej nie je, je v poriadku."

„Sirius ti to povedal?"

„Áno," prikývol.

„On mi naozaj nič nepovedal. Prišla som na to sama, naozaj. On by nikdy neprezradil niečo, čo sa nemá. Nikdy by nezradil priateľov," bránila Siriusa Kaitleyn.

„Hej, Kaily, v pohode, ja viem, že Sirius taký nie je," usmial sa na ňu Remus. „Ale vec sa má tak, že to je pravda," stíšil hlas. „Som vlkolak," dodal smutne.

„No a?" usmiala sa na neho. „Si tým menej človek, alebo čo?"

„Čože?" prekvapene sa na ňu pozrel.

„Prepáč, len jednoducho, nehodnotím ľudí podľa toho, čím sú. Iba som chcela povedať, že ma to mrzí, lebo určite to musí byť pre teba strašné. A že keby si potreboval niekedy moju pomoc, tak so mnou môžeš rátať," povedala mu.

„Ďakujem," opätoval jej úsmev, „myslel som si, že si vydesená a že ma bojíš."

„Nie, to nie," mierne sa zasmiala. „Ako sa ti to stalo?" spýtala sa ho.

Remus sa obzrel, či nie je nikto na blízku a porozprával jej, ako sa stal vlkolakom. A čo pre neho urobil Dumbledore, aby mohol chodiť do školy. Spomenul aj Zúrivú vŕbu a všetko okolo toho. Jednoducho jej povedal všetko, čo vedeli aj jeho priatelia. Nepovedal jej iba o tom, čo jeho priatelia zamýšľajú urobiť. Kaitleyn ho počúvala, občas prikývla, ale netvárila sa zdesene, ani od neho nebočila. A to Remusa prekvapilo.

„Je mi to veľmi ľúto," povedala napokon, „hlavne to, že sa z toho nedá vyliečiť. Ale neboj sa a samozrejme, že to nikomu nepoviem."

„Si naozaj veľmi milá, Kaily," usmial sa na ňu. „Ale musím už bežať, pretože musím dokončiť úlohu."

„Samozrejme, ja si idem po tú učebnicu," prikývla, „a nezabudni, Remus, som na tvojej strane."

„Vážim si to, Kaily," prikývol aj on.

***

2. január 1994

Kaitleyn vošla do komnát svojej mamy a prekvapilo ju, že tam je aj profesor Flitwick. Pred nimi ležala nová metla a na jej rúčke svietili písmenka Blesk. *

„Čo robíte?" spýtala sa Kaitleyn, usadila sa do kresla a pochutnávala si na jablku.

„Potter dostal na Vianoce túto metlu. Predpokladáme, že mu ju poslal Black. A tak skúšame všetky možné zaklínadla, či nie je začarovaná, aby mu ublížila," vravela jej mama.

„Veľa šťastia, pretože to je nemožné. Tej metle nič nie je. Sirius mu ju dal, lebo ho má rád," odvetila pokojne, priam pobavene Kaitleyn.

„Kaitleyn," jej mama zodvihla obočie.

„Minerva, nechám vás. Myslím, že slečna Kaitleyn s vami prišla o niečom diskutovať. Budeme pokračovať neskôr, aj tak sme doteraz nič nenašli," povedal drobný profesor Flitwick a keď Minerva prikývla, opustil jej komnaty.

„Ani na nič neprídete," dodala znova pobavene Kaitleyn.

„Môžem vedieť, prečo sa tak správaš?"

„Mama, už sme sa o tom bavili, niekoľkokrát. Myslela som si, že mi konečne veríš," zamračila sa na ňu dcéra.

„Verím, ale musím to preveriť. Som zodpovedná za fakultu a za Pottera, musíš to pochopiť. A okrem toho nie sme si istí, či tu metlu dostal od Siriusa," vysvetľovala jej Minerva, „môžeš to, prosím, pochopiť."

„Dobre," mykla Kaitleyn plecami. „Ministerstvo mágie pátra aj po Sophie?"

„Ako, ako si na to došla?"

„Povedala mi to Sophie," uškrnula sa na ňu Kaitleyn, „naozaj sa musíte u Troch metiel, plnej študentov, zhovárať o Siriusovi, o mne, o všetkom?"

„Čože?"

Kaitleyn svojej mame veľmi rýchlo vysvetlila, že ich decká počuli a že si z toho urobili vlastné závery.

„Panebože," zalamentovala Minerva, „to ma mrzí."

„To s Arianou ale bolo šikovné," usmiala sa na ňu dcéra. „Aspoň to Sophie mierne upokojilo."

„Postaral sa o to tvoj otec. Zmizli všetky záznamy o jej prvom mene. Všade figuruje iba Ariana. A keďže žiadna Ariana v roku 1991 nenastúpila na Rokfort, nemajú žiadnu stopu," vravel jej Minerva.

„Viem, mama, okrem toho na Ministerstve robí banda blbcov, ale to je teraz vedľajšie. Keby veľmi chceli, došli by na to, ale oni sú na to dosť blbí. Stačí raz vidieť Sophie," povedala Kaitleyn.

„Kaily, prosím ťa, neprivolávaj to. Pátrajú aj po tebe a to veľmi," vravela jej Minerva. „Myslia si, že s tým máš niečo spoločné."

„Ale nemám," odvetila jej Kaitleyn.

„Posledné dni si nejaká pokojná," uvedomila si Minerva a potom takmer odpadla, keď do komnaty vošla drobná mačka a skočila Kaitleyn do náručia. Kaitleyn ju pohladila a usmiala sa na mamu.

„Veci sa vyvíjajú celkom fajn," odvetila jej, „chceš si pohladkať Lolu?"

„Kde sa tu vzala tá mačka?"

„Našla si ma," usmiala sa Kaitleyn, „našla si ma tak, ako ma vždy nájdu tí, ktorých milujem."

„Prečo vždy hovoríš v hádankách?" spýtala sa jej Minerva.

„Pretože som to, bohužiaľ, po niekom zdedila," odvetila jej Kaitleyn, „ale neboj sa, mama, všetko je v poriadku. Som rada, že aspoň pre Sophie je Dumbledore schopný niečo urobiť, aby ju ochránil. Uvidíme sa na večeri. A o Lolu sa netráp, nebude sem chodiť často, viem, že ju nemáš rada."

„Myslela som si, že tá mačka zomrela," povedala Minerva.

„Aj ja som si to myslela," odvetila jej Kaitleyn, „ale nezomrela. Žije a našla si ma, aby mi robila spoločnosť."

„Nuž musím uznať, Kaily, že napriek všetkému, som bola vždy rada, že si tento darček od svojho otca nikdy neodsúdila," povedala jej mama.

„Kto by mohol odolať Lole, no kto?" chytila Kaitleyn mačku do náručia a usmiala sa na ňu.

***

Kaitleyn prechádzala po chodbe, keď začula svoje meno. „Kate?" všimla si Remusa, ktorý vyšiel zo svojho kabinetu. „Môžeš na slovíčko?"

„Hej," otočila sa a kráčala smerom k nemu do jeho kabinetu a zavrela za sebou dvere.

„Je to Lola?" zahľadel sa Remus na mačku v jej náručí.

„Je, našla si ma," usmiala sa na neho Kaitleyn, „vyzeráš už lepšie. Čo potrebuješ?"

„Ide o Harryho," povedal jej Remus, „požiadal ma, aby som ho naučil vyčarovať Patronusa. Nechce zase premárniť ďalší metlobalový zápas. Hoci pochybujem, že sa dementori ukážu."

„Je to veľmi náručné kúzlo a Harry je len tretiak," pripomenula mu Kaitleyn.

„O to ani tak nejde," prikývol Remus, „ide skôr o to, že dementori vplývajú na Harryho. Tak ako v podstate na teba. A počuje hlasy. Počuje ako Voldemort vraždí Lily a Jamesa!"

„Čo?!"

„Áno," prikývol smutne Remus. „Preto sa chce proti tomu aj brániť."

„Panebože," smutne odvetila Kaitleyn, „to je hrozné. Chudáčik chlapček."

„Ja viem, Kaily."

„Tak potom to chápem. Nauč ho to kúzlo. Viem, že to zvládneš a on tiež. Je veľmi šikovný. Je to syn svojich rodičov," vravela mu Kaitleyn.

„Presne pre toto som si istý, že to zvládne," usmial sa na ňu Remus.

„Určite," opätovala mu úsmev, „mimochodom. Skoro vždy hovoríme iba o mne a mojom živote. Nikdy som sa ťa nespýtala, čo ty? Neoženil si sa, deti?"

„Kaily, som vlkolak," pripomenul jej Remus a hľadel na ňu, akoby na to nebodaj zabudla.

„No a?"

„Zase no a?" zasmial sa. Spomenul si, že toto bola jej prvá reakcia, keď to pred ňou priznal, pred rokmi, keď to v podstate sama uhádla. Kaitleyn bola vždy nadmieru inteligentná a rozhodne to mala po kom zdediť.

„Nie si predsa nejaký netvor," povedala automaticky, akoby dúfala, že to konečne raz a navždy pochopí.

„Som veľmi rád, že ty to tak vidíš, Kaily. Ale, bohužiaľ, ľudia to vidia inak. Veď si ani nemôžem zohnať poriadne pracovné miesto. A ver mi, že ženy odo mňa utekajú," rozprával jej Remus. „Som samotár a som tak rád."

„Ale takto to byť nemalo," povedala mu smutne.

„Nemalo," prikývol. „Okrem toho som nikdy nestretol žiadnu, ktorá by ma očarila natoľko, že by som vôbec nad niečím uvažoval, takže to je v podstate jedno. Zvykol som si na to, byť sám. Okrem toho jediná, ku ktorej som niekedy niečo cítil, sedí predo mnou!"

„Nikomu neprospieva byť sám," povzdychla si, „ale rozhodne poznám ten pocit, byť sama. A ja som nikdy nebola dievča pre žiadneho iného, ako pre Siriusa."

„Ja viem," pousmial sa, „bolo to už dávno, Kaily. Ty si vo mňa verila, keď si poznala moje tajomstvo. Preto som ťa mal rád viac, než by som mal. Ale to už je dávno. Ale vždy budeš žena, na ktorej mi bude záležať a ktorej vždy pomôžem. Moja priateľka!"

„Chápem, veď som ti to povedala toľkokrát, Remus. So mnou vždy môžeš rátať," prikývla.

„Je to smutné, že to dopadlo takto. Ty a Sirius dlhé roky od seba. James a Lily mŕtvi a ja, roky úplne sám, bez priateľov," vravel jej ďalej veľmi smutne.

„Takto to naozaj byť nemalo. Niekedy, keď som sama v posteli a zavriem oči, predstavujem si, aké by to bolo, keby sa nič z toho nebolo stalo. Boli by sme jedna veľká rodina. Sirius, ja, Sophie, náš syn. Lily s Jamesom a Harrym. Ty," usmiala sa.

„A Peter?"

„Nikdy som ho nemala rada," uškrnula sa na neho.

„Kaily," pozrel sa na ňu Remus, „teraz keď si na milión percent myslím, že je Sirius nevinný, neviem si nijako vysvetlil to, že zabil Petra."

„Nemyslím si, že ho zabil," povedala mu Kaitleyn.

„Ale Peter je mŕtvy, našli z neho iba prst," pripomínal jej Remus.

„Myslím si jednu vec," pokračovala Kaitleyn, „že sa tam muselo udiať niečo iné, ako to je popisované. Nemyslím si, že Peter vystopoval Siriusa. Nemyslím si, že by vôbec bol dôvod Siriusa stopovať. Prečo? Sirius nič neurobil!"

„Tak čo si myslíš, Kaily?"

„Mám dve verzie tohto príbehu," povedala mu Kaitleyn, „prvá je, že Sirius šiel za tým, kto naozaj zradil Jamesa a Lily a Peter sa k nemu pridal. Ten niekto, kto to urobil, ich oboch zradil. Zabil ešte k tomu aj Petra a celé to hodil na Siriusa."

„A druhá verzia príbehu?"

„Tá je veľmi zvláštna, vieš," pozrela sa na neho Kaitleyn, „ty tvrdíš, že si nebol strážcom toho tajomstva. Viem, že Sirius nebol strážcom toho tajomstva a samozrejme, že som to nebola ani ja. My sme jediní ľudia, ktorým James s Lily dôverovali. Ak to nie je ani jeden z nás, čo rozhodne nie, ostáva ešte jediná osoba."

„Peter," prikývol Remus. „Lenže Peter je mŕtvy."

„Ale to neznamená, že nemohol zradiť Jamesa a Lily. Nikdy som ho nemala rada," zopakovala mu Kaitleyn, „urobil to Peter. On bol stúpenec Voldemorta, on zradil Jamesa a Lily. Sirius vystopoval Petra a nie naopak. Peter spáchal samovraždu, aby nemusel ísť do Azkabanu. A chcel na záver nám všetkým ublížiť, takže to celé hodil takto na Siriusa!"

„To by bolo príšerne," Remus na ňu vyvaľoval oči a tváril sa veľmi znepokojene.

„Som si istá, že toto je pravda, na ktorú čakám 12 rokov," vzala Lolu znova do náručia a potom opustila jeho kabinet.

Pozn. autorky:

* Ako isto viete, tak Hermiona povedala profesorke McGonagallovej o metle, ktorú dostal Harry. Pre príbeh to nebolo veľmi podstatné opisovať túto scénu z knihy. Takže som rovno prešla už na to, kedy metlu skúmajú.

Aby som nezabudla, na fotografii hore máte Kaily a Remusa v minulosti.

Ďakujem za viac ako 2000 prečítaní, veľmi ma to teší, opäť :) som naozaj rada, že sa Vám poviedka páči. Nezabúdajte, že ma vždy potešíte svojím hlasovaním a tiež aj komentármi.

Včera som uverejnila novú poviedku o páre Dramione, odohrávajúcu sa po škole, tak ak máte záujem, určite si pozrite ---> http://www.wattpad.com/story/42437703-don%27t-forget-to-let-the-love-back-in

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro